Ameliina dobrodružná cesta | Veľryby na stromoch, Ormanské kroniky a rozprávkové kníhkupectvo

Originálny názov: Amelia Unabridged

Autorka: Ashley Schumacher

Vydavateľstvo: YOLi

Rok vydania: 2022

Počet strán: 320

Osemnásťročná Amelia Griffinová je posadnutá slávnymi Ormanskými kronikami, ktoré napísal mladý a pomerne záhadný autor N. E. Endsley. Práve vďaka jeho knihám sa zoznámila so svojou najlepšou priateľkou Jennou, keď sa jej rodina po otcovom odchode rozpadla. Amelia a Jenna dostanú príležitosť zúčastniť sa na knižnom festivale, na ktorom vystúpi aj Endsley, a Amelia žiari šťastím. Bude to dokonalý začiatok ich posledných letných prázdnin pred odchodom na vysokú školu. V zlomku sekundy sa však všetko pokazí. Jenne sa podarí stretnúť so slávnym autorom, Amelii nie. Dievčatá sa pohádajú ako nikdy predtým. Amelia chce spor urovnať, no už sa jej to nepodarí, lebo Jenna tragicky zahynie. Keď Amelii príde tajomné, vzácne vydanie Ormanských kroník, je presvedčená, že jej ho poslala Jenna. Pátranie po odosielateľovi knihy ju privedie do nenápadného, ale podmanivého kníhkupectva v Michigane, kde sa nečakane ocitne zoči-voči tajomnému a príťažlivému N. E. Endsleymu – dôvodu Ameliinej a Jenninej hádky a možnej stope k tomu, čo sa jej Jenna snažila celý čas povedať.

...

Počuli ste už o tejto knihe? Čítali ste na ňu prvé ohlasy? Ameliina dobrodružná cesta je stále pomerne čerstvou novinkou z dielne YOLi. Je to knižka určená pre mladých dospelých a zároveň je to jeden z tých príbehov, ktorý sa venuje ťažším témam, ako sú vyrovnávanie sa so stratou niekoho blízkeho, s očakávaniami druhých a o nachádzaní si svojho miesta vo svete. Ja osobne som si pár ohlasov vopred prečítala, ale cítila som sa zmätene a trochu to vo mne vyvolalo obavy. Anotácia ma zaujala, no pocity ostatných neboli až také nadšené a zároveň som sa začínala báť, ako sa bude tým pádom príbeh páčiť mne. 

Keď mi Amélia dorazila domov, ostala som očarená z toho aká krásna jej obálka je, a ako zaujímavo vyzerá. Rýchlo som sa do nej začítala a zatiaľ sa mi to veľmi páčilo. V podvedomí som však čakala, kedy na mňa príde ten pocit, že "už chápem tým recenziám." Ono to však neprišlo. Ani po chvíli, ani po hodinách, ani nikdy. Neviem, čím to je, že mne naopak kniha sadla, ale úprimne sa mi veľmi páčila od začiatku, až do konca.

Príbeh je písaný poetickým štýlom, ktorý je farbistý, kvetnatý, zasnívaný a plný fantázie. Možno aj preto sa mi riadky dostávali, až rovno do duše, nakoľko mám takéto hĺbavé vnímanie sveta a poetické písanie rada. Celý ten jazyk, tak na mňa pôsobí citlivejšie a aj obyčajné dni hrdinov v sebe potom majú krásnu melancholickú atmosféru. A taká kniha aj je... melancholická. Melanchólia je jej prostredím, jej atmosférou, jej hlavným pocitom. No napriek tomu to na mňa nepôsobilo ťaživo, ani depresívne. Stále som tam cítila veľkú dávku nádeje, odhodlanosti a dúfania.

Hlavná hrdinka Amélia je veľmi zvláštna osoba. Jej konanie možno nie vždy dáva zmysel a logiku, no napriek tomu vnímate, že jej vnútorný svet je veľmi bohatý. Je to taký malý rojko, ktorý strasti dní premáha svojimi vlastnými predstavami inšpirovanými knižnými príbehmi, v ktorých je Amélia ponorená najradšej. Je to knihomoľka, milovníčka čítania a jej osobnosť je celkovo väčšmi umelecky zameraná, než čokoľvek iné. Amélia nie je úplne zvyknutá byť stredobodom pozornosti alebo človekom, ktorý by mal svoj život a svoje rozhodnutia pevne v rukách. Vždy skôr bývala tou osobou, ktorá si nechá poradiť a ktorá sprevádza niekoho ambicióznejšieho, než je ona sama. V príbehu však vidíme ako sa postupne stáva samostatnou, ako sa učí počúvať vlastné túžby a ako si postupne nachádza miesto, ktoré môže nazývať domovom.

Neviem prečo, ale ešte predtým podľa anotácie, som ani poriadne nevedela určiť žáner tejto knihy. Myslím, že som trochu čakala aj fantasy a to, ako sa dievčatá ponoria do Ormanských kroník alebo zistia, že ich svet Ormanu existuje alebo ani sama neviem... Nič také to však nebolo. Príbeh bol veľmi reálny, riešiaci ťažké situácie v živote, a vyrovnávanie sa s pocitmi, keď ste dospievajúci človek, ktorý je aj bez tragédii stratený a má so sebou kopec roboty. Celé to spracovanie som si však zamilovala. Nečakala som, že so mnou bude kniha chodiť do práce, sprevádzať ma v autobuse alebo ma neustále nútiť čítať ďalej. Tak to však bolo a za mňa by si zaslúžila oveľa viac pozornosti, než sa jej zatiaľ dostalo. Bola pre mňa príjemným prekvapením a verím, že napokon nebudem jediná, ktorú Amélia pohladila na duši a ktorá má chuť vám ju odporúčiť. 

Moje hodnotenie: