Slečna Brontëová píše o láske / Juliet Gael | Kniha, ktorá by mala byť známa, no nie je

Slečna Brontëová píše o láske 

Vo svojom úžasnom románe Slečna Brontëová píše o láske, ktorý je melanžou faktu a fikcie, americká spisovateľka Juliet Gael štylisticky pútavo vykresľuje sny a nádeje, vášne a súženia najznámejších sestier-spisovateliek svetovej literatúry a vychádzajúc z korešpondencie a dobových dokumentov, si domýšľa, ako láska, dramaticky a nečakane, zasiahla Charlottu Brontëovú.
Počas dvojročného štúdia v Bruseli Charlotte spoznala niektoré radostné stránky života - atmosféru pulzujúceho mesta, cestovanie, návštevy divadla, umelecké výstavy. Zdokonalila sa vo francúzštine, študovala literatúru pod vedením svojho nezabudnuteľného a obdivovaného profesora Monsieur Hégera, s ktorým sa tak ťažko lúčila...

Ja naozaj nechápem. Nech sa akokoľvek zamýšľam a uvažujem nad každou variantou, neviem prísť na príčinu prečo túto knihu takmer nikto nepozná. Aj ja som na ňu narazila úplnou náhodou, ale prečo je to tak?! Prečo o tejto knihe nie je počuť, prečo si nenašla svojich čitateľov, prečo nie je uznávaná?! Naozaj nechápem, pretože táto kniha je skrátka úžasná a zaslúži si priazeň čitateľov. Vo všeobecnosti nemám rada, keď nejakú knihu čítam dlho a táto kniha je rozhodne veľká bichľa, ale užila som si každé jedno slovíčko. Čítala som ju týždeň a nemenila by som na tom vôbec nič, pretože som si ju absolútne vychutnala. Perfektná kniha!

Táto je kniha je vlastne životopisným románom sestier Brontëových aj keď zameraný je najmä na Charlotte. Je to veľmi kvalitne a precízne zvládnuté dielo. Autorka má úžasný štýl písania. Mám pocit akoby cez svoju knihu vdýchla Emily, Anne, Charlotte a im blízkym aspoň na tých 510 strán opäť život. Keď som to čítala mala som pocit, že mi ožívajú pred očami. Už nedokážem vnímať tieto tri úžasné ženy iba ako nejaké autorky, ale stali sa pre mňa reálnymi ľuďmi. Keď viem ako žili, aké boli vážim si ich ešte oveľa viac. Myslím, že autorka vystihla ich životy veľmi presne a dôveryhodne. Ono Juliet spomína, že popri písaní musela vymyslieť aj nejaké vymyslené prvky, respektívne postavy, no snažila sa držať skutočnosti čo najpresnejšie a je to naozaj vidno. Ak sa nemýlim tak je to jej prvotina, no svoju knihu zvládla lepšie ako mnohý ostrieľaní spisovatelia. Ona má už doslova taký vypísaný štýl kedy presne vie čo robí a s príbehom a čitateľmi sa hrá.

Máloktorá kniha ma dokáže rozplakať. Ani tu som vyslovene neplakala, ale veru mala som k tomu veľmi blízko. Postavy, ktoré sa v knihe nachádzajú sú vykreslené úplne neskutočne a najmä reálne. Je absolútne nemožné neobľúbiť si ich. A tak keď už sa vám dostanú do srdca prestanete čítať "nejakú knihu" ale začnete prežívať osudy, ktoré sa vám stanú bližšími než si dokážete predstaviť. Juliet do toho vložila krásne emócie. Verím tomu, že ona to tiež riadne precítila. Okrem týchto emócií a postáv ma dostala aj svojimi krásnymi opismi. Ani chvíľku ma nenudili. Rodina Brontëovcov bývala v Haworthe čo je pomerne pochmúrne miesto, ale bavilo ma objavovať jeho zákutia. Viackrát sa tu spomína aj Škótsko čo ma teší, pretože pre túto krajinu mám slabosť. Charlotte často cestovala aj do Londýnu kde bolo úžasné, keď autorka opisovala ruch mesta a pamiatky. Ocitneme sa aj v Írsku a samozrejme sa tu spomínala aj Belgicko.

Čo sa týka samotných sestier, tak Emily bola nespútaná, tvrdohlavá a mala v sebe niečo iné. Bola ako neobrúsený diamant. Jej knihu Búrlivé výšiny milujem a čítala som ju už viackrát a Emily bola presne akoby vypadla zo stránok jej knihy. Viem si ju živo predstaviť ako objavuje zákutia drsnej prírody, ktorú ona tak milovala. Anne bola úplný protiklad oproti Emily. Bola milá, láskavá a oddaná. Keď nastali nejaké spory, tak sestry spájala. Bola spravodlivá. Anne bola stelesnením dobra. Ukazuje sa, že zo sestier pojala v literatúre najmenší úspech, ale ju to nikdy neodradilo ani nesklamalo. Mala v sebe veľkú odvahu, bola schopná prijímať svoj osud bez toho aby sa ponosovala. Bola skrátka statočná. Charlotte bola zase veľmi spravodlivá, mala hlboký zmysel pre povinnosť, bola inteligentná a rozvážna. Navonok však vyzerala byť veľmi upätá, akoby bez života, no pravdou je, že bola krehká a veľmi citlivá. Všetko vnímala veľmi intenzívne čo si mnohý nevšimli a mysleli si, že je ako socha bez citov.

Bolo zaujímavé spoznať aj iné postavy než boli iba sestry. Napríklad ich brat Branwell. Zvláštna postava. Celkovo o ostatných členoch rodiny nie je až tak počuť a preto ma veľmi zaujímalo akí boli. A nuž z Branwella som bola prekvapená... Nechcem povedať, že to bol slaboch, ale no veď uvidíte. Branwell bol zamilovaný do vydatej ženy, ktorá mu však lásku neopätovala. To ho zlomilo. Bol závislí na alkohole a ópiu. Bolo ťažké nájsť ho bez toho aby bol podgurážený. Celé dni trávil v krčme kde hovoril o jeho veľkých plánoch a čo všetko chce dokázať. K otcovi bol neúctivý. No aj tak som ho časom nedokázala ďalej nenávidieť. Je to veľmi zvláštny človek, ktorý nie je zlý. Ťažko sa to opisuje. V knihe sa spomínajú aj ďalší súrodenci. Celkovo bolo súrodencov šesť. Môžeme spoznať aj otca Patricka Brontëho. Tiež zvláštny muž. Bol to kňaz, ale chýbala mu láskavosť. Bol tvrdý a prísny. No aj tak vedel ľúbiť. Jeho som si nedokázala obľúbiť, ale naopak nemôžem ani povedať, že by som ho nemala v láske. Je to tak päťdesiat na päťdesiat.

Čo sa mi najviac páčilo bolo to, že som mohla vidieť ako vznikli ich slávne knihy. Čo ich k tomu viedlo, aký bol námet, aké z toho mali pocity, recenzie ktoré o nich vyšli. Páčilo sa mi vidieť ako ich písali, ako sa utajovali pod menami Ellis Bell, Acton Bell a Currer Bell a ako sa odhalilo, že sú ženy. To bol pre mňa naozaj zážitok a veľmi ma to bavilo. Dozvedela som sa aký námet bol k Jane Eyrovej a čo všetko odtiaľ sa reálne stalo Charlotte a čo nie. Zistila som viac o Profesorovi a najmä som sa dozvedela o reálnom profesorovi do ktorého bola Charlotte zaľúbená. Prenikla som viac do hĺbky Agnes Greyovej a zistila som ako ľudia reagovali na pochmúrne Búrlivé výšiny. Shirley, Villette majú tiež svoj príbeh, ktorý stál za ich písaním.

V knihe sa dokonca nachádza aj reálna korešpondencia Charlotte. Sú tam listy, ktoré si písala napríklad s jej priateľkou Ellen, alebo s jej vydavateľom. Ľúbostné listy tam taktiež nechýbajú aj keď tie si musela autorka domyslieť, ale v poznámke autora to vysvetlila a sú v podstate pravdivé. V príbehu zisťujeme aj o mužoch ku, ktorým Charlotte niečo pociťovala. Je tu skrátka všetko! Pre mňa táto kniha stúpla veľmi vysoko a považujem za precízne napísanú knihu. Je skrátka perfektná. Nemám jej ani čo vytknúť a ani nechcem. Neľutujem, že som ju čítala. Jediné čo ľutujem je to, že táto kniha by si zaslúžila väčší úspech, pretože má na to všetky kvality. Je mi ľúto, že taká dobrá kniha je tak utlačená, ale dúfam a ostávam v nádeji, že aspoň moja recenzia navnadí zopár ľudí, ktorý si ju prečítajú a že sa im bude páčiť a odporúčia ju ďalej. Naozaj vám knihu odporúčam :)!

Moje hodnotenie :

Nekonečné more / Rick Yancey

Nekonečné more

Boli tichí a neviditeľní, na inváziu sa pripravovali tisíc rokov a potom udreli v piatich vlnách. Po Prvej vlne ostala len tma, po Druhej unikli len šťastlivci, po Tretej sa zachránili iba nešťastníci a po Štvrtej platí jediné pravidlo: nikomu never.
Nekonečné more bezprostredne nadväzuje na Piatu vlnu, ktorá zničila takmer sedem miliárd ľudí. Cassie našla svojho brata a spolužiaka Bena, ale stratila Evana, mimozemšťana v ľudskom tele, ktorého Iní poslali zabíjať ľudské bytosti, no namiesto toho sa zaľúbil do Cassie a zachráni ju a jej priateľov. Hoci prežili, stoja pred obrovským rozhodnutím: opevniť sa na zimu a dúfať, že sa vráti Evan Walker, alebo sa vypraviť na cestu a pátrať po ďalších zachránených, skôr ako ich obkľúči nepriateľ. Pretože ďalší útok je viac než pravdepodobný – určite príde. Skupina okolo Cassie vie, že Iní sa ich budú snažiť vlákať do neľútostnej pasce, vedia, že sú schopní akejkoľvek ukrutnosti, len aby ich vyhubili. Navyše, Iní poznajú ľudský spôsob myslenia, vedia, ako ich zničiť. A čo je najsmutnejšie, zbavili ľudí akéhokoľvek dôvodu prežiť. V druhej časti sa Rick Yancey viac sústredil na psychológiu svojich postáv, nie sú to nepremožiteľní hrdinovia, ale zraniteľné bytosti uprostred zrady a sprisahaní.

Konečne môžem povedať, že som nadšená. Piata vlna je aspoň v mojich očiach celkom nenápadná séria o ktorej síce je počuť, ale aj tak mi príde, že nie je až taká docenená. Som rada, že sa spravil film, pretože ako to už býva aj ten pomôže knižku zviditeľniť a presadiť. Ja ani neviem opísať aká som šťastná, že som s touto sériou začala. Už som to tu spomínala asi miliónkrát, ale nič to. Ísť do kina na film bolo skvelé rozhodnutie a uvedomujem si, že keby som naň nešla tak by som si knihu až tak rýchlo neprečítala. Piata vlna bola naozaj perfektná. Skvelý štýl písania, akcia, plno zvratov, skrátka super. Pochopiteľne som sa veľmi tešila na druhý diel aj keď nebola som si istá čo presne čakať, pretože príde mi, že názory na dvojku sú tak trocha rozpoltené. Výsledok?

Je pravda, že druhý diel je dosť zameraný na psychológiu postáv a že je tam akcie o niečo menej ako v prvom diely aj keď samozrejme sa tam toho udeje kopu a aj tu je mnoho zvratov, takže po tejto stránke sa netreba báť. Začínajú sa tu meniť aj uhly pohľadu čo môže byť, ale aj nemusí byť plusom, no tentoraz to vnímam pozitívne. Rick Yancey okorenil príbeh z pohľadu Macherky a to ma teší. Macherka je skvelá postava, ktorú som si dosť obľúbila. Nie je to také krehké žieňa :D, ale je to drsná žena, ktorá urobí všetko čo je v jej silách nech je to akokoľvek náročné a ťažké. Čiže toto je u mňa obrovské plus. Príbeh tým pádom je zaujímavejší a my čitatelia máme možnosť dostať sa do hĺbky postavám, ktoré svoje city nedávajú najavo. 

Rick Yancey je naozaj výborný autor. Má svojský, originálny štýl písania. Dokáže dobre opísať situácie a vymýšľať rôzne zvraty v deji. Vymyslel skvelé postavy, ktoré majú zaujímavé charaktery a každá postava ukrýva nejaký svoj príbeh a skrátka si ju obľúbite. Vytvorí ako skvelého dobráka, tak aj odpudivého záporáka, ktorého budete neznášať. Prirodzene a ľahučko sa dokáže hrať s vašimi nervami a citmi a robí si s vami čo sa mu len zachce. Tak ako mi prirástla táto séria k srdcu, tak aj Ricka začínam mať čoraz viac v obľube.

Som rada, že sa mi tento diel páčil rovnako ako aj ten prvý. Mrzelo by ma keby nie. Nájsť skutočne dobrú sériu je ako dar z nebies. Ale vážne... Niekedy môžete naraziť na nejakú dobrú, ale časom aj zabudnete, že ste ju čítali, no Piata vlna rozhodne nie je taká zabudnuteľná. Strhla ma od úplného začiatku. Ako mám pár vecí, ktoré by som Nekonečnému moru vytkla, ale dobrý dojem ostáva aj s nedostatkami. Jediné čo mi prekážalo bolo to, že Rick písal zrejme až s takým veľkým nadšením, že iba opisoval, opisoval, opisoval a tešil sa. No ja ako čitateľ som bola chvíľami zmätená, pretože niektoré veci opísal chaoticky a nie celkom som im pochopila. To platí aj o konci. Naozaj si niesom istá či tomu novému zvratu celkom chápem. Ako chápem o čo ide, ale asi som to nepochopila úplne dokonale. No možno to bolo aj zámerom a všetko sa viac vyjasní v poslednom diely. Už aby bol! V zahraničí vychádza až v máji, takže to sa ešte načakáme.

Čo sa týka postáv tak tie sa menia a nemenia. Najviac priestoru teraz dostala Macherka a tak Cassie s Benom nemali toľko priestoru. Jediný kto sa asi výrazne zmenil je Sam. Už sa nespráva ako malý chlapec, ktorý potrebuje svojho plyšového medvedíka, ale nabral kúsok z dospeláckeho správania. Ono to bolo nevyhnutné a okolnosti ho zmenili, ale keď je Sam takýto tak mi miestami troška liezol na nervy. Mám ho rada, ale občas by fakt mohol dať viac na Cassie a mohol by si spomenúť čo všetko preňho urobila. 

Takže ja knihu len a len odporúčam. Určite si pozrite film, prečítajte si knihy a snáď si ich zamilujete tak ako aj ja. Aj keď druhý diel mal zopár chybičiek, tak mi to neprekáža a má odo mňa plný počet v hodnotení. Nenudila som sa a bavilo ma to, takže čo viac si priať? Asi iba to aby bol už čo najskôr vydaný tretí diel. Dúfam, že ho plánujú vydať aj v Slovenčine, pretože zatiaľ som videla plánovať vydanie iba v Češtine. Avšak nádej umiera posledná.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly.

Knihu si môžete kúpiť, napr. TU. 

Moje hodnotenie :

Mesačná chvastačka - Február 2016

Nie, nie oči vás neklamú! Po asi sto(?) rokoch som si pre vás pripravila Mesačnú chvastačku :D! A mám z toho obrovskú radosť, pretože už som ani nemyslela, že ju niekedy budem robiť. K celku mi to chýbalo priznávam. Je fajn zas písať túto rubriku, keďže podľa štatistík bavila vás rovnako ako aj mňa. Tento mesiac som nadobudla skvelé knižky a ohromne sa z nich teším. Tak mi teda dovoľte aby som vám ich predstavila :).

Kúpené knihy:

(Na obrázku chýbajú Kvety v podkroví od V.Andrewsovej)

Jane Eyrová - Treba vôbec niečo dodať? Janu Eyrovú absolútne milujem a pre mňa je to jedna z najlepších klasík vôbec. Rozhodla som sa, keďže sú tieto vydania od Slovartu neskutočne krásne pustiť sa do ich zbierania. Najbližšie plánujem zakúpiť Búrlivé výšiny a potom zrejme Rozum a cit. Tieto vydania sú skrátka dokonalé :).

Iba jeden deň - Popravde túto knihu som chcela čítať asi večnosť. No stále nie a nie sa k nej dostať. Nuž keď som ju našla vo výpredaji za myslím 4,99, tak už som sa tomu nedokázala ďalej vyhýbať a nemohla som ju nekúpiť :D. Som veľmi zvedavá aká bude, pretože ešte som sa do nej nepustila :).

Kvety v podkroví - Perfektná kniha. Nemôžem jej vytknúť absolútne nič. Tento príbeh je hrozný! Kniha je perfektná, no ten príbeh a najmä to, že je to podľa skutočnej udalosti je strašné. No veľmi sa teším na druhý diel. Recenziu nájdete TU.

Recenzné výtlačky :

Piata vlna - Film bol skvelý a kniha taktiež. Túto sériu som si veľmi obľúbila. Práve čítam druhý diel a je to viac ako zaujímavé. Som rada, že som bola na tom v kine, pretože som váhala a mám pocit, že keby som nešla, tak sa ku knihám dostanem oveľa, oveľa neskôr. Recenzia TU.

Will Grayson, Will Grayson - Fú toto bola pre mňa dosť očakávaná novinka a bolo to super. Nečakala som ani nič iné než to, že sa mi to bude páčiť keďže tvorbu Johna Greena milujem, no nakoniec ma to až tak nedostalo. Bolo to super, fakt vážne, ale niečo mi tam chýbalo. Recenzia TU.

Nezabíjajte vtáčika - Moja absolútne najočakávanejšia novinka! Som nadšená z toho, že Ikar spravil takúto krásnu dotlač. Kniha Nezabíjajte vtáčika je krásna a vôbec sa nedivím, že je to taká uznávaná klasika. Síce som čakala, že sa mi to bude páčiť viac, no aj tak to bolo skvelé :). Recenzia TU.

Tak a pekne spolu :)

Nezabíjajte vtáčika / Harper Lee

Nezabíjajte vtáčika

V tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia zasiahne Spojené štáty hospodárska kríza, hoci ospalého provinčného mestečka Maycomb v Alabame sa dotkne len okrajovo. V tom období je najväčšou starosťou dvoch súrodencov Scout a Jema a ich priateľa Dilla to, ako vylákať z domu miestneho čudáka a čím si skrátiť dlhé chvíle. Keď však obvinia mladého černocha zo znásilnenia bieleho dievčaťa, udalosti naberú rýchly spád. Obhajoby sa ujme Scoutin otec Attikus Finch. Ten považuje právnickú pomoc za svoju morálnu povinnosť. Čaká ho však márny boj s predsudkami, strachom a nevraživosťou. Od obyvateľov mestečka poznačeného rasovou nenávisťou dostáva hanlivú nálepku obhajca negrov, čo sa negatívne dotkne aj jeho detí.
Kultový román Nezabíjajte vtáčika nie je iba o rasizme a justičnej vražde, je to predovšetkým dojímavý príbeh o dospievaní, utváraní si vlastných názorov na svet, morálke, statočnosti a odvahe.

Kniha Nezabíjajte vtáčika je jednou z najznámejších klasík. Je to kniha, ktorú vám ani nemusím predstavovať, pretože aj ak ju človek nečítal, tak o nej určite aspoň počul. Túto knihu som si túžila prečítať odkedy sa pamätám. Bola som veľmi sklamaná, keď som zistila, že u nás na Slovensku táto kniha akosi chýba... totižto o starom vydaní som sa nejako nedozvedela, keďže bolo také staré, že väčšina ľudí ani nevie že existuje, alebo existovalo vrátane mňa. Veľmi, ale skutočne veľmi som sa potešila, keď sa ukázalo, že Ikar plánuje vydať nové vydanie tejto knižky a za to im nesmierne ďakujem. Bola to skvelá správa a pre mňa to bola veľmi očakávaná "novinka". Musím ešte predtým než sa pustím do hodnotenie poznamenať, že obálka knihy je vskutku podarená. Som rada, že ju nakoniec pozmenili, pretože to je zmena k lepšiemu. Páči sa mi oveľa viac ako tá čo mala byť pôvodne.

Ono keď sa na nejakú knihu veľmi tešíte, automaticky začnete mať príliš veľké očakávania a nakoniec ostanete sklamaní. Ja som mala naozaj nadmerné očakávania. No som rada, že po dočítaní som rozčarovaná určite neostala, pretože príbeh sa mi páčil a nesklamal. Aj keď na to, že je to taká uznávaná klasika som čakala, že to bude o niečo lepšie. Ťažko sa mi to vysvetľuje, pretože sama nerozumiem čo ma vlastne na tomto príbehu tak trocha sklamalo, no cítim, že niečo mi tam chýbalo. Akoby mi ušla nejaká veľká pointa a ja som to prečítala iba po povrchu. Neviem. Naozaj netuším čo mi tu chýba, no dúfam, že raz na to prídem. Avšak verím, že som mohla túto knihu čítať aj v zlom období. Plánujem sa k nej ešte niekedy vrátiť. Vlastne si ju neplánujem prečítať len raz, alebo dvakrát, ale určite si ju zaradím na čestné miesto knižnice a budem sa k nej pravidelne vracať. Možno časom objavím to čo som teraz prehliadla a budem sa tomu veľmi tešiť.

Teraz si však nemyslite, že sa mi kniha nepáčila a idem ju skritizovať. To ani nápad. Možno som prehliadla nejakú veľkú vec, no koniec koncov veľa vecí som tam rozhodne neprehliadla. Je až neskutočné akí ľudia boli v tej dobe pokrytci a ako veľmi prevládala v Amerike rasová neznášanlivosť. Napríklad taká situácia... Jedná dáma nadáva na to ako Hitler trýzni Židov, aká je to hlúposť a nezabudne poznamenať, že Židia sú slušní a dobrí ľudia a tak je to nespravodlivé, neospravedlniteľné a podobne. S čím samozrejme súhlasím, ale! Táto žena iba o pár dní dodá ako by sa mali s černochmi narobiť poriadky, atď... Vážne?! Tak veľmi tu smrdí pokrytectvo až to bolí! Nedokážem pochopiť čo mali vtedy ľudia za problém. A čo, že majú černosi tmavšiu pleť? Sú to predovšetkým ľudia, tak ako ostatní. Názory aké vtedy v Amerike prevládali boli absolútne nesprávne a ako som už vravela bolo to čisté pokrytectvo.

Treba však uznať, že Harper Lee má skvelý štýl písania. Je v ňom niečo veľmi osobité, čo mám rada. Milujem keď má autor svojský štýl a nikto iný by ho nedokázal napodobniť. Občas som mala problém, že som čítala, čítala a náhle som sa stratila v deji. Autorka iba zrazu spomenula meno nejakej postavy a ja som listovala dozadu, že kedy sa tam tá dotyčná postava objavila, pretože o nej nič neviem. Poniektoré postavy totižto predstavila až časom. Občas ma to miatlo, ale neprekážalo mi to.

"Majú, samozrejme právo si to myslieť a priam tak majú právo, aby ich mienku plne rešpektovali," povedal Atticus, "no ak ja chcem žiť s ostatnými ľuďmi, musím žiť najprv v súlade so svojím srdcom. Jediné, na čo sa nevzťahuje pravidlo väčšiny, je ľudské svedomie."

Akoby som sa mohla hnevať na chvíľku zmätenosti, keď autorka vymyslela tak úžasné postavy? A kniha Nezabíjajte vtáčika má naozaj jednú z najlepších postáv. Kto to je? Atticus! Priam som si užívala, keď Atticus učil deti a rozprával im svoje múdrosti. Atticus je krásny človek. Má dušu. Nedal sa opantať dobou a predsudkami, ale konal podľa vlastného svedomia. Bol neskutočne múdry, láskavý a dobrácky. Aj keď mnohí nesúhlasili s jeho výchovnými metódami, verím, že vychoval z Jema a Scout rovnako dobrých ľudí ako je on sám.

Knihu určite odporúčam. Je to jedna z kníh, ktoré si za svoj život skrátka musíte prečítať. Chápem, že mnohých ľudí sa veľmi dotkla a chápem, že je to tak uznávaná kniha. Svoje uznanie si zaslúži plným právom. No uvedomujem si, že Američanov táto knižka asi zasiahne viac, čo je prirodzené. Ako som už spomínala, tak ma mrzí, že som v tejto knihe nenašla také čaro ako mnoho iných ľudí, ktorý knihu milujú, no verím, že časom ho objavím a taktiež si knižku zamilujem. No páčiť sa mi páčila a tak som rada. Ono táto kniha má aj mierne dlhší rozbeh. Druhá polovica ma bavila viac ako prvá. Ale nič to. Odporúčam knihu všetkými desiatimi :).

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.

Knihu si môžete kúpiť, napr. TU.

Moje hodnotenie :

Kvety v podkroví / Virginia C. Andrewsová

Kvety v podkroví

Jeden tragický moment na diaľnici zmení doposiaľ idylický život mladej a šťastnej rodine v absolútny príbeh. Po otcovej smrti zostávajú súrodenci Christopher, Cathy a dvojčatá Cory a Carrie so svojou matkou sami a hlavne bez prostriedkov a tak sa Corinna rozhodne pre riskantný návrat k veľmi bohatým rodičom, ktorý ju však pred rokmi vydedili. Deti zavrie do podkrovia kde im vlastne nič nechýba, okrem vzduchu, živých kvetín a pocitu voľnosti. V podkroví kde je prístup iba z jednej izby si deti vybudujú svoju "papierovú" záhradu.

Kvety v podkroví je kniha, ktorá ukrýva príbeh, ktorý by vlastne ani nemal existovať a nikdy by sa ani nemalo stať nič podobné. Deti zavreté niekoľko rokov v podkroví... Znie to absolútne nereálne a človek by si pomyslel, že je to iba vymyslený príbeh a predsa sa niečo také stalo. Všetko čo sa deje v tejto knihe je hrozné a desivé, ale najdesivejšie na tom všetkom je práve to, že tento príbeh je podľa skutočnej udalosti a že kedysi naozaj žili deti, ktoré pocítili trpkú príchuť nespravodlivého osudu. Rany, bitky, beznádej, hlad, zima, samota... To všetko je hrozné, ale milión násobne je horšie, že sa to stalo. A verte mi, že tú krutú pravdu, že toto je reálne budete mať po celý čas popri čítaní v hlave. Nedokážete na to zabudnúť. Nedokážete od toho ujsť.

A v prvom rade od knihy ani utekať nebudete chcieť. Nech sa tam deju akokoľvek príšerné veci, tak sa od čítania nebudete vedieť odtrhnúť. Ja som túto knihu čítala bez dychu a nepretržite. Nemohla som ju odložiť. Nešlo to. Skrátka som musela čítať ďalej až kým som sa nedostala na poslednú stránočku. Páni moji, ale už dlho ma žiadna kniha tak veľmi nevtiahla do svojho deja. Ja som iba nečítala knižku niekde v pohodlí domova. Často som mala pocit, že som medzi deťmi a prežívam to s nimi. Autorka to vykreslila tak veľmi realisticky, že postavy z knihy vám ožívajú pred očami a to teraz myslím úplne vážne. Je ťažké povedať, že táto kniha je perfektná, pretože chápete je hrozná, no ak mám na chvíľu vypnúť myseľ a ohodnotiť čisto knihu a jej kvality tak jej nemôžem absolútne nič vytknúť. Je to doslova majstrovské dielo.

Viem, že pri týchto knižkách raz pocítim neskutočnú nostalgiu. Už teraz ju cítim a nemôžem si pomôcť. Je mi jasné, že toto nie je kniha, ktorú si prečítam raz, odložím ju do poličky a aj zabudnem, že som ju čítala. To teda určite nie! Pridá sa k mojim obľúbeným a budem sa k nej neustále vracať ako ku starej priateľke. Je to trocha smiešne, ale určite sa vidím v ďalekej budúcnosti v kresle, zabalená v teplej deke a vidím sa čítať túto kniha spolu s inými mojimi milovanými. Viem, že to tak bude. Ono ja som o týchto knihách a vlastne aj autorke veľa počula a veľmi som si chcela prečítať knižky, no nikdy na to akosi nebol čas a nevedela som sa k tomu dohnať. Som nesmierne rada, že toto štádium odkladania už mám za sebou.

Či sa pridá Virginia Andrewsová medzi mojich obľúbených autorov? Určite áno! Viem, že by som to nemala súdiť iba podľa jednej knižky, pričom rodinných ság je niekoľko, no predstava, že by sa mi nejaká jej kniha nepáčila a najmä z tejto ságy mi príde absurdná. Jej štýl písania je skvelý. Verím tomu, že nielen ja som sa cítila akoby som bola uprostred príbehu, ale že sa tak cítila pri jeho písaní aj samotná autorka, pretože knihu napísala ako keby to zažila ona a teraz chcela dostať svoj príbeh na povrch. Je až neskutočné ako to spracovala.

V knižke sa nachádzajú skvelé postavy. Lenže tak ako sú niektoré skvelé, sú naopak niektoré príšerné. Lenže až príliš. Zlých postáv tu dá sa povedať nie je až tak veľa, no aj to málo stojí za to. Za záporákov sa tu považuje stará mama a dedko čo oni aj naozaj sú. Stará mama a to jej "Boh vidí všetko..." Ona bola ako posadnutá. Úplne zvrátená a chorá. Bola absolútne paranoidna! No aj tak mi na nervy liezla najviac jedna jediná postava. Dá sa povedať, že mám novú najodpornejšiu postavu. Ale to vám ešte radšej nejdem prezrádzať. Rada by som vám o tom povedala a najmä o tom ako veľmi dúfam, že deti sa tej postave raz postavia zoči voči a jej sa všetko vráti... Ak ste to čítali tak ma chápete, no ak nie, tak vám to naozaj nemôžem prezradiť.

Súrodeneckú štvoricu tvorí najstarší brat Christopher, sestra Cathy a napokon dvojičky Carrie a Cory. Koho som mala najradšej? Určite Christophera. Je to večný optimista čo vlastne nebolo vždy plusom, no zväčša áno. On je... Ani neviem ako to popísať. Je neskutočne milý, chápavý, vnímajúci. Áno, áno samozrejme, že je to typický dospievajúci chalan a nespráva sa iba tak ako som písala pred chvíľou, no mám ho fakt rada a som veľmi rada, že som ho spoznala a mohla si ho obľúbiť. Aj keď slovo, ktorý som zvolila "typický" asi nie je celkom správne. Ktorý chlapec sa stane v mladom veku akoby otcom a vychováva svojich súrodencov?

Cathy som mala taktiež rada. Páčilo sa mi, že sa vie naozaj nahnevať a byť úprimná. Dokázala odhodiť strach a povedať čo si myslí. Páčila sa mi jej odvaha a jej vnímavosť. Áno ona bola veľmi vnímavá. Nenahovárala si milosrdné lži, ale videla pravdu. Vždy. Aj keď musím povedať, že jej správanie bolo občas trošičku zvláštne. No mám ju rada cez všetky jej chybičky.

Uvedomujem si, že nech sem napíšem čokoľvek tak to nevyjadrí úplne dobre moje pocity. Táto kniha je hrozná a desivá. Ukrýva krutú pravdu a ukazuje, že na svete sa nedejú len dobré veci. Som veľmi veľmi zvedavá aké budú ďalšie diely tejto ságy a nemám ani šajnu čo všetko sa ešte môže udiať, keďže táto sága má päť dielov. No som tomu rada, pretože čím dlhšie to budem čítam, tým lepšie. Ako som už spomínala, keď raz začnete čítať túto knihu, tak ju rozhodne tak skoro neodložíte. Odporúčam všetkými desiatimi! Stihla som si už pozrieť aj filmové spracovanie, to novšie z roku 2014 a páčilo sa mi to. Herecké obsadenie bolo moc fajn a oplatí sa to pozrieť. Chystám sa aj na to staršie spracovanie, tak uvidíme. Ak ste túto knihu ešte nečítali, tak neváhajte. Pustite sa do nej a spoznajte hrozivý príbeh ukrytý v podkroví...

Moje hodnotenie :