sobota 16. októbra 2021

Vražda morskej panny | Hans Christian Andersen vrahom?

Originálny názov: Mordet pa en havfrue
Autori: Thomas Rydahl, A. J. Kazinski
Vydavateľstvo: Lindeni
Rok vydania: 2021
Počet strán: 400

Malá morská víla sa zrodila z krvavého kúpeľa Kodaň, 1834 V prístave našli zohavené telo mladej krásnej prostitútky. Žena má bledú pokožku a dlhé vlasy, ktoré jej splývajú na plecia, sú plné mušlí. Jej sestra identifikuje vraha. Je ním Hans Christian Andersen, mladý neúspešný básnik a spisovateľ, ktorého v deň vraždy videla odchádzať z izby obete vo verejnom dome. Polícia je spokojná, že má vinníka, ktorý čaká v cele na popravu. I keď sa bráni, že je nevinný, nikto tomuto podivnému čudákovi neverí. Vďaka bohatému mecenášovi však Hans Christian dostane priepustku na tri dni, počas ktorých musí získať dôkazy o svojej nevine a nájsť skutočného vraha. Hľadanie pravdy ho prevedie podsvetím mesta zmietaného chudobou, otrasnou hygienou, chorobami, sociálnym napätím a špinavými zločinmi, ktoré nikdy nikto nevyrieši. Andersen zaháji vlastné vyšetrovanie a snaží sa získať na svoju stranu hlavnú svedkyňu, pretože inak bude jeho budúcnosť spečatená...

...

Hneď na úvode knihy ma zaujala istá vec. Autori pripísali poznámku, ktorá hovorí o tom, že Andersen si po celý svoj život písal denník. Zaznamenával takmer každý jeden deň a každú jednu maličkosť, až kým sa nevrátil z Talianska a na istý čas prestal. Údajne nikto nepozná dôvod a nevie sa prečo. Ale čím ma tieto zaujímavosti tak veľmi nadchli? Tým, že z fiktívneho príbehu s postavou Andersena je razom niečo, čo má aspoň malú pravdepodobnosť na niečo blízke skutočnosti. A pre mňa to bolo znamenie, že sa mi príbeh bude páčiť ešte viac.

Kniha si ma však našla v komplikovanom čase a tak so mnou prešla všetky možné krúšne chvíle. Zažila som s ňou čitateľskú krízu, nedostatok času, nechuť k akýmkoľvek aktivitám, až po nadšenie a začítanie sa do veľkého finále. Práve však skrz tieto okolnosti sa mi do nej púšťalo ťažko. Často som sa pristila pritom, že sa mi ju čítať nechce alebo si nevie udržať moju pozornosť. A pritom bola napínavá, pútavá... Mala mnohé výhody, no mňa si nevedela získať.

Neviem kedy presne prišiel ten zlom, ale zhruba od polovice som ju prečítala na jeden nádych. Od istého momentu som si ju konečne užívala, tak ako som dúfala a mohla som ju oceniť o čosi viac, pretože kvality nesporne má. Autori ju napísali veľmi nevšedne, no podarila sa im zásadná vec. Atmosfera príbehu je absolútne mrazivá, zvrátená, ťaživá a desivá. Mnohé úseky deja sú len pre silnejšie žalúdky a príbeh sa nesie v poriadnom severskom štýle, ktorý je otvorený násiliu, brutalite a zverstvám. Buďme k sebe úprimný... Aj napriek tomu, že sa vám občas urobí v hrdle nepríjemná hrča, takáto atmosféra má svoje čaro. A k tomuto príbehu neodmysliteľne patrí.

Vražda morskej panny je veľmi nevšednou knižkou. Chvíľami sa môže tváriť jednoducho a predvídateľne, ale vzápätí sa v nej dejú veci, ktoré by vám nenapadli, ani v najdivokejších snoch. Na jednej strane pôsobí naivne, ale na druhej je dej premyslený až do samého jadra. Mne sa táto neurčitosť páči, pretože už v polovici som si veľmi sebaisto myslela, že už som zápletku odhalila, ako nejaký talentovaný a žiadaný detektív, ale keby ste len videli môj výraz v tvári, keď som zistila, že som ani len kúsoček nebola blízko k pravde. Záver je totižto veľmi nečakaný a spontánny. Takže ďalší potlesk pre autorov.

Knihu hodnotím veľmi kladne a ak ste na mojich sociálnych sieťach videli video na tému, "Čo čítať na jeseň" tak ste si určite všimli, že práve morskú pannu som zaradila medzi svoje tipy. Neviem si predstaviť nič vhodnejšie na čoraz tmavšie večery, ktoré k nám prichádzajú, o daždivých dňoch nehovoriac! Pevne verím, že táto kniha si získa nejedného z vás, pokiaľ sa rozhodnete dať jej šancu. Je to iné, temné... ale výborné. A navyše pokiaľ aj čítate žáner tomuto blízky, tak si prídete na svoje. Moje odporúčanie máte :)!

Za knihu veľmi pekne ďakujem Albatrosmedia.sk
Zakúpiť si ju môžete, napr. na tejto adrese.

Moje hodnotenie:

pondelok 11. októbra 2021

Príbehy na jesenné večery | Seasonal reading


Ahojte moji milí čitatelia :)!
Dúfam, že sa pri tomto článku spoločne zídeme a vymeníme si svoje tradície navzájom. Úprimne som sa celý deň tešila, až sa usadím a ukradnem si chvíľky na to, aby som vám spísala všetko, čo mám na mysli. O to viac sa teším, že je to o knihách, pretože toto jesenné obdobie vo mne akosi evokuje moje staré knihomoľské pohnútky a radosti viac.

Aj vy máte vo zvyku vyberať si knižky podľa ročných období? Jeseň je pre mňa osobne tým najvýraznejším a aj keď viem, a popravde aj rozumiem, že mnohí ľudia sa s týmto obdobím až tak nekamošia. Ja sa v ňom cítim najšťastnejšie. Dni, kedy je všetko oranžové a na ulici chrupkajú listy, po ktorých kráčam. Vo večery, kedy chutí teplý čaj najlepšie. V upršané popoludnia, kedy sa zababušená v deke môžem uchýliť k príbehom alebo skoré stmievanie, kedy sa spolu doma zídeme a sledujeme filmy. Všetko je tak nejak krajšie. Myslím si, že práve na tomto období sa dá nájsť veľmi veľa predností, vďaka ktorým by sa ľudia mohli cítiť bližšie k sebe. Áno, leto je zábavné a ide ruka v ruke so spomienkami a časom stráveným s priateľmi. Ale jeseň? Tá je o spoznávaní svojho vnútra. O hlbšom kontakte so samým sebou a o učení sa toho, ako žiť v pokoji. A všetka táto sebareflexia a čas ticha na mňa pôsobí veľmi upokojujúco.

Tento čas sa však naozaj spája, ako som už aj spomínala, s príbehmi. Dobrými, mrazivými, zábavnými, či romantickými... Každý v nás dokáže zanechať pocit, ktorý nám ovplyvní deň. Od malička som bola takýto sezónny čitateľ a tak sa mi mnoho konkrétnych kníh spája s obdobím, ktoré vám tak veľmi ospevujem. Ktoré by som vám však odporúčila na tento rok?

1. Vražda morskej panny
Táto kniha nevyšla tak dávno vo vydavateľstve Lindeni. Je to príbeh o Hansovi Ch.Andersonovi, ktorý je náhle obvinený z vraždy a na svoju obhajobu sa snaží krvopotne vyriešiť prípad, ktorý je skutočne len pre silnejšie povahy. Na ulici Kodane sa dejú zverstvá o ktorým by sa nám ani nesnívalo a autori vás dokonale prenesú do atmosféry, ktorá je viac než len mrazivá. Pokiaľ hľadáte spoločnosť do daždívých dní, tak táto kniha do nich svojou ponurou atmosférou dokonale pasuje.

2. Hana
Príbeh z celkom iného súdku, ale dnes keď som premýšľala nad pomyselným zoznamom jesenného čítania, Hana mi prišla na myseľ. Je to krásne bolestná knižka, pri ktorej by vám dlhé tmavé večery nádherne ubiehali. Dojme vás, rozosmúti, ale dojem vo vás zanechá natoľko hlboký, že budete vďačný za tieto pocity. 

3. Rebecca
Trocha klasiky nikdy nezaškodí! A Daphne du Maurier je kráľovnou, tak trošku gotických a najmä zaujímavých príbehov, ktoré vás až zázračne rýchlo vtiahnu do deja. Na jeseň sú dokonalé a pokiaľ by ste o jej tvorbu mali záujem, tak vám určite odporúčam aj Hostinec Jamajka, ktorý mám možno ešte aj o kúsok radšej. Nech je však ako chce, všetky od nej sú famózne :)!


4. Harry Potter (ktorýkoľvek diel!)
Harry Potterom nemôžete nič pokaziť. Jeseň je obdobie, kedy sa aj vy môžete vrátiť do Rokfortu, o ktorom ste isto iste taktiež snívali vo vašich detských snoch (a možno aj tých dospelých). Ja osobne mám tiež vždy podobný pocit ako Harry, a to že sa vraciam domov, zakaždým ako sa vrátim k tejto milovanej sérii. Garantujem vám, že sa zabavíte, budete napätý a najmä k vám dorazí nostalgia, ktorá vás neopustí až do konca. Nezáleží na tom koľko krát ste to už čítali... vždy je vhodný čas!

5. Búrlivé výšiny
Ďalšia klasika. Do tretice už síce žiadna nebude, ale Búrlivé výšiny postačia. Čítali ste ich už niekedy? Pretože toto je ten typ príbehu, ktorý môžete prečítať aj viackrát a neomrzí. Dokonalá atmosféra. Majstrovský napísané dielko. Spolu s ňou by sa vám mohla páčiť aj Jana Eyrová. Obe knižky vás zavedú na hmlisté slatiny a anglické sídla, no Búrlivé výšiny sú predsa len možno ešte o kúsok ťaživejšie. A to sa na jeseň hodí!

6. Neobyčajné deti slečny Peregrinovej
Och, pamätám si ako som sa poprvýkrát bála, keď som to čítala. Každých pár stránok som narazila na desivé fotografie, z ktorých mi nebolo príjemne a príbeh sa uberal smermi, vďaka ktorým boli moje nervy na tenkom ľade. Veľmi som si to však užila! Aj vtedy bol upršaný deň a von takmer mrzlo. Zabalila som sa do deky a ku koncu dňa som mala knihu prečítanú. To isté radím aj vám. Nebudete to ľutovať :).

Tak čo kamoši? Našli ste si z pomedzi mojich tipov niečo, čo vás oslovilo? Hodia sa vám na jesennú pohodu? Budem sa veľmi tešiť, keď mi napíšete o tých svojich príbehoch alebo aj ako sa máte. Ja vám však želám jediné, majte sa krásne a užívajte jeseň :)!

utorok 28. septembra 2021

Keď veci nejdú podľa plánu... | Vytvor si nový!


Ahojte moji milí čitatelia :)!
Úprimne na tento článok som sa chystala už pár predchádzajúcich dní, ale uvedomila som si, že sa naň potrebujem pripraviť. Nemyslím tým predpísanie si poznámok, alebo prípravu záchytných bodov... Viem, čo by som vám v ňom chcela povedať. Skôr psychicky som však potrebovala čas na to, aby som spracovala veci, ktoré sa udiali v mojom živote. A ktoré mali vyzerať úplne inak. V seriáloch by zrejme povedali, "We fucked up."

Ako si zrejme dobre pamätáte, nie tak dávno som na blog zavesila článok plný radosti a očakávania z toho, že onedlho aj s Patrikom odchádzame do Walesu na dobrovoľníctvo. Znelo to krásne, však? Nuž... Dajme tomu, že aby sme mohli uskutočniť tieto skvelé životné plány, tak sme život vzali pevne do vlastných rúk a pripravili sme sa na zmenu. Tým myslím, že sme obaja dali výpovede v práci. Ukončili sme náš prenájom a vysťahovali sa z nášho prvého spoločného bývania. Presťahovali sme sa k mojej mamine a keď už sme boli absolútne pripravený ísť, tak... Tak s nami rodina z Walesu prestala komunikovať. Hlavou vám prejde všeličo, ale my sme to prvé dni brali s nadhľadom. "Veď sa ozvú." Ibaže by nie :). Správy ustali a napokon po pár dňoch sme sa dozvedeli, že majú kompilkácie a ďakujú nám za našu trpezlivosť, no úprimne človek nemusel mať vysoké IQ na to, aby vyrozumel, že si to zrejme rozmysleli a naše plány sú niekde za horami za dolami.

Nastali dni, kedy by sa opustili aj silnejší jedinci. Na gauči rodičov, s téglikom zmrzliny v ruke, neumití v pyžame a po hodinových jazdách nespútaného sledovania show ako Bez servítky, Policajti v akcii, či iných klenotov, sme si uvedomili, že život zrejme musí ísť ďalej. A že to nevzdáme. Aj keď aspoň ja som to prvé momenty vzdala. Vôbec mi nebolo ľahko zo situácie v ktorej sme sa ocitli, ale s odstupom času to nie je také zlé. Keď som sa uvoľnila, prestala sa neustále obávať o svoju budúcnosť, prežitie a uvedomila si, že nám naozaj o nič nejde a od hladu a biedy nezomrieme - uľavilo sa mi. Môj život je odrazu bezstarostnejší, zbavujem sa stresu, mám čas na pomalosť a konečne sa cítim viac spojená sama so sebou (i keď na tom by som rada ešte popracovala ďalej). Skrátka a dobre užívame si čas. A odrazu je voľný!


Keďže sme si však chceli naplniť aj nejaké tie cestovateľské chúťky, dopriali sme si spontánny trip, ktorý sa už nenávratne blíži. Už zajtra letíme do Edinburghu! Pre mňa osobne je Škótsko srdcová záležitosť a pred dvomi rokmi som si práve toto mesto zamilovala. Paťo tam však nikdy nebol a už sa neviem dočkať ako mu ukážem všetky známe miesta a sama sa na ne opäť vrátim. Aj teraz v tichu svojej izby si dokážem vybaviť uličky, ktorými som sa v tom čase túlala a zákutia, na ktoré sme narazili. Dúfam, že si ho zamiluje. Teším sa, čo všetko tam na nás čaká a ešte väčšmi sa teším, že to môže byť absolútne čokoľvek.

Zamýšľala som sa nad tým, či je tento výlet najrozumnejšia voľba, keď sme sa rozhodli zbaviť sa práce a úspory nám mali vydržať na šnúru dobrovoľníctiev, ale načo si neustále vytvárať starosti? Mám pocit, že niekedy život netreba brať tak vážne, ako ho samozrejme neraz beriem. Koniec koncov v ňom nemáme čo stratiť. A verím, že každá cesta na ktorú sa vydávame, má svoj význam. Takže sa úprimne teším a miesto stresu sa snažím svoje vnútro zaplniť pocitmi, akými je radosť a viera v to, čo robím. Je náročné vystriedať zacyklené myslenie, ktoré som si za posledné mesiace vytvárala a živila ho strachom a negatívnymi úvahami, za pozitívne myslenie ktoré je otvorenejšie bezstarsotnosti a ľahkosti bytia. Ale cítim, že som na dôležitej ceste, ktorú buď využijem a vyjdem z nej ako lepší človek alebo sa opäť stratím a po čase sa po nej skúsim znovu vydať. Nech je však ako chce, vždy ma to viedlo, vedie a aj bude viesť práve po nej. Tak že hor sa na dobrodružstvá :)! 

pondelok 13. septembra 2021

Sestry z Titanicu | Plavba, ktorá im zmenila život

Originálny názov: The Titanic Sisters
Autorka: Patricia Falvey
Vydavateľstvo: Lindeni
Rok vydania: 2021
Počet strán: 384

Sestry Nora a Delia sú ako oheň a voda. V mnohých ohľadoch sú od seba na míle vzdialené, ale obe túžia po nezávislosti a dobrodružstve. Jedného dňa príde list z Ameriky a ony dostanú jedinečnú šancu uniknúť zo zapadnutej írskej farmy a získať nový život v Novom svete. Vzdialený príbuzný im poskytne prostriedky na cestu Titanicom do New Yorku. Nora, mamin miláčik a na každom kroku obletovaná krásavica, sa má stať guvernantkou v bohatej rodine, zatiaľ čo jemná, nesmelá a celý život odstrkovaná Delia bude pracovať ako slúžka. Osud však zamieša karty celkom inak. „Loď snov“ Titanic stroskotá. Delia katastrofu prežije, ale Nora je nezvestná. Delia sa impulzívne rozhodne a začne sa vydávať sa za svoju sestru. Dostane sa tak do bohatého domu, kde sa stane guvernantkou malej Lily. A napriek tomu, že svoj čin ihneď oľutuje a rada by sa priznala, stále viac sa zamotáva do spleti lží. Jej klamstvo bude mať nepredvídateľné následky, hoci prvý raz v živote má šťastie na dosah...

...

Sestry z Titanicu boli príbehom, po ktorom som siahla viac menej bez rozmyslu a náhodou. Netušila som, či sa mi budú páčiť, ani o čom presne budú, no mala som chuť na oddychový príbeh, v ktorom by som sa dokázala na nejaký čas stratiť. Vždy som mala rada historické romány, ktoré príjemne plynú a dej vás unáša tak ďaleko, až sa cítite byť jeho súčasťou. To sa mi čiastočne splnilo, ale zároveň aj nie. No poďme na to postupne...

Príbeh sa odohráva vo viacerých úsekoch a na rôznych miestach. Má viac dejových línii, ktoré sú 1) z pohľadu Delie, 2) z pohľadu Nory. Na úvod sa dostávame na Írsku farmu, kde sestry prežili celý svoj doterajší život. Dej má však veľmi rýchly spád a zrejme aj preto doň autorka vložila obrovské množstvo udalostí. Už po pár stránkach sa totižto ocitáme na palube Titanicu a v zápätí sa dej presúva do New Yorku. Tam sestry zažívajú odlúčenie a začína sa ich vlastný osud.

Problémom tejto knihy však pre mňa je zrejme aj tá rýchlosť. Neustále sa v nej niečo dialo a preto pre mňa boli zrejme niektoré momenty príliš ploché a neuveriteľné. Aj keď ma čítanie bavilo, tak som sa na osudy hrdiniek obzvlášť nedotýkali, čo mi popravde chýbalo. Mám rada, keď príbeh dokážem prežívať hlbšie. Ich charaktery boli taktiež veľmi zvláštne vykreslené a niečo im chýbalo. Delia je tá dobrá, Nora zlá a autorka sa podľa toho snažila viesť aj ich činy. Úplne to však nefungovalo a chýbala tomu rovnováha. Keď už aj prichádzalo k náprave správania, tak postavy sa potom správali nelogicky a ich konanie bolo nereálne.

Ale aby som nebola len zlá, táto kniha má aj množstvo kladných stránok. Tou je napríklad jej čitateľnosť a ľahkosť vďaka ktorej sa veľmi rýchlo číta a áno... príjemne plynie. Takže koniec koncov dostanete oddychové čítanie po ktorom možno túžite, tak ako som túžila aj ja. Autorke sa vo mne taktiež podarilo vyvolať záujem a najmä zvedavosť, takže aj keď som sa v istých momentoch neveriacky dívala, čo sestry vyvádzajú, v ďalšej chvíli som nedokázala odtrhnúť pohľad od toho, čo s nimi bude. Dej sa odohráva aj v Texase, čo bolo veľmi zaujímavé a pútavé. Za plus považujem aj pasáž venovanú sufražetkám, či sledovanie pomerov v Amerike - od prisťahovalcov, až k bohatej vrstve. Nuž a samotné prostredie je teda tiež veľkým pozitívom, ktoré vo mne podporovalo spomínanú zvedavosť.

Aj keď mi tu, ako som už spomínala chýbala nejaká hlbšia emócia, ktorá by vo mne zanechala dojem, kniha mala svoje silné momenty, ktoré ma prinútili sa ku nej v myšlienkach vrátiť. Aj preto jej čítanie neľutujem a myslím si, že mnohým sa bude páčiť :).

Za knihu veľmi pekne ďakujem Albatrosmedia.sk
Kúpiť si ju môžete na tejto adrese.

Moje hodnotenie:

piatok 10. septembra 2021

Posledný list od milenca | Môžu vám ľúbostné listy zmeniť život?

Originálny názov: The Last Letter From Your Lover
Autorka: Jojo Moyes
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2021
Počet strán: 416

Novinárka Ellie hľadá v novinovom archíve zaujímavý príbeh, no ani sama celkom neverí, že by mohla nájsť niečo skutočne zaujímavé. Podarí sa jej však objaviť list z roku 1960 od neznámeho muža, ktorý v ňom žiada svoju partnerku, aby opustila manžela. Ellie tento ľúbostný príbeh z minulosti fascinuje. Napriek tomu, alebo možno práve preto, lebo sama má pomer so ženatým mužom.

Vrátime sa teda do roku 1960 a dozvieme sa, že Jennifer Stirlingová leží v nemocnici po vážnej autonehode. Nespomína si na nič – ani na manžela, ani na priateľky, ani na to, aká bola kedysi ona sama. Ale keď sa z nemocnice vráti domov, nájde utajený list a pomaly si začína spomínať na milenca, kvôli ktorému bola ochotná riskovať úplne všetko.

Príbehy Ellie a Jennifer, plné vášne, nevery a straty, sa navzájom prepletajú a sú popretkávané „poslednými listami“ zo skutočného života.

...

Chvíľku mi trvalo kým som si tento príbeh začala skutočne užívať. Spočiatku som v ňom nevidela to čaro, ktoré vo mne napokon ešte aj teraz vyvoláva nostalgiu a pripomína mi aké príjemné bolo byť celé dni zababušená v deke a túžiť len vedieť, čo bude ďalej. Táto kniha je ako stvorená na slnečné jesenné dni, kedy sa vám pomaly chladí horúci nápoj v šálke a kedy čas príjemne plynie. Vaša myseľ si pri nej oddýchne, kniha vás pohladí na duši, ale vás aj dojme a stanete sa jej súčasťou. Osudy Ellie a Jennifer začnete pomaly prežívať aj na vlastnej koži a ich spoločné pády a víťazstvá sa vás dotknú, akoby ste ich zvládli spolu s nimi. To sa mi na celom zážitku však páčilo najviac. Pretože akonáhle sa hrdinky cítili silnejšie, múdrejšie, keď pochopili niečo, čo im unikalo... cítila som sa inšpirovaná a motivovaná. Taký pocit mi ostal aj na konci, pretože tak ako ja, aj mnohí z vás sa dokážu v ich charaktere a životoch nájsť.

Príbeh sa odohráva v dvoch časových líniach a taktiež v odlišnom čase. Ellie je mladá novinárka, ktorá si buduje svoju kariéru, no nenapreduje v jej ľúbostnom živote. S ružovými okuliarmi na očiach sa nedokáže sústrediť a rezignovane hľadá kúsky motivácie všade kam sa pozrie. Keď narazí na zaľúbené listy starých milencov, niečo na jazyku a hĺbke citov sa jej hlboko dotkne. Začne sa viac zaujímať o osoby, ktorých sa listy týkajú a po dlhom čase cíti, že toto je jej chvíľa. Má článok, ktorý by stál za to!
Netuší však, že listy ju zavedú ďalej, než by si dokázala predstaviť a že ich majitelia zažili bolestivé chvíle, na ktoré už možno ani nie sú pripravení spomínať.

Hlavnými hrdinkami sú ženy, no obe sú svojim spôsobom veľmi odlišné. Jennifer žije v iných podmienkach a najmä v iných časoch. V roku 1960 je skôr ozdobou svojho manžela a ženou v domácnosti. Je krásna. O tom niet pochýb... Jej intelekt a inteligencia je však v tieni a mužský svet jej nedovoľuje vyjadriť jej bohatý vnútorný svet. To sa však zmení, keď spozná muža, ktorý jej ukáže slobodu, voľnosť a skutočný záujem.

Láska, ktorá žiari z listov a spomedzi stránok knihy sa nepochybne dotkne aj vás. Dvom zaľúbencom osud neustále kladie prekážky a nástrahy vďaka, ktorým je takmer nemožné, aby zažili svoj šťastný koniec. Ale ak ste beznádejní romantici ako aj ja, tak aj vám musí byť jasné, že láska má vždy šancu.
A Ellie v nej zohrá obrovskú rolu... Po čase zistíte, že každá udalosť sa prepája s tou ďalšou a že aj drobné činy môžu ovplyvniť celý život človeka.

Knižka je však skutočne krásna a môžem povedať, že sa mi veľmi páčila. Dokonca viac ako som čakala... Film som už stihla vidieť tiež a myslím si, že sklamaní nebudete. Jediným prekvapením pre mňa bolo, že som si oba pohľady hrdiniek užívala rovnako, nakoľko ma väčšinou baví viac línia z minulosti. V tomto prípade to tak nebolo a obe boli skvelé. Bývali časy, kedy som túžila byť novinárkou a tak bolo zaujímavé sledovať prácu Ellie a prežívať jej bežné dni spolu s ňou. Úplne som s ňou cítila, keď bojovala s tvorivými krízami alebo nabrala nápady a s nadšením písala. Som rada, že s rovnakým nadšením vám môžem túto knihu odporúčiť ďalej a budem veľmi rada, keď si ju prečítate... ak sa tak už aj nestalo :).

Za knižku veľmi pekne ďakujem Bux.sk
Zakúpiť si ju môžete napríklad TU.

Moje hodnotenie:

štvrtok 19. augusta 2021

Veľké zmeny v živote, strach, pochybnosti, radosť a odchod | Workaway


Uff, kde začať?
Zmeny v mojom živote sa dejú rýchlejšie, než by som čakala. Ale čoraz viac mi v hlave rezonuje veta, ktorú som si veľmi dávno prečítala, "keď si niečo praješ, celý vesmír sa spojí, aby ti to mohol uskutočniť."
Starý dobrý Paulo Coelho vedel o čom hovorí. Akonáhle sa raz rozhodnete a začnete svoj život smerovať tam, kam by ste chceli, bez ohľadu na financie, praktické stránky, či pochybnosti, všetko sa začne diať vo váš prospech. Keď zahodíte strach, zapriete sa a odovzdáte sa osudu. Život vám podsunie pomoc, vďaka ktorej to dokážete zrealizovať a uskutočniť.

To však neznamená, že sa nebojím vôbec.
Strach, pochybnosti, triaška a motýliky v žalúdku. To sú pocity s ktorými sa zobúdzam a zaspávam posledných pár dní.
Len pred piatimi dňami som vám písala o tom, ako som si ujasnila svoje želania a myšlienky v hlave. Dnes vám napíšem o tom, ako sa sny stávajú skutočnými.

Čím to však je, že akonáhle si plníme sny dostaneme taký veľký strach, až pochybujeme o tom, či si to naozaj želáme? Toľko som dúfala, bojovala, pracovala a snívala o tom, že jedného dňa sa budem môcť vydať na svoju veľkú cestu, až teraz neveriacky sedím a pýtam sa seba samej, ako som mohla urobiť také bláznivé rozhodnutie?

Dala som výpoveď v práci
S Paťom sme si povedali, že nejdeme chodiť okolo horúcej kaše. Chceme odísť? Chceme do toho skočiť a prestať len prežívať? Fajn, tak poďme na to. Pred tromi dňami som som dala výpoveď a ujasnila si sama so sebou, že nikdy nebude ten správny čas, ani dostatok peňazí na to, aby som mala pocit, že som pripravená ísť. A tak ideme so všetkým, čo máme aj nemáme, veriac že všetko je tak, ako má byť. Tomu úprimne verím, pretože aj táto práca je niečo, čo ma skrátka postretnúť malo. Narazila som v nej na tých najláskavejších a najstarostlivejších ľudí pod slnkom. Náš šéf mi je skôr ako ďalší rodič, ktorý na mňa dáva pozor. Keď som mu oznámila, že sa chystám s Paťom cestovať, tak sa veľmi radoval a dodal mi odvahu ísť si za svojimi snami. Bála som sa, že to bude problém alebo sa na mňa nahnevá, ale tento skvelý človek mi napokon ešte aj pomohol.
Celý svoj život som si lámala hlavu nad tým ako je možné cestovať a zároveň nadobudnúť peniaze, ktoré sú predsa len potrebné na náklady ciest. To sa však odrazu vyriešilo samé. Vraj akonáhle sa vrátim na návštevu domov, vždy sa môžem ozvať, odpracovať si v práci pár hodín a zarobiť si na ďalšie dobrodružstvá. Je to len sen alebo skutočnosť? 

Vybavujem si pas a vzdávame sa bývania
Už len pri tom nadpise mám zimomriavky. Až teraz, keď máme odísť si uvedomujem, čo všetko sme za tak krátky čas zvládli a nadobudli. Bývanie, práca, zázemie... Všetko sme si vybudovali doslova z ničoho a zvládali sme to skvele. Máme 21 rokov a dokázali sme sa o seba postarať a zvládnuť všetko, čo nás postretlo. Nuž a odrazu zisťujem koľko vecí mi bude chýbať! Čo všetko tu zanecháme... Naše bývanie bolo tiež raz našim snom a zrazu ho opúšťame. Naše drevené parkety, matrac na zemi a vlastne každú jednu maličkosť. Ale verím, že vždy keď niečo zanecháme, je to len preto že príde niečo lepšie.
Zmieriť sa však s tým, že svoju rodinu pár mesiacov neuvidím odrazu veľmi bolí. A tak sa len striedavo teším, chvejem šťastím a bojujem s panikou, ktorá ma chytá. Pretože už o mesiac odchádzame!

Čo je to Workaway?
Workaway je internetová stránka, ktorá vám poskytuje možnosť dobrovoľníctva po celom svete. Môžete si tam vybrať kontinent, krajinu, mesto alebo aj spôsob akým chcete vypomáhať, ako napríklad: pomoc v domácnosti, opatrovanie detí, starostlivosť o zvieratá, život na farme alebo pomoc pri organickom pestovaní, či udržateľnom spôsobe života. Je to spôsob s ktorým môžete cestovať a spoznávať svet, či rôzne kultúry takmer zadarmo, pretože jediný náklad, ktorý vás čaká je cesta. Zvyšok vášho pobytu vám hradia hostitelia. Poskytujú vám ubytovanie, stravu a na oplátku im vy pomáhate so spomínanými prácami. Pracujete maximálne 5 hodín 5 dní v týždni a zvyšok času máte voľný na objavovanie miest a užívanie si voľnočasových aktivít. Možností je tam hádam aj nekonečno a vyberať si máte z čoho.
Túto stránku som už veľmi dlho sledovala s nádejou, no až posledné dva dni som po prvýkrát cielene vyhľadávala miesta kam by sme mohli ísť a písala hostiteľom. Vždy mi to bolo veľmi sympatické, pretože do danej krajiny nejdete ako turista, ale stanete sa členom niečej rodiny, ktorá vám posktyne obrovský kultúrny zážitok. 

Kam napokon ideme a kedy?
Nádych, výdych...
Len dnes som napísala jednu konkrétnu žiadosť.
A dnes som aj dostala odpoveď.
Túžili sme ísť do Škótska, Anglicka, Írska alebo iných severských krajín...
A už viem kde pôjdeme. Viem aj kedy. A stále tomu nemôžem uveriť...


North Wales
V polovici septembra alebo začiatkom októbra vycestujeme do prekrásnej časti Anglicka - North Wales! Staneme sa súčasťou rodiny, ktorú tvoria dvaja manželia, ich 4-ročná dcérka a zatiaľ nenarodené bábätko. Je to rodina, ktorá žije 5 minút od pláže, v blízkosti lesov, prírody a malých idylických dediniek. Pomoc v ich domácnosti spočíva v starostlivosti o psíkov a mačky, ktoré zachraňujú. Našou úlohou bude stráviť dni venčením psíkov po pobreží a okolí. Upratovaní, kŕmení a mojkaním sa. Občas budeme musieť tráviť čas hraním sa s ich dcérkou alebo varením večere. Zvyšok času sa budeme len potulovať po prekrásnych útesoch a plážach, ktoré sú absolútne na dosah ruky, nakoľko ešte aj z izby budeme mať výhľad na more.

Znie to až bláznivo však? Sama nemôžem uveriť do čoho sme sa pustili a že už o naozaj krátky čas nebudem sedieť na svojom zelenom gaučíku, ale niekde na Waleskom pobreží s 8 psíkmi. Je to tak krásne, bláznivé a dokonalé, až to nedokážem spracovať. Bude mi chýbať rodina, to bezpečie, ktoré tu mám, ale zároveň cítim ako sa deje to, po čom som celý svoj život túžila. A budem tam s Paťom! Nie je to sen, keď si predstavím ako sa prechádzame popri mori a konečne nachádzame pokoj, po ktorom sme tak túžili? Je to zvláštne, ale stále verím, že svet je možné zmeniť k lepšiemu. Že každý z nás tu má naplniť svoje posolstvo a význam, pre ktorý je nažive. Cítim, že moje miesto je vo svete. Že ho mám objaviť, preskúmať, nazrieť do ľudí a cítiť sa živá. A najmä písať... absolútne o všetkom. Myslím, že práve tým dokážem zmeniť svet ja. Je to odvážne? Nepochybne. Ale ten svet meníme spolu ♥. Prosím vás držte mi palce. Myslite na nás. A ďakujem vám, že s nami prežívate našu púť!

sobota 14. augusta 2021

Najväčším problémom človeka je spoločnosť


Vždy som leto považovala za obdobie slobody, bosých nôh, lúčnych kvetov a dlhých večerov. Každý rok ma čoraz menej bavilo vyhľadávať spoločnosť ľudí, ale čoraz radšej som sa strácala v lesoch, horách a na lúkach, kde som si so západom slnka odnášala aj kytičku kvietkov, či dobrý pocit na duši. Vždy som mávala rada ten pocit rozpálených líc, ktoré nemali nič spoločné s teplom, ale práve so šťastím, ktoré bolo priam detskou radosťou - tešením sa zo vzduchu a behu a smiechu. Letá bývali aj obdobým kníh a celonočných strácaniach sa v príbehoch. Jednoznačne k tomuto obdobiu patrili aj spontánne nápady a večerné potulky, či dobrodružstvá za východmi slnka. Prečo však hovorím v minulom čase?

Pretože, aj keď je život krásny, v mnohých ohľadoch som v poslednom čase nemala čas sa ani len obzrieť za tým, čo sa mi v ňom odohráva. Veľa som pracovala. Veľa som sa trápila starosťami, bežnosťami a tak nejak som sa zaplietla v dospeláckom svete, ktorý mi vonia stále menej a menej. Zmeny vo mne prichádzali pomaly a celkom nečakane. Ani som nepostrehla, kedy sa vo mne začali vytrácať sny, tvrdohlavosť a ohnivosť, na ktorú som bola pyšná. Nevšimla som si, kedy to všetko vystriedala únava, stres, pocity obáv a úzkosť.

Poviem vám však, že pri fungovaní a životnom štýle, akým som prežila posledné mesiace sa ani nečudujem, že som tento svoj úpadok nepostrehla a nestihla mu zabrániť. Deň ma 24 hodín. Poďme spolu počítať... 15 hodín som zvykla tráviť v práci. 5 až 6 hodín sa mi podarilo venovať spánku a keďže sa deň nedá predĺžiť, koľko času mi zostalo na samú seba a na život? Zhruba 3 hodiny. 

Zrejme je prirodzené, že som začala duševne chátrať a prestávala som byť sama sebou, pretože namiesto snov a plánov som celé dni bojovala len s tým, že musím vstať z postele. Že ešte musím zvládnuť jeden deň, ďalší deň, že cez voľno sa nedokážem hýbať... Ale najviac ma trápilo ako som trpela duševne. Vždy som bola veľký rojko a optimista plný ideálov, ibaže posledné mesiace vo mne vymazali akúkoľvek chuť na existenciu, či na vykonávanie činností, ktoré ma zvykli robiť najšťastnejšou. Niektoré chvíle boli náročné a aj keď som ich zvládla a vedela som, že ich dokážem prežiť - neustále som musela premýšľať len nad jednou jedinkou myšlienkou.

Toto je ten skutočný život?

Chápala som, že pár mesiacov to vydržím a zvládnem to, ale neporozumela som tomu, že niektorí ľudia tak prežívajú celé svoje životy. Každý jeden deň a každý jeden týždeň. Život v ktorom partnera stretávate ráno pred odchodom do práce a večer, keď sa vrátite. Kedy zúfalo túžite vystúpiť z tohto kolotoču, no potom si uvedomíte, že je to vaša realita. Kde sa však stala chyba, že sme prijali tú predstavu o tom, že takto je to správne? Pretože rodina vám povie, že s partnerom si aspoň budete vzácnejší. Že život je ťažký. Ale nie je tak trošku na nás to, akým živom naozaj je?

Stále hovorím v minulom čase, ako napríklad, "veľa som pracovala, bola som unavená..." Malo to totižto výsledok, ktorý ma zrejme až tak veľmi ani neprekvapil. Moje zdravie to vzdalo a telo mi rezignovalo. Bola som zdrtená, mala som v sebe ešte viac strachu a pomedzi obavy o svoje zdravie som sa ešte bála o svoju prácu. Môj uhol pohľadu sa však počas voľného času a chvíľ, ktoré som mohla konečne stráviť myšlienkami a pokojom, dali novú perspektívu. 

Žijem život, ktorý ma nenapĺňa. Neustále sa sťažujem a tvrdím, že iba prežívam. Nie som spokojná. Aktuálne som nebola, ani zdravá. A napriek tomu som sa bála, že prídem o prácu... Ale prečo sa bojím, keď je to vec, ktorá ma nerobí šťastnou?


Teraz možno nastáva logické zmýšľanie, "pretože potrebuješ peniaze, nájom sa sám nezaplatí a každý musí pracovať." Nuž ja viem iba o tom, že každý musí zomrieť a tak ako som odjakživa verila, mnohí umierame už počas života a to je najtragickejšia smrť.

A tak prichádza čas veľkých zmien a hlbokého nachádzania seba samej. Nie je to o lenivosti. Netýka sa to ani neschopnosti. Každý z nás dokáže žiť život v systéme, v spoločnosti... Ale každý z nás si môže vybrať smer akým chce svoj život viesť. A ja som si už veľmi dávno vybrala svoju cestu. Vy o nej viete. Veľa ste o nej čítali. Neraz som vám o nej písala... O cestách, ktoré plánujem. O miestach o ktorých snívam. O slobode, ktorú milujem. Rozhodla som sa, že nikto iný môj život nezmení, len ja. A že ak ho nezmením teraz, tak nikdy.

Pochopila som, že aj keď môže byť žitie v rutine príšerné, človek si na to zvykne. Prijme to. Vezme si to za svoje a prispôsobí sa. Je to totižto bezpečné a známe.

Aj keď ma desí každé ráno prebúdzať sa a bojovať s pocitom, že robím čo nechcem, v poslednom čase ma desilo väčšmi to ukončiť a robiť, čo chcem. Je to zvyk. Je to komfortná zóna. Cítila som sa ako zbabelec a najmä som vedela, že ma niečo prudko zlomilo. V mojej povahe nebol priestor na strach. Nikdy som sa nebála svojich snov... A vlastne v tom ani nemienim pokračovať. 
Možno to znie tak, že mám zlú prácu. Neverili by ste, ale tak to vôbec nie je! Popravde je skvelá a dokonca ma baví a mám ju rada. Neraz som sa zamýšľala nad tým, či sa naozaj nedokážem prispôsobiť a zmieriť sa so životom tak ako každý. No pre mňa to nie je život. A tým pádom poznáte moju odpoveď. Nie...

Problémom človeka je však systém a spoločnosť. V tom ja nedokážem žiť a nedokážem sa prispôsobiť. A tak, aj keď sa zo mňa stával ustráchaný človiečik, ktorý mi nebol ničím podobný, našla som v sebe znova tú silu a vieru v svoje sny. Najbližšie obdobie nebude jednoduché, ale bude nádherné. A keď vám poviem o tom, čo príde, verím že objavím ďalších dobrodruhov, ktorí pochopia prečo je pre niektoré duše, tak podstatné odísť. Prečo niektoré osoby tak krvopotne potrebujú pochopiť život a nájsť jeho zmysel až na konci sveta. Túžim však spoznať nových ľudí a miesta, ktoré sa mi stanú domovom. Útočiskom. A túžim po slobode, v ktorej budem kráčať ruka v ruke s Patrikom, ktorý je rovnaký rojko a dobrodruh ako ja. Čoskoro sa pre nás začne naše možno najväčšie dobrodružstvo. Čoho sa však báť viac, ak nie pocitu, že ste ani nežili?