Najkrajšia kniha akú som čítala? | Dcéra snehu

Originálny názov: The Snow Child

Autorka: Eowyn Ivey

Vydavateľstvo: Fortuna Libri

Rok vydania: 376

Počet strán: 2012

Jack a Mabel si uprostred nespútanej Aljašky budujú nový život. Hoci márne túžia po dieťati, ich láska zostáva silná. Keď jedného dňa zrazu nasneží, vybehnú pred svoj zrub a postavia si snehuliaka – dievčatko zo snehu. Ráno však nájdu iba stopy smerujúce k lesu. V najbližších týždňoch vídajú plavovlasé dievčatko, ktoré zrejme chodí po okolí. Boja sa o tom spolu hovoriť, lebo majú podozrenie, že dlho pestované nádeje ich pripravili o rozum.

Dievčatko po čase príde až k ich zrubu a prezradí im, že sa volá Faina. Toto výnimočné stvorenie je plné čara, múdrosti i detskej naivity. Loví s červenou líškou po boku, privoláva metelicu a prežíva v drsných podmienkach divočiny.

Na tomto krásnom a nebezpečnom mieste však nič nie je také, ako sa zdá.

...

Na túto knihu sa nemožno pripraviť vopred. Nedokážete si vytvoriť očakávania, ktoré by pasovali k realite, ktorú vám ponúkne. Príbeh je plný rozporov a prvkov, ktoré si síce ukradnú vaše srdce, ale rozhodne by ste ich nečakali. Je magický, ale aj krutý. Rozprávkový, no zároveň dojímavo smutný. Reálny a plný fantázie zároveň. Vídite tie protiklady? V knižke sa však navzájom nevylučujú, ale práve naopak - zapadajú do seba a vytvárajú tú najkrajšiu atmosféru s akou som sa mala za posledný čas to šťastie stretnúť.

Od prvého momentu, ako som vzala Dcéru snehu do rúk som sa od čítania nedokázala odtrhnúť. Odrazu som cítila, že sa nenachádzam naďalej vo svojej teplej, útulnej izbe, ale že ma čosi ťahá ďaleko preďaleko do chladných lesov a mrazivých zím. Príbeh sa mi začal premietať pred očami a jediné prirovnanie, ktoré mi napadá je to, že mi priam stislo srdce v hrudi. Ostala som fascinovaná a k príbehu priťahovaná akoby ma ťahal silný magnet. Siahala som po nej ráno, než som musela ísť do práce. Poobede, kedy som sa vrátila domov, ale aj večer, kedy mi už oči postupne klipkali a statočne som bojovala s únavou.

Cítila som radosť z toho, že mám v rukách dobrú knihu, ktorá ma baví... ale aj smútok z toho, že čoskoro sa nás spoločný čas skončí. Čítala sa až príliš rýchlo. Stránky sa mi otáčali samé a na posedenie som sa dejom prebíjala stále ďalej a ďalej. Bála som sa jej záveru. A desila som sa chvíle, kedy sa s ňou budem musieť rozlúčiť. Tak trochu som už tušila, že mi príbeh bude chýbať, ako verný priateľ. A že možno ani moje srdce nezostane rovnakým, keď sa dozviem osud snehového dievčatka a dvoch starčekov, ktorí ju ľúbili.

Je však skutočne nemožné vyhnúť sa všetkým týmto pocitom. Koniec koncov, keď už aj obávaný záver prišiel, cítila som sa taká plná pocitov a emócií, ako už dávno nie. Nie sú však najlepšími knihami práve tie, ktoré vám na duši zanechajú stopu? Pre mňa je Dcéra snehu určite jednou z tých, ktorej sa to podarilo. A ktorú určite odporúčam aj vám. Som neopísateľne šťastná, že som si ju prečítala, pretože pôvodne som to v pláne nemala. Snažila som sa jej vyhnúť, avšak ako vidíte - našla si ma. A vďakabohu za to! Dúfam, že vďaka tejto recenzii si možno nájde aj pár z vás, ak si vás nájsť mala...

Varujem vás však. Na pocity, ktoré prežijete vás nedokážem pripraviť. Nebudete očakávať krutosť a surovosť akou je  kniha písaná. Ale ani petickosť a krásu, ktorou je tvorená. Čím menej však budete čakať, tým väčšmi získate.

Moje hodnotenie:

Ste pripravení na Vianoce? | Knižky, ktoré vás naladia

Ahojte! Kto by to bol povedal, že Vianoce už máme pomaly pred dverami? Zrejme by som bola opatrná s tvrdením, že už začínam cítiť ich atmosféru, pretože zrejme by som klamala... Ale uvedomujem si, že sú naozaj blízko a povedala som si, že by som sa na ne mohla tento rok trošku pripraviť a vyvarovať sa starým známym chybám. Darčeky sa snažím vybaviť nie na poslednú chvíľu (držte mi palce), koledy preventívne nepočúvam aby sa mi nesprotivili, svetielka už tasím do plnej zbroje (pretože tie sa nesprotivia nikdy) a najmä si udržiavam akýmsi zázrakom pozitívnu náladu.

Posledné roky som totižto nebola úplne najväčším fanúšikom týchto sviatkov. Toto magické obdobie sa mi spájalo skôr s návalmi práce a s najhektickejším obdobím môjho celého roku, no tentoraz sa snažím vrátiť skôr do detských čias a všímať si viac to pekné. Tešiť sa na maličkosti. A neverili by ste, no skutočne to funguje! Odrazu sa už necítim ako zachmúrený pán Scrooge, ktorý potrebuje návštevu troch duchov Vianoc, ale skôr ako vyrovnaná osôbka, ktorá vie že zima je časom teplej čokolády, huňatých svetrov, milovaných svetielok a ďalších šálok horúcich nápojov. 

Ako som vám už nedávno spisovala článok o sezónnom čítaní, všimla som si že aj zima je pre mňa intenzívnym obdobím, kedy sa uchyľujem k sezónnym možnostiam. Máte radi vianočné príbehy? Pretože ja áno a pripravila som si pre vás aspoň pár tipov, ktoré by sa mohli páčiť aj vám. Tieto príbehy sú ideálne ako vianočné darčeky pre vašich blízkych, ale sú aj skvelou voľbou, ak si vy sami potrebujete oddýchnuť, utíšiť sa, cítiť sa komfortne a naladiť sa do pohody.

Príbehy, ktoré som čítala

Náhodné stretnutie v londýnskom metre privedie Viole do cesty muža, ktorý musí byť konečne ten pravý. Nielenže bývajú v tej istej štvrti, ale majú spolupracovať na rovnakom vianočnom predstavení pre deti, a to predsa nemôže byť náhoda!

Hráčka na violu túži po sviatkoch plných lásky, a preto by príbuzných, ktorí si už navykli na to, že bude naveky nezadaná, rada vymenila za niekoho, kto ju skutočne miluje. A hoci Nate má bonus v podobe rozkošnej dcérky, aj tak nie je ideálnym adeptom - ich rozvíjajúci sa vzťah komplikuje skutočnosť, že je ženatý. Jeho manželka síce uprednostnila kariéru v zahraničí, no kedykoľvek sa môže vrátiť domov.
Vysnívala si Viola príliš nereálny darček? No sú Vianoce, magický čas splnených prianí... aj tých najodvážnejších. A keď na Londýn začne padať sneh, uviaznu v nejednej ošemetnej situácii.

Och, Zasnežený Notting Hill bol také moje prvé minuloročné guilty pleasure. Strašne som dovtedy prevracala oči nad romantickými knižkami, ktoré vtedy vychádzali a nad samými "zasneženo, romanticko, vianočne" ladenými príbehmi, ALE Notting Hill som jedného dňa chytila do rúk spontánne. Bola som vtedy v práci a povedala som si, že do knihy iba nakuknem. Odrazu som však bola v štvrťke a následne som strávila pár krásnych dní, ktoré som bola ponorená hlboko v Londýnskych uličkách a mimo nich som sa inde ani ocitnúť nechcela. Bolo to milé, oddychové, vianočné a áno... Naozaj som si to užila.

Jane sa vzdala pokusov o lásku. Síce ako novinárka odhalila škandál roka, no v práci sa už mesiac vyhýba Simonovi, ktorý sa s ňou rozišiel. Blížia sa Vianoce, zatiaľ čo jej srdce má pred sebou dlhú cestu k uzdraveniu. Janina šéfka potrebuje vyslať niekoho na luxusnú služobnú cestu do Nórska, aby napísal článok o vianočnom stromčeku, ktorý bude stáť na londýnskom Trafalgar Square, a rozhodla sa vybrať práve Jane. Tá by sa pritom omnoho radšej umárala doma, než strávila dva týždne vo fjordoch s povrchnými blogerkami, uštipačnou publicistkou, nezdolne radostným fotografom a príťažlivým, no arogantným televíznym moderátorom.
Keď Jane naveľa podľahne atmosfére cesty a začne si ju vychutnávať, zdá sa, že láska s ňou predsa len zamýšľa urobiť ešte jeden pokus... Žeby ju uprostred zasneženej krajiny očakával pod imelom darček?

Po Notting Hille som už bola odvážnejšia a povedala som si, že si už idem bez výčitiek užívať príbehy, ktoré ma na moje prekvapenie bavia viac, než by som čakala. A aj v tomto prípade to dokonale fungovalo. Knihu som čítala v angličtine, pretože ma zaujala krásnou obálkou a popravde to bolo super, milo, zábavné. Príbeh je trochu uletený, ale ešte aj teraz keď si naň spomínam sa cítim byť súčasťou hrdinov a ich rozmanitej skupinky výletníkov v Nórsku. Nemôžem povedať, že som si počas čítania nepredstavovala, že medzi nimi tak trošku som aj naozaj, ale príbeh ma tam preniesol. A to stálo za to!

Knihy, ktoré sa chystám čítať / ktoré som zaregistrovala

Tilly Hunterová má úžasných priateľov, vysnívanú prácu umeleckej maskérky v prestížnej opernej spoločnosti a Felixa, láskavého a bezprostredného snúbenca, ktorý sa už čoskoro stane jej manželom. Všetko nasvedčuje tomu, že to budú dokonalé Vianoce! Keď je však kvôli chybe ohrozujúcej prevádzku spoločnosti nútená úzko spolupracovať s novým riaditeľom IT Marcusom Walkerom, nie sú to stánky s pečenými gaštanmi v milovanej Covent Garden, ktoré môžu za to, že začnú lietať iskry...Vážnemu a ctižiadostivému riaditeľovi IT, vždy oblečenému v drahom obleku, chýba akákoľvek kreativita, čo je pre technofóbnu maskérku pekelná kombinácia. Keď napokon Tilly zistí, že vzťah s jej snúbencom je v troskách, osud zasiahne. V jej blízkosti je čoraz častejšie Marcus s horúcou čokoládou, pri ktoromsa môže vyplakať... Možno práve on bude tým najlepším vianočným darčekom, aký kedy dostala.

Nedať tomu šancu po Notting Hille? Pff!

Pre sestry Samanthu a Ellu Mitchellové sú Vianoce najvzácnejším obdobím roka. Tento rok však budú nakupovať darčeky pre toho najnečakanejšieho hosťa zo všetkých – pre svoju matku. Od ich posledného stretnutia ubehlo už päť rokov. Keď sa im mama z ničoho nič ozve, Samantha s Ellou neochotne súhlasia, že spolu strávia Vianoce v nádhernej Škótskej vysočine... Gayle Mitchellová si vybudovala pozoruhodnú kariéru. Úspech si však vyžiadal svoju daň – vážne narušil jej vzťah s dcérami. K ich výchove pristupovala prísne s cieľom sformovať z nich silné osobnosti, no namiesto toho ich od seba odohnala. Až vidina vlastnej zraniteľnosti prinúti Gayle napraviť to. Počas prvých spoločných rodinných sviatkov po rokoch všetky ženy Mitchellové zistia, že niekedy stačí postaviť sa minulosti čelom, aby ste vyliečili rany vo svojom srdci. Pre jednu z nich pobyt v Škótsku prinesie aj nečakané ľúbostné vzplanutie.

Ehm Škótsko a Vianoce? A milá obálka k tomu? 

Tak nejak ma už knižka čaká na poličke...

Každý rok v decembri posiela Josie list rodičom, ktorých stratila v jednu vianočnú noc pred mnohými rokmi. Píše doň vždy rovnaké slová: Navždy mi budete chýbať. Tento rok jej však pravidelnú cestu k poštovej schránke prekazí sympatický Max, ktorý plánoval tráviť sviatky s rodičmi v New Yorku, no všetky lety zrušili. Aby neboli na vianočné sviatky sami, Josie a Max sa dohodnú, že ich strávia spolu a poriadne si ich užijú. Korčuľovanie sa na ľade, varené víno, nakupovanie darčekov aj bozk pod imelom. Josie verí, že je to len začiatok niečoho špeciálneho... Lenže Max zrazu bez rozlúčky zmizne a Josie nezanechá žiadnu možnosť, ako ho kontaktovať. Na to, čo urobil, má síce závažný dôvod, no ani on nevie na Josie zabudnúť. Napriek presvedčeniu, že sa už nikdy nestretnú, osud ich cesty znova spojí... A nielen raz...

Lily zanechala chvíli před Vánoci červený zápisník plný výzev na poličce svého oblíbeného knihkupectví a čeká, až někdo přijme nabídku ke hře. Ale je Dash ten pravý? Nebo je jejich osudem vzájemně sdílet svoje sny a touhy jen na stránkách deníku, který na střídačku schovávají po celém vánočním New Yorku? Můžou se ve skutečnosti setkat, bude to fungovat? Bude červený zápisník jejich knihou přání? Nebo se k sobě vlastně ani trošku nehodí?

Dash & Lily pre mňa nie je žiadnou novinkou. Čítala som to už dávno pradávno v českom jazyku a pamätám si, ako som nespala celú noc, pretože som bola zvedavá ako sa to skončí. Bolo to teda čítanie na jeden nádych, ale veľmi sa mi to v tom čase páčilo. Teraz už síce YA veľmi rada nemám, ale odkedy vyhlásili na Netflixe seriálové spracovanie tohto príbehu (ktoré som si od minulého roka ešte stále nepozrela), tak ma to zaujalo znovu. Myslím, že časom by som tomu dala ešte šancu a prečítala si to v angličtine. Najmä, keď to za tie roky vlastne ešte aj získalo pokračovanie.

...

Budem sa veľmi tešiť, keď mi napíšete, či vás vianočné príbehy bavia alebo sa im snažíte vyhýbať. A najmä, či vás nejaké knižky z môjho výberu zaujali a plánujete si ich prečítať. Ďakujem a majte sa krásne :)!

Ste pripravení báť sa? | Nový Jozef Karika

Názvy kníh: Hlad, Smäd

Autor: Jozef Karika

 Vydavateľstvo: Ikar

Rok vydania: 2021

Nie som si istá tým, či majú tieto knižky svoje poradie a záleží na tom, ktorou začnete ako prvou. Popravde vám len viem povedať, že ja osobne som najprv zvolila Hlad a že tú voľbu neľutujem. Jednotlivé príbehy na seba nenadväzujú logicky, ale zároveň spolu súvisia malými detailmi, ktoré do seba pekne zapadajú a sú ožívením samotného deja. Cítite sa ako nejakí detektívi, ktorí sú niečomu na stope, keď prichádzate na jednotlivé súvislosti, ktoré autor ukrýva ako malé poklady.

O čom však vlastne knižky sú?

Jedná sa o súbor strašidelných poviedok, pričom Hlad obsahuje 5 príbehov:

1. Hlad, 2. Samota, 3. Hmlisko, 4. Výlet a 5. Biele diery

Bolo by príliš náročné vyrozprávať vám dej zo všetkých, ale to ani nechcem robiť. Príliš sa bojím, že by vám hoc aj nechcené spoilery pokazili zážitok. Preto vám porozprávam ako sa mi jednotlivo páčili.

Prvá poviedka bola fantastickým úvodom do knižky, ktorá je najmä veľmi odlišná od Karikových predchádzajúcich. Doteraz sa neviem zmieriť s tým, že to nie je samostatný príbeh! Spočiatku som si to dokonca aj mylne myslela. Príbeh pôsobil natoľko komplexne a premyslene, až nebolo možné neuvažovať nad jeho samostatným vydaním. Hlad ma vtiahol do deju okamžite a podarilo sa mu vo mne vyvolať každú jednu škálu strachu, či napätia. 

Pri zvyšných poviedkach sa môj záujem už len stupňoval a v knihe som bola stále viac a viac zažratá. Pomaly som začínala pociťovať strach a čím neskôr večer som knižku vzala do rúk, tým väčšmi sa do mňa zahlodával zlý pocit pri jej čítaní a úvahy o tom, či ešte budem musieť opustiť svoju posteľ predtým, ako pôjdem spať. Poviedky boli stále napínavejšie a prekvapivo tak krásne rozmanité. Nie len prvá by mohla byť samostatnou jednotkou, ale aj ostatné mali úžasný potenciál byť ešte rozvinutejšími. Každá obsahovala inú scénku, zápletku, prostredie, napätie, atmosféru... I keď atmosféra bola ako celok samozrejme veľmi ponurá a ťaživá. To však žiaľ (alebo skôr našťastie) ku Karikovým hororovkám patrí a ja to mám rada.

Knihe som napokon dala 4,5 hviezdičky a aj keď to moja duša skôr cíti na 5, kúsoček z hodnotenia som jej musela odobrať, pretože dojem mi na malý okamih pokazila chyba, ku ktorej sa autor rád uchyľuje. Veľmi mi to pripomenulo aj problematiku jeho predošlej knižky Smršť - a tým mám na mysli jeho prehnané filozofovanie. Na tom by nebolo nič zlé a vo všeobecnosti mi jeho štýl písania sedí, ale spomínané filozofovanie nie je celkom na mieste k typu príbehov, ktoré píše. Jeho filozofické momenty navyše do deja zvykne vsunúť v tých najvypätejších situáciách, takže po nefalšovanom strachu a nervozite, ktorú vo vás vyvolal a v tej najdusnejšej atmosfére akú si dokážete predstaviť, vám zrazu všetko pokazí a od strachu ste na míle ďaleko, pretože odrazu čítate pár stránok úvah o živote. Toto sa stalo aj na konci jednej poviedky, čo bolo pre mňa dosť veľkým sklamaním. Ale nakoľko bola dovtedy famózna a zvyšné boli celý čas, nekazí mi to pocit z celku.

Do Smädu som sa pustila okamžite a povedala by som, že priam hltavo. Celé dni som nerobila nič iné, než len čítala poviedku za poviedkou a tak som bola veľmi zvedavá, či ma autor ešte niečim prekvapí. A prekvapil... 

Druhá knižka Smäd je taktiež zbierkou poviedok skladajúc sa z: 1. Spinkaj, 2. Teufelsloch, 3. Smäd. Ale pre pána kde začať?!

Prvá poviedka bola od začiatku trhák a autor v nej vyvolal veľmi dusnú atmosféru, ktorá mi nedala pokoja a musela som sa dozvedieť ako celá skončí. Rozhodne to bolo skvelé, ale druhá poviedka? Ešte lepšie! Moje nadšenie zrejme súvisí aj s tým, že v príbehoch mám slabosť pre dej tvorený z korešpondencie alebo keď je písaný denníčkovými útržkami. Presne toto si Karika pripravil do druhej poviedky a tým si ma už získal na 100%. Zápisky boli dobové, desivé, mätúce a zlomyseľne stupňujúce sa. Táto časť knihy však skutočne patrí medzi moje veľmi obľúbené a verím, že mnohým z vás sa bude páčiť rovnako. Fascinuje ma ako v nej Karika absolútne vytrhol hranice medzi realitou a fikciou a začal tvoriť nový priestor medzi tým. Zapojil do deja aj svoje vlastné opisy života a spoločnosť počas pandémie a pradoxne to veľmi sedelo do celkovej atmosféry. V týchto úsekoch som sa už skutočne bála a knihu nebolo možné odložiť.

Hodnotenie odo mňa však tiež dostala 4,5 hviezdičky a je to len a len za rovnakú chybičku. Aj tu ma autor vytrhol zo strachu a vypätej atmosféry, filozofovaním ktoré tam nepatrilo a kazilo dojem, ale nie je to podstatné. Nemožné je nepochváliť a úprimne zo srdca zablahoželať Jozefovi Karikovi k tomu, čo stvoril. Veľmi vydarené, prepracované, strašidelné a zaujímavé... Tak by som zhrnula jeho najnovšie knižky. 

Rozhodne vám ich odporúčam a pokiaľ zvažujete darčeky na Vianoce pre osoby, ktoré sa radi boja, tak toto je pre nich ako stvorené. Do zbierky by vám chýbať nemali a verím, že si ich čítanite užijete rovnako ako aj ja. 

Najnovšie uvažujem, že by som dala od Kariku šancu sérii Na smrť, nakoľko o nej veľmi pekne rozpráva Irča z Knihánkova. Ak ste ju už čítali, tak mi môžete napísať ako sa vám knihy páčili a či sa to oplatí. Budem sa tešiť :).

Keď ožije mŕtve telo dievčatka | Once Upon a River

Autorka: Diane Setterfield

Vydavateľstvo: Transworld Publishers Ltd

Rok vydania: 2019

Počet strán: 544

Starodávne hostince vedeli byť rôzne. V niektorých sa hrali karty, v iných hrala muzika, a v hostinci o ktorom je náš príbeh, sa od nepamäti rozprávali príbehy. Cudzinci prichádzali s tými najneuveriteľnejšími historkami a majiteľ Joe si získal srdce nejedného poslucháča svojim napínavým rozprávaním.

Inak tomu nebolo ani v osudovú noc, ktorá sa zapísala do pamäte nielen návštevníkov podniku, dokonca nielen jeho majiteľov, ale hádam aj celej dedine. Podivná vec to veru bola. 

Uprostred noci do hostinca vtrhne cudzinec. Zranený a vyčerapný sa zvalí hneď na zem, no pri ňom sa nachádza ešte šokujúcejší nález. Cudzinec priniesol dieťa, ktoré nedýchalo a bolo mŕtve. Utopené. Miestni zavolali ošetrovateľku Ritu. Tá najrýchlejšie ako vedela prišla, postarala sa o cudzinca, ošetrila jeho rany a napokon spravila obhliadku tela dievčatka. Lámalo jej srdce vidieť telíčko asi 4 ročnej neznámej, no na svete už nebolo nič, čo by pre ňu mohla urobiť. Ibaže v tú noc sa diali prazvláštne veci a dievča sa odrazu zobudilo. Aj napriek tomu, že dovtedy jej tvár bola biela a srdce jej nebilo dlhší čas, sa odrazu prebudila akoby len zo spánku. Bol to zázrak? Urobila Rita chybu pri jej obhliadke? Alebo to bola mágia?

Obyvatelia dedinky nepoznajú identitu dvoch tajomných návštevníkov, ale už čoskoro sa o dievčatko hlásia jeho blízky. Ako prvá príde slečna, ktorá tvrdí, že dievča je jej mladšia sestra. Následne prichádza manželskí pár, ktorému pred dvomi rokmi uniesli dcérku a radujú sa, že ju po dlhej chvíli konečne objavili. A aby toho nebolo málo, prihlásiť sa o ňu príde aj mladý džentleman, ktorý tvrdí, že je to jeho dcéra. Komu veriť?

A kto utopené dievčatko vlastne je?

O tom, a ešte o mnohom ďalšom je táto nádherná knižka, ktorá verím, že už na prvý pohľad získa vašu pozornosť. Je to nezvyčajný, chladivý a podstatne mysteriózny príbeh opradený záhadou a pochmúrnym nádychom, no práve to z neho vytvára jedinečné a magické dielo. 

Autorka dokáže krásne pracovať s dejom, ktorý sa pomaly rozvíja a snaží sa nám odkryť celú záhadu po malých sústach. Tým však veľmi ľahko docieli, že som bola napätá po celý čas a aj v noci sa mi ťažko zaspávalo, pretože som musela neustále premýšľať nad tým, kde je pravda. Aj keď som si už chvíľami myslela, že mám zápletku uhádnutú, nie je možné uhádnuť ju a za každým prezradením tajomstvo, ktoré autorka odhalí, pridá falošnú stopu, ktorá vás zamotá ešte väčšmi.

Jej štýl písania sa mi však veľmi páčil a priznám sa, že som nič iné ani nečakala. Od Diane Setterfield máme v slovenčine preložené dve knižky. Jej veľmi obľúbený Trinásty príbeh a menej známy Bellman & Black (i keď mne sa veľmi páčil aj ten). Obe knihy som čítala a tak ako v tomto prípade, aj pri nich ma atmosféra jej príbehov dostala absolútne do kolien. Pamätám si, že Trinásty príbeh som dokonca prečítala za noc, pretože som nedokázala ísť ani spať, kým ju nedokončím. Dodnes na ten príbeh spomínam, ako na niečo fantastické a mne veľmi milé. Once Upon a River sa žiaľ zatiaľ prekladu u nás doma nedočkal, no vedela som, že si ho chcem prečítať aj tak. A aj keď som už v angličtine pár mesiacov nič neprečítala, vôbec mi to nezabránilo čítanie si vychutnávať.

Spočiatku to išlo ťažšie, to áno. Zatiaľ, čo rozhovory sa mi čítali jedna radosť, prvé momenty som veľmi bojovala s rozsiahlejšími opismi, pri ktorých som nerozumela úplne všetkému. To však nevadilo, pretože význam sa dal pochopiť a pomaličky som si zvykala na celý jazyk príbehu. Čoskoro som si navykla a potom sa to čítalo viac menej bez problémov. Myslím si, že tento príbeh je vhodný pre každého kto má chuť čítať v cudzom jazyku alebo kto občasne aj číta. Angličtina tam nie je až tak náročná a dokážete sa do toho dostať. 

Najmä sa vám to oplatí. Skutočne vám knihu môžem len a len odporúčať. A navyše nielen jej príbeh je úžasný, ale aj jej samotné prevedie je nádherné! Na obálku sa nejde vynadívať aká je krásna a verím, že aj vás vždy poteší pekný úlovok do vašej zbierky. Ja sa vždy až pousmejem, keď ju vidím.

Ale vy nesmúťte! Mám pre vás dobrú správu aj pokiaľ angličtina nie je vašou silnou stránkou. Pre tých, ktorých kniha zaujala, tak preklad existuje v češtine. Zistila som to len nedávno, tak hádam to bude niektorým z vás nápomocné. Budem sa veľmi tešiť, ak si knižku pridáte na zoznam a pokojne mi napíšte dolu do komentára, či ste už o nej niekedy počuli :).

Moje hodnotenie:

Stali sme sa horalmi z Vysočiny? Na jeden deň áno!

Rada by som nadviazala na posledný článok a tak, keď už sme sa pozreli spoločne na Edinburgh, rada by som vám ukázala nádhernú Škótsku vysočinu. Toto miesto je pre mňa srdcovou záležitosťou, pretože už dlhé roky mám obrovskú slabosť pre históriu horalov, horalského spôsobu života, ich kultúry, bojov a samozrejme aj ich prostredie v ktorom žili. Je možné, že toto malé posadnutie začalo sledovaním Outlanderu, ale som za to veľmi rada. Je skvelé navštíviť miesta, kde sa nachádzali postavy Jamieho a Claire a zároveň sa zasnívať do ich obdobia a zápletok, ktoré vám na tých miestach akoby ožívajú pred očami.

Nechcem vás však priveľa trápiť mojimi predstavami a nadšením. Skôr by som vám rada dala praktické rady, ako môžete vysočinu poľahky navštíviť aj vy :).

Možno vám už napadlo, že na takýto výlet by ste si museli rezervovať veľmi drahý a dlhý zájazd alebo sa tam vypraviť autom. Verím, že obe možnosti sú skvelé a sama by som sa tam raz chcela vydať na roadtrip, ale sú aj oveľa jednoduchšie a cenovo dostupnejšie varianty, ktoré vám takúto návštevu umožnia skôr.

Ideálne je to skombinovať s výletom do Edinburghu! Zatiaľ, čo si pár dní užijete skúmaním mesta, vyhraďte si jeden deň na výlet, ktorý vám prinesie obrovské množstvo zážitkov.

Ako na to?

Prvýkrát som navštívila vysočinu pred dvomi rokmi so spoločnosťou Heart of Scotland. Aj vtedy, a aj teraz sme si výlet bookli cez Tripadvisor, čo isto iste zvládnete aj vy. Jedná sa o jednodňové "tours" do vysočiny, ktoré trvajú cca 12 hodín. V skorých ranných hodinách vyrážate mini vanom z Edinburghu a následne vás čakajú zastávky na prekrásnych scénerických miestach a malebných dedinkách Škótska, či plavba po legendárnom Loch Ness. Počas jazdy vám váš vodič/sprievodca rozpráva zaujímavú históriu, legendy a príbehy. Vy teda sledujete prírodu navôkol a zároveň sa dozvedáte informácie z prvej ruky. My s Patrikom sme na druhýkrát išli spoločnosťou Highland Experience a popravde je skôr zrejme na vás, ktorú z dvoch spomenutých by ste si vybrali vy. V oboch prípadoch to boli mierne odlišné zájazdy, ale oba hodnotím ako úžasný zážitok. Navyše na druhýkrát som videla miesta, ktoré sme prvýkrát nenavštívili a zase to bolo také o inom. Cena takéhoto zájazdu sa pohybuje v sume 60€ na osobu. Možno sa zamyslíte nad tým, či to za to naozaj stojí, keď je to len na jeden deň, ale verte mi, uvidíte toho veľa a ten zážitok vám nikto nevezme. Navyše sprievodcovia sú veľkí profesionáli a vedia zariadiť, aby ste za jeden deň videli čo najviac.

Našou prvou zastávkou boli tieto superské chlpaté kravy, ktoré sú typické pre Škótsko a samozrejme špeciálne pre vysočinu. Sú to nádherné a hlavne majestátne zvieratá a aj keď nemám veľmi rada, keď sú zvieratá ako atrakcie, tak verím, že v prípade tejto kravy (a jej kamošky) je ich oplotenie skôr kvôli ľuďom, než aby im robil zle. Majú tam kopu výbehu a žijú viac menej vo voľnej prírode. Radi papajú mrkvu a sú veľmi šarmantné.

Pri kravičkách je zastávka dlhšia, ale ďalej nás čakala jazda, ktorá obnášala kratšie zastávky na porozhliadanie sa po okolí, údoliach alebo po krásnom vrchu Glen Coe. Ani si neviem predstaviť, aký zážitok musí byť, keď niekde odstavíte auto a na tieto miesta sa vydáte po vlastných nohách. Keď som sledovala úseky kopcov, ktoré ani zďaleka neboli také vysoké, ako ich máme my doma, ale boli močaristé a ťažko na pohľad dostupné, turistika mi v nich pripadala nemožná. Predsa len sa však ľudia neboja a bolo vidieť, že nemožné to nie je. Z diaľky sa vynímalo viacero postáv, ktoré na to nabralo odvahu. Jedného dňa to určite musím vyskúšať aj ja.

Cesta nám ubiehala príjemne a divadlo za oknom nás neprestávalo baviť, ani po dlhých hodinách. Ten pohľad vám dokáže vyraziť dych. Náš šofér John nám do toho rozprával príbehy a viete čo bolo skvelé? Mal presne ten typický, trochu už aj zriedkavý, silný škótsky prízvuk a už len počuť ho bol zážitok. Chvíľami bolo dosť náročné rozumieť mu, ale aj tak nás to bavilo, pretože taký jazyk sa len ťažko napodobňuje, či bežne počuje. Je to celkom iná angličtina.

Neustále sme prechádzali dedinkami a pomaly sa začali vynárať aj prvé časti Loch Nessu. Čakala nás však zastávka vo Fort William, ktorá bola žiaľ tak trochu fiaskom. Ale našou vinou... John nám povedal, že máme 40 minút čas po tom ako sme zastavili, Patrik ale započul 14 minút a keďže to mala byť wc zastávka, zhodli sme sa, že dobre počul zrejme on. Keď však ani po 20 minútach nikto neprichádzal, nuž a ani po 30... pochopili sme, že miesto dediny sme videli len parkovisko a miestny McDonald. Prekvapivo sme to však zobrali dobre a skôr sa na tom smejeme, než by sme ľutovali o čo sme prišli. Koniec koncov to aj bolo vtipné, keď si predstavím ako sme tam zmätene postávali a pomali nám dochádzalo, čo sa nám to deje.

Návšteva Loch Ness potešila. Na výber dostanete viaceré varianty programu, ale väčšina skupín (tak ako aj tá naša) si takmer vždy vyberie jediný. Plavbu.

A tá je superská! Neviem, či by so mnou súhlasil aj Paťo, keďže mu bola poriadna zima a dosť si pofrflal, ale ja som bola spokojná a on asi tiež, keď sme si dali menší prípitok na zahriatie (bolo to nevyhnutné) a pomaly nám začínali odmŕzať všetky končatiny. Tešila som sa, že sme sedeli hore a pri kraji, takže som mohla pozorovať aké je to jazero tmavé a temné. Voda v ňom chvíľami pôsobí takmer čierno a pohľad na ňu trochu desí. V tom momente si viete predstaviť, že niekde v jeho hlbinách naozaj pláva Nessie a s malou dušičkou dúfate, že ju zazriete práve vy. Síce to je len povera a možno len mýtus, ale ktovie? V oceánoch, moriach a vodách žijú isto iste živočíchy o akých sa nám ani nesníva.

Čo považujem za ešte jednu veľkú výhodu tejto plavby je to, že sme mali možnosť vidieť Urquhart Castle. Je to veľmi známa zrúcanina hradu, ktorá sa nachádza priamo na brehu Loch Ness a ľudia veľmi radi navštevujú tento zámok, najmä aj skrz jeho krásny výhľad na jazero. My sme to vyriešili opačne a mali sme výhľad na hrad :).

Po Loch Ness nás čakala veľmi dlhá cesta domov, ale z miest popri ktorých sme prechádzali mi nejeden raz poskočilo srdiečko. Inverness, Culloden... To všetko boli miesta o ktorých som snívala. Je mi ľúto, že tie sme si nemohli prehliadnuť poriadne, pretože stále si želám jednédho dňa navštíviť Culloden Battlefield a nie len prejsť okolo, no aj tak ma veľmi potešilo počuť o tom a byť tak blízko. Inverness bolo pre mňa sklamaním, pretože už dávno zrejme nevyzerá, tak ako ho zobrazili v Outlanderi. Jeho jedinými svetlými bodmi je zrejme len námestie, ktoré sme nevideli, a to že mesto je umiestnené v srdci vysočiny. Úzke okolie je však doslova priemyselné a všade sú samé továrne. Z toho som bola veľmi smutná, predstavovala som si to celkom ináč, ale program ma našťastie ešte potešil a prekvapil.

V zájazde pred dvomi rokmi sme toto v programe nemali. Ale je to jedno z obľúbených miest, ktoré som počas nášho výletu videla. Malé viktoriánske mestečko Pitlochry je nádherné a idylické. Nachádzajú sa tam krásne obchodíky, reštaurácie, kaviarne a je to akoby vystrihnuté so Slečny Marplovej, ktorá akoby každú chvíľu mala vykuknúť spoza záclony okna na najbližšom domčeku. Mestečko je obklopené horami, na ktoré je majestátny výhľad priamo z ulice a celé to tam má len veľmi ťažko opísateľnú atmosféru, ktorá vás dostane. Viem si dokonale predstaviť, že by som sa tam vrátila a ubytovala sa v nejakom miestnom príbytku s prikrívkami ako od babičky a s podkrovným oknom, kde by som písala krátke poviedky, postrehy, či príbehy. Pitlochry je ako stvorené pre príbehy.

Mrzí ma len jediné, a to že sa mi nepodarilo nafotiť viac fotiek z Pitlochry a najmä také, ktoré by naozaj zobrazili, aké krásne to tam bolo. Stálo by to za to... Preto vás prosím, ak máte radi podobné miesta, vyhľadajte si obrázky ešte dodatočne. Viem, že by sa vám tam páčilo :)!

A veľmi dúfam, že sa vám páčil aj samotný článok. Dúfam, že vás nalákal na trošku chuti do dobrodružstva a zároveň, že vám dal pár tipov, ktoré by vám mohli do budúcna pomôcť a uľahčiť vám život. Pokiaľ sa niekedy ocitnete v Edinburghu, tak toto je naozaj skvelá príležitosť odniesť si zo Škótska oveľa, oveľa viac... Ja som za tieto zážitky šťastná a najmä vďačná, ale ako ma už možno trochu poznáte, ani zďaleka mi to nestačí. Stále som nevidela Isle of Skye a miesta, ktoré sme navštívili nechcem vidieť len ako turista a ešte k tomu v takej rýchlosti. Preto si sľubujem, že raz tam vyrazím na vytúžený roadtrip a tie miesta sa mi stanú ešte bližšími. Verím, že sa mi to podarí. Bude to chcieť len kúsok... odvahy.

Snívate aj vy o nejakom mieste alebo zážitku? Chceli by ste niekedy zažiť roadtrip?

Rozprávkové mesto Edinburgh

Človek by si pomysel, že vrátiť sa na miesto, ktoré ste už predtým navštívili nie je také vzrušujúce ako keď niekam cestujete po prvýkrát. Vtedy je pre vás všetko nové a ste ohúrený novým prostredím, vôňami, okolím... Všetky tieto maličkosti obnášajú obrovské množstvo nadšenia, avšak tak ako má čaro objavovať nové a nepoznané, tak je priam magické vrátiť sa na miesto, ktoré ste si už raz zamilovali. Pre nás to bol pocit blízky príchodu domov, ibaže mal aj mnohé iné príchute, ako napríklad nostalgia, či prísľub dobrodružstiev. Do Škótska som minulý mesiac vycestovala po dvoch rokoch znovu, avšak s nadšením sa s vami musím podeliť o všetky krásne momenty, ktoré si pre nás Edinburgh prichystal aj tentokrát. Dúfam, že si jeho zákutia zamilujete rovnako aj vy aspoň z pár fotografii, ktoré už o malú chvíľu uvidíte.

Edinburgh milujem práve pre jeho historickú architektúru a čarovnú atmosféru. Je to hlavné mesto Škótska, ktoré sa však svojou rozlohou nezaraďuje medzi veľkomestá, v ktorých by ste sa dokázali stratiť. Je malý, útulný a všade sa poľahky dostanete aj na vlastných nohách. Je to miesto, kam sa oplatí zájsť aj pokiaľ plánujete výlet len na víkend, ale takisto vám má čo ponúknuť aj pokiaľ túžite po dlhodobejšej ceste.

 

Jeho centrum tvorí obchodná ulica s názvom Princess Street. Na nej objavíte obchody v ktorých by ste dokázali stráviť celý deň a hádam aj minúť váš rozpočet. Avšak ak by ste chceli malý tip, tak za mňa by ste mali navštíviť Starbucks, ktorý na nej sídli. Nie som jeho veľky fanúšik, ale prečo je výnimočný? Ako môžete vidieť na fotke vyššie, ponúka absolútne prekrásny výhľad na Edinburgh Castle a to sa oplatí :)! Navyše ak ste predtým navštívili kníhkupectvo Waterstones, o pár obchodov ďalej a práve si pod pazuchou nesiete svoje úlovky, tak toto je ideálne miesto kde si môžete pri šálke kávy oddýchnuť a začítať sa.

Pri Princess Street sa taktiež nachádza nádherný park s Ross Fountain, so sochou Waltera Scotta alebo rozkošným idylickým domčekom, či starobylým cintorínom. Cez park dokážete prejsť mimo iného aj do Old Townu. Práve Old Town je magickou časťou, ktorá ukrýva množstvo Harry Potter obchodíkov, či slávnu Victoria Street, ktorá bola inšpiráciou pre Rowlingovej Diagon Alley (viď. Šikmá ulička). Myslím, že toto trvrdenie nie je možné spochybňovať, pretože ulička vyzerá naozaj ako vystrihnutá z knižiek a v podstate k tomu celému len chýba Hagrid, ktorý by vám zakýval na privítanie. Sami uznajte :).

Ak by ste sa chceli trochu zabaviť a mainstream obchody nie sú pre vás to pravé orechové, tak dokonalým miestom pre všetky sekáčové, hipster, hippie, či akékoľvek duše je Armstrongs Vintage. Nájdete tam oblečenie z každého obdobia (naozaj z každého) a veľa sa nasmejete. Kúsky sú tam rôzne, obchodík je farebný a bláznivý a ak by ste si chceli domov odniesť niečo výnimočné a najmä originálne, tak na 99% to nájdete práve tu.

Neviem ako vy, ale mňa osobne vedia nákupy vyčerpať ešte viac, než celý deň na nohách. Preto je celkom zaujímavou alternatívou malého výletu vydať sa na Arthur's seat. Nám tam chvalabohu vyšlo nádherné počasie, no aj keď sa jedná o rýchly výstup, jeho stúpanie je natoľko prudké, až sme sa poriadne zadýchali kým sme vyšli hore. Výhľad však stojí za to!

Ďalšou milou zastávkou je malá historická dedinka Dean Village. Nachádza sa na okraji mesta a pokiaľ vám počasie praje, môžete tam prežiť veľmi pekný čas. Nám nanešťastie lialo ako z krhly, takže chvíľu pred fotením sme do nitky zmokli, ale samozrejme anglické počasie nám prinieslo aj slniečko a domčeky, ktoré som si pamätala z predošlej návštevy boli stále tak magické.

 

Nuž a moja srdcovka? Ani neviem ako sa nám to pošťastilo, ale naše Airbnb ani lepšie dopadnúť nemohlo. Ubytovali sme sa v lokalite pri Portobello beach a ešte k tomu bola naša domáca Češka. A tak sme si nejeden večer skvele vyrozprávali svoje zážitky z krajiny a vďaka blízkosti pláže sme strávili naozaj nezabudnuteľný čas pri mori. Každý jeden večer, keď sme si trochu oddýchli sme chodili na večere ku Poliakom do Miro's, kde sme sedávali pri okne a dívali sa na pláž, na ktorú sme sa hneď potom rozbehli a prechádzali sa popri pobreží. Práve tieto chvíľky mi veľmi chýbajú po návrate domov, pretože v tom bolo toľko slobody... Neustále som si predstavovala akoby som sa tam naháňala so svojim psíkom a čítala si tam príbehy počas slnečných vzácnych chvíľ. Bolo nádherné vidieť ako tam majitelia štvornohých kamošov trávia spoločný čas a každý tam vyzeral tak nejak... šťastný. Posledný deň som si veru aj poplakala, keď som videla tú krásu. Portobello jednoducho musíte vidieť a keby ste náhodou mali cestu do Edinburghu a chceli odporúčiť ubytovanie, tak mi kľudne napíšte :).

Edinburgh mi aj teraz stále chýba a v duši mi po ňom ostalo kúsok prázdneho miesta. Je to pre mňa miesto, ktoré je takým malým, milým, druhým domovom a viem, že ani druhá návšteva mi nestačila... Teším sa tam znovu a viem, že sa tam vrátime. Vďaka milým ľuďom a krásnym miestam je to destinácia, ktorú by ste určite mali vyskúšať aj vy. Najmä ak ste fanúšikmi severskejších krajín.

Dúfam, že sa vám tento článok páčil a napíšťe mi, či sa sem niekedy chystáte pozrieť alebo či ste už Škótsko videli na vlastné oči aj vy :) budem sa tešiť!

Vražda morskej panny | Hans Christian Andersen vrahom?

Originálny názov: Mordet pa en havfrue

Autori: Thomas Rydahl, A. J. Kazinski

Vydavateľstvo: Lindeni

Rok vydania: 2021

Počet strán: 400

Malá morská víla sa zrodila z krvavého kúpeľa Kodaň, 1834 V prístave našli zohavené telo mladej krásnej prostitútky. Žena má bledú pokožku a dlhé vlasy, ktoré jej splývajú na plecia, sú plné mušlí. Jej sestra identifikuje vraha. Je ním Hans Christian Andersen, mladý neúspešný básnik a spisovateľ, ktorého v deň vraždy videla odchádzať z izby obete vo verejnom dome. Polícia je spokojná, že má vinníka, ktorý čaká v cele na popravu. I keď sa bráni, že je nevinný, nikto tomuto podivnému čudákovi neverí. Vďaka bohatému mecenášovi však Hans Christian dostane priepustku na tri dni, počas ktorých musí získať dôkazy o svojej nevine a nájsť skutočného vraha. Hľadanie pravdy ho prevedie podsvetím mesta zmietaného chudobou, otrasnou hygienou, chorobami, sociálnym napätím a špinavými zločinmi, ktoré nikdy nikto nevyrieši. Andersen zaháji vlastné vyšetrovanie a snaží sa získať na svoju stranu hlavnú svedkyňu, pretože inak bude jeho budúcnosť spečatená...

...

Hneď na úvode knihy ma zaujala istá vec. Autori pripísali poznámku, ktorá hovorí o tom, že Andersen si po celý svoj život písal denník. Zaznamenával takmer každý jeden deň a každú jednu maličkosť, až kým sa nevrátil z Talianska a na istý čas prestal. Údajne nikto nepozná dôvod a nevie sa prečo. Ale čím ma tieto zaujímavosti tak veľmi nadchli? Tým, že z fiktívneho príbehu s postavou Andersena je razom niečo, čo má aspoň malú pravdepodobnosť na niečo blízke skutočnosti. A pre mňa to bolo znamenie, že sa mi príbeh bude páčiť ešte viac.

Kniha si ma však našla v komplikovanom čase a tak so mnou prešla všetky možné krúšne chvíle. Zažila som s ňou čitateľskú krízu, nedostatok času, nechuť k akýmkoľvek aktivitám, až po nadšenie a začítanie sa do veľkého finále. Práve však skrz tieto okolnosti sa mi do nej púšťalo ťažko. Často som sa pristila pritom, že sa mi ju čítať nechce alebo si nevie udržať moju pozornosť. A pritom bola napínavá, pútavá... Mala mnohé výhody, no mňa si nevedela získať.

Neviem kedy presne prišiel ten zlom, ale zhruba od polovice som ju prečítala na jeden nádych. Od istého momentu som si ju konečne užívala, tak ako som dúfala a mohla som ju oceniť o čosi viac, pretože kvality nesporne má. Autori ju napísali veľmi nevšedne, no podarila sa im zásadná vec. Atmosfera príbehu je absolútne mrazivá, zvrátená, ťaživá a desivá. Mnohé úseky deja sú len pre silnejšie žalúdky a príbeh sa nesie v poriadnom severskom štýle, ktorý je otvorený násiliu, brutalite a zverstvám. Buďme k sebe úprimný... Aj napriek tomu, že sa vám občas urobí v hrdle nepríjemná hrča, takáto atmosféra má svoje čaro. A k tomuto príbehu neodmysliteľne patrí.

Vražda morskej panny je veľmi nevšednou knižkou. Chvíľami sa môže tváriť jednoducho a predvídateľne, ale vzápätí sa v nej dejú veci, ktoré by vám nenapadli, ani v najdivokejších snoch. Na jednej strane pôsobí naivne, ale na druhej je dej premyslený až do samého jadra. Mne sa táto neurčitosť páči, pretože už v polovici som si veľmi sebaisto myslela, že už som zápletku odhalila, ako nejaký talentovaný a žiadaný detektív, ale keby ste len videli môj výraz v tvári, keď som zistila, že som ani len kúsoček nebola blízko k pravde. Záver je totižto veľmi nečakaný a spontánny. Takže ďalší potlesk pre autorov.

Knihu hodnotím veľmi kladne a ak ste na mojich sociálnych sieťach videli video na tému, "Čo čítať na jeseň" tak ste si určite všimli, že práve morskú pannu som zaradila medzi svoje tipy. Neviem si predstaviť nič vhodnejšie na čoraz tmavšie večery, ktoré k nám prichádzajú, o daždivých dňoch nehovoriac! Pevne verím, že táto kniha si získa nejedného z vás, pokiaľ sa rozhodnete dať jej šancu. Je to iné, temné... ale výborné. A navyše pokiaľ aj čítate žáner tomuto blízky, tak si prídete na svoje. Moje odporúčanie máte :)!

Za knihu veľmi pekne ďakujem Albatrosmedia.sk

Zakúpiť si ju môžete, napr. na tejto adrese.

Moje hodnotenie:

Príbehy na jesenné večery | Seasonal reading

Ahojte moji milí čitatelia :)!

Dúfam, že sa pri tomto článku spoločne zídeme a vymeníme si svoje tradície navzájom. Úprimne som sa celý deň tešila, až sa usadím a ukradnem si chvíľky na to, aby som vám spísala všetko, čo mám na mysli. O to viac sa teším, že je to o knihách, pretože toto jesenné obdobie vo mne akosi evokuje moje staré knihomoľské pohnútky a radosti viac.

Aj vy máte vo zvyku vyberať si knižky podľa ročných období? Jeseň je pre mňa osobne tým najvýraznejším a aj keď viem, a popravde aj rozumiem, že mnohí ľudia sa s týmto obdobím až tak nekamošia. Ja sa v ňom cítim najšťastnejšie. Dni, kedy je všetko oranžové a na ulici chrupkajú listy, po ktorých kráčam. Vo večery, kedy chutí teplý čaj najlepšie. V upršané popoludnia, kedy sa zababušená v deke môžem uchýliť k príbehom alebo skoré stmievanie, kedy sa spolu doma zídeme a sledujeme filmy. Všetko je tak nejak krajšie. Myslím si, že práve na tomto období sa dá nájsť veľmi veľa predností, vďaka ktorým by sa ľudia mohli cítiť bližšie k sebe. Áno, leto je zábavné a ide ruka v ruke so spomienkami a časom stráveným s priateľmi. Ale jeseň? Tá je o spoznávaní svojho vnútra. O hlbšom kontakte so samým sebou a o učení sa toho, ako žiť v pokoji. A všetka táto sebareflexia a čas ticha na mňa pôsobí veľmi upokojujúco.

Tento čas sa však naozaj spája, ako som už aj spomínala, s príbehmi. Dobrými, mrazivými, zábavnými, či romantickými... Každý v nás dokáže zanechať pocit, ktorý nám ovplyvní deň. Od malička som bola takýto sezónny čitateľ a tak sa mi mnoho konkrétnych kníh spája s obdobím, ktoré vám tak veľmi ospevujem. Ktoré by som vám však odporúčila na tento rok?

1. Vražda morskej panny

Táto kniha nevyšla tak dávno vo vydavateľstve Lindeni. Je to príbeh o Hansovi Ch.Andersonovi, ktorý je náhle obvinený z vraždy a na svoju obhajobu sa snaží krvopotne vyriešiť prípad, ktorý je skutočne len pre silnejšie povahy. Na ulici Kodane sa dejú zverstvá o ktorým by sa nám ani nesnívalo a autori vás dokonale prenesú do atmosféry, ktorá je viac než len mrazivá. Pokiaľ hľadáte spoločnosť do daždívých dní, tak táto kniha do nich svojou ponurou atmosférou dokonale pasuje.

2. Hana

Príbeh z celkom iného súdku, ale dnes keď som premýšľala nad pomyselným zoznamom jesenného čítania, Hana mi prišla na myseľ. Je to krásne bolestná knižka, pri ktorej by vám dlhé tmavé večery nádherne ubiehali. Dojme vás, rozosmúti, ale dojem vo vás zanechá natoľko hlboký, že budete vďačný za tieto pocity. 

3. Rebecca

Trocha klasiky nikdy nezaškodí! A Daphne du Maurier je kráľovnou, tak trošku gotických a najmä zaujímavých príbehov, ktoré vás až zázračne rýchlo vtiahnu do deja. Na jeseň sú dokonalé a pokiaľ by ste o jej tvorbu mali záujem, tak vám určite odporúčam aj Hostinec Jamajka, ktorý mám možno ešte aj o kúsok radšej. Nech je však ako chce, všetky od nej sú famózne :)!

4. Harry Potter (ktorýkoľvek diel!)

Harry Potterom nemôžete nič pokaziť. Jeseň je obdobie, kedy sa aj vy môžete vrátiť do Rokfortu, o ktorom ste isto iste taktiež snívali vo vašich detských snoch (a možno aj tých dospelých). Ja osobne mám tiež vždy podobný pocit ako Harry, a to že sa vraciam domov, zakaždým ako sa vrátim k tejto milovanej sérii. Garantujem vám, že sa zabavíte, budete napätý a najmä k vám dorazí nostalgia, ktorá vás neopustí až do konca. Nezáleží na tom koľko krát ste to už čítali... vždy je vhodný čas!

5. Búrlivé výšiny

Ďalšia klasika. Do tretice už síce žiadna nebude, ale Búrlivé výšiny postačia. Čítali ste ich už niekedy? Pretože toto je ten typ príbehu, ktorý môžete prečítať aj viackrát a neomrzí. Dokonalá atmosféra. Majstrovský napísané dielko. Spolu s ňou by sa vám mohla páčiť aj Jana Eyrová. Obe knižky vás zavedú na hmlisté slatiny a anglické sídla, no Búrlivé výšiny sú predsa len možno ešte o kúsok ťaživejšie. A to sa na jeseň hodí!

6. Neobyčajné deti slečny Peregrinovej

Och, pamätám si ako som sa poprvýkrát bála, keď som to čítala. Každých pár stránok som narazila na desivé fotografie, z ktorých mi nebolo príjemne a príbeh sa uberal smermi, vďaka ktorým boli moje nervy na tenkom ľade. Veľmi som si to však užila! Aj vtedy bol upršaný deň a von takmer mrzlo. Zabalila som sa do deky a ku koncu dňa som mala knihu prečítanú. To isté radím aj vám. Nebudete to ľutovať :).

Tak čo kamoši? Našli ste si z pomedzi mojich tipov niečo, čo vás oslovilo? Hodia sa vám na jesennú pohodu? Budem sa veľmi tešiť, keď mi napíšete o tých svojich príbehoch alebo aj ako sa máte. Ja vám však želám jediné, majte sa krásne a užívajte jeseň :)!

Keď veci nejdú podľa plánu... | Vytvor si nový!

Ahojte moji milí čitatelia :)!

Úprimne na tento článok som sa chystala už pár predchádzajúcich dní, ale uvedomila som si, že sa naň potrebujem pripraviť. Nemyslím tým predpísanie si poznámok, alebo prípravu záchytných bodov... Viem, čo by som vám v ňom chcela povedať. Skôr psychicky som však potrebovala čas na to, aby som spracovala veci, ktoré sa udiali v mojom živote. A ktoré mali vyzerať úplne inak. V seriáloch by zrejme povedali, "We fucked up."

Ako si zrejme dobre pamätáte, nie tak dávno som na blog zavesila článok plný radosti a očakávania z toho, že onedlho aj s Patrikom odchádzame do Walesu na dobrovoľníctvo. Znelo to krásne, však? Nuž... Dajme tomu, že aby sme mohli uskutočniť tieto skvelé životné plány, tak sme život vzali pevne do vlastných rúk a pripravili sme sa na zmenu. Tým myslím, že sme obaja dali výpovede v práci. Ukončili sme náš prenájom a vysťahovali sa z nášho prvého spoločného bývania. Presťahovali sme sa k mojej mamine a keď už sme boli absolútne pripravený ísť, tak... Tak s nami rodina z Walesu prestala komunikovať. Hlavou vám prejde všeličo, ale my sme to prvé dni brali s nadhľadom. "Veď sa ozvú." Ibaže by nie :). Správy ustali a napokon po pár dňoch sme sa dozvedeli, že majú kompilkácie a ďakujú nám za našu trpezlivosť, no úprimne človek nemusel mať vysoké IQ na to, aby vyrozumel, že si to zrejme rozmysleli a naše plány sú niekde za horami za dolami.

Nastali dni, kedy by sa opustili aj silnejší jedinci. Na gauči rodičov, s téglikom zmrzliny v ruke, neumití v pyžame a po hodinových jazdách nespútaného sledovania show ako Bez servítky, Policajti v akcii, či iných klenotov, sme si uvedomili, že život zrejme musí ísť ďalej. A že to nevzdáme. Aj keď aspoň ja som to prvé momenty vzdala. Vôbec mi nebolo ľahko zo situácie v ktorej sme sa ocitli, ale s odstupom času to nie je také zlé. Keď som sa uvoľnila, prestala sa neustále obávať o svoju budúcnosť, prežitie a uvedomila si, že nám naozaj o nič nejde a od hladu a biedy nezomrieme - uľavilo sa mi. Môj život je odrazu bezstarostnejší, zbavujem sa stresu, mám čas na pomalosť a konečne sa cítim viac spojená sama so sebou (i keď na tom by som rada ešte popracovala ďalej). Skrátka a dobre užívame si čas. A odrazu je voľný!

Keďže sme si však chceli naplniť aj nejaké tie cestovateľské chúťky, dopriali sme si spontánny trip, ktorý sa už nenávratne blíži. Už zajtra letíme do Edinburghu! Pre mňa osobne je Škótsko srdcová záležitosť a pred dvomi rokmi som si práve toto mesto zamilovala. Paťo tam však nikdy nebol a už sa neviem dočkať ako mu ukážem všetky známe miesta a sama sa na ne opäť vrátim. Aj teraz v tichu svojej izby si dokážem vybaviť uličky, ktorými som sa v tom čase túlala a zákutia, na ktoré sme narazili. Dúfam, že si ho zamiluje. Teším sa, čo všetko tam na nás čaká a ešte väčšmi sa teším, že to môže byť absolútne čokoľvek.

Zamýšľala som sa nad tým, či je tento výlet najrozumnejšia voľba, keď sme sa rozhodli zbaviť sa práce a úspory nám mali vydržať na šnúru dobrovoľníctiev, ale načo si neustále vytvárať starosti? Mám pocit, že niekedy život netreba brať tak vážne, ako ho samozrejme neraz beriem. Koniec koncov v ňom nemáme čo stratiť. A verím, že každá cesta na ktorú sa vydávame, má svoj význam. Takže sa úprimne teším a miesto stresu sa snažím svoje vnútro zaplniť pocitmi, akými je radosť a viera v to, čo robím. Je náročné vystriedať zacyklené myslenie, ktoré som si za posledné mesiace vytvárala a živila ho strachom a negatívnymi úvahami, za pozitívne myslenie ktoré je otvorenejšie bezstarsotnosti a ľahkosti bytia. Ale cítim, že som na dôležitej ceste, ktorú buď využijem a vyjdem z nej ako lepší človek alebo sa opäť stratím a po čase sa po nej skúsim znovu vydať. Nech je však ako chce, vždy ma to viedlo, vedie a aj bude viesť práve po nej. Tak že hor sa na dobrodružstvá :)! 

Sestry z Titanicu | Plavba, ktorá im zmenila život

Originálny názov: The Titanic Sisters

Autorka: Patricia Falvey

Vydavateľstvo: Lindeni

Rok vydania: 2021

Počet strán: 384

Sestry Nora a Delia sú ako oheň a voda. V mnohých ohľadoch sú od seba na míle vzdialené, ale obe túžia po nezávislosti a dobrodružstve. Jedného dňa príde list z Ameriky a ony dostanú jedinečnú šancu uniknúť zo zapadnutej írskej farmy a získať nový život v Novom svete. Vzdialený príbuzný im poskytne prostriedky na cestu Titanicom do New Yorku. Nora, mamin miláčik a na každom kroku obletovaná krásavica, sa má stať guvernantkou v bohatej rodine, zatiaľ čo jemná, nesmelá a celý život odstrkovaná Delia bude pracovať ako slúžka. Osud však zamieša karty celkom inak. „Loď snov“ Titanic stroskotá. Delia katastrofu prežije, ale Nora je nezvestná. Delia sa impulzívne rozhodne a začne sa vydávať sa za svoju sestru. Dostane sa tak do bohatého domu, kde sa stane guvernantkou malej Lily. A napriek tomu, že svoj čin ihneď oľutuje a rada by sa priznala, stále viac sa zamotáva do spleti lží. Jej klamstvo bude mať nepredvídateľné následky, hoci prvý raz v živote má šťastie na dosah...

...

Sestry z Titanicu boli príbehom, po ktorom som siahla viac menej bez rozmyslu a náhodou. Netušila som, či sa mi budú páčiť, ani o čom presne budú, no mala som chuť na oddychový príbeh, v ktorom by som sa dokázala na nejaký čas stratiť. Vždy som mala rada historické romány, ktoré príjemne plynú a dej vás unáša tak ďaleko, až sa cítite byť jeho súčasťou. To sa mi čiastočne splnilo, ale zároveň aj nie. No poďme na to postupne...

Príbeh sa odohráva vo viacerých úsekoch a na rôznych miestach. Má viac dejových línii, ktoré sú 1) z pohľadu Delie, 2) z pohľadu Nory. Na úvod sa dostávame na Írsku farmu, kde sestry prežili celý svoj doterajší život. Dej má však veľmi rýchly spád a zrejme aj preto doň autorka vložila obrovské množstvo udalostí. Už po pár stránkach sa totižto ocitáme na palube Titanicu a v zápätí sa dej presúva do New Yorku. Tam sestry zažívajú odlúčenie a začína sa ich vlastný osud.

Problémom tejto knihy však pre mňa je zrejme aj tá rýchlosť. Neustále sa v nej niečo dialo a preto pre mňa boli zrejme niektoré momenty príliš ploché a neuveriteľné. Aj keď ma čítanie bavilo, tak som sa na osudy hrdiniek obzvlášť nedotýkali, čo mi popravde chýbalo. Mám rada, keď príbeh dokážem prežívať hlbšie. Ich charaktery boli taktiež veľmi zvláštne vykreslené a niečo im chýbalo. Delia je tá dobrá, Nora zlá a autorka sa podľa toho snažila viesť aj ich činy. Úplne to však nefungovalo a chýbala tomu rovnováha. Keď už aj prichádzalo k náprave správania, tak postavy sa potom správali nelogicky a ich konanie bolo nereálne.

Ale aby som nebola len zlá, táto kniha má aj množstvo kladných stránok. Tou je napríklad jej čitateľnosť a ľahkosť vďaka ktorej sa veľmi rýchlo číta a áno... príjemne plynie. Takže koniec koncov dostanete oddychové čítanie po ktorom možno túžite, tak ako som túžila aj ja. Autorke sa vo mne taktiež podarilo vyvolať záujem a najmä zvedavosť, takže aj keď som sa v istých momentoch neveriacky dívala, čo sestry vyvádzajú, v ďalšej chvíli som nedokázala odtrhnúť pohľad od toho, čo s nimi bude. Dej sa odohráva aj v Texase, čo bolo veľmi zaujímavé a pútavé. Za plus považujem aj pasáž venovanú sufražetkám, či sledovanie pomerov v Amerike - od prisťahovalcov, až k bohatej vrstve. Nuž a samotné prostredie je teda tiež veľkým pozitívom, ktoré vo mne podporovalo spomínanú zvedavosť.

Aj keď mi tu, ako som už spomínala chýbala nejaká hlbšia emócia, ktorá by vo mne zanechala dojem, kniha mala svoje silné momenty, ktoré ma prinútili sa ku nej v myšlienkach vrátiť. Aj preto jej čítanie neľutujem a myslím si, že mnohým sa bude páčiť :).

Za knihu veľmi pekne ďakujem Albatrosmedia.sk

Kúpiť si ju môžete na tejto adrese.

Moje hodnotenie:

Posledný list od milenca | Môžu vám ľúbostné listy zmeniť život?

Originálny názov: The Last Letter From Your Lover

Autorka: Jojo Moyes

Vydavateľstvo: Ikar

Rok vydania: 2021

Počet strán: 416

Novinárka Ellie hľadá v novinovom archíve zaujímavý príbeh, no ani sama celkom neverí, že by mohla nájsť niečo skutočne zaujímavé. Podarí sa jej však objaviť list z roku 1960 od neznámeho muža, ktorý v ňom žiada svoju partnerku, aby opustila manžela. Ellie tento ľúbostný príbeh z minulosti fascinuje. Napriek tomu, alebo možno práve preto, lebo sama má pomer so ženatým mužom.

Vrátime sa teda do roku 1960 a dozvieme sa, že Jennifer Stirlingová leží v nemocnici po vážnej autonehode. Nespomína si na nič – ani na manžela, ani na priateľky, ani na to, aká bola kedysi ona sama. Ale keď sa z nemocnice vráti domov, nájde utajený list a pomaly si začína spomínať na milenca, kvôli ktorému bola ochotná riskovať úplne všetko.

Príbehy Ellie a Jennifer, plné vášne, nevery a straty, sa navzájom prepletajú a sú popretkávané „poslednými listami“ zo skutočného života.

...

Chvíľku mi trvalo kým som si tento príbeh začala skutočne užívať. Spočiatku som v ňom nevidela to čaro, ktoré vo mne napokon ešte aj teraz vyvoláva nostalgiu a pripomína mi aké príjemné bolo byť celé dni zababušená v deke a túžiť len vedieť, čo bude ďalej. Táto kniha je ako stvorená na slnečné jesenné dni, kedy sa vám pomaly chladí horúci nápoj v šálke a kedy čas príjemne plynie. Vaša myseľ si pri nej oddýchne, kniha vás pohladí na duši, ale vás aj dojme a stanete sa jej súčasťou. Osudy Ellie a Jennifer začnete pomaly prežívať aj na vlastnej koži a ich spoločné pády a víťazstvá sa vás dotknú, akoby ste ich zvládli spolu s nimi. To sa mi na celom zážitku však páčilo najviac. Pretože akonáhle sa hrdinky cítili silnejšie, múdrejšie, keď pochopili niečo, čo im unikalo... cítila som sa inšpirovaná a motivovaná. Taký pocit mi ostal aj na konci, pretože tak ako ja, aj mnohí z vás sa dokážu v ich charaktere a životoch nájsť.

Príbeh sa odohráva v dvoch časových líniach a taktiež v odlišnom čase. Ellie je mladá novinárka, ktorá si buduje svoju kariéru, no nenapreduje v jej ľúbostnom živote. S ružovými okuliarmi na očiach sa nedokáže sústrediť a rezignovane hľadá kúsky motivácie všade kam sa pozrie. Keď narazí na zaľúbené listy starých milencov, niečo na jazyku a hĺbke citov sa jej hlboko dotkne. Začne sa viac zaujímať o osoby, ktorých sa listy týkajú a po dlhom čase cíti, že toto je jej chvíľa. Má článok, ktorý by stál za to!

Netuší však, že listy ju zavedú ďalej, než by si dokázala predstaviť a že ich majitelia zažili bolestivé chvíle, na ktoré už možno ani nie sú pripravení spomínať.

Hlavnými hrdinkami sú ženy, no obe sú svojim spôsobom veľmi odlišné. Jennifer žije v iných podmienkach a najmä v iných časoch. V roku 1960 je skôr ozdobou svojho manžela a ženou v domácnosti. Je krásna. O tom niet pochýb... Jej intelekt a inteligencia je však v tieni a mužský svet jej nedovoľuje vyjadriť jej bohatý vnútorný svet. To sa však zmení, keď spozná muža, ktorý jej ukáže slobodu, voľnosť a skutočný záujem.

Láska, ktorá žiari z listov a spomedzi stránok knihy sa nepochybne dotkne aj vás. Dvom zaľúbencom osud neustále kladie prekážky a nástrahy vďaka, ktorým je takmer nemožné, aby zažili svoj šťastný koniec. Ale ak ste beznádejní romantici ako aj ja, tak aj vám musí byť jasné, že láska má vždy šancu.

A Ellie v nej zohrá obrovskú rolu... Po čase zistíte, že každá udalosť sa prepája s tou ďalšou a že aj drobné činy môžu ovplyvniť celý život človeka.

Knižka je však skutočne krásna a môžem povedať, že sa mi veľmi páčila. Dokonca viac ako som čakala... Film som už stihla vidieť tiež a myslím si, že sklamaní nebudete. Jediným prekvapením pre mňa bolo, že som si oba pohľady hrdiniek užívala rovnako, nakoľko ma väčšinou baví viac línia z minulosti. V tomto prípade to tak nebolo a obe boli skvelé. Bývali časy, kedy som túžila byť novinárkou a tak bolo zaujímavé sledovať prácu Ellie a prežívať jej bežné dni spolu s ňou. Úplne som s ňou cítila, keď bojovala s tvorivými krízami alebo nabrala nápady a s nadšením písala. Som rada, že s rovnakým nadšením vám môžem túto knihu odporúčiť ďalej a budem veľmi rada, keď si ju prečítate... ak sa tak už aj nestalo :).

Za knižku veľmi pekne ďakujem Bux.sk

Zakúpiť si ju môžete napríklad TU.

Moje hodnotenie:

Veľké zmeny v živote, strach, pochybnosti, radosť a odchod | Workaway

Uff, kde začať?

Zmeny v mojom živote sa dejú rýchlejšie, než by som čakala. Ale čoraz viac mi v hlave rezonuje veta, ktorú som si veľmi dávno prečítala, "keď si niečo praješ, celý vesmír sa spojí, aby ti to mohol uskutočniť."

Starý dobrý Paulo Coelho vedel o čom hovorí. Akonáhle sa raz rozhodnete a začnete svoj život smerovať tam, kam by ste chceli, bez ohľadu na financie, praktické stránky, či pochybnosti, všetko sa začne diať vo váš prospech. Keď zahodíte strach, zapriete sa a odovzdáte sa osudu. Život vám podsunie pomoc, vďaka ktorej to dokážete zrealizovať a uskutočniť.

To však neznamená, že sa nebojím vôbec.

Strach, pochybnosti, triaška a motýliky v žalúdku. To sú pocity s ktorými sa zobúdzam a zaspávam posledných pár dní.

Len pred piatimi dňami som vám písala o tom, ako som si ujasnila svoje želania a myšlienky v hlave. Dnes vám napíšem o tom, ako sa sny stávajú skutočnými.

Čím to však je, že akonáhle si plníme sny dostaneme taký veľký strach, až pochybujeme o tom, či si to naozaj želáme? Toľko som dúfala, bojovala, pracovala a snívala o tom, že jedného dňa sa budem môcť vydať na svoju veľkú cestu, až teraz neveriacky sedím a pýtam sa seba samej, ako som mohla urobiť také bláznivé rozhodnutie?

Dala som výpoveď v práci

S Paťom sme si povedali, že nejdeme chodiť okolo horúcej kaše. Chceme odísť? Chceme do toho skočiť a prestať len prežívať? Fajn, tak poďme na to. Pred tromi dňami som som dala výpoveď a ujasnila si sama so sebou, že nikdy nebude ten správny čas, ani dostatok peňazí na to, aby som mala pocit, že som pripravená ísť. A tak ideme so všetkým, čo máme aj nemáme, veriac že všetko je tak, ako má byť. Tomu úprimne verím, pretože aj táto práca je niečo, čo ma skrátka postretnúť malo. Narazila som v nej na tých najláskavejších a najstarostlivejších ľudí pod slnkom. Náš šéf mi je skôr ako ďalší rodič, ktorý na mňa dáva pozor. Keď som mu oznámila, že sa chystám s Paťom cestovať, tak sa veľmi radoval a dodal mi odvahu ísť si za svojimi snami. Bála som sa, že to bude problém alebo sa na mňa nahnevá, ale tento skvelý človek mi napokon ešte aj pomohol.

Celý svoj život som si lámala hlavu nad tým ako je možné cestovať a zároveň nadobudnúť peniaze, ktoré sú predsa len potrebné na náklady ciest. To sa však odrazu vyriešilo samé. Vraj akonáhle sa vrátim na návštevu domov, vždy sa môžem ozvať, odpracovať si v práci pár hodín a zarobiť si na ďalšie dobrodružstvá. Je to len sen alebo skutočnosť? 

Vybavujem si pas a vzdávame sa bývania

Už len pri tom nadpise mám zimomriavky. Až teraz, keď máme odísť si uvedomujem, čo všetko sme za tak krátky čas zvládli a nadobudli. Bývanie, práca, zázemie... Všetko sme si vybudovali doslova z ničoho a zvládali sme to skvele. Máme 21 rokov a dokázali sme sa o seba postarať a zvládnuť všetko, čo nás postretlo. Nuž a odrazu zisťujem koľko vecí mi bude chýbať! Čo všetko tu zanecháme... Naše bývanie bolo tiež raz našim snom a zrazu ho opúšťame. Naše drevené parkety, matrac na zemi a vlastne každú jednu maličkosť. Ale verím, že vždy keď niečo zanecháme, je to len preto že príde niečo lepšie.

Zmieriť sa však s tým, že svoju rodinu pár mesiacov neuvidím odrazu veľmi bolí. A tak sa len striedavo teším, chvejem šťastím a bojujem s panikou, ktorá ma chytá. Pretože už o mesiac odchádzame!

Čo je to Workaway?

Workaway je internetová stránka, ktorá vám poskytuje možnosť dobrovoľníctva po celom svete. Môžete si tam vybrať kontinent, krajinu, mesto alebo aj spôsob akým chcete vypomáhať, ako napríklad: pomoc v domácnosti, opatrovanie detí, starostlivosť o zvieratá, život na farme alebo pomoc pri organickom pestovaní, či udržateľnom spôsobe života. Je to spôsob s ktorým môžete cestovať a spoznávať svet, či rôzne kultúry takmer zadarmo, pretože jediný náklad, ktorý vás čaká je cesta. Zvyšok vášho pobytu vám hradia hostitelia. Poskytujú vám ubytovanie, stravu a na oplátku im vy pomáhate so spomínanými prácami. Pracujete maximálne 5 hodín 5 dní v týždni a zvyšok času máte voľný na objavovanie miest a užívanie si voľnočasových aktivít. Možností je tam hádam aj nekonečno a vyberať si máte z čoho.

Túto stránku som už veľmi dlho sledovala s nádejou, no až posledné dva dni som po prvýkrát cielene vyhľadávala miesta kam by sme mohli ísť a písala hostiteľom. Vždy mi to bolo veľmi sympatické, pretože do danej krajiny nejdete ako turista, ale stanete sa členom niečej rodiny, ktorá vám posktyne obrovský kultúrny zážitok. 

Kam napokon ideme a kedy?

Nádych, výdych...

Len dnes som napísala jednu konkrétnu žiadosť.

A dnes som aj dostala odpoveď.

Túžili sme ísť do Škótska, Anglicka, Írska alebo iných severských krajín...

A už viem kde pôjdeme. Viem aj kedy. A stále tomu nemôžem uveriť...

North Wales

V polovici septembra alebo začiatkom októbra vycestujeme do prekrásnej časti Anglicka - North Wales! Staneme sa súčasťou rodiny, ktorú tvoria dvaja manželia, ich 4-ročná dcérka a zatiaľ nenarodené bábätko. Je to rodina, ktorá žije 5 minút od pláže, v blízkosti lesov, prírody a malých idylických dediniek. Pomoc v ich domácnosti spočíva v starostlivosti o psíkov a mačky, ktoré zachraňujú. Našou úlohou bude stráviť dni venčením psíkov po pobreží a okolí. Upratovaní, kŕmení a mojkaním sa. Občas budeme musieť tráviť čas hraním sa s ich dcérkou alebo varením večere. Zvyšok času sa budeme len potulovať po prekrásnych útesoch a plážach, ktoré sú absolútne na dosah ruky, nakoľko ešte aj z izby budeme mať výhľad na more.

Znie to až bláznivo však? Sama nemôžem uveriť do čoho sme sa pustili a že už o naozaj krátky čas nebudem sedieť na svojom zelenom gaučíku, ale niekde na Waleskom pobreží s 8 psíkmi. Je to tak krásne, bláznivé a dokonalé, až to nedokážem spracovať. Bude mi chýbať rodina, to bezpečie, ktoré tu mám, ale zároveň cítim ako sa deje to, po čom som celý svoj život túžila. A budem tam s Paťom! Nie je to sen, keď si predstavím ako sa prechádzame popri mori a konečne nachádzame pokoj, po ktorom sme tak túžili? Je to zvláštne, ale stále verím, že svet je možné zmeniť k lepšiemu. Že každý z nás tu má naplniť svoje posolstvo a význam, pre ktorý je nažive. Cítim, že moje miesto je vo svete. Že ho mám objaviť, preskúmať, nazrieť do ľudí a cítiť sa živá. A najmä písať... absolútne o všetkom. Myslím, že práve tým dokážem zmeniť svet ja. Je to odvážne? Nepochybne. Ale ten svet meníme spolu ♥. Prosím vás držte mi palce. Myslite na nás. A ďakujem vám, že s nami prežívate našu púť!