Rozprávkové mesto Edinburgh

Človek by si pomysel, že vrátiť sa na miesto, ktoré ste už predtým navštívili nie je také vzrušujúce ako keď niekam cestujete po prvýkrát. Vtedy je pre vás všetko nové a ste ohúrený novým prostredím, vôňami, okolím... Všetky tieto maličkosti obnášajú obrovské množstvo nadšenia, avšak tak ako má čaro objavovať nové a nepoznané, tak je priam magické vrátiť sa na miesto, ktoré ste si už raz zamilovali. Pre nás to bol pocit blízky príchodu domov, ibaže mal aj mnohé iné príchute, ako napríklad nostalgia, či prísľub dobrodružstiev. Do Škótska som minulý mesiac vycestovala po dvoch rokoch znovu, avšak s nadšením sa s vami musím podeliť o všetky krásne momenty, ktoré si pre nás Edinburgh prichystal aj tentokrát. Dúfam, že si jeho zákutia zamilujete rovnako aj vy aspoň z pár fotografii, ktoré už o malú chvíľu uvidíte.

Edinburgh milujem práve pre jeho historickú architektúru a čarovnú atmosféru. Je to hlavné mesto Škótska, ktoré sa však svojou rozlohou nezaraďuje medzi veľkomestá, v ktorých by ste sa dokázali stratiť. Je malý, útulný a všade sa poľahky dostanete aj na vlastných nohách. Je to miesto, kam sa oplatí zájsť aj pokiaľ plánujete výlet len na víkend, ale takisto vám má čo ponúknuť aj pokiaľ túžite po dlhodobejšej ceste.

 

Jeho centrum tvorí obchodná ulica s názvom Princess Street. Na nej objavíte obchody v ktorých by ste dokázali stráviť celý deň a hádam aj minúť váš rozpočet. Avšak ak by ste chceli malý tip, tak za mňa by ste mali navštíviť Starbucks, ktorý na nej sídli. Nie som jeho veľky fanúšik, ale prečo je výnimočný? Ako môžete vidieť na fotke vyššie, ponúka absolútne prekrásny výhľad na Edinburgh Castle a to sa oplatí :)! Navyše ak ste predtým navštívili kníhkupectvo Waterstones, o pár obchodov ďalej a práve si pod pazuchou nesiete svoje úlovky, tak toto je ideálne miesto kde si môžete pri šálke kávy oddýchnuť a začítať sa.

Pri Princess Street sa taktiež nachádza nádherný park s Ross Fountain, so sochou Waltera Scotta alebo rozkošným idylickým domčekom, či starobylým cintorínom. Cez park dokážete prejsť mimo iného aj do Old Townu. Práve Old Town je magickou časťou, ktorá ukrýva množstvo Harry Potter obchodíkov, či slávnu Victoria Street, ktorá bola inšpiráciou pre Rowlingovej Diagon Alley (viď. Šikmá ulička). Myslím, že toto trvrdenie nie je možné spochybňovať, pretože ulička vyzerá naozaj ako vystrihnutá z knižiek a v podstate k tomu celému len chýba Hagrid, ktorý by vám zakýval na privítanie. Sami uznajte :).

Ak by ste sa chceli trochu zabaviť a mainstream obchody nie sú pre vás to pravé orechové, tak dokonalým miestom pre všetky sekáčové, hipster, hippie, či akékoľvek duše je Armstrongs Vintage. Nájdete tam oblečenie z každého obdobia (naozaj z každého) a veľa sa nasmejete. Kúsky sú tam rôzne, obchodík je farebný a bláznivý a ak by ste si chceli domov odniesť niečo výnimočné a najmä originálne, tak na 99% to nájdete práve tu.

Neviem ako vy, ale mňa osobne vedia nákupy vyčerpať ešte viac, než celý deň na nohách. Preto je celkom zaujímavou alternatívou malého výletu vydať sa na Arthur's seat. Nám tam chvalabohu vyšlo nádherné počasie, no aj keď sa jedná o rýchly výstup, jeho stúpanie je natoľko prudké, až sme sa poriadne zadýchali kým sme vyšli hore. Výhľad však stojí za to!

Ďalšou milou zastávkou je malá historická dedinka Dean Village. Nachádza sa na okraji mesta a pokiaľ vám počasie praje, môžete tam prežiť veľmi pekný čas. Nám nanešťastie lialo ako z krhly, takže chvíľu pred fotením sme do nitky zmokli, ale samozrejme anglické počasie nám prinieslo aj slniečko a domčeky, ktoré som si pamätala z predošlej návštevy boli stále tak magické.

 

Nuž a moja srdcovka? Ani neviem ako sa nám to pošťastilo, ale naše Airbnb ani lepšie dopadnúť nemohlo. Ubytovali sme sa v lokalite pri Portobello beach a ešte k tomu bola naša domáca Češka. A tak sme si nejeden večer skvele vyrozprávali svoje zážitky z krajiny a vďaka blízkosti pláže sme strávili naozaj nezabudnuteľný čas pri mori. Každý jeden večer, keď sme si trochu oddýchli sme chodili na večere ku Poliakom do Miro's, kde sme sedávali pri okne a dívali sa na pláž, na ktorú sme sa hneď potom rozbehli a prechádzali sa popri pobreží. Práve tieto chvíľky mi veľmi chýbajú po návrate domov, pretože v tom bolo toľko slobody... Neustále som si predstavovala akoby som sa tam naháňala so svojim psíkom a čítala si tam príbehy počas slnečných vzácnych chvíľ. Bolo nádherné vidieť ako tam majitelia štvornohých kamošov trávia spoločný čas a každý tam vyzeral tak nejak... šťastný. Posledný deň som si veru aj poplakala, keď som videla tú krásu. Portobello jednoducho musíte vidieť a keby ste náhodou mali cestu do Edinburghu a chceli odporúčiť ubytovanie, tak mi kľudne napíšte :).

Edinburgh mi aj teraz stále chýba a v duši mi po ňom ostalo kúsok prázdneho miesta. Je to pre mňa miesto, ktoré je takým malým, milým, druhým domovom a viem, že ani druhá návšteva mi nestačila... Teším sa tam znovu a viem, že sa tam vrátime. Vďaka milým ľuďom a krásnym miestam je to destinácia, ktorú by ste určite mali vyskúšať aj vy. Najmä ak ste fanúšikmi severskejších krajín.

Dúfam, že sa vám tento článok páčil a napíšťe mi, či sa sem niekedy chystáte pozrieť alebo či ste už Škótsko videli na vlastné oči aj vy :) budem sa tešiť!

Vražda morskej panny | Hans Christian Andersen vrahom?

Originálny názov: Mordet pa en havfrue

Autori: Thomas Rydahl, A. J. Kazinski

Vydavateľstvo: Lindeni

Rok vydania: 2021

Počet strán: 400

Malá morská víla sa zrodila z krvavého kúpeľa Kodaň, 1834 V prístave našli zohavené telo mladej krásnej prostitútky. Žena má bledú pokožku a dlhé vlasy, ktoré jej splývajú na plecia, sú plné mušlí. Jej sestra identifikuje vraha. Je ním Hans Christian Andersen, mladý neúspešný básnik a spisovateľ, ktorého v deň vraždy videla odchádzať z izby obete vo verejnom dome. Polícia je spokojná, že má vinníka, ktorý čaká v cele na popravu. I keď sa bráni, že je nevinný, nikto tomuto podivnému čudákovi neverí. Vďaka bohatému mecenášovi však Hans Christian dostane priepustku na tri dni, počas ktorých musí získať dôkazy o svojej nevine a nájsť skutočného vraha. Hľadanie pravdy ho prevedie podsvetím mesta zmietaného chudobou, otrasnou hygienou, chorobami, sociálnym napätím a špinavými zločinmi, ktoré nikdy nikto nevyrieši. Andersen zaháji vlastné vyšetrovanie a snaží sa získať na svoju stranu hlavnú svedkyňu, pretože inak bude jeho budúcnosť spečatená...

...

Hneď na úvode knihy ma zaujala istá vec. Autori pripísali poznámku, ktorá hovorí o tom, že Andersen si po celý svoj život písal denník. Zaznamenával takmer každý jeden deň a každú jednu maličkosť, až kým sa nevrátil z Talianska a na istý čas prestal. Údajne nikto nepozná dôvod a nevie sa prečo. Ale čím ma tieto zaujímavosti tak veľmi nadchli? Tým, že z fiktívneho príbehu s postavou Andersena je razom niečo, čo má aspoň malú pravdepodobnosť na niečo blízke skutočnosti. A pre mňa to bolo znamenie, že sa mi príbeh bude páčiť ešte viac.

Kniha si ma však našla v komplikovanom čase a tak so mnou prešla všetky možné krúšne chvíle. Zažila som s ňou čitateľskú krízu, nedostatok času, nechuť k akýmkoľvek aktivitám, až po nadšenie a začítanie sa do veľkého finále. Práve však skrz tieto okolnosti sa mi do nej púšťalo ťažko. Často som sa pristila pritom, že sa mi ju čítať nechce alebo si nevie udržať moju pozornosť. A pritom bola napínavá, pútavá... Mala mnohé výhody, no mňa si nevedela získať.

Neviem kedy presne prišiel ten zlom, ale zhruba od polovice som ju prečítala na jeden nádych. Od istého momentu som si ju konečne užívala, tak ako som dúfala a mohla som ju oceniť o čosi viac, pretože kvality nesporne má. Autori ju napísali veľmi nevšedne, no podarila sa im zásadná vec. Atmosfera príbehu je absolútne mrazivá, zvrátená, ťaživá a desivá. Mnohé úseky deja sú len pre silnejšie žalúdky a príbeh sa nesie v poriadnom severskom štýle, ktorý je otvorený násiliu, brutalite a zverstvám. Buďme k sebe úprimný... Aj napriek tomu, že sa vám občas urobí v hrdle nepríjemná hrča, takáto atmosféra má svoje čaro. A k tomuto príbehu neodmysliteľne patrí.

Vražda morskej panny je veľmi nevšednou knižkou. Chvíľami sa môže tváriť jednoducho a predvídateľne, ale vzápätí sa v nej dejú veci, ktoré by vám nenapadli, ani v najdivokejších snoch. Na jednej strane pôsobí naivne, ale na druhej je dej premyslený až do samého jadra. Mne sa táto neurčitosť páči, pretože už v polovici som si veľmi sebaisto myslela, že už som zápletku odhalila, ako nejaký talentovaný a žiadaný detektív, ale keby ste len videli môj výraz v tvári, keď som zistila, že som ani len kúsoček nebola blízko k pravde. Záver je totižto veľmi nečakaný a spontánny. Takže ďalší potlesk pre autorov.

Knihu hodnotím veľmi kladne a ak ste na mojich sociálnych sieťach videli video na tému, "Čo čítať na jeseň" tak ste si určite všimli, že práve morskú pannu som zaradila medzi svoje tipy. Neviem si predstaviť nič vhodnejšie na čoraz tmavšie večery, ktoré k nám prichádzajú, o daždivých dňoch nehovoriac! Pevne verím, že táto kniha si získa nejedného z vás, pokiaľ sa rozhodnete dať jej šancu. Je to iné, temné... ale výborné. A navyše pokiaľ aj čítate žáner tomuto blízky, tak si prídete na svoje. Moje odporúčanie máte :)!

Za knihu veľmi pekne ďakujem Albatrosmedia.sk

Zakúpiť si ju môžete, napr. na tejto adrese.

Moje hodnotenie:

Príbehy na jesenné večery | Seasonal reading

Ahojte moji milí čitatelia :)!

Dúfam, že sa pri tomto článku spoločne zídeme a vymeníme si svoje tradície navzájom. Úprimne som sa celý deň tešila, až sa usadím a ukradnem si chvíľky na to, aby som vám spísala všetko, čo mám na mysli. O to viac sa teším, že je to o knihách, pretože toto jesenné obdobie vo mne akosi evokuje moje staré knihomoľské pohnútky a radosti viac.

Aj vy máte vo zvyku vyberať si knižky podľa ročných období? Jeseň je pre mňa osobne tým najvýraznejším a aj keď viem, a popravde aj rozumiem, že mnohí ľudia sa s týmto obdobím až tak nekamošia. Ja sa v ňom cítim najšťastnejšie. Dni, kedy je všetko oranžové a na ulici chrupkajú listy, po ktorých kráčam. Vo večery, kedy chutí teplý čaj najlepšie. V upršané popoludnia, kedy sa zababušená v deke môžem uchýliť k príbehom alebo skoré stmievanie, kedy sa spolu doma zídeme a sledujeme filmy. Všetko je tak nejak krajšie. Myslím si, že práve na tomto období sa dá nájsť veľmi veľa predností, vďaka ktorým by sa ľudia mohli cítiť bližšie k sebe. Áno, leto je zábavné a ide ruka v ruke so spomienkami a časom stráveným s priateľmi. Ale jeseň? Tá je o spoznávaní svojho vnútra. O hlbšom kontakte so samým sebou a o učení sa toho, ako žiť v pokoji. A všetka táto sebareflexia a čas ticha na mňa pôsobí veľmi upokojujúco.

Tento čas sa však naozaj spája, ako som už aj spomínala, s príbehmi. Dobrými, mrazivými, zábavnými, či romantickými... Každý v nás dokáže zanechať pocit, ktorý nám ovplyvní deň. Od malička som bola takýto sezónny čitateľ a tak sa mi mnoho konkrétnych kníh spája s obdobím, ktoré vám tak veľmi ospevujem. Ktoré by som vám však odporúčila na tento rok?

1. Vražda morskej panny

Táto kniha nevyšla tak dávno vo vydavateľstve Lindeni. Je to príbeh o Hansovi Ch.Andersonovi, ktorý je náhle obvinený z vraždy a na svoju obhajobu sa snaží krvopotne vyriešiť prípad, ktorý je skutočne len pre silnejšie povahy. Na ulici Kodane sa dejú zverstvá o ktorým by sa nám ani nesnívalo a autori vás dokonale prenesú do atmosféry, ktorá je viac než len mrazivá. Pokiaľ hľadáte spoločnosť do daždívých dní, tak táto kniha do nich svojou ponurou atmosférou dokonale pasuje.

2. Hana

Príbeh z celkom iného súdku, ale dnes keď som premýšľala nad pomyselným zoznamom jesenného čítania, Hana mi prišla na myseľ. Je to krásne bolestná knižka, pri ktorej by vám dlhé tmavé večery nádherne ubiehali. Dojme vás, rozosmúti, ale dojem vo vás zanechá natoľko hlboký, že budete vďačný za tieto pocity. 

3. Rebecca

Trocha klasiky nikdy nezaškodí! A Daphne du Maurier je kráľovnou, tak trošku gotických a najmä zaujímavých príbehov, ktoré vás až zázračne rýchlo vtiahnu do deja. Na jeseň sú dokonalé a pokiaľ by ste o jej tvorbu mali záujem, tak vám určite odporúčam aj Hostinec Jamajka, ktorý mám možno ešte aj o kúsok radšej. Nech je však ako chce, všetky od nej sú famózne :)!

4. Harry Potter (ktorýkoľvek diel!)

Harry Potterom nemôžete nič pokaziť. Jeseň je obdobie, kedy sa aj vy môžete vrátiť do Rokfortu, o ktorom ste isto iste taktiež snívali vo vašich detských snoch (a možno aj tých dospelých). Ja osobne mám tiež vždy podobný pocit ako Harry, a to že sa vraciam domov, zakaždým ako sa vrátim k tejto milovanej sérii. Garantujem vám, že sa zabavíte, budete napätý a najmä k vám dorazí nostalgia, ktorá vás neopustí až do konca. Nezáleží na tom koľko krát ste to už čítali... vždy je vhodný čas!

5. Búrlivé výšiny

Ďalšia klasika. Do tretice už síce žiadna nebude, ale Búrlivé výšiny postačia. Čítali ste ich už niekedy? Pretože toto je ten typ príbehu, ktorý môžete prečítať aj viackrát a neomrzí. Dokonalá atmosféra. Majstrovský napísané dielko. Spolu s ňou by sa vám mohla páčiť aj Jana Eyrová. Obe knižky vás zavedú na hmlisté slatiny a anglické sídla, no Búrlivé výšiny sú predsa len možno ešte o kúsok ťaživejšie. A to sa na jeseň hodí!

6. Neobyčajné deti slečny Peregrinovej

Och, pamätám si ako som sa poprvýkrát bála, keď som to čítala. Každých pár stránok som narazila na desivé fotografie, z ktorých mi nebolo príjemne a príbeh sa uberal smermi, vďaka ktorým boli moje nervy na tenkom ľade. Veľmi som si to však užila! Aj vtedy bol upršaný deň a von takmer mrzlo. Zabalila som sa do deky a ku koncu dňa som mala knihu prečítanú. To isté radím aj vám. Nebudete to ľutovať :).

Tak čo kamoši? Našli ste si z pomedzi mojich tipov niečo, čo vás oslovilo? Hodia sa vám na jesennú pohodu? Budem sa veľmi tešiť, keď mi napíšete o tých svojich príbehoch alebo aj ako sa máte. Ja vám však želám jediné, majte sa krásne a užívajte jeseň :)!