Dám ti aj slnko / Jandy Nelson

Dám ti aj slnko

Originálny názov: I'll Give You the Sun

Autorka: Jandy Nelson

Vydavateľstvo: Slovart

Rok vydania: 2015

Počet strán: 352

Dvojčatá Jude a Noe znamenajú jeden pre druhého všetko. Keď majú trinásť, Jude príde na to, že je krásna a Noe, že je gej. Noe miluje okrem sestry už len kreslenie a robí všetko pre to, aby sa dostal na prestížnu umeleckú školu. Jude zamestnávajú viac chlapci. O tri roky je všetko inak. Na školu snov sa dostala Jude, ale je z nej utiahnutá sivá myška, čo sa skrýva za svoje obrazy. Z Noema sa stal pártyboy a lámač babských sŕdc. A ich mama je mŕtva. Dvojčatá spolu ledva prehovoria a ani jeden vlastne nevie prečo. Neuvedomujú si, že každý z nich tvorí len polovicu príbehu, a keby si k sebe našli cestu, dokázali by poskladať svoj svet dokopy, získali by druhú šancu na šťastný život.

Kniha Dám ti aj slnko je veľmi známa nie len v zahraničí, ale úspech si vydobila aj u nás na Slovensku. Už krátko po jej vydaní získala množstvo pozitívnych ohlasov, a to aj od tých najzaritejších kritikov. Veľmi som si ju túžila prečítať. Veľmi, veľmi, veľmi... Avšak, tak ako sa mi to bežne stáva som jej čítanie neustále odkladala, až som sa k nej dostala teraz - po riadne dlhom čase. Moje očakávania boli poriadne zmiešané. Pozitívne ohlasy pre mňa už nehrali takú rolu, keď mnohé boli napísané dávno. Poriadne ma zniestili aj slová mojej kamarátky s ktorou sa zvykneme v otázke kníh zhodnúť. Na prvýkrát túto knihu ani nedočítala, no po tom ako sa k nej vrátila sa jej to zvláštnym spôsobom páčilo. Naozaj som nevedela čo mám čakať.

Začiatok bol ako taký obrovský kolotoč. Niektoré úseky boli geniálne, no niektoré naopak poriadne zaostávali. Nevedela som sa do toho začítať.

Neuveriteľne dlhé kapitoly by boli pre mňa zrejme obrovským prekvapením, no bola som o nich vopred informovaná. To isté platí aj o nezvyčajnom striedaní uhlov pohľadu. Totižto, keď boli kapitoly z pohľadu Noema, obe dvojičky mali 13 rokov. Keď boli kapitoly z pohľadu Jude, obaja mali 16 rokov a všetko bolo úplne inak. Bolo zvláštne stále sa vracať do minulosti a zase naopak. Zvláštne však neznamená zlé... Zo začiatku som sa žial dostala do bodu, kedy sa mi v spojení s obrovskou únavou v čítaní posúvalo veľmi pomaly a ťažko. Ale!

Potom sa niečo zmenilo. Niečo čo ma dokázalo obrať o slová, ale aj o akékoľvek prejavy emócií. To niečo menilo môj pohľad na celý príbeh a pomaly, ale isto pretváralo svet. Začalo sa to postupne. Ani za svet vám neviem povedať kedy presne sa to zlepšilo. Odrazu sa mi to však čítalo oveľa ľahšie. Dej sa mi prestal vliecť a ja som si čítanie užívala čoraz viac!

Milujem divné postavy. Vážne. Milujem, keď sú postavy svojské, jedinečné, zmätené a jednoducho

povedané iné. Noe bol však z počiatku vysoký kaliber aj na mňa. Bol taký divne divný, chápete? Ak nie, tak nevadí :D. Pomaly sa mi však chlapec, ktorý vlastil slnko, oblohu, jednoducho celý svet dostával pod kožu. Nie je ľahké ho pochopiť, no je ľahké mu odpúšťať. Nie vždy sa zachoval správne a rozumne, no takí sme my ľudia.

Od Jude by ste čakali, že bude klasickým dievčaťom, ktoré tak maximálne prechádza pubertou a objavuje samú seba. Omyl! Nie je divná. Má svoju osobnosť, svoje zvyky a názory... Život jej preteká pomedzi prsty a ona sa ním iba svojim zvláštnym spôsobom prebíja. Je viac ako jasné, že svet v ktorom žije a kolobeh v ktorom je uväznená ju ani troška nenapĺňa. Uzavrela sa pred svetom, a tak sa svet pomaly uzavrel pred ňou. 

Neviem povedať, ktorý uhol pohľadu ma bavil viac, pretože oba boli geniálne. Nehovoriac o genialite všetkých postáv, ktoré sa v knihe celkovo nachádzajú. Každá jedna by si zaslúžila byť tu spomenutá. Brian, Oscar... Všetci do jedného! Každí z nich má fascinujúcu osobnosť a mňa osobne naozaj veľmi bavilo ako ich autorka vykreslila.

Dám ti aj slnko je neobyčajná kniha, ktorá je akoby jediná svojho druhu. Akoby nemala žiadneho predchodcu. Autorkyn štýl je jedinečný a dokonale svojský. Cítim, že táto kniha nie je iba na jedno prečítanie. Aj po tisíci raz je schopná vám niečo ponúknuť a to sa nestáva tak často. Uvedomila som si, že keby som túto knihu teraz čítala po druhýkrát, páčili by sa mi aj tie pasáže, ktoré mi pôvodne prekážali. Teraz keď viem čo všetko predchádzalo mnohým skutočnostiam, nešlo by to inak. Som veľmi rada, že som si túto knihu napokon prečítala. Utvorila som si na ňu vlastný názor, ktorý sa bude časom ešte vyvíjať... Určite si ju plánujem niekedy prečítať viac krát :). Knihu vám odporúčam! Treba mať len otvorenú myseľ a žiadne očakávania. Nechajte sa jednoducho unášať.

A čo vy? Čítali ste túto knihu, alebo sa na to ešte iba chystáte :)?

Moje hodnotenie:

3.Blogové narodeniny | GIVEAWAY

Ahojte :)! Rada by som začala nejako rozumne, no čím viac sa snažím, tým menej viem ako správne začať túto úvodnú reč. Veta "Ako to len rýchlo letí..." je zrejme viac ako klišé, ale ja sa jej neubránim. Príde mi, akoby som si blog zakladala iba nedávno. Vytvárala som ho v podstate bez žiadnych očakávaní. Mal to byť iba koníček, ktorý mi pomôže v písaní a ktorý ma bude baviť. Chcela som sa deliť o svoju lásku ku knihám, ktorá každou sekundou v mojom živote prerastá a prehlbuje sa. Myslím, že ma nikdy nepochytili obavy a pochybnosti ohľadom môjho knihomoľstva. Zamýšľala som sa, aký by bol môj život bez kníh, bez písania... Taká predstava sa mi ani trocha nepáči. Život bez kníh je ochudobnený o toľké dobrodružstvá a toľkú fantáziu. Knihy ponúkajú ľuďom iný svet, názory, ponúkajú priateľstvo. Stačí iba prísť a vziať si ju z poličky. Nevyužiť takú šancu a žiť život v pochmúrnej realite bez štipky fantázie je v podstate tragédia dnešnej doby. O tomto sa tu však teraz zamýšľať nechcem. Tento článok je tak z 30% venovaný mne, zvyšok patrí vám a blogu. Pravdou je, že písať by som si mohla koľko chcem, no bez vás by to nemala význam. Každý potrebuje ohlas a reakciu na to čo robí. Či už je to negatívna rekaciu, alebo pozitívna všetko nás posunie o veľký kus vpred. 

Moji milí čitatelia. Stáli ste pri mne aj v časoch, kedy sa moje recenzie podobali skôr hororom, než serióznym názorom. Vydržali ste pri mne, kým som putovala svojou cestou a nachádzala sa. Objavovala som svoj štýl, svoje žánre, svoj prejav... Vy ste to prečkali a to viac ma teši, že vám teraz môžem ponúknuť recenzie, kde som už dokázala preniesť svoje pocity a názory. Aj keď vždy je čo vylepšovať.

Musím priznať, že ono to ani nie je tak, že blogger formuje blog. Povedala by som, že to skôr blog formuje bloggera. Aspoň v mojom prípade to tak určite je. Pri všetkých povinnostiach, možno môže byť niekedy otrava ešte s únavou písať recenziu a oberať sa o ešte viac času. Áno, blog berie kopu času. Ale koľko berie, toľko aj dáva. Ba aj viac :). Nikdy by ma nenapadlo, koľko skvelých vecí sa mi udeje práve vďaka nemu. Spoznala som skvelých ľudí, ktorí majú podobné názory a záľuby. Udialo sa mi mnoho skvelých príležitostí. Pomohlo mi to aj vrámci školy. Samotné čítanie mi dalo skvelý prehľad v literatúre, svete a v ľuďoch. Som presvedčená o tom, že založenie tohto miesta nikdy neoľutujem. Želám si len, aby ste sa tu vždy radi vrátili a prišli si na svoje. Každý jeden nový čitateľ ma neskutočne teší a vážim si to. Ďakujem vám všetkým! Bez vás by môj blog nebol tým čím je. Dúfam, že spolu oslávime ešte mnoho narodenín a že ma nikdy neopustia nápady a inšpirácie. Čítajte, tešte sa a smejte! Stretla som sa s tým, že ma kamaráti nechceli osloviť "knihomoľ", pretože si mysleli, že je to urážka. Nazvania knihomoľ je pre mňa tá najkrajšia pocta. Nehanbím sa za to, že občas miesto toho aby som lietala po vonku, a robila zlobu, blúdim nepoznanými, divokými svetmi, ktoré mi realita často krát nemôže ponúknuť. Nie že by som pred realitou potrebovala utekať. Prirodzene je správne, že sa pred životom neuteká. Treba ho žiť. No život bez štipky fantázie ma úprimne nezaujíma. Život je taký, aký si ho urobíme a aj na to je fantázia :). Chcela by som vám povedať ešte strašne veľa vecí, ale myslím, že týmto to ukončím. Chcem len aby ste vedeli, že vám za všetko ďakujem a vážim si vašu podporu v podobe toho, že sa sem vraciate a čítate moje myšlienky :).

Doterajšie roky som nikdy nerobila súťaže (za čo sa hanbím a ospravedlňujem). Teraz to však rozhodne musím zmeniť. Zaslúžite si odmenu :)! Dúfam, že vás knihy o ktoré sa súťaží zaujmú a v prípade výhri potešia. Pravidlá sú jednoduché.

• Súťaž je žiaľ iba pre súťažiacich so slovenskou doručovacou adresou (mrzí ma to, ale nezapriem že som iba chudobný študent).
• Súťaž trvá od 19.9.2016 - do 20.10.2016
• Súťaží sa o dve knihy a to o knihu Zavri oči a snívaj, alebo Daringham Hall (vo formulári si môžete vybrať, ktorú variantu si chcete vybrať).
• Výhercovia budú dvaja :).
• Výhercov budem vyberať na základe odpovedí. Ak však budú všetky odpovede skvelé a ja sa ani za svet nebudem vedieť rozhodnúť, tak budem losovať :).

FORMULÁR

Všetkým vám držím palce, a ďakujem vám ♥♥♥!!!

Aristoteles a Dante spoznávajú svet a tajomstvá vesmíru / Benjamin Alire Sáenz

Aristoteles a Dante spoznávajú svet a tajomstvá vesmíru

Originálny názov: Aristotle and Dante Discover the Secrets of the Universe

Autor: Benjamin Alire Sáenz

Vydavateľstvo: Slovart

Rok vydania: 2015

Počet strán: 368

Príbeh o priateľstve dvoch chlapcov, ktoré je ako vesmír: magické a bez hraníc. O priateľstve, vďaka ktorému objavíte pravdy nielen o sebe, ale aj o ľuďoch, akými by ste raz chceli byť. Dante je výrečný a sebaistý. Ari ťažko hľadá správne slová a v ničom si nedôveruje. Danteho pohlcuje poézia a umenie. Ari tápa v spomienkach na staršieho brata, ktorý skončil v base. Zdá sa, že chlapec ako Dante s jedinečným pohľadom na svet, bude tým posledným, komu sa podarí zbúrať múry, čo si okolo seba vystaval Ari. Keď sa Ari a Dante stretnú, vznikne medzi nimi puto, ktoré nastaví zrkadlo pravde skrytej v hĺbke duše, a pomôže im odhaliť, akými ľuďmi by sa raz chceli stať. No do cesty sa im stavia mnoho prekážok a len viera v seba - a v silu ich priateľstva - je spôsob, ako zo života vyťažiť čo najviac.

Príbeh Ariho a Danteho ma lákal už od chvíle čo mal u nás na Slovensku vyjsť. Poznáte to však. Človek mieni, no aj tak to nakoniec stále odkladá, presúva, až sa k tomu dostane až po oveľa dlhšej dobe. Som však veľmi rada, že môj čas nastal práve teraz. Nebola som si celkom istá čo od toho čakať. Síce na to boli samé pozitívne hlasy, no aj tak som pociťovala neistotu. Nechcela som mať priveľké očakávania, keďže to býva veľmi často skôr krok ku sklamaniu. 

Čítať som to začala iba tak v rýchlosti pred spaním. Mala som v pláne si čítať iba chvíľku, pretože už bolo dosť veľa hodín, zatvárali sa mi oči a ráno som mala budík vražedne skoro. Prebiehalo to asi tak, že po 120 stranách som sa musela modliť, aby som to mala silu odložiť :).

Strany mi ubiehali až príliš rýchlo. Na jednu stranu som to chcela dočítať čo najskôr, no na druhú stranu som túžila čítať pomaličky. Vychutnávať si to a uchovávať si to ako poklad, ktorým táto kniha naozaj je. Autor mal skvelý, jednoduchý a nevtieravý štýl písania. Do príbehu vkladal štipku humoru, irónie a mnoho ďalších výborných prvkov. Nepreháňal. Nič tam nebolo silené, alebo umelé... Príbeh sa akoby tvoril sám a autor bol iba sprostredkovateľ, ktorý ho zapisoval. Veľmi ma teší, že to nebolo založené na citovom vydieraní. Klamala by som, keby som povedala, že to nie je na city, no je to prirodzené, nie silené... ako som už spomínala.

Popri čítaní som minula asi polku farebných zakladačov, pretože som si pod chvíľou potrebovala zaznačiť myšlienky, ktorými ma autor absolútne ohromil. Čítala som už mnoho kníh s hlbokými myšlienkami, no toto bolo skrátka jedinečné. Kniha v mojej poličke doslova hýri farbami, kedže v nej mám asi milión papierikov. Nedá mi nespomenúť aj to, aká je táto obálka prekrásna. V čase keď vychádzala som veľmi dúfala, že jej vydavateľstvo ponechá originálnu obálku, a tak sa aj stalo. Je jednoduchá a prekrásna. Skvele vystihuje dej. Človek si na nej môže oči nechať.

Hrdinovia príbehu sú úplne normálni. Sú výnimoční, no nie nejakou nadprirodzenou silou, alebo nejakou "vyvolenosťou", či s hocičím podobným... Výnimoční sú svojou vnútornou podstatou a

povahou. Ari a Dante sú si tak veľmi podobní a zároveň, tak veľmi odlišní.

Ari je tichý chlapec, ktorý však vo svojom vnútri veľa premýšľa. Všteko vníma veľmi intenzívne a hĺbavo. Je tichý aj keď svetu má čo povedať. Svoje problémy dusí v sebe, aj keď to nie je tým, že by to tak chcel. Rád číta a rád objavuje nové veci. Tvári sa, že nemá rád spoločnosť, no nie je to tak. Ari má len strach. Krásny, ľudský strach.

Dante je živý a rád rozpráva. Mnoho vecí si necháva pre seba, no mnoho vecí dáva von do sveta. Nebojí sa, no zároveň je vydesený na smrť. V spoločnosti ľudí sa cíti prirodzene, a je to skvelý človek, ktorý do priateľstva dáva všetko. Dante je inteligentný a taktiež veľmi hĺbavý. Niekedy sa jednoducho ponorí do seba a uvažuje... 

Koniec koncov sú však obaja chalani tíneďžeri, ktorí hľadajú samých seba. Objavujú sa a dospievajú. Sú zmätení a vystrašení. Hanbia sa za svoju podstatu/osobnosť, ktorá ich tvorí. To všetko spôsobuje aj tlak spoločnosti, kde je na každom rohu pokrytec na pokrytcovi. Byť iným nie je zlé. Všetci sme len ľudia.

Čítanie tejto knihy je hotovým balzámom na dušu. Každá myšlienka prenikne až do vašeho vnútra. Ocitnete sa v prekrásnom rodinnom prostredí, kde nie je všetko dokonalé, no každý člen sa snaží ako môže. Vážim si rodičov Ariho a Danteho za to ako ich viedli a aké krásne pochopenie bez najmenšieho zaváhania preukázali. Celý tento príbeh je jedinečný. Od začiatku do konca.

Nezdržala som sa bez sĺz. Nešlo to... Jedným slovom to bolo prekrásne a zanechalo to vo mne veľmi hlboký dojem. Skláňam sa pred autorom. Táto kniha pomôže mnohým mladým ľuďom, ktorí sú zmätení a vystrašení rovnako ako Ari a Dante.

Za túto krásnu knihu veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Slovart.

Knihu si môžete kúpiť aj na tejto adrese.

Moje hodnotenie:

Bohovia Olympu: Krv polobohov / Rick Riordan

Krv polobohov

Originálny názov: The Heroes of Olympus: The Blood of Olympus

Autor: Rick Riordan

Vydavateľstvo: Fragment

Rok vydania: 2015

Počet strán: 480

Posádka lietajúcej lode Argo II vypláva na svoju poslednú, najťažšiu výpravu.

Siedmich polobohov z dávneho proroctva čaká boj s Gigantmi, ktorí chcú priviesť späť na svet bohyňu Gaiu. A to by znamenalo koniec nielen hrdinov, ale aj celého ľudstva. Na Long Islande sa zatiaľ schyľuje k bratovražednému boju. A pomoc je na druhom konci sveta, odkiaľ sa Nico s Reynou vydávajú na putovanie s Aténou Parthenónskou.
Zmieri legendárna socha tábory polokrvných? Krutá matka Zeme sa preberá z dlhého spánku a na prebudenie jej chýba jediné - krv dvoch ľudí, ktorá skropí grécku svätyňu. Krv polobohov...
Záverečná časť strhujúcej fantasy série Bohovia Olympu!

Krv polobohov. Veľkolepé finále Bohov Olympu! Po všetkých útrapách a ťažkých bojoch, práve teraz nastáva čas aby prišla tá najväčšia bitka a aby sa dalo všetko do poriadku. Všetko môže dopadnúť katastrofálne, a to nielen pre hrdinov, ale i pre celé ľudstvo. Ako sa to skončí? Podarí sa hrdinom splniť takmer nevykonateľnú úlohu? To všetko sa dozvieme v tomto diely! Možno aj preto som pociťovala miernu nervozitu a strach z toho, aký koniec nás čaká. Viem, že Rick Riordan má v rukáve veľa prekvapení, takže aj preto som sa obávala, či sa mi dané prekvapenia budú páčiť/respektívne ich predýcham. Teraz to už mám však za sebou a viete čo cítim? Mám pocit, akoby som túto sériu začala čítať iba nedávno. Toto skvelé dobrodružstvo mi ubehlo až príliš rýchlo!

Prvý raz, keď som začínala čítať Proroctvo, tak ma to vôbec nebavilo. Vlastne ani nechýbalo veľa k tomu, aby som na celú sériu zanevrela úplne. Nechcela som, aby to tak skončilo, preto som knihu odložila späť do poličky a vrátila som sa k nej až po veľmi dlhom čase. Som rada, že som dala na svoju intuíciu. Ani si nechcem predstaviť, že by som o toto všetko prišla. Hrdinovia z Bohov Olympu mi naozaj veľmi prirástli k srdcu. Svet a realita, ktorú vytvoril Rick ma absolútne očarila. Dalo by sa povedať, že jeho fantázia sa pre mňa stala pomaly samozrejmosťou pri normálnom živote. 

Ako som už vyššie spomínala... Do tohoto dielu som sa púšťala s obrovskou zvedavosťou a miernym napätím. Po celý čas som bola pri čítaní ako na ihlách. Rick to vsadil na krátke kapitoly, čím ma ku knihe pripútal ešte viac (člove by sa divil, že sa to ešte vôbec dá (visieť na tom viac)). Knihu by som nedokázala odložiť, ani keby som chcela, aj keď len tak medzi nami, neviem si predstaviť blázna, ktorý by to chcel odkladať :). Neustále sa tu niečo dialo. Kapitoly končili viac ako napínavo a tým, že boli také kratučké som dosť často zvádzala boj, najmä kvôli únave typu "Tak ešte jedna kapitola." 

V poslednom diely, ak ide o štýl príbehu sa spôsob akým je písaná v podstate nezmenil. Aj tu sa klasicky striedali pohľady hlavných hrdinov, pričom to dávalo riadne zabrať mojim nervom. Rick sa očividne skvelo výžíval, preotože vždy preskočil na iný uhol pohľadu v tej najnapínavejšej pasáži. Ale ja mu to odpúšťam. Človek z toho pri čítaní chytá nervy, ale koniec koncov práve v tom je to čaro. Rick si získal moje srdce a moju priazeň. Pred ním, ako autorom sa skláňam... Jeho jedinečný, svojský a humorný štýl ma ešte nikdy nesklamal. Jeho tvorba mi už teraz chýba.

Táto séria mi dala veľa. Keď som sa do nej pustila, tak som ani netušila, že si ma až tak veľmi získa. Totižto, nespoznala som iba skvelé príbehy, ale získala som priateľov s ktorými som prežila nezabudnuteľné dobrdoružstvá! Je mi dosť ľúto, že sa to už skončilo. Najradšej by som vypila nejaký elixír zabudnutia, aby som sa do toho mohla pustiť nanovo a opäť prežiť všetky zvraty a prekvapenia. Avšak to nejde zatiaľ. Možno to však je takto lepšie. Keď sa k sérií niekedy vrátim, tak zrejme budem z väčšej časti vedieť čo všetko sa tam stane. Áno... Ale bude to príjemné, pretože sa vrátim k starým priateľom. Už teraz sa veľmi teším, keď si dám v budúcnosti re-reading, a veeeľmi sa teším na nové série. Dúfam, že nás Rick poteší ešte mnohými! Túto sériu vám naozaj odporúčam všetkými desiatimi. Je úplne jedno, ak ste mimo vekovú kategóriu. V tomto sa nájde každý.

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly.

Knihu si môžete kúpiť, napr. na tejto adrese.

Moje hodnotenie:

Francúzova zátoka / Daphne du Maurier

Autorka: Daphne du Maurier

Originálny názov: Frenchman's Creek

Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ

Rok vydania: 1992

Počet strán: 192

Francúzova zátoka je príbehom vášnivej lásky vydatej ženy z vysokých londýnskych kruhov a ošľahaného piráta, postrachom okolia. Dona prvý raz prežíva hlboký cit, pre ktorý zabúda na deti, manžela a vysoké spoločenské postavenie. Sugestívnosť príbehu umocňuje prostredie starého kaštieľa a okolitá príroda. To, ako si Dona vyrieši svoj ďalší život, sa čitateľ dozvie až v závere románu.

Klasika je žáner, ktorý nemusí sadnúť každému, no ja osobne sa vždy veľmi rada ponáram do klasickej literatúry. Inak to nebolo ani pri knihe od viac ako známej autorky Daphne du Maurier. Francúzova zátoka pre mňa nebola jej prvou knihou. S jej tvorbou som sa zoznámila už pred pár rokmi, pri jej knihe s názvom Hostinec Jamajka. Hostinec ma dokonale očaril, keďže mi dodnes celkom neschádza z mysle. Je to pochmúrny príbeh kde sa nachádzajú piráti, hnev a mnohé prekvapivé odhalenia. Od tej doby som si stihla pozrieť aj krátke seriálové spracovanie, ktoré tak ako knihu určite odporúčam. Ako som už spomínala, tento môj prvý stret bol už pár rokov dozadu, preto som si pomyslela, že by bol ten správny čas sa k jej knihám vrátiť. Túto knihu som si prečítala na odporúčanie maminy, ktorá to čítala iba chvíľu predo mnou. Ako sa mi to teda páčilo?

"...Tvrdí, že tí čo žijú na tomto našom svete normálnym životom, sú nútení prijať zvyky, životné zásady, ktoré časom zabíjajú všetku iniciatívu a bezprostrednosť. Človek sa stáva kolieskom, časťou systému. Pirát uniká svetu, pretože je rebel, vyvrheľ. Žije bez záväzkov, bez zásad, ktoré vytvorili ľudia."

Pre začiatok vás poprosím aby ste sa nedali odradiť obálkou. Tak, a keď už som vás upozornila môžeme začať... Vzhľadom k tomu, že som od tejto knihy skoro nič neočakávala, púšťala som sa do  nej s otvorenou mysľou a chuťou nechať sa prekvapiť. Začiatok (viď prvá kapitola) mi prišiel veľmi chaotický. Autorka začala spomínať výjavy z minulosti a ja som tomu prirodzene nerozumela. Potom sa to však začalo normálne rozvíjať a ja som nemala najmenší problém. Pokiaľ viem, tak Daphne je známa nielen opismi, ale aj práve takýmito zvláštnymi začiatkami. Nevnímam to však ako mínus. Čo mi z počiatku prišlo chaotické, na konci veľa vypovedalo. 

Chvíľami by si človek myslel, že pôjde o klišé romantiku kde ide o to, že zaľúbenci sú v spoločenskom nepomere a že si mestská panička z rozmaru zmyslí, že chce zmenu. Tomuto musím dať rázne nie. Nič z toho nie je ani troška pravdivé. Páči sa mi, že príbeh svojim zjavom akoby klamal. Počas čítania vo vás vzbudí na chvíľu pocit, akoby to bola príjemná oddychovka kde dej iba plynie a vám sa to príjemne číta, no ide iba o bežné záležitosti. Toto je maslo autorky, pretože tento pocit vo vás nabudí a potom do deja vloží nejakú nápovedu, záhadu a príbeh zrazu zamotá. Všetko sa však pomaly dáva do poriadku ako dej graduje.

"...V takých chvíľach si človek môže dovoliť pokrčiť plecami nad budúcnosťou, lebo drží prítomnosť v objatí, a tento krutý postoj, poznačený akýmsi zúfalstvom, pridáva pôvab prítomnej chvíli. A keď muž objíma, Dona, uniká nielen bremenu lásky, ale aj sebe."

Už dlho som si čítanie neužívala ako pri tejto knihe. Každú sekundu, každým ďalším otočením strany som mala stále viac, a viac pocit, že príbeh prežívam na vlastnej koži. Autorkyn štýl vyniká v kúzle jej bravúrnych opisov. Uvedomujem si, že mnohí čitatelia nemajú v láske práve opisy, no pri Daphne to je naozaj opak. Opisy boli v tomto prípade rovnako pútavé ako dobrodružstvá, či rozhovory. Aj vďaka nim sa čitateľ dokáže preniesť do deja ešte viac. A pokiaľ ide o dialógy, tak o nich sa mi iba veľmi ťažko hovorí súvisle. Ide to ťažko opísať, ale dialógy boli dych berúce. Keď rozhovor viedli hrdinovia od ktorých sa príbeh odvíja, čas pre mňa prestal existovať, srdce mi dobre že nevynechávalo údery. Naozaj som visela na každom jednom ich slove. S niečim podobným som sa ešte asi ani nestretla.

Hrdinovia mi boli mimoriadne sympatický. Francúz bol inteligentný a hĺbavý. Nebol to nevychovaný pirát, ale hĺbavý muž, ktorý sa zaujímal o prírodu a snažil sa život predovšetkým žiť. Život, pokiaľ to šlo nebral priveľmi vážne. Z nebezpečenstva si robil posmech a šťastie si to cenilo natoľko, že vždy stálo na jeho strane. 

Dona bola skvelou hrdinkou. Nie je to panička, ktorá utiekla od mestského života a svojho manžela z rozmaru, ako som už vyššie spomínala. Je taktiež veľmi hĺbavá a predovšetkým má dušu dobrodruha. Opovrhuje predpismi, spoločenskými povrchnými zvykmi, strojeným správaním a obmedzovaním žien. Je nespútaná a divoká. Jej nebojácne srdce je odhodlané. Život, ktorý bol plný monotónnosti a pretvárky, pre ňu konečne začína nadobúdať zmysel.

A všetko toto potrvá iba chvíľku, uvažovala, iba zlomok času, ktorý sa nikdy nevráti, lebo už včerajšok patrí minulosti, a nie sám, zajtrajšok je neznámy a možno nežičlivý. Toto je náš deň, naša chvíľa, patrí nám slnko, vietor, more, aj chlapi, čo spievajú na prednej palube. Tento deň si musíme navždy vryť do srdca, lebo v ňom plne žijeme, milujeme a na ničom inom nezáleží v tomto svete, ktorý sme si vytvorili a do ktorého sme unikli.

Dona a Francúz sú podľa mojej mienky jedným z najlepších párov. Od začiatku som im veľmi fandila. Medzi nimi prevládala chémia, ktorú nájdete málokde. Táto kniha má všetko. Má pirátov, dobrodružstvá, romantiku, skvelých hrdinov, humor, ale aj krásne myšlienky nad ktorými som sa musela často pozastaviť. Myslím, teda vlastne viem, že mám nový obľúbený príbeh, ktorým je samozrejme Francúzova zátoka :). Najznámejšou knihou autorky je Rebeka, na ktorú sa chystám už čoskoro. A čo vy? Čítali ste už niečo od Daphne du Maurier?

Moje hodnotenie: