Zostaň, kde si, a potom odíď

Originálny názov: Stay Where You Are and Then Leave

Autor: John Boyne

Vydavateľstvo: Slovart

Rok vydania: 2019

Počet strán: 216

V deň, keď vypukla prvá svetová vojna, Alfiemu Summerfieldovi sľúbil otec, že nikdy neodíde bojovať, no hneď nasledujúci deň svoj sľub porušil. O štyri roky neskôr Alfie netuší, kde jeho otec naozaj je, myslí si, že je na špeciálnej tajnej misii. Raz, keď na stanici King's Cross čistí topánky, úplne náhodou zazrie na papieroch vojenského doktora otcovo meno. Prekvapený a zmätený Alfie zistí, že jeho otec je v nemocnici, v špeciálnej nemocnici pre vojakov s nezvyčajnými ťažkosťami. Alfie sa rozhodne otca z tohto čudného skľučujúceho miesta zachrániť.

Na tom Johnovi Boynovi niečo je... Neviem, akým spôsobom si ma vie získať každou jeho knihou a prečo k nemu tak veľmi vzhliadam, ale nech je ako chce, jeho tvorba má v mojom srdci čestné miesto.

Veľmi sa mi páči jeho autentickosť. Kníh napísal viac, no nedokázala by som ich označiť rovnakými, či podobnými. Každá jedna je úplne iná a odlišná vo svojej podstate. Ak ich aj niečo spája, tak sú to len hlavní hrdinovia, ktorých tvoria deti a ich pohľad na svet a spoločnosť. O to viac však jeho príbehy považujem za výnimočné a úprimné. Pokiaľ píše o vážnych témach, ako je napríklad vojna, tak mi jeho detskí hrdinovia vedia navodiť ešte hlbšie emócie. To, akí sú nevinní a zároveň, ako môžete pozorovať vplyv udalostí, na ich detskú dušu... vtedy si je John zrejme dobre vedomí toho, čo robí. Ak však ide o odľahčenejšie témy, vtedy vám deti dajú akoby zrkadlo na vašu osobnosť a život, ktorí vediete. Ukážu vám, ako veľmi sa meníme dospievaním a tlakom spoločnosti. Nepôsobí to však, ako výčitka, či premoralizovaná kniha. Je to len číra úprimnosť, ktorá vás chytí za srdce.

Zostaň kde si, a potom odíď je príbeh na vážnejšiu tému i keď to nie je tak priamo vojnová kniha, ako napr. Chlapec na vrchole hory, či v pásikavom pyžame. Azda je to o trochu ľahšie, no netreba to podceňovať.

Alfie prežíva vojnu vo svojom domove. Mama je celé dni v práci a on namiesto školy chodí potajomky čistiť topánky na vlakovú stanicu. Počúva príbehy cudzích ľudí. Rozpráva sa s nimi o ich dňoch a povinnostiach, a každého charakter spoznáva podľa tých najjednoduchších tém, či drobností. Doma hádže mame do peňaženky aspoň málo drobných navyše, aby si to nevšimla a sleduje jej silnú rolu v domácnosti, pretože na jej hlave stojí všekto. Nik im nepomôže.

O otcovi však od vojny nevie. Áno, prichádzali listy. Najprv boli zábavné, celkom pozitívne naladené, ale napokon Alfie usúdil, že sú čoraz zvláštnejšie a zmätenejšie, až neprišli žiadne.
Ťažko povedať, či existujú náhody, no jeho práve okamih šťastia a náhody, naviedol na cestu k ockovi. Ibaže, čo ak je všetko inak...

Páči sa mi tento nápad a téma. Naozaj páči... Namiesto opisovania bojov a vojnového diania sa autor povenoval vojakom a ich duševnej stránke. Tomu, ako zabíjanie ľudí a celkovej ľudskosti, zabíja aj dušu tých, čo bojujú. "Špeciálna nemocnica pre vojakov s nezvyčajnými ťažkosťami" je inak povedané psychiatrická liečebňa. A práve jej návšteva bola pre mňa výraznou časťou knihy. Opis tých boľavých myslí a nielen tiel...

Vojna každého niečím poznačí a zanechá mu rany každého druhu, no psychike vojakov by sa určite malo venovať viac. Čítať akými zraniteľnými ostali. Ako umelo si vytvárali v mysli nevinnosť a lepší svet. Bolelo ma to, ale opäť raz si vážim Johna Boyna. Totižto táto kniha vám má čo ponúknuť a nikdy sa nedajte oklamať detským pôsobením, ktoré môžu jeho knihy vyžarovať. Je to klamlivé.  Obsahujú mnoho právd a popravde nie je veľká šanca, že by sa vám mohli nepáčiť.
Tie, ktoré sú preložené do slovenčiny mám prečítané zrejme všetky a tak sa začínam vážne zamýšľať nad tým, že by som to skúsila v anglickom jazyku. Tam sa nachádza aj jeho nedetská tvorba, ktorá ma zaujíma a rada by som sa na ňu pozrela. Avšak necháme sa prekvapiť.
Ja vám len s čistým svedomím odporúčam, nielen Zostaň, kde si, a potom odíď, ale aj akúkoľvek knihu z jeho tvorby.

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly.
Som šťastná, že som si mohla, aj vďaka nim doplniť zbierku...
Ak vás knižka zaujala, môžete si ju kúpiť, napr. na tejto adrese. (...samozrejme, aj mnoho iných :) )

Moje hodnotenie:

Clayov most / Markus Zusak

Originálny názov: Bridge of Clay

Autor: Markus Zusak

Vydavateľstvo: Ikar

Rok vydania: 2019

Počet strán: 544

Hĺbavý príbeh o nedospelých bratoch Dunbarovcoch, žijúcich na predmestí austrálskeho mesta bez otca a matky, podľa vlastných pravidiel. Ich domov sa zmieta v chaose. O matku, ktorá svojich päť synov vychovávala prísne, ale s láskou, prídu a vzápätí záhadne zmizne aj otec. Chlapci ho prezývajú Vrah, lebo cítia, že po jeho odchode v srdci každého z nich niečo zomrelo. Keď sa po čase otec z ničoho nič objaví, vyháňajú ho. Len jeden z bratov, Clay, pozná otcovo tajomstvo a aj jeho postihne osobná tragédia. Vyberie sa postaviť most cez dravú rieku, čím zároveň symbolicky stavia most medzi bratmi a otcom, ale aj medzi minulosťou a prítomnosťou.

„Clay Dunbar stavia most z mnohých dôvodov: kvôli bratom a na počesť rodičov... ale je to aj pokus o veľkoleposť. Stavia most, aby zachránil sám seba a aby vytvoril jedinečnú, krásnu chvíľu: zázrak, nič menej.“-Markus Zusak-

...

Každý z nás už v živote skladal puzzle. Prezeral si ich drobné dieliky, vymýšľal taktiku skladania a napokon oddeľoval okraje na samom začiatku. Postupne ste si určite vyberali farby alebo časti, na ktoré ste sa sústredili a v dielikoch hľadali podobajúce sa. Jednoducho ste skladali. Postupne, ale aj chaoticky. No napokon ste dostali obraz, ktorý sa vám ukázal, až na konci.
Tak je to aj s touto knihou.

Ani pojem nespoľahlivého rozprávača nevystihuje veľmi presne, chaotickosť príbehu a jeho postupného rozprávania. Markus Zusak vytvoril niečo celkom iné, než pri Zlodejke kníh, no čoraz viac mám pocit, že vytvoril niečo, čo sa dokonca odlišuje od akéjkoľvek literatúry. S podobným tipom rozprávania som sa hádam ešte, ani nestretla.
Trvalo mi kým som si navykla, na ten zmätok. Kým som si vlastne uvedomila súvislosti a pochopila o čom čítam. Akými spôsobmi sú udalosti postavené. A čo predstavujú postavy, ktoré som spoznávala, až do samého konca. Pretože vy čítate, ale neviete nič. A tak len pokračujete v oddeľovaní okrajov, ako pri tých puzzliach...

Teraz dokážem povedať, že Zusak prejavil genialitu. Veľmi ho obdivujem za to, čo v tejto knihe vytvoril, pretože dní od momentu, kedy som Clayov most dočítala ubehlo niekoľko, no stále si živo dokážem predstaviť piatich chlapcov a ich búrlivý život. Stali sa pre mňa príliš skutočnými a nie len oni... Všetky postavy akosi nabrali skutočné rozmery vďaka ktorým pociťujem silnú nostalgiu, pri spomienke na príbeh. Mám pocit akoby som sa ocitla v ich domácnosti, ale aj pri udalostiach dávnejších, než sa bratia ocitli na svete.

Obdobia príbehu sa striedajú. Časy tam nehrajú žiadnu rolu, no zároveň sú veľmi dôležité. Najprv začínate koncom, až napokon nasadnete na vlak, ktorý cestuje spomienkami cudzími i vlastnými. Táto kniha je však, ako život, pretože nie sú ničím výnimočné, iba ak ich skutočnosťou a pravdivosťou.

Zrejme, aj moja recenzia je sama o sebe zmätenou a neurčitou, no chcem aby ste vedeli, že táto kniha sa mi páčila. Veľmi.
Získala si ma a zanechala vo mne hlboký dojem, ktorý nezmizne tak ľahko. V odporúčaní ďalej som s ňou opatrná a hneď vám vysvetlím prečo... Totižto Clayov most je výnimočný, o tom niet pochýb, ale hlboko vo vnútri viem, že tá výnimočná jedinečnosť nesadne každému. Nie každý čitateľ rád tápa a stráca sa v tom, čo číta. Ja som sa však do chaosu rodinnej histórie zamilovala, tak ako to len bolo možné.
Často som si brávala príbeh so sebou a čítala, až kým som nemala pocit, že stačí... Že ďalej budem pokračovať neskôr. Premýšľala som nad dejom. Uvažovala som nad bratmi a ich rodičmi, ktorých minulosť je tak krásne ľudská.

Nech by som akokoľvek chcela (čo nechcem), nedokážem vytknúť tejto knihe nič.
A ten pocit ma hreje a teší zároveň.

Nebudem vám hovoriť, že by ste si to mali prečítať. Rozhodnutie nechávam na vás. Avšak ja neľutujem, ani jediný moment, či sekundu.

Moje hodnotenie: