Knižné prírastky | Apríl

Musím priznať, že tento článok považujem za obrovský úspech. Niežeby mal nadpriemerne vysokú kvalitu alebo nebol napísaný oneskore. Kdeže! Avšak základom úspechu je, že sa tu objavil a nezabudla som :D. Človek by sa mal tešiť z každej maličkosti a popravde z tejto skutočnosti mám obrovskú radosť. Vždy, keď už aj vymyslím nejakú rubriku, vďaka mojej lenivosti upadne do zabudnutia. Tentoraz sa budem snažiť aby sa tak nestalo. A tak... Vítam vás pri aprílových úlovkoch :)!

Tisíc chlapčenských bozkov

S touto knižkou to pre mňa nebolo jednoduché. Od začiatku som si k nej musela hľadať cestu, pretože mi tak celkom nesadla. Vadili mi hlavní hrdinovia. Vadil mi dej a štýl, akým to autorka písala. Vlastne... Vadilo mi tam asi všetko. Ešte nikdy som s tým nemala problém, no tento príbeh bol na mňa príliš sladký a tak som značne dlhý čas iba prevraciala očami a nútila sa čítať ďalej. Bolo mi to ľúto, pretože Tisíc bozkov malo výborné hodnotenia a veľmi som sa na to tešila. Čoraz viac som však mala chuť to vzdať a nedočítať. Napokon som to vyriešila pauzou. Začala som čítať niečo iné, oddýchla som si od toho a na moje prekvapenie to... zabralo! Konečne sa mi do toho podarilo postupne dostať a prestali mi vadiť všetky veci, ktoré som do toho času nevedela zniesť. Áno, začala som si príbeh vychutnávať. Zápletka ma až tak neprekvapila, no páčila sa mi. Jediné, čo napokon opäť trošku rozpoltilo moje pocity bol koniec, ktorý ma až tak nepotešil. Bolo to pekné, ale uvítala by som dačo reálnejšie. Inak to bolo napokon fajn a cez všetko frflanie môžem knihu odporúčať, pretože viem, že mnoho ľudí si ju jednoducho zamiluje.

Múza

Asi mnohí z vás si pamätáte na Miniaturistu, ktorý spôsobil taký menší "boom". Napokon sa však možno zhodneme, že aj keď to je kniha s výborným potenciálom, nápadom a skvelým prostredím, to spracovanie veľmi zaostáva. Autorka nevyužila nič z bohatej ponuky možností a skrátka... Nebolo to dobré. 

No i tak som sa rozhodla dať šancu Múze. Zaujala ma anotácia a úprimne povedané, tej obálke sa nedalo odolať. Jedným slovom - prekrásna :). Aj s touto knižkou to bolo zvláštne, pretože aj pri nej som potrebovala pauzu. Totižto nedokázala by som ju prečítať na posedenie, ako iné príbehy. Potrebovala som ju postupne vstrebávať. Výsledok však stál za to. Dojmy sa mi tvorili ešte dlhý čas po jej prečítaní (vlastne ešte aj dodnes sa tak akosi "ustálujú"). No čím ďalej, tým viac mám z Múzy lepší dojem. Bolo to iné a zamotané. Páčilo sa mi ako sa autorka pohrávala s prepletenosťou deju, hrala sa s časom a prostredím. Konečne spracovala dobré nápady, ktoré očividne má. Doslova si ma to podmanilo. Stratila som sa v prostredí Španielska, v krásnom sade, ale i ťažkých podmienkach. Stratila som sa v tom, až kým neprišiel koniec. Zhrnula by som to takto... Múza je rozhodne knižka na ktorú sa oplatí pozrieť :).

Hobit

Hobit môj milovaný... K Tolkienovej tvorbe som si dlho nevedela nájsť cestu a vlastne som svojim spôsobom možno ani nechcela. Som šťastná, že pred nejakým časom prišiel moment, kedy som si povedala dosť. Pozrela som si Hobita, Pána prsteňov a skrátka... Moje srdce začalo biť rýchlejšie, moja knihomoľská duša sa vznášala a áno. Zamilovala som sa. Teraz už nechápem ako som mohla odmietať niečo tak dobré. Dostalo ma, ako ma Tolkien dokázal preniesť do celkom iného sveta. Navodiť vo mne atmosféru domova, keď som sa ocitla v Hobitej nore, ako som pocítila aj cez stránky knihy, či filmové plátno silu priateľstva a odvahu, ktorú hlavní hrdinovia museli vynaložiť. Milujem dobrodružstvá a tak som si tu naozaj prišla na svoje. Keď som dopozerala Pána prsteňov, nuž aj slzy vyšli...

Hobit, ako knižka je veľmi milé dielo, ktoré sa skvele hodí na každú príležitosť a pre každú vekovú kategóriu. Stačí len vypnúť a nechať sa uniesť :).

Na dvore z tŕňov a ruží / Sarah J. Maas

Originálny názov: A Court of Thorns and Roses

Autorka: Sarah J. Maas

Vydavateľstvo: Slovart

Rok vydania: 2017

Počet strán: 424

Keď devätnásťročná lovkyňa Feyre zabije v lese vlka, na prah jej domu dorazí nebezpečný netvor, ktorý sa dožaduje odplaty. Feyre sa razom ocitá uprostred zákernej čarovnej krajiny, ktorú pozná len z rozprávok a legiend. Až tam zistí, že jej uchvatiteľ nie je žiadny netvor, ale príslušník rasy smrteľne nebezpečných a nesmrteľných férov, ktorí kedysi vládli celému svetu. A volá sa Tamlin. Na jeho panstve si postupne uvedomuje, že ľadová nevraživosť, ktorú k nemu pociťovala, sa premieňa na spaľujúcu vášeň, čo pohlcuje všetky klamstvá a výstrahy o prekrásnom, no nebezpečnom svete férov. Férsku krajinu však zahaľuje prastarý zlovestný tieň. Feyre musí objaviť spôsob, ako ho zastaviť... inak má na svedomí Tamlina a celú férsku rasu.

Trón zo skla je mojou srdcovou záležitosťou. Každým dielom je pre mňa ťažšie a ťažšie, čakať na ďalší diel, no koniec koncov to vždy musím svojim spôsobom prežiť. Na dvore z tŕňov a ruží som si túžila prečítať od prvého momentu. Vlastne ešte skôr, ako vôbec mala vyjsť v slovenčine, preto jej vydaním sa mi splnil sen... Dalo by sa tak povedať. Pre mňa osobne to predstavovalo aj takú náplasť alebo zalepenie očí, pred čakaním Kráľovnej tieňov. Vítané rozptýlenie, ktoré by zmenšilo moje utrpenie :D. Divím sa, že ma už na začiatku nenapadlo, že moje utrpenie sa vďaka tejto kráske nezmenší, že nastane pravý opak....

Riešiť, či sa mi táto kniha páčila nemá absolútne žiadny zmysel. Samozrejme, že sa mi páčila. Pri Sarah nie je o čom... Je to pani spisovateľka, ktorá ma vie zakaždým dostať do kolien a vyšokovať do nepríčetna. Svojim úžasným štýlom písania, originalitou a skvelými nápadmi ma vie často priviesť až na hranicu začítanosti. Ešte sa mi nestalo, že by ma jej príbehy nestiahli do samotných útrob príbehov. Možno zniem v niektorých prirovnaniach prehnane, no jej štýl mi naozaj neskutočne sadol a aj vďaka nej moja láska k fantasy príbehom ešte viac vzrástla.

Vždy sa snažím vyhnúť porovnávaniu kníh, ktoré síce sú od rovnakého autora, no sú o niečom celkom inom. Na začiatku som sa síce obávala, že si prečítam niečo veľmi podobné Trónu (už len tým, že tam budú taktiež féry), no som šťastná, že sa tak nestalo. Predovšetkým sa mi páčila predstava, že to je retelling na Krásku a zviera (áno aj to patrí do môjho obrovského zoznamu srdcových záležitostí :D). Sarah zvládla vytvoriť celkom nový svet s novými pravidlami. Opäť čitateľov potešila úžasnou mapkou, ktorú si počas čítania môžu prezerať a opäť ako inak vytvorila niečo absolútne geniálne.

Kniha sa číta veľmi rýchlo, dokonca niekedy si poviete, že až príliš... Od začiatku som sa od toho nevedela odtrhnúť a tak to časom bolo len a len lepšie. Feyra, hlavná hrdinka príbehu, už od začiatku preukazuje odvahu, tvrdohlavosť a povedala by som priebojnosť. Sama sa naučila loviť a len vďaka nej ostala rodina nažive. Nerobilo mi problém obľúbiť si ju. Má veľa vlastností nad ktorými som dokázala prevrátiť oči, no i tak si ma získala tým, ako je zvyknutá brať veci do vlastných rúk. Ak mi niečo išlo na nervy, tak to bola jej rozpoltenosť. Zbytočne dlho jej trvalo, či teda je zaláskovaná do Tamlina alebo ho neznáša. Taktiež mi už potom vadilo, ako nevedela začať brať férov za dobrých, keď k nej boli viac ako milí. No ten druhý faktor ešte viem pochopiť... Našťastie mi na nej prakticky neprekážalo nič iné. Bola tvrdohlavá a rozhodne si nedala povedať, no svojim spôsobom sa mi to na nej páčilo.

"Prekvapivo" mi pri väčšine postáv nerobilo problém obľúbiť si ich. Tamlin je... Treba vôbec niečo hovoriť? Dámy si pri čítaní prídu na svoje a tento prastarý fér si získa nejedno srdce čitateliek. Vrátane môjho. Je vtipný, milý, no keď treba je vražedný a nebezpečný. Má svoje čaro. 

Z každej strany však čítam o niekom úplne inom, kto si získal dievčenské sympatie. Po celý čas som to úprimne nechápala, no ku koncu... Uznávam, že v dvojke do toho spadnem zrejme aj ja.

Celý tento nápad má neskutočné čaro. Kráska a zviera je priam legendárny príbeh, nuž a spracovaním Sarah nie je čo pokaziť. Pretvorila ho v nebezpečný, no krásny svet. Už teraz sa neviem dočkať na druhý diel, ktorý ma určite oberie o všetky nervy a city. Každým dielom mám jej tvorbu čoraz radšej... Som šťastná, že som si konečne prečítala Na dvore z tŕňov a ruží, pretože je to knižka, ktorú vám nemôžem inak, než odporúčiť :)! Stojí za každú jednu strávenú sekundu čítaním. Zaujímavé je aj spojenie, ktoré tu prakticky ešte nebolo. Na dvore z tŕňov a ruží sa zaraďuje do New Adult žánru, čo u nás nie je také časté. Zmena je to však viac ako fajn :).

A povedzme si úprimne.... Tá obálka stojí za všetky drobné! 

Za recenzný výtlačok veľmi pekne ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly.

Knihu si môžete kúpiť, napr. na tejto adrese :).

Moje hodnotenie:

Tisíc chlapčenských bozkov / Tillie Cole

Originálny názov: A Thousand Boy Kisses

Autorka: Tillie Cole

Vydavateľstvo: Ikar

Edícia: YOLi

Rok vydania: 2017

Počet strán: 328

Rune pochádza z Nórska. Má päť rokov a nepáči sa mu, že sa musí s rodičmi presťahovať do Ameriky, kde jeho otec dostal prácu. Po príchode sa však zoznámi s rovesníčkou Poppy a jeho život je hneď ružovejší. Rodí sa medzi nimi hlboká náklonnosť, každú voľnú chvíľu trávia spolu, je z nich nerozlučná dvojica. Poppy však nadovšetko miluje aj svoju babku, ktorá jej pred odchodom na večnosť daruje obyčajný zaváraninový pohár plný papierových srdiečok. Má si na ne zaznamenať tisíc najkrajších bozkov, ktoré raz v živote dostane.
Prejde desať rokov a Rune sa s rodičmi – zasa nerád – vracia do Osla. S Poppy si sľúbia, že budú každý deň v kontakte. Ona sa však zakrátko odmlčí a záhadne kamsi zmizne. Neodpovedá na maily, nedvíha telefón. Čo sa stalo? Oklamala ho? Našla si niekohoiného? Veď sa predsa mali radi! Rune zatrpkne a zanevrie na celý svet. A keď po čase opäť prichádza do Ameriky, dozvedá sa pravdu. Tá sa mu však páčiť nebude...

Tisíc chlapčenských bozkov bola kniha na ktorú som sa tento rok veľmi tešila. Upútala ma jej prekrásna obálka (na ktorú sa dodnes neviem vynadívať) a anotácia ma taktiež viac ako nadchla. Bola som zvedavá, čo to prinesie... A úprimne, po mori nekonečne pozitívnych recenzií som sa nevedela dočkať. 

Nuž kde začať? Treba povedať, že moje očakávania boli asi mierne vysoké. Asi som sa na to až moc tešila a skrátka celkovo som na to išla nedočkavo. Totižto po veľmi krátkom čase, dá sa povedať, že na úvodných stránkach môj úsmev pohasol. Nadšenie opadlo a očakávania odišli do teplých krajín. So všetkou úprimnosťou... Celé mi to išlo na nervy. A poriadne. Rune a Poppy mi prišli ako typický školský pár vďaka ktorému nenávidíte svoju strednú školu, pretože ich stretnutia cez prestávky sú akoby dlhoročné odlúčenia, ktoré si musia vynahradiť silou mocou. Som romantická duša. Tam kde iní prevracajú oči a príde im, že je to príliš sladké som nadšená a neprekáža mi to. No tu mi to z nejakého mne neznámeho dôvodu vadilo. Keď som prešla stú stranu a nenarazila som ani na jedinú stránku, kde by autorka neriešila, kto sa na koho, ako pozrel a aký úsmev mal a aký výraz tváre mal a vykreslenie celkového vzťahu... No bolo toho na mňa dosť. Za celý čas ani raz hrdina neriešil napríklad školu alebo sa nestretol s kamarátmi, skrátka čokoľvek bežné... Nič. Iba opisy nekonečnej lásky.

Opäť nastal čas na pauzu, ktorú som potrebovala ako soľ. Osobne ma veľmi mrzelo, že sa mi to nepáči, pretože pozitívne ohlasy stále pribúdali a bola som prakticky jediná, čo s ňou mala nejaký problém, aj keď o to by nešlo. Počas prestávky som o nej diskutovala s pár ľuďmi, ktorí ju čítali a hovorila som, čo mi na nej prekáža... Uvažovala som párkrát aj nad tým, že by som to vzdala, no k tomu som sa uchýliť nechcela. Pomohla mi teda moja už viac ráz spomínaná pauza?

Vďakabohu áno. Zvykla som si na všetky veci, čo mi dovtedy prekážali. Začala som sa na príbeh pozerať nezaujatým spôsobom a nechala som sa "pohltiť" dejom. Konečne to na mňa fungovalo. Síce som k celku odhadla o čom to celé bude, nevadilo mi to. Tešila som sa, pretože postavy som si obľúbila a začala som si čítanie úprimne vychutnávať. Vlastne svojim spôsobom aj prežívať.

Ako celok je to veľmi pekné dielo, ktoré stojí za pozornosť. Myslím, že mnohí s tým budú mať spočiatku problém ako ja, pretože nie každému sadne toľko sladkých scén. No svoj okruh čitateľov si to nájde. Taktiež to chytí za srdce... Rune a Poppy sú sympatický pár (keď som si zvykla), ktorý už v mladosti medzi sebou cíti obrovskú, osudovú lásku. Znie to asi trošku blbo, no počas čítania naozaj vídite ako sa tí dvaja navzájom ľúbia. Rune uchváti nejedno dievčenské srdce a zas Poppy vám vyslovene pohladí dušu. Zo začiatku mi vadilo, ako Rune Poppy neustále vykresľuje za nepochopenú, dokonalú, dobrú a neviem čo všetko... Neskôr som to pochopila. Poppy je láskavá, dobrá, odvážna a inšpirujúca. Napokon si ma získal aj Rune, ktorý je tvrdohlavý a náladový, no ukrýva v sebe viac lásky než by sa dalo predstaviť.

Koniec príbehu ma trocha prekvapil a zanechal ma takou rozpačitou. Problém je v tom, že skončil veľmi peknou predstavou, myšlienkou alebo ako inak to nazvať. No asi by som skôr uvítala taký bežnejší, reálnejší záver. Alebo keby sa to skončilo o dve kapitoly menej, ak sa dobre pamätám... No aj tak fajn.
Som rada, že sa mi to napokon páčilo a prekonala som všetky svoje uhundrané prekážky. Knihu vám určite odporúčam, pretože určite má čo ponúknuť. Nie je to úplne originálne. Je vidieť, že pár príbehmi sa veru autorka inšpirovala... No aj tak to má svoje čaro, ktoré som pocítila i ja. Je to pekný nápad. Spracovanie je výborné a tak niet nad čím váhať :).

Moje hodnotenie:

Múza / Jessie Burton

Originálny názov: The Muse

Autorka: Jessie Burton

Vydavateľstvo: Ikar

Rok vydania: 2017

Počet strán: 432

Olive Schlossová prichádza v 30. rokoch minulého storočia s bohatými rodičmi do Španielska na letný byt. Rada maľuje, no svoj talent musí pred otcom, viedenským obchodníkom s umením, tajiť. V prenajatej haciende sa zblíži so slúžkou Teresou a s jej nevlastným bratom, ambicióznym umelcom Isaacom, ktorý sníva o tom, že sa raz stane rovnako slávny ako jeho krajan Picasso. V tom čase sa už v Španielsku schyľuje ku krvavej občianskej vojne, ktorá neblaho zasiahne do osudov rodiny.
O niekoľko desaťročí neskôr prichádza do Londýna karibská emigrantka Odelle Bastienová. Podarí sa jej zamestnať v prestížnom Skeltonovom inštitúte výtvarného umenia a náhodou objaví obraz, ktorého autorom je vraj istý Isaac Robles. Jeho záhadná smrťkedysi nadlho rozvírila vody umeleckého sveta. Rozruch okolo obrazu neutícha, šíria sa klebety a Odelle sa postupne zaplieta do siete intríg a klamstiev. Už nevie, komu a čomu môže veriť. Možno ani svojej tajomnej kolegyni Marjorie Quickovej, ktorá akoby vedela viac, než je ochotná prezradiť.

Aj vy sa ešte živo pamätáte na knižku, ktorá mnohých zaujala krásnou obálkou, zaujímavou anotáciou a sľubným príbehom? Na knižku s názvom Miniaturista? 

V tom čase bolo okolo nej kopec rozruchu, pretože svoj okruh čitateľov si našla. Horšie je, že pri nachádzaní fanúšikov jej to žiaľ akosi nevyšlo. Ja sama som sa do Miniaturistu púšťala s obrovským nadšením a chuťou. Výsledok bol však viac ako prekvapivý, dodnes neviem či v pozitívnom zmysle slova. Príbeh mal totižto obrovský potenciál, nápad bol výborný, no to spracovanie zaostávalo. To najlepšie autorka hodila dakde do dejového kúta a rozvíjala tam nudné a predovšetkým odveci veci. Nehovorím, že to bolo vyslovene zlé, ale je ťažké povedať názor na tento príbeh.

Potom prišla Múza... Že Jessie Burton je jej autorkou som si  uvedomila až vo chvíli, kedy som ju držala doma v rukách. Pri výbere som to nejakým spôsobom prehliadla. Vtedy vo mne začali narastať pochybnosti, či to bol dobrý nápad. Aj keď sa hovorí "Nesúď knihu podľa obalu", v tomto prípade ma obálka zaujala ako prvá. Je absolútne prekrásna! Človek sa na ňu nevie vynadívať. Ako bonus je prevedenie krásne aj vo vnútri. Každá kapitola sa začína drobnými ilustráciami, ktoré zalahodia oku. Aj Miniaturista mal krásnu obálku, no Múza to prekonala. Pôsobí magicky. Má čaro, ktoré vás láka. Anotáciu je už druhá vec. Aj tá ma samozrejme zaujala, no v podstate som až tak nevedela do čoho idem...

Milujem keď sa v príbehu prelína čas. Zamilovala som si to pri Jojo Moyes a milujem to v každom prípade aj u iných autorov. Minulosť, ktorá nadvezuje na prítomnosť. Popretkávané tajomstvá... Takýto dej si rozhodne vie získať moju pozornosť. Inak tomu nebolo ani tu. Vždy je pre mňa ťažké si však vybrať, ktorú dobu mám radšej, pretože vždy jeden pohľad baví viac ako ten druhý.

Olive Schlossová žije pred začiatkom vojny v 30. rokoch v Španielsku - to je prvý pohľad. Druhý pohľad je očami Odelle v povojnových rokoch z Londýna. Bolo ťažké vybrať si, pretože moje sympatie sa každú chvíľu menili a svojim spôsobom ma obe doby bavili rovnako. I keď milujem Londýn a Anglicko je kraj za ktorým moje srdce "piští", o niečo viac ma to podvedome ťahalo k horúcemu Španielsku. V čase kedy tam žila Olive to bola nespútaná krajina, kde sa diali mnohé hrôzy, neprávosti a príroda mala vlastné čaro. Omámil ma sad, ktorý Olive obdivovala. Hltala som každý ťah štetca, ktorý prešiel po plátne. Obrazy som mala živo pred očami a ich opis bol natoľko silný, že som ich vnímala aj v realite.

Aj keď má táto kniha mnoho plusou, nebolo to s ňou jednoduché. Začínam mať pocit, že k Jessie Burton táto rozpoltenosť už akosi patrí... Totižto spočiatku som bola nadšená a bavilo ma to. Nadšenie mi však rýchlo vyprchalo a ja som sa musela do čítania nútiť. Mala som chuť ju odložiť nadobro, no nechcela som to vzdať. Aj preto bolo výborné rozhodnutie dať si pauzu. Potom, keď som sa k nej vrátila, vrátilo sa aj moje nadšenie a všetko bolo v úplnom poriadku. Vlastne to bolo ešte lepšie ako predtým. Podarilo sa mi začítať. Bavilo ma to. Dej som si začala užívať a konečne ma zaujímali a trápili osudy hrdinov, ktorí mi boli tak vzdialení a cudzí.

Autorka tohto románu pre mňa ostane asi navždy záhadou. Jej štýl písania je svojský a jednoducho ho rozpoznáte medzi tisíckami kníh. Má skvelé nápady a originalita jej nechýba. Len to spracovanie svojich príbehov má viac ako zvláštne. Múza ma však príjemne prekvapila a bola pre mňa väčším zážitkom ako Miniaturista. Aj keď priznávam, že vo mne nahlodala obavy a začalo mi byť ľúto, že som Miniaturistovi našla nový domov, pretože vďaka Múze by som mu možno ešte dala šancu. Každopádne túto novinku odporúčam. Nie je to sto percentné, no má to svoje kúzlo. Tajomstvá vám zamotajú hlavu a vy budete zvedaví ako to vlastne naozaj je. Nemyslím si, že by sa jej prečítanie dalo oľutovať. Takže smelo do toho :)!

Moje hodnotenie:

Hobit / J.R.R.Tolkien

Originálny názov: The Hobbit

Autor: John Ronald Reuel Tolkien

Vydavateľstvo: Slovart

Rok vydania: 2012

Počet strán: 231

Bilbo Bublík je iba obyčajný Hobit. Hobit, ktorý rád vyfukuje do vzduchu krúžky svojou fajkou, ktorý má útulnú noru plnú tunelov a plnú zásob jedla, a noru, v ktorej je teplúčko a hostia sú vítaní. Jedného pokojného rána sa k nemu pristaví čarodejník Gandalf, ktorý už v tom momente nič netušiacemu Bilbovi zmení život. Hobiti majú odvážne srdcia, no povaha im káže sedieť doma. Na dobrodružstvá ani nepomyslieť. Bilbo však pochádza z prastarého rodu, ktorého potomkovia na dobrodružstvá veru nehľadeli iba z diaľky. Gandalf si zvolí Bilba ako hlavného lupiča dobrodružnej púte, ktorú vedú trinásti trpaslíci. Medzi nimi je potomok a predovšetkým kráľ Thorin. Dávne poklady a obrovské bohatstvo o ktoré prišiel jeho ľud vďaka nenásytnému drakovi Smagovi ho núti prísť si po to, čo mu patrí. Bilbo ani netuší, akú veľkú pomoc poskytne svojim budúcim priateľom a ako veľmi sa jeho život otočí iným smerom... Lepším? Ktovie.

Cestu k malému Hobitovi som si nachádzala veľmi ťažko. Dávnejšie som sa pokúšala pozrieť si film, ktorý v tom čase mal veľký úspech. Zo všetkých strán som počula nadšené ohlasy a tak som sa do toho túžila vžiť aj ja. Prvý pokus bol veľmi rozpačitý, pretože to nešlo celkom podľa mojich očakávaní. Druhý bol ešte horší a na tretí som ani nenabrala odvahu. Takže som sa prvým dielom neprehrýzla a na Hobita som zanevrela na dlhý čas. Koľká to hlúposť... Som šťastná, že pred nedávnom som dostala nápad si to pozrieť opäť. Bolo to jendo z mojich najlepších rozhodnutí. Tento raz to bolo celkom iné. Od začiatku som mala úsmev na tvári, cítila som sa ako medzi svojimi priateľmi, ktorý sa mi pomaly, ale isto dostali až do srdca. Bála som sa o nich počas ich putovania a pevne som im držala palce. Každý jeden problém som prežívala s nimi a premýšľala som ako sa dostať z momentálnej kaše. Chvíľami som cítila teplo na duši a rozlievajúci sa úsmev na perách, o chvíľu ma premáhal strach a zas o ďalšiu chvíľu, radosť zo zaslúženého víťazstva. Áno, bola som nadšená.

Zvyšné dva diely som si pozrela skôr akoby som sa stihla nazdať a tie dlhé, predlhé tri hodiny sa mi napokon málili. Ani deväť hodín dobrodružstva mi nestačilo, pretože keď sa do toho raz zamilujete, nikdy nebudete mať dosť. Do knihy som sa pustila v podstate okamžite, pretože to inak nešlo. Musela som. 

Keď sa mi dostala do rúk, opäť som nadobudla ten krásny pocit domova. Obálka je prekrásna a vedela som, že to čítanie bude stáť za to. Popravde môj vzťah k Tolkienovej tvorbe nebol nikdy jednoduchý, čo ma mrzí. Som však rada, že na tom pilne pracujem :). A veru mi to ide! Bilbo si moje srdce získal a pomaly sa to začína dariť i odvážnemu Frodovi. Teší ma, že môžem krútiť hlavou nad svojou hlúposťou, pretože človek sa učí z vlastných chýb a toto bola jedna z nich.

Tolkien ma skvelý, priam krásny štýl písania. Keď čítate jeho knihu, viď Hobita, máte pocit akoby ste sedeli pri tlejúcom ohníku a počúvali príbeh. Nečítate knihu, v mysli sa vám odohráva film, ktorý prežívate celým srdcom. Ak ste ako malí radi počúvali tie najrozmanitejšie príbehy, či už od svojich rodičov alebo starých rodičov, vďaka Hobitovi to zažijete opäť.

Aj keď je Hobit skvele napísaný a predovšetkým vymyslený príbeh. Áno, dostala ma mapka... Nie je to žiadne dych berúce fantasy. A práve o to viac sa vám to bude páčiť. Tolkien dokázal aj bez stovky strán naviac vytvoriť niečo, čo vás dostane. Niečo k čomu si vytvoríte citový vzťah a zaručene sa k tomu rokmi vrátite. Aj keď je to v podstate detská kniha, veková kategória tu nehrá rolu. Dokáže to zaujať akúkoľvek generáciu.

Silná stránka Hobita je určite tá citová väzba, ktorá tu vznikne. Niet divu. Sú tu princípy ako priateľstvo, pomoc v nebezpečí a obeta. Takáto kniha má určite väčší význam než mnohé dnešné romány. Ako dobre sa mi počúva, keď môžem povedať, že Hobit si ma získal a že ho milujem. Nie je dňa aby som si nespomenula na nejaké jeho dobrodružstvo. Bilbo prešiel obrovskou, výraznou a skvelou zmenou za čo som naňho hrdá. Avšak nie je jedinou postavou tejto knihy. Gandalf, ale aj trpaslíci si vás získajú po svojom. Každý trpaslík je odlišní, no ako celok tvoria skvelú rodinu do ktorej sa radi pridáte. Nechcem moc porovnávať, no neubránim sa tomu, že film si ma získal málinko viac. Akoby sa filmárom podarilo Hobitovi nasadiť čerešničku na torte, pretože to vyšperkovali do dokonalosti. No kniha si ma získala tiež, samozrejme. Určite vám ju odporúčam, čo ste si mohli všimnúť už na začiatku. Je to úžasné dobrodružstvo, ktoré si buď zamilujete alebo si k nemu nájdete cestu časom. Iná možnosť nie je ♥.

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly.

Knihu si môže kúpiť, napr. TU.

Moje hodnotenie:

Knižné prírastky | Marec

Marec - Mesiac kníh.
Aspoň tak sa to vždy udáva... Avšak neviem čím to je, že naň vždy úspešne zabudnem. Možno mi len ten čas uteká rýchlejšie alebo je to kúzlo, avšak vždy zabudnem. Zaručene.
Naštastie však nezabúdam čítať a "kopiť" nové príbehy. Marec bol rozhodne štedrý na výborné knihy, pretože ani o jednej nemôžem povedať nič negatívne. Všetky ma preniesli do celkom iného sveta a ja som si to samozrejme náramne užívala.

Dánske dievča
...ma prenieslo do nevšednej reality. Príbeh sa odohráva približne v 30. rokoch, čo znie samo o sebe skvele. Krásne šaty, nádherné ženy a dánske ulice plné prekvapení a vzrušenia. Aj keď ľudia podliehajú čoraz voľnejším mravom, ich názory sú v mnohých ohľadoch netolerantné. Prečo? Einar Wegener, postava o ktorej sa príbeh točí má zvláštnu osobnosť. Navonok je to bežný profesor, umelec, krajinkár a dobrý manžel. Časom si však Einar uvedomí, že detstvo je nemožné len tak hodiť za hlavu a že sa nie vždy dajú pred realitou zatvárať oči. A tak môžu čitatelia spoznať Lili. Ženu, ktorá žije v Einarovi a ktorá sa túži dostať na povrch.
Dánske dievča je nevšedným, magickým príbehom, ktorý rozhodne má čo ponúknuť. Prostredie pôsobí okúzlujúco so všetkými tienistými stránkami a autor vás dokáže do príbehu doslova preniesť. Neviem, možno to nie je úplne jednoduchá kniha, ale som si istá, že za prečítanie stojí. Čítala som ju dlho a veľmi pomaly, avšak o to viac som si ju užila. Vychutnávala som si každé jedno slovo. Nechala som sa pohltiť. A... stálo to za to :). Knihu určite odporúčam a taktiež aj film je skvelou voľbou.

Prevtelenie
Prevtelenie by som určite zaradila medzi nevšedné knihy. A taktiež medzi obrovské prekvapenia. Už keď som si knižku vyberala, zaujala ma anotácia, avšak nejaké konkrétne očakávania som nemala. Povedala som si, že sa nechám prekvapiť, risknem to a uvidí sa. Napokon som neoľutovala!
Autorka o ktorej som dovtedy nepočula mi ponúkla niečo úžasné. Aj keď zo začiatku som si to pravdupovediac nemyslela. Hlavná hrdinka mi bola nesympatická a celkovo som z toho bola rozpačitá. Ubehlo pár strán a autorka ma mala. Nech by som očakávala čokoľvek, nikdy by ma nenapadla takáto zápletka s toľkými prekvapeniami. Nečítala som nič podobné tomuto a tak už len za originalitu dávam palec hore. Ak máte chuť na niečo iné a neokukané, mali by ste hodiť očkom po Prevtelení :)!

Poldark: Demelza - Dáma z chatrče
Povedala som to snáď 100x a poviem to aj teraz. Milujem seriál Poldark. Začala som ho pozerať, nie tak dávno, no mám pocit, že bez tohto príbehu nebol môj život úplne v poriadku. Zamilovala som sa do prostredia Anglicka - môjmu srdcu veľmi blízkeho. Do hrdinov príbehu, ich radostí a starostí. Zamilovala som sa do toho až po uši.
I keď mám seriál o niečo radšej ako knihy, nemôžem na ne povedať nič zlé. Winston Graham je majster slova a opisov. Svojimi opismi si vás dokáže omotať okolo prstu a predovšetkým pohltiť vás do deja. Zakaždým máte pocit akoby ste prežili istý časový úsek spoločne s hrdinami. Keď čítate ďalší diel, máte pocit, že sa vraciate domov medzi priateľov.

Tu žila Britt-Marie
Takže... Britt bola pre mňa osobne možno tým najväčším prekvapením. Nech som čakala čokoľvek, toto to nebolo. Tak ako aj mnohých ľudí, aj mňa si Fredrik Backman získal Mužom menom Ove. Bola to kniha ktorá si ma našla náhodou, no časom mi to príde ako čoraz menšia náhoda. Táto kniha si našla miesto v mojom živote a mám pocit, že by si to svoje miesto mala nájsť v živote každého. Ponúka príbeh, ktorý čitateľa rozosmeje, prekvapí a napokon rozplače. Fredrik píše krásne "rozprávky" o živote, ktoré stvárňujú nás ľudí po každej stránke.
Asi aj preto som sa tešila na Babičku, ktorá pozdravuje a ospravedlňuje sa. Tam však moje nadšenie mierne kleslo. Kniha to nie je zlá, no nešla mi do spojitosti s týmto autorom, pretože mi tam chýbalo všetko, čo sa mi spočiatku na jeho štýle tak veľmi páčilo. Respektívne boli niektoré prvky prehnané. No zlé to nebolo, to nie...
Potom prišla Britt-Marie a moje srdce poskočilo... opäť. Začínala som ju čítať s nechuťou, pretože sa mi do nej so všetkou úprimnosťou nechcelo. Chvála Britt, ktorá mi otvorila oči a vliezla do srdca. Nečakala som, že si niečo zamilujem, tak ako Oveho, no Britt si ma získala rovnako, ak nie viac. Avšak porovnávať nechcem. Všetky metafory o futbale, ktoré popisovali život a ľudí. Všetci obyvatelia Borgu milí, či nemilí a napokon samotná Britt sa mi vryli cez srdce, až do duše.

Na záver...
Ak je kniha na ktorú by ste sa mali rozhodne pozrieť, tak sú to všetky. Každá jedna stála za strávený čas a za každé prečítané písmenko :).

Ďakujem vám za pozornosť a dúfam, že sa vám moje nové deti páčili. Ak ste niektorú z nich čítali alebo to ešte len plánujete, pokojne napíšte. Teším sa na každý komentár :)!