piatok 23. februára 2018

Autor, ktorý vidí a chápe | Alebo Najdlhší deň Adama T.

Tejto recenzii sa vyhýbam už dobrý týždeň, ak nie viac. Sama sebe si tým škodím, pretože po prečítaní tejto knihy som v sebe mala množstvo pocitov a myšlienok a čím dlhší čas ubieha, tým viac sa slová, ktoré aspoň ako tak dávali zmysel, rozlietavajú na všetky strany.
Nie je jednoduché popísať vám najnovšiu knižku Patricka Nessa. Ale s naozaj dobrými knihami to tak už asi býva.
Adam T. ma prinútil zamyslieť sa nad Nessovou tvorbou o niečo viac, než predtým. Ness píše pre tínedžerov a jeho postavy sú vždy maximálne reálne, nech prežívajú akýkoľvek druh reality. Popisuje, aké je to cítiť sa stratene, poprípade keď ako človek neviete zapadnúť, či nájsť si svoje miesto. Poukazuje, že je v poriadku byť iný, respektívne byť absolútne normálny. Aké je to hľadať sám seba a nevyznať sa, necítiť sa dobre. Prinútilo ma to uvedomiť si a zamyslieť sa nad tým, že aj Patrick Ness bol raz taký. Stratený tínedžer, ktorý sa hľadal a premýšľal nad vlastným zmyslom bytia. Ako autora som ho mala vždy veľmi rada, no po Adamovi T. mi prirástol k srdcu ešte viac. Pri ňom mám pocit, že veci nielen vidí, ale aj chápe. Takýto pocit som zažila jediný raz a to pri Stephenovi Chboskom a jeho Charliem. Preto u mňa Ness neskutočne stúpol.

O čom samotný príbeh vlastne je?
Prekvapivo už z názvu sa dá jemne vyčítať dej tejto knižky. Najdlhší den Adama T. je skrátka naozaj o Adamovom najdlhšom dni. Dlhom, dlhom, ťažkom dni.
Adam je obyčajný chalan. Žije v pomerne prísnej rodine. Jeho otec je pastor, starší brat nasleduje otcov príklad a Adam je... proste Adam. Nejde úplne smerom, ktorým by si priali jeho rodičia a najmä normálnym. Avšak čo je normálne? Ako to, že Adamova podstata by mala byť niečo za čo by sa mal hanbiť a z čoho by sa mal liečiť, keby jeho rodičia na to prišli? Prečo by malo byť to, aký je sám sebou dôvodom, pre ktorý by mohol prísť o lásku rodiny? Adam uvažuje. Jeho deň je bežný, no s množstvom komplikácii. Hádka s otcom. Odhalenia, priznania, straty a nádej. Sex a ešte viac myšlienok. V Adamovom búrlivom dni sa toho udeje neúrekom, no sú to veci, ktoré sa dejú i nám. S ktorými sa každý z nás môže stretnúť. Každý z nás určite zažil deň, kedy nevedel ako ďalej. Stratil svoje istoty a zrazu sa zasekol. No potom prišla zmena. Ako sa napokon ukončí Adamov deň...?

“Why did everyone no longer a teenager automatically dismiss any feeling 
you had then? 
Who cared if he’d grow out of it? That didn’t make it any less true 
in those painful and euphoric days when it was happening.”

Patrick Ness je výnimočný so svojimi originálnymi nápadmi, ktoré sú jeho špecialitou. Pri jeho knihách vždy dostanete viac a popravde dostanete aj to, o čom ste nevedeli, že to potrebujete. Ness tentoraz do príbehu vložil niečo, čo zrejme mnohých zmätie a prinúti premýšľať.
Knihu tvoria dve dejové línie. Áno podstatou je Adamov deň, ale čitateľ zároveň sleduje príbeh z pohľadu kráľovnej a jej verného satyra... Viac vám o tom hovoriť nechcem. Tieto pasáže sprevádza zmätok a neistota. Celá táto kniha by sa úplne zaobišla bez týchto úsekov, lenže v tomto je čaro Nessa. Jemu klasický príbeh nestačí. Vďakabohu za to.

Zo všetkých Nessových kníh sa mi Adam zrejme páčil najviac. Neviem presne v čom spočíva jeho čaro, no cítila som ho v každom kúsku tela. Nedokážem poriadne hodnotiť knihu, ako celok a bez hlúpych rečí okolo, pretože emócie sem patria. Všteko je tu založené na nich. Každá myšlienka, každý postreh a situácia... Všetko to musíte prežiť.
Ale aby som bola spravodlivá, tak autorov štýl bol ako inak výborný. A najmä kniha sa čítala, až extrémne rýchlo. Za necelú polhodinu som mala za sebou 50 strán, pričom som ani sama nevedela ako. S Adamom môžete pokojne prežiť svoj deň aj vy, pretože je to kniha, ktorá sa dá prečítať na jedno posedenie. Takže čo je lepšie, než prežiť jeden takýto deň? Premýšľaním, hľadaním a najmä v rukách s týmto pokladom?
Asi vám je jasné, že knižku odporúčam všetkými desiatimi.

Veľmi by som chcela poďakovať aj internetovému kníhkupectvu PreŠkoly, vďaka ktorému som si knihu mohla prečítať.
Kúpiť si ju môžete, napr. na tejto adrese :).

Moje hodnotenie:

piatok 16. februára 2018

Končí sa to nami / Colleen Hoover

Originálny názov: It Ends With Us
Autorka: Colleen Hoover
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2018
Počet strán: 320

Lily si v detstve vytrpela svoje. Po otcovej smrti opúšťa rodný Maine a usádza sa v Bostone, v meste, kde je všetko lepšie. Aspoň tak jej to kedysi tvrdil Atlas, Lilina spriaznená duša a prvá láska. V Bostone spoznáva ambiciózneho lekára Ryla, no ten sa jej v slabej chvíli prizná, že má averziu k vzťahom, prioritou je kariéra a rodina uňho nemá miesto. Ryle však nedokáže pustiť červenovlásku z hlavy, a tak svoje zásady poruší. Lilin život sa konečne dostáva do správnych koľají, no keď si myslí, že nemôže byť šťastnejšia, pocíti tvrdý úder.
Lily si v mladosti písala denník. Po rokoch sa začíta do svojich zápiskov o Atlasovi a rodinnom trápení, čím otvorí staré rany. No občas je aj bolestná spomienka dobrá, najmä ak človeku vo vhodnej chvíli pomôže správne sa rozhodnúť.
Končí sa to nami je výnimočná kniha. Autorka pri písaní siahla do vlastných bolestných spomienok a zvečnila okamihy, ktoré by najradšej zo svojho života vymazala. V prvom rade však v tomto odvážnom a hlboko osobnom románe vyrozprávala dojímavý a nezabudnuteľný príbeh lásky.

Nie vždy sa do rúk človeka dostane len oddychové čítanie bez hlbšej myšlienky. Veru že nie.
Končí sa to nami by som do kategórie kníh bez myšlienky nikdy nemohla zaradiť s čistým svedomím. Popravde aj sa mi ťažko začína písať táto recenzia, pretože popísať slovami a nejakým spôsobom zhodnotiť tento príbeh, nepatrí k jednoduchým úlohám. Myšlienky mi lietajú kade tade a slová akosi odchádzajú. 
Od Colleen som doteraz čítala len dve knižky. Obe boli veľmi odlišné a obe sa mi i odlišne páčili. Ako prvá - Beznádejná, mi k srdcu neprirástla. Bol to dobrý príbeh, ale v čase, kedy som ju čítala sa mi nedokázala dostať pod kožu, tak ako mala. Druhou bola, Život jedna báseň, ktorá u mňa spôsobila presný opak. Veľmi sa mi páčila. Dokonca ma rozplakala, čo dodnes nechápem a živo si pamätám niektoré udalosti, momenty, či situácie z deju. Nuž a potom sa mi dostala do rúk táto kniha.

Ako inak aj Končí sa to nami na mňa pôsobilo celkom iným dojmom. Čo treba oceniť, pretože mnoho autorov sa motká neustále okolo jednej témy, prakticky má jednu schému a z nej ťaží celú kariéru (nesúdim, len konštatujem). Ale pri Colleen som zatiaľ neobjavila žiadnu podobnosť medzi jednotlivými príbehmi. Veľmi dobre! 

Popravde spočiatku som tak trocha ľutovala svoju voľbu a nebavilo ma to. Ale že naozaj veľmi. Prichádzala som do fázy, kedy som sa musela do čítania nútiť. Išlo mi to pomaly a neustále som si hľadala zámienky, prečo knihu odložiť a potom som z toho bola samozrejme nervózna. Neviem to dobre vysvetliť, ale mám v sebe taký zvláštny odpor k bežným románom. Klasické romány? Milujem. Fantasy? Sem s ním. Klišé YA? Áno, áno. Ale normálny román pre ženy zo súčasnosti, v bežnom prostredí dnešnej doby a tak ďalej... To je pre mňa niečo veľmi "útrapné". No i tak existujú výnimky, ktoré ma dokážu presvedčiť. Za čo som vďačná. Aspoň potom viem, že autor má fakt talent. 

Nuž, ako som spomínala... Najprv ma to nebavilo, ale časom sa situácia veľmi rýchlo zmenila a hlavne veľmi extrémne. Z knihy, ktorá ma nebavila sa stala kniha, ktorá mi nedala dýchať, ktorú som nedokázala odložiť a ešte k tomu kniha, ktorú som si vyslovene musela brať všade zo sebou.
Príbeh ma úplne strhol a autorka ma mala chytenú vo svojej pasci. Všetko som jej verila a s mojimi pocitmi si robila, čo sa jej zachce.

Tento príbeh má obrovské plus a ním sú postavy. Nie všetky vám budú sympatické, o to tu aj ide, avšak keď si niekoho zamilujete, tak vám zo srdca len tak ľahko neodíde. Lily bola skvelá. Predstavuje hlavnú hrdinku okolo ktorej sa točí celý dej a verím, že mnoho žien sa v nej nájde. Má svoje slabé stránky, robí zlé rozhodnutia, nie je dokonalá, ale taktiež má v sebe silu a mnoho iných vlastností, ktorými ovplývajú bežní smrteľníci. Bola uveriteľná, reálna a sympatická. Žiadny extrém typu - som príliš dokonalá alebo som chodiaca katastrofa. Reálna žena, ktorá čelila niečomu, čo nečakala. Pretože v živote sa často dejú veci, ktoré sa nedajú vopred predpovedať.

Ide tu o iróniu života. Lily si bola istá svojím postojom k životu a rozhodnutiami, ktoré by v určitých situáciách urobila a predsa okúsila, že všetko nie je iba čierne alebo biele. Autorka načrtla do veľmi silnej témy a predovšetkým dôležitej. Nie je to problém, ktorý sa v spoločnosti vyskytuje ojedinele. Je to problém mnohých žien alebo nech neškatuľkujem, mnohých ľudí. Nechcem vám príliš prezrádzať o čo tam ide, pretože je svojím spôsobom dobré, keď vás to zasiahne nepripravených. Verím však, že táto kniha ľudom, ktorí ju potrebovali, reálne pomohla. Colleen vytvorila niečo, čo má myšlienku a odkaz. A najmä, ak si na konci prečítate jej poznámku, celé vám to zapadne ešte viac do seba a zasiahne vás to viac, než predtým.
Knihe nemám čo vytknúť. Bola výborná a zatiaľ sa mi páčila z kníh od Colleen asi najviac. Vďaka nej mám chuť prečítať si aj jej ďalšie diela. Jej štýl mi tu veľmi sadol. Jediné, čo ma trocha možno mrzí je tá obálka. Akože neurazí, neublíži, ale keď si ju porovnám s originálom, tak víťaz je jasný. No keďže knihu netreba súdiť podľa obalu, príbeh všetko prekoná.


Moje hodnotenie:

utorok 13. februára 2018

MUST WATCH | Alebo ako ma strhla Vojna a mier


V minulom článku som vám už stihla spomenúť, aký bol Január náročný, pretože ma dobehla chrípka, zakúsila som pobyt v nemocnici a že mi skrátka bolo smutno a bola som šťastná z návratu domov. Veru bola.
Lenže problém bol v tom, že som bola ešte stále veľmi unavená, slabá a chcelo sa mi spať asi tak 24 hodín denne. Čítať som v tom čase ešte moc nevládala, no potrebovala som zamestnať svoju myseľ. Ale ako? Odrazu mi napadol plán a čisto spontánne som si povedala prečo nie? Aspoň chvíľku to skúsim, dám tomu šancu a uvidíme.

Vy viete, ako veľmi verne a vrúcne milujem klasiku. Jana Eyrová, Búrlivé výšiny, Dorian Gray, skrátka... Klasika mi je veľmi, veľmi blízka a rada ju vyhľadávam, či už knižne alebo vo filmových snímkoch.
Dá sa povedať, že už pár rokov som pokukovala očkom po adaptácii Vojny a mieru. Knihu som ešte žiaľ nikdy nečítala, no seriál ma vždy zaujal a asi odjakživa som túžila pozrieť si ho. Moja choroba mi to umožnila. Povedala som si, že je načase prestať to odkladať a skúsiť, čo to dá.
Už podľa nadpisu vám musí byť výsledok viac, ako jasný.


Tento krátky seriál, ktorý tvorí 6 epizód, bol N-E-S-K-U-T-O-Č-N-Ý.
Takmer od začiatku mi poskočilo srdiečko a zamilovala som si to. I keď skutočná láska a dojem prišiel tak od druhej epizódy. V prvej sa všetko začínalo, pomaly rozbiehalo a zoznamovala som sa s hrdinami, ktorí ma neskôr sprevádzali príbehom. Prakticky ide po celý čas o osudy významných rodín, pričom vám mnohí členovia rodov prirastú k srdcu viac, než je vám milé. Potešilo ma, že bojov sa tam nenachádza, až tak veľa, ale je to skôr v nežnom, jemne romantickom duchu, ale nie je to zároveň žiadna presladená hlúposť. Všetkého je tam akurát. Ako som povedala... Samotných bojov sa tam nenachádza veľa, ale o to viac na vás dokážu jednotlivé snímky zapôsobiť. Ku koncu som takmer aj slzy vyronila, pretože tvorcovia odviedli skutočne kus kvalitnej práce a všetko na mňa veľmi hlboko pôsobilo.

Je to prekrásny príbeh, ktorý sa podľa mojej mienky dočkal výborného spracovania. Herecké obsadenie bolo taktiež úplne perfektné a všetky výkony som im doslova "žrala".
Začínala som to pozerať s malou dušičkou, až som to nakoniec skoro pozrela na jeden raz. (Nestalo sa tak, ale nedelilo ma od toho veľa). Predsa len som si to podelila a dva diely dopozerala na ďalší deň. Moje emócie dostali zabrať práve v tento ďalší deň.

Seriál som spomínala na Instagrame a to ma spojilo s jednou spriaznenou dušou, ktorá to tiež sledovala a tak sme si mohli písať o našich dojmoch. Veľmi som sa tomu potešila a dobre mi padlo, môcť sa zo všetkého vypísať.


Ak vám môžem niečo odporúčať, tak je to určite toto. Strhlo ma to a ešte aj teraz, po pár dňoch sa k tomu často vraciam v myšlienkach, pretože inak to nejde... Krásny, krásny príbeh.
Veľmi ma potešilo aj účinkovanie krásnej Lily James, ktorú mám vo filmoch rada. *Nech žije Popoluška*
Pri pozeraní som prežila asi každý jeden možný pocit. Jediné, čo mi zostáva povedať je zrejme len to, že by som si naozaj rada prečítala knihu a dúfam, že tak v blízkom čase urobím.
A čo vy? Počuli ste už o tomto krátkom seriály?
Zaujal vás a chystáte sa ho pozrieť?
A predovšetkým... Čítali ste knihu?
Slovenské vydania sa mi veľmi pozdávajú, takže radosť naviac :).

nedeľa 11. februára 2018

Január v knihách

Konečne píšem z tej najjednoduchšej a zároveň najlepšej pohnútky, aká ma mohla postrehnúť. Pretože chcem. A potrebujem. Mám rada, keď mi písanie zároveň prečisťuje myšlienky a na chvíľu ma unáša preč. K slovám a útrobám v mysli, kam potrebujem nazrieť. Zrazu neexistuje nič iné.
Január bol pre mňa veľmi náročný, no po druhej stránke na knižky bol veľmi bohatý. Do čítania som sa pustila akoby mi išlo o život a s výsledkom som veľmi spokojná. Som najmä rada, že som toľko kníh stihla prečítať, pretože potom ma dostihla chrípka, ktorá sa neustále iba zhoršovala. Ku koncu som absolútne nevládala čítať a dokonca som skončila aj v nemocnici, čo ma popravde celkom zlomilo. Nechcem sa hrať na malé dieťa, no práve na tom mieste boli chvíle, kedy sa mi chcelo plakať za rodičmi presne, ako malému dieťaťu. Návštevy boli zakázané kvôli chrípkovému obdobiu a keď ešte aj zistíte koľko ľudí od ktorých by ste to čakali, sa vám neozvalo a nevládzete sa ponoriť do kníh. Nuž som rada, že som doma. Naozaj veľmi, veľmi rada.
O to viac, že vás môžem privítať pri tomto článku a zanechať zlé za sebou :).

      Prečítané knihy:
  1. Pieseň ľadu a ohňa: Hra o tróny / George R.R. Martin
  2. Vrania šestka / Leigh Bardugo
  3. Moře klidu / Katja Millay
  4. Divoká píseň / Victoria Schwab
  5. Chlapec na vrchole hory / John Boyne
  6. My ostatní tu len tak žijeme / Patrick Ness
  7. Temnejší tvář magie / V.E.Schwab
  8. Osudný omyl / L.M.Montgomery
  9. Každý deň sa počíta / Jasmine Warga
Veľmi som sa chcela dopracovať k číslu 10, ale popri tých okolnostiach sa na seba zas, až tak nehnevám. Teším sa, tak či tak, pretože tak troška som sa vytrhla knižnej kríze. Navyše všetky knižky zo zoznamu boli, tak úžasné! Mám chuť vám ich spomenúť všetky do jednej, ale veru... Budem to musieť nejak okresať.

Kniha od ktorej ma nevedeli odtrhnúť, ani životné potreby
Pieseň ľadu a ohňa: Hra o tróny / George R.R. Martin
Táto kniha bola skrátka neskutočná. Už dlhší čas sledujem seriál, takže udalosti v deji pre mňa neboli žiadnou novinkou, no i tak som mala pocit, akoby som v príbehu objavovala samé nové miesta a autor ma dokázal neustále prekvapovať. Bolo to pútavé, čitateľné... Úplne som prepadla autorovmu štýlu. Neviem, kedy sa tak stane, ale doma ma už verne čakajú ostatné diely a ja sa na ne neviem dočkať. Čítali ste?
Je to riadna bichľa, to bez debaty, ale stránky sa mi otáčali samé.

Najkrajšia kniha
Osudný omyl / Lucy Maud Montgomery
Toto bolo krásne. Hneď, ako som zistila, že Osudný omyl vyšiel u Mladých liet, v krásnom, novom prevedení a ešte k tomu do mojej zbierky, tak som neváhala, ani sekundu. Bol to ideálny darček k mojím meninám. Nuž a samotný príbeh... Bolo to, ako pohladenie na duši. Montgomeryová vie vykresliť neskutočne krásne okamihy a situácie a hlavne ukazuje hodnoty, ktoré v dnešnom svete chýbajú. Taktiež jej krása prítomného okamihu ma vie vždy úplne dojať. Bolo to naozaj veľmi, veľmi pekné.

Kniha mesiaca
Chlapec na vrchole hory / John Boyne
John Boyne ma proste baví. Jeho knihy si so mnou vyslovene robia, čo sa im za chce. Moje city dostanú vždy na frak, ale i tak ostáva John mojím veľmi obľúbeným autorom. Ťažko sa to popisuje, ale je to ten typ výnimočného autora, pri ktorom skrátka viete, že držíte v rukách jeho knihu. 
Chlapca na vrchole hory som prečítala na posedenie a dojem mi ostal doteraz. Opäť originálne a veľmi silné. Príbeh ma paralyzoval. Bolo to skvelé čítanie, ale hrozné udalosti. No rozhodne sa to oplatí prečítať.

...
A ostatné knihy? Každá jedna si zaslúži spomenúť. Možno vás prekvapuje, že sa tu neobjavila v nejakom rebríčku Vrania šestka alebo aspoň niečo od Schwabovej. Všetko to boli výborné knihy. Originálne, výnimočné, no týmto spomínaným patrí kúsok môjho srdca.

piatok 9. februára 2018

Knižnica duší / Ransom Riggs

Originálny názov: Library of Souls
Autor: Ransom Riggs
Diel: Tretí (3-3)
Vydavateľstvo: Plus
Rok vydania: 2016
Počet strán: 450

Úžasne silný a nezabudnuteľný príbeh o neobyčajných deťoch slečny Peregrinovej sa v tretej knihe blíži k strhujúcemu rozuzleniu. Šestnásťročný Jacob objaví v sebe novú schopnosť a ponáhľa sa využiť ju na záchranu svojich priateľov uväznených v prísne stráženej pevnosti. Z ulíc moderného Londýna sa dostanú do temného labyrintu uličiek Diablovho slumu, najdesivejšieho miesta vo viktoriánskom Anglicku, kde sa raz a navždy rozhodne o osude všetkých Neobyčajných.

Pamätám si akoby to bolo iba včera odo dňa, kedy som po prvýkrát vzala do rúk prazvláštnu knižku s názvom Domov pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej. Na prvý pohľad ma kniha fascinovala a fotky, ktoré príbeh sprevádzali mi nedali dýchať. Popravde desili ma, tak ako aj príbeh občasne poriadne bičoval moje nervy, no natoľko ma to bavilo, že som knihu neodložila, až kým som nebola na konci. Prečítala som ju za jediný, pochmúrny, jesenný deň, no ten deň mi utkvel v pamäti veľmi živo.
Nám knihomoľom sú niektoré knižné série bližšie, než tie iné a Neobyčajné deti sú môjmu srdcu veľmi, veľmi blízke. Odrazu po toľkých rokoch, mať v rukách absolútny koniec dobrodružstva obrovských rozmerov... Bol to veru zvláštny pocit. No pustila som sa do toho, čo mi sily stačili a nič ma od čítania nevedelo odtrhnúť.


Prvý diel mi ukázal, že séria nepôjde smerom, akým som si predstavovala a veľmi rýchlo zmenila moju predstavu na niečo, čo by som si ani nedokázala predstaviť. Autor má bohatú fantáziu a jeho knižky sú všetko len nie klišé. Asi by som ho prirovnala k Patrickovi Nessovi. Obaja títo autori idú svojou cestičkou a využívajú všetky bohaté nápady, ktorá je ich myseľ schopná vyprodukovať. Viete, že čítate ich knihu, pretože nikto na svete by nedokázal vymyslieť nič podobné, či rovnaké. A to mám na Ransomovi samozrejme veľmi rada. Jeho knihy mi dali všetko, čo som potrebovala a zakaždým ma dokázal prekvapiť. Od druhého dielu vložil do svojich diel aj veľmi veľa akcie a napätia, ktoré som prežívala a cítila na vlastnej koži.

V treťom diely si pre nás pripravil veľmi zaujímavé rozuzlenie a zápletku, ako takú. Všetko sa svojim spôsobom mení, pretvára a rozuzluje - i keď to našich hrdinov stojí veľké úsilie. Odrazu nemôžeme nikomu veriť a prekážky, ktoré stoja pred Jacobom a Emmou sa javia takmer, ako nevyriešiteľné a bez východiska. Vždy keď už situácia vyzerala nádejne a javila sa k lepšiemu, zrazu si autor vymyslel svoj plán a pohral sa s našimi citmi. Naozaj som si neraz lámala hlavu nad tým, ako problém vyriešia tentoraz, pretože niekedy som myslela, že je s nimi koniec a nepomôže im nič na svete. Aj keď samozrejme, čo by to bolo za príbeh, však že?

Knižnica duší absolútne v ničom nezaostáva za svojimi predchodcami a ukazuje nám opäť niečo nové, fantastické a dáva nám možnosť svoju fantáziu a predstavy rozšíriť do nevídaných rozmerov. Autor svet Neobyčajných rozšíril a ukázal nám viac. 
Po dočítaní mi bolo až tak príjemne smutno. Chcelo sa mi usmievať, ale zároveň som cítila svojim spôsobom ľútosť za tým všetkým. Bolo to však veľmi krásne ukončenie skvelej série a mala som radosť, ako všetko dopadlo. Ak ste sa doteraz nedostali k pokračovaniu alebo celkovo k sérii, tak vám ju môžem len a len odporúčať. V mojom srdci má svoje špeciálne miesto :). 

Veľmi pekne by som preto chcela poďakovať aj internetovému kníhkupectvu PreŠkoly, vďaka ktorému som si knižku mohla prečítať.
Zakúpiť si ju môžete napríklad na tejto adrese.

Moje hodnotenie:

štvrtok 8. februára 2018

Každý deň sa počíta / Jasmine Warga

Originálny názov: Here We Are Now
Autorka: Jasmine Warga
Vydavateľstvo: Ikar
Edícia: YOli
Rok vydania: 2018
Počet strán: 248

Čo je nezvyčajné na tom, keď dievča už od trinástich rokov posiela listy slávnemu rockerovi? Nič, pokiaľ si, celkom oprávnene, nemyslí, že je jeho dcéra. Taliah Abdallatová po troch rokoch už prestala veriť, že sa s Julianom Oliverom, frontmanom kapely Staring Into the Abyss, niekedy stretne. Viete si teda predstaviť to prekvapenie, keď sa z ničoho nič zjaví na jej prahu!
Julian dcéru požiada, aby s ním na pár dní odcestovala do jeho rodného mesta Oak Falls v Indiane. Má sa tam zoznámiť so starým otcom, ktorý pravdepodobne už nebude dlho žiť. Hoci Taliah nechce zradiť maminu dôveru, túži spoznať členov svojej stratenej rodiny a získať odpovede na otázky, ktoré ju už dlho trápia.
S najlepšou kamoškou Harlow nasadnú do Julianovho čierneho mustanga a vydávajú sa na cestu. Taliah počas nej spoznáva svojho „nového“ otca a zisťuje, že je celkom iný, ako si ho predstavovala. Keď však začne odhaľovať aj mamine tajomstvá, odrazu je toho na ňu priveľa.

Mrzí ma, že v poslednom čase sa vám hlásim, tak sporadicky, no konečne som si našla chvíľu, kedy dokážem premýšľať a prihovoriť sa vám. Čo to, povedať do sveta. Som rada, že rad prišiel práve na knižku Každý deň sa počíta, pretože si zaslúži byť predstavená a poznaná.
Na prvý pohľad musí táto útla knižka pôsobiť všelijakým dojmom. Myslím si, že jej anotácia a obálka, ktorá je však veľmi krásna, zdaním klame. Váhala som, či si ju prečítam, pretože nevedela som, čo si o nej myslieť na základe anotácie a ani som nevedela, či sa mi páči dojem, akým to pôsobí. Obálka sa mi však páčila a nevedela som si pomôcť... Chcela som tomu dať šancu, aj keď som nemala úplne najlepší pocit. Opäť sa mi však tento risk oplatil a som veľmi rada, že som nedala na prvý, klamný dojem.

Autorka sa so samotným príbehom "nebabrala" a nás čitateľov takmer ihneď postavila pred hotovú vec. Ak čakáte nejaký zdĺhavý úvod, opisy cesty hľadania pravého otca a neviem čo všetko... Nie, toho sa zrejme nedočkáte. Otec sa objaví hneď na začiatku a vzápätí sa začína cesta plná spomienok a krásnych situácií. Postavy si obľúbite jednoducho a automaticky a príbeh si odrazu užívate, ani neviete ako. Jasmine Warga, autorka príbehu, má skutočne výborný štýl písania. Ľahký, humorný a hlavne, ani na sekundu nenudí. Páči sa mi jej spôsob pohľadu na veci a ako som už aj spomínala, vykreslenie situácií. 

Veľmi, veľmi sa mi páčili spomienky na minulosť, ktoré mali takú svoju drobnú vlastnú dejovú líniu. Išlo o dej z pohľadu matky Taliah. Ako sa spoznala s Julianom. Jej začiatky v Amerike a spôsob akým hľadala vo svete svoje miesto. Musím uznať, že tieto spomienky sa mi spočiatku páčili takmer viac, než hlavný príbeh. Čítalo sa mi to však tak veľmi rýchlo. Doobeda som iba tak zo zvedavosti siahla po knižke a už po chvíli som bola takmer na konci. Stránky sa mi pretáčali samé.

Malo to milé, zábavné čaro. Taliah spoznáva svoju rodinu a úlomky z minulosti sa jej pomaly skladajú do celkového obrazu. Zažíva nové veci. Spoznáva chlapca, ktorého autorka vykreslila zrejme, ako toho najmilšieho prvého chlapca pod slnkom a ja som sa musela usmievať, ako slniečko. Knižka sa mi nečakane veľmi páčila a zanechala vo mne dojem. Nech som čakala čokoľvek, toto to nebolo, no všetky moje obavy sa rozpadli na milión drobných kúsočkov a z príbehu som si odniesla iba samé pekné veci. Ak máte otvorenú myseľ a chcete si užiť príjemný čas s milučkým príbehom, môžem len odporúčať.


Moje hodnotenie: