Ďalšie stretnutie s Daphne du Maurier | Sesternica Ráchel

Originálny názov: My Cousin Rachel

Autorka: Daphne du Maurier

Vydavateľstvo: Smena

Rok vydania: 1969

Počet strán: 316

Možno ste sa práve pozastavili a názov tohto románu je vám akýsi povedomý, aj keď ste knihu nikdy nečítali, či ste sa nikdy nestretli s tvorbou autorky. Odkiaľ? Minulý rok sa tvorcovia filmu rozhodli knihe dopriať filmové spracovanie v hlavnej úlohe so známym Samom Claflinom. Snímka nepobrala prehnaný úspech a slávu, no svojich divákov a skupinu nadšencov rozhodne má v svojej moci. O aký príbeh sa jedná?

Philip Ashley bol len chlapec, keď jeho rodičia náhle umreli. Jeho strýko Ambrose, bohatý majiteľ obrovského sídla a významná osobnosť Cornwallu, Philipa nezanechá osudu, ale osvojí si ho a vychová, ako vlastného syna. Ambrose nikdy nemal svoju rodinu a tak sa medzi ním a Philipom vytvorí hlboký, pevný vzťah, ako medzi otcom a synom. Všetkému Philipa priučí, učí ho premýšľať a vedie ho životom, no aby mal dobré vzdelanie, pošle ho na internátnu školu. 

Philip sa po rokoch štúdia vracia domov, ako mladý muž a teší sa na svojho strýka. Na domov, ktorý mu tak veľmi chýbal. Po pár mesiacoch sa však Ambrose vydáva na cestu. Kvôli zdraviu zvykne chodiť do cudziny, kde je podnebie teplejšie a slnečnejšie. Philip sa spočiatku neznepokojuje, no napokon je veľmi prekvapený, keď mu od strýka začnú chodiť nevšedné listy. Vo Florencii sa Ambrose spozná so vzdialenou rodinou, sesternicou Ráchel a následne sa s ňou ožení. Obyvatelia Cornwallu sú šťastní a tešia sa na príchod pána s novou pani, no Philip nevie, čo si o situácii myslieť. Číta list za listom a jeho zmätenie vyvrcholí, keď mu príde znepokojivá správa od strýka. Týka sa Ráchel. Philip neváha, ani chvíľu a vydá sa na cestu do Florencie, avšak neskoro. Ambrose umiera v cudzine a domov sa nevráti a tak sa snaží Philip zistiť o Ráchel, čo najviac. Je presvedčený o jej vine na strýkovej smrti a v duši si k nej vypestuje obrovskú nenávisť.

Čas však lieči a po návrate domov sa stáva pánom sídla. Po Ráchel niet, ani stopy a život akosi ide ďalej. Áno, až dokým sa Ráchel neobjaví v Anglicku. Philip ju pozve do sídla, odhodlaný zistiť pravdu a pomstiť sa žene, ktorá stojí za smrťou jeho jediného blízkeho. Návšteva sa však neodvíja celkom podľa jeho predstáv a najmä Ráchel nepodlieha predstavám, ktoré vznikli v jeho mysli...

"Bol ako spiaci človek, čo sa zrazu prebudí a začne objavovať

svet,"  pokračovala, "všetky jeho krásy, ale aj všetky zármutky. Hlad a smäd.

Odhalilo sa pred ním to, čo dovtedy ani netušil, a všetko splynulo do jedinej osoby, ktorou 

som náhodou, alebo vôľou osudu, nazvite to,

ako chcete, bola ja."

Od Daphne du Maurier som čítala viaceré jej diela a všetky ma zanechali absolútne nadšenou. Ako úplne prvé som z jej tvorby čítala Hostinec Jamajka, ktorý vám vrelo odporúčam. Veľmi zaújimávaý dojem vo mne vyvolal jej príbeh Už nikdy sa nevrátim, na ktorý si v týchto dňoch často spomínam a recenziu naň nájdete aj na blogu. A Sesternica Ráchel? Tá ma taktiež nesklamala.

Je pravda, že som vedela do čoho idem, pretože spomínaný film som už videla ešte pred prečítaním. Mne osobne sa celkom páčil, aj keď rozhodne to nie je pre každého. Film mal skvelú atmosféru na ktorej si staval zvyšok, no tej vďačí samozrejme knižke. Knihy tejto autorky majú všetky do jednej veľmi intenzívnu atmosféru, čo si naozaj cením. Mám rada, keď vo mne vie kniha vyvolať pocit a keď ju skrátka cítim na vlastnej koži. Príde mi, že príbehy, ktorých atmosféru je cítiť, čitateľa prenášajú do deja o čosi viac. Vždy si viac spomeniem spätne práve na atmosférické knižky. A Ráchel ju mala o tom niet pochýb. Sídlo na anglickom vidieku malo svoje čaro a jeho používané izby si viem aj teraz živo predstaviť. Vidím postavy, ktoré mi ožívajú pred očami a mysľou sa vraciam späť.

"Sme ľudia, to je náš nedostatok."

Ťažko zhodnotiť hrdinov tohto príbehu, pretože patria k tým zvláštnejším častiam. Ambrose je skôr postava, ktorú spoznáme cez spomienky. V deji sa reálne nachádza veľmi málo, no s Philipom je to inak. Celé je to veľmi mätúce a nejednoznačné. Tak, ako aj samotná zápletka knihy. Autorka sa v tomto diele pohráva s našou mysľou a vytvára jednu alternatívu za druhou. Konflikt, ktorý vytvorila nemá riešenie. Koniec je uzavretý a zároveň otvorený a vy aj po prečítaní budete poriadne zamyslený nad tým, ako to vlastne bolo. Zrejme je na nás, aký názor si utvoríme, no ja sama v tom nemám jasno. Ale práve táto zmätenosť a nejednoznačnosť, ktorá mi ostala sa mi páči. Nie je to otvorený koniec, kedy by som nevedela, čo bolo ďalej. Autorka povedala všetko, čo chcela, no je to hra s mysľou, ktorú nad nami zvíťazila. Ktovie, či vôbec ona sama dokonale spoznala jej hrdinku Ráchel, ktorá ostáva veľkým otáznikom, až dodnes.

Knihu vám rozhodne odporúčam. Je to typický gotický román, ktorý si vás získa. V knihe ma nič nenudilo a čítala sa mi výborne. Páčilo sa mi zavádzanie a hranie sa s mysľou, ktoré som už spomínala a atmosféra bola výborná. Je to skvelá voľba na upršané, pochmúrne dni alebo moju milovanú jeseň.

Moje hodnotenie:

"Život bez Vincenta by bol akýsi neúplný" | Smäd po živote

Originálny názov: Lust for Life 

Autor: Irving Stone

Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ

Rok vydania: 2018

Počet strán: 408

Vincent van Gogh, maliar, ktorý patrí k najvýznamnejším umelcom dnešnej doby. Jeho diela, ktoré nám zanechal dodnes v ľuďoch vyvolávajú dojmy a svojou tvorbou prehovoril do duše nás všetkých. Vytvoril umenie pri ktorom nemusíte byť odborníkom, či znalcom. Nemusíte sa o umenie dokonca, ani len zaujímať. Stačí letmý pohľad, minútka ticha a vy pocítite niečo celkom nepatrné, čo je ukryté v tých krásnych ťahoch štetca.

No predovšetkým to bol tiež človek, ako my. Z mäsa a kostí. Mal svoje sny, nádeje a osobnosť.
Čo o ňom však vieme? Vincent bol a aj je žiaľ často považovaný za čudáka. Mnohí z nás o ňom nevedia viac, než že si sám odrezal svoje pravé ucho a daroval ho prostitútke. Jeho smrť má zvláštne okolnosti a počas svojho života bol nepochopeným, no mám pocit, že aj keď jeho diela spoločnosť ocenila, jeho osobnosť ostala nepochopenou aj po rokoch. Aj preto som veľmi vďačná a šťastná za román, ktorý by som vám rada trocha priblížila.

Zrejme takým prvým dielom, ktoré sa venovalo životu Vincenta van Gogha a s ktorým som mala tú česť bol pre mňa minuloročný film Loving Vincent. Jedná sa o prvý film, ktorý je vytvorený olejomaľbou, čo ma už od začiatku fascinovalo. Príbeh mi za krátky čas prirástol k srdcu a informácie o spomínanom umelcovi ma nesmierne zaujali. Asi od toho momentu som sa o jeho život začala zaujímať viac a viac. Jeho tvorba sa mi stala akosi bližšou a čo je najzvláštnejšie, našla som si v ňom zvláštnu spriaznenosť. Páčil sa mi jeho charakter, myšlienky a jeho osobnosť, ako celok. Páčil sa mi spôsob, akým tvoril a najmä to, čo do svojich diel vkladal.

Vedel, že si človek môže zlomiť nohu alebo ruku a vylieči sa,

ale prekvapilo ho, že si človek

môže dolámať aj mozog v hlave a tiež sa vylieči.

Krátko na to som po prvýkrát narazila na titul Smäd po živote. Ihneď som si o knižke začala zisťovať čo najviac a vedela som, že skôr, či neskôr si ju musím prečítať. Tak sa aj stalo.
Konečne som toho času mala viac a cítila som, že teraz je ten správny čas splniť si prianie. Od prvej chvíle som bola nadšená, pretože obálka na tomto novom vydaní je jednoducho prekrásna. Jednoduchá, v štýle Vincenta. Krásna.

Nuž a potom prišiel príbeh.
Bola som prekvapená, azda i zaskočená. Viete, Loving Vincent mi ponúklo množstvo informácii, ktoré ma zaujali a hlavne som ich zobrala, ako fakty. Myslela som si, že sú podložené a pravdivé. Bola som tým príbehom fascinovaná, no táto kniha mi takmer všetko prevrátila. Nezmenila mi mienku o Vincentovi, no ukázala mi, že príbeh, ktorý som považovala, ako ukážku jeho životnej púte, bol akurát tak krátkym úsekom. Konečným žiaľ. V knihe to bolo posledných pár strán a aj to sa mi niektoré informácie krížili s tými v knihe. Mám pocit, že Loving Vincent je naozaj len príbehom a je vytvorený v zmysle "ako to mohlo byť", nie "ako to bolo." No už končím so spomínaním filmu. Recenzujem knižku a asi nikdy nie je správne porovnávať, no nie?

Takže spočiatku na mňa autor vyvrcholil nával informácii z ktorých som sa nestačila diviť. Zistila som, že o Vincentovi som absolútne nič netušila a že tých pár informácii boli len chabou hŕstkou.
Začiatok bol pre mňa mierne náročných. Musela som sa do toho dostať a hlavne to bolo písané štýlom písania, ktorý nedokážem čítať v jednom kuse. Bola to pre mňa kniha, pri ktorej čítaní potrebujem pauzy.

"Vy si teda myslíte, že okrem tohto sú aj iné svety, monsieur?"

"Neviem Roulin. Odkedy ma celkom zaujala práca, prestal som

o takých veciach premýšľať. Ale tento život sa človeku vidí taký neukončený, však?

 Zavše si myslím, že tak ako nás železnice a vozy dopravujú z miesta na

miesto na tomto svete, tak nás týfus a tuberkulóza prenášajú

z jedného sveta na druhý."

No, ak nejaký príbeh stojí za vašu pozornosť, tak Smäd po živote je rozhodne tým pravým. Irving Stone píše výborne a ani roky, ktoré od prvého vydania titul nabral ho neokracujú o celkovú nadčasovosť s akou je stvorený. Totižto tento román bude vždy svojim spôsobom aktuálny a jazyk, ktorým je písaný prístupný všetkým radom čitateľov. Má v sebe odkaz, ktorý sa bude predávať stále ďalej a ďalej, čo je fantastické, pretože je to dielo, ktoré je priam potrebné čítať.
Vincentov život je pozliepaný z neúspechov, no práve tie formovali jeho umeleckú dušu. Jeho nešťastie namaľovalo tie najlepšie plátna a bezmocnosť zocelila žiarivé farby. Vincent mal v sebe nespočetné more otázok a myšlienok. Dielo je skutočne na zamyslenie a autor tam vložil také množstvo, úžasných myšlienok, až som sa postupne vzdala ich vyznačovania. Nestačili by mi farebné papieriky.

Táto kniha vám priblíži aj to, ako niektoré jeho diela vznikli. Čo ho inšpirovalo k ich vytvoreniu. Ale dozviete sa aj o mnohých iných umelcoch a o vzniku impresionizmu. Informácie autor samozrejme napísal nenásilnou formou, takže sa nejedná o odbornú literatúru, ale príbehom sa dozvedáte samé zaujímavé veci.

Bol to nepochopený človek. Nešťastný a vo svojej podstate osamelý. Nepovažoval sa za pekného, príťažlivého a svojim zjavom ľudí odplašoval rovnako, ako zvláštnym správaním. No jeho osobnosť žiarila. Fascinoval ma vzťah, ktorý mal so svojím bratom Theom. Boli si blízky a kniha je z veľkej časti poskladaná z ich korešpondencie.

Za knižku veľmi pekne ďakujem internetovému knihkupectvu PreŠkoly.
Vďaka nim som mala možnosť prežiť tento skvelý zážitok, ktorý mi kniha poskytla a vy si ju môžete zakúpiť taktiež, napr. na tejto adrese.
Som nadšená z toho, že pocity zo Smädu po živote nie sú chvíľkové, ale dojem vo vás ostane dlhý čas. Je to ten typ príbehu, kde je veľká pravdepodobnosť, že časom po ňom siahnete opäť a nájdete v ňom i tak ešte viac a viac.

Mám pocit, že existuje kniha v ktorej sú ich listy zaznamenané alebo niečo v podobnom duchu... To ma vedie k prosbe a otázke na vás. Pokiaľ viete niečo bližšie o Theovi a Vincentovi. Pokiaľ poznáte knihu ich korešpondencie alebo čokoľvek iné. Budem rada, keď mi napíšete nejaké tie informácie dolu do komentárov. Samozrejme nielen v tom prípade :).

Moje hodnotenie:

Zakázané ovocie | Minulosť nikdy nie je zabudnutou

Originálny názov: Foreign Fruit

Autorka: Jojo Moyes

Vydavateľstvo: Ikar

Rok vydania: 2018

Počet strán: 392

Máte radi príbehy v ktorých môžete sledovať dve rôzne dejové línie?
Zakázané ovocie je zobrazenie toho, ako minulosť dokáže ovplyvniť naše životy bez ohľadu na to, aká vzdialená nám bola a ako hlboko sme pochovali naše pocity z čias minulých. V živote zažívame množstvo situácií, či už sú šťastné alebo naopak ťažké a zvládame ich len s obrovskou námahou. Všetky nás však v istom smere ovplyvňujú. Naučia nás byť silnejšími. Azda i citlivejšími, či naopak sa dokážeme obrniť voči budúcim trápeniam dopredu. Všetky nás však posúvajú ďalej, či sa nám to páči alebo nie a v tejto knihe nás autorka zoznámila s osudom niekoľkých postáv, ktoré osud a situácie ovplyvnili na celý život. Ktoré sa museli posunúť ďalej a pocity, ktoré prežili zanechať za sebou. No sú naozaj vymazané z ich histórie? Naozaj možno zanechať spomienky naveky?

Ospalé prímorské mestečko Merham neponúka v päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia veľa vzrušenia. Aspoň v očiach mladej Lottie a Celie, ktoré vyrastajú v jednom dome takmer ako sestry.
Keď sa do Arcadie, veľkolepého sídla v štýle art déco, nasťahuje skupina bohémov, Lottie a Celiu priláka ich alternatívny spôsob života, taký poburujúci pre miestnych obyvateľov. Lenže to, čo sa v dome stane, má napokon tragické a trvalé následky pre všetkých.
Teraz, takmer po päťdesiatich rokoch, Arcadiu renovujú a znova vyvoláva v Merhamčanoch silné emócie. Ako sa dom prebúdza k životu, prebúdzajú sa aj tajomstvá pochované pred mnohými rokmi. A vynára sa otázka – môže človek uniknúť pred svojou minulosťou?

Diela Jojo Moyes mi vôbec nie sú vzdialené, či cudzie. Práve naopak po nich veľmi často siaham a aj keď som sa už párkrát možno i popálila, zakaždým jej dávam novú šancu s radosťou, chuťou a zvedavosťou. Zatiaľ, čo na sklamania som rýchlo pozabudla, jej príbehy ktoré na mňa zapôsobili mi z mysle tak ľahko nevymizli. A to o niečo svedči, či nie?

Pre mňa je jej najlepším dielom Dievča, ktoré si tu zanechal, čo môže byť pre niektorých prekvapením, kedže autorka je preslávená najmä často spomínaným románom Predtým, ako som ťa poznala. Čím ma zanechané dievča tak veľmi zaujalo? Faktorov je tam viac, no veľmi sa mi páčila práve doba do ktorej bol príbeh zasadený. Prostredie, postavy a aj samotná zápletka. Všetko mi tam nesmierne sadlo a dodnes na toto čítanie rada spomínam, pretože vo mne zanechalo... niečo. Akýsi pocit, dojem. Časom som zistila, že pri Moyesovej mi najviac sedia príbehy, ktoré sú venované minulosti. Akoby sa tak jej štýl písania lepšie vynímal. Vždy sa mi pri nej jednoducho páčia viac pasáže z inej doby, než keď píše o súčasnosti.

Preto ma Zakázané ovocie potešilo hneď na začiatku. V prostredí Lottie a Celie som sa veľmi rýchlo zabývala a cítila, ako doma. Jemné náznaky a drobnosti, ktoré podfarbovali časy dvoch dievčat mi dokonale skrášľovali už inak veľmi dobrý pocit. Či už išlo o krátke opisy ich oblečenia, nejakej udalosti, správania, činnosti... Čokoľvek príznačné len pre ich roky mi spríjemnilo čitateľský zážitok a ocenila som to.

Veľmi sa mi páčilo písanie autorky, ktorá sa mi predviedla presne v tom svetle, v ktorom ju mám najradšej. Nemôžem jej vytknúť ani jedinú maličkosť. Pretože tentoraz ju chválim aj za zápletku zo súčasnosti.

Som tak nadšená! Kiežby som vám aspoň spolovice dokázala popísať, akým skvelým čítaním to celé bolo, no spravidla sa mi stáva, pri knihách, ktoré sa mi páčili až v takej veľkej miere, že svoje nadšené pocity nedokážem popísať dostatočne. Aspoň pre mňa nie.

Obrovským plusom boli postavy, ktoré vám k srdcu prirastú rýchlosťou svetla. Na úplnom začiatku som bola krátku chvíľu zmätená, pretože som osoby o ktorých som čítala nepoznala a tak som bola mierne zahltená informáciami, no tento stav bol zanedbateľne krátky. 

V poriadnom šoku som bola, keď Jojo prestriedala línie a zrazu som sa ocitla na celkom inom mieste a o obrovské množstvo rokov dopredu. Mala som pocit, že ešte nie som pripravená zanechať dej, ktorý bol v tom čase poriadne zamotaný a ja som bola mysľou stále v ňom. Pri osudoch, ktoré ma trápili viac, než tie nové, črtajúce sa. No viete čo? Po chvíli sa moja myseľ zrejme rozdelila na dve polovice, pretože línia, ktorú som začala sledovať ma zaujala rovnakým spôsobom. Hlavnej hrdinke som fandila a neustále som uvažovala o súvislostiach s minulosťou. Tak veľmi zvedavá som už dlho nebola a vzbudila ju vo mne samozrejme autorka, ktorá ma tentoraz absolútne presvedčila o jej kvalitách.

Záver bol úžasný. Nenapadá mi ani jediná maličkosť, ktorý by ma v tejto knihe sklamala. 

Táto kniha mi sadla bez najmenšej výčitky a ja vám ju odporúčam. Presne som ju potrebovala na obdobie, ktoré prežívam pričom som o tom ani sama nevedela a zistila som to, až keď som ju držala v rukách a nebolo mi pomoci. Nebolo možné ju nemilovať.

Som presvedčená o tom, že ak máte radi romány a ešte k tomu ste fanúšikmi Jojo Moyes, tak je Zakázané ovocie pre vás tou pravou voľbou.

Majte sa krásne :)!

Moje hodnotenie: