Najlepšie knihy za rok 2020

 

Ahojte :)!

Na túto každoročnú klasiku sa mi podarilo akosi pozabudnúť, ale povedala som si, že by bola škoda nedobehnúť zameškané a aspoň v krátkosti vám neopísať tie najlepšie knižky z minulého roku. Čo ma núti zamyslieť sa tak ako vždy... minulého?! 

Aj keď bol rok 2020 poriadne nevšedný, nemôžem povedať že by bol zlý. V mojom osobnom živote určite nie, pretože viac mi dal, než vzal. Podarilo sa mi v ňom nájsť mnohé vrátane seba samej, spoznať sa, stratiť sa a opäť sa vynoriť, spoznala som nových ľudí, začala žiť nové etapy mojej mladosti a úprimne... našla som šťastie. Myslím, že tento rok mal nadbehnuté na to aby nás potrápil, ale väčšinu času v ňom išlo iba o pohľad na vec a o to, či sa dokážeme odosobniť od všetkého nepohodlia a pomalosti, ktorá k nám zavítala a otočila naše inak rýchle, zabehnuté životy. 

Že sme však strávili veľa času doma, o tom hádam ani nemusíme diskutovať. Aj vďaka tomu však bol čas pre knihomoľov o čosi jednoduchší na zvládnutie, pretože mali sme na rozdiel od mnohých spoločnosť - príbehy plné krásnych slov, myšlienok a dobrodružstiev.

Nuž teda... ktoré sa ma dotkli najviac?

1. Stehlík - Donna Tartt

Prekrásna, úžasná kniha. Písanie Donny si ma naozaj získalo a aj keď som čítanie jej kníh poriadne dlho odkladala, už po chvíli som ostala bez slov. Takmer okamžite ma samotný príbeh vtiahol do deja a od začiatku do konca som sa nedokázala odtrhnúť. Stehlík mal úplne neskutočnú, priam melancholickú atmosféru, ktorá ma bavila a celkovo som to prečítala na jeden nádych. Ešte dodnes som však plná nadšenia, keď si na knižku spomeniem a dúfam, že v tomto roku sa dostanem k Tajnému príbehu!

Theo Decker má trinásť rokov, milujúcu matku a otca, ktorý ho zanedbáva. Priam zázračne prežije nehodu, ktorá ho pripraví o všetko, čo dovtedy poznal a ľúbil, a v New Yorku zostane sám. Našťastie sa ho ujme bohatá rodina a zdá sa, že chlapec napokon dospeje na muža. Theo však trpí. Chýba mu jeho minulosť a len ťažko nadväzuje nové vzťahy. Smútok je aj dôvodom, prečo chlapec silno lipne na obraze stehlíka, fascinujúcej maľbe holandského majstra Carela Fabritia, ktorý je jeho jediným spojivom so spomienkou na mŕtvu matku. A práve toto vzácne dielo ho zavedie do dobrodružného sveta, kde sú starožitnosti najvyššou métou, pre ktorú sa ľudia neštítia ničoho. Obraz stehlíka je Theovým talizmanom v nepreniknuteľnom labyrinte sveta, v ktorom za každým rohom číha nebezpečenstvo. Theovo putovanie vrstvami americkej spoločnosti je modernou odyseou o dozrievaní, prvých láskach a lúčení sa s nevinnosťou.

2. Niekedy netreba zdolať vrchol - Paolo Cognetti

Ach Paolo... Ak mám na nejakého autora slabosť, tak je to on. Taliani vedia byť v literárnom svete machri, no v tomto prípade by som povedala, že je autor ešte kúsok popredu. Jeho knihy sú skrátka nádherné! Odkedy som čítala jeho skoršie dielo Osem hôr, zamilovala som si ho. Titul Niekedy netreba zdolať vrchol je akoby nepriamym pokračovaním spomínaného predošlého titulu, avšak jedná sa o niečo úplne iné. Predovšetkým sa však jedná o príbeh plný odhodlania a poézie života - pretože to mi zrejme k jeho štýlu sedí najväčšmi. Jeho opisy sú vždy ako pohladenie na duši a najmä sú oslavou všetkej krásy sveta. Málokedy ma vie niečo dostať, tak veľmi ako myšlienkové pochody tohto pána.

Túžba dobyť proti túžbe pochopiť
Paolo Cognetti, fascinovaný knihou amerického spisovateľa a cestovateľa Petra Matthiessena Snežný leopard, ako štyridsaťročný zorganizoval výpravu po jeho stopách. Prešiel takmer rovnakú trasu ako jeho veľký vzor o štyridsať rokov skôr. Obaja navštívili končiny v severozápadnej časti Nepálu, kde stále prežívajú a ďalej sa zachovávajú zvyšky prastarej tibetskej kultúry. Okrem niekoľkých dobrých priateľov (a, pravdaže, početnej karavány, nevyhnutnej na takéto vysokohorské putovanie) Cognettiho sprevádzajú obšúchaný výtlačok Matthiessenovej knihy, modré ovce a najmä vidina zriedkavo spozorovaného snežného leoparda.

3. Klub nenapraviteľných optimistov - Jean-Michel Guenassia

Nádherná, prenádherná kniha. Nechcem preháňať, ale kľudne by som povedala, že aj majstrovské dielo... Je to jedna z tých kníh, ktorá vám skrátka utkvie v pamäti, zanechá na vás dojem a najmä pre vás bude jej čítanie obrovský zážitok. Čerstvo si pamätám, aká vtiahnutá do jej deja som bola... Sotva som dokázala robiť niečo iné, než nad ňou premýšľať a dychtivo čítať ďalej. A vlastne aj teraz si na ňu neraz spomeniem, i keď mi jej udalosti pomaly blednú v mysli.

Paríž 1959. V časoch alžírskej vojny a rokenrolu sa dvanásťročný Michel Marini dostáva do sveta dospelých. V bistre Balto ho viac než stolný futbal priťahuje zadná miestnosť, kde sa stretáva tajomný Klub nenapraviteľných optimistov – emigrantov z východnej Európy, ktorí opustili svoje domovy, rodiny aj staré ideály.
Počúva rozprávania o ich milostnom živote, manželkách, deťoch, ambíciách a exile za železnou oponou. Ich dramatické príbehy sa v nasledujúcich rokoch prelínajú s podobne dramatickými udalosťami v Michelovej rodine. Lásky a drámy k nemu už neprichádzajú iba zo vzdialeného sveta, ale znenazdajky sa objavujú aj v jeho živote.

4. Slnečnice - Sarah Winman

S touto knižkou je to veľmi zvláštne, pretože na začiatku by som ani zďaleka nepovedala, že ju zaradím medzi najlepšie knihy z celého roku. Ale... Úprimne jej príbeh sa mi páčil. A nielen to, dotkol sa ma veľmi zvláštnym a čarovným spôsobom, nuž a tak nejak to nedokážem neoceniť. Je to rýchly príbeh, krátky a jednoduchý, no pre mňa bol pohladením na dušu a dal mi všetko, čo som potrebovala bez toho, aby som tušila, že sa mi to pýta.

Ellis a Michael sa prvý raz stretnú, keď majú dvanásť. Ich neveselé zoznámenie prerastie do hlbokého priateľstva. Preháňajú sa na bicykloch po oxfordských uliciach, učia sa plávať, objavujú poéziu a spoločne čelia Ellisovmu neľútostnému otcovi. Spoznávajú svetlé aj tienisté stránky života. Jedného dňa ich blízky vzťah nadobudne nový, chúlostivý rozmer. Z chlapcov sa stanú muži. O desať rokov je však Ellis ženatý s Annie a po Michaelovi niet ani stopy. Kam sa podelo celé jedno desaťročie? A čo sa medzitým stalo? Bol by to príbeh o láske, keby to dopadlo inak. Ibaže všetko sa zmenilo... Alebo sa v skutočnosti nezmenilo nič? A tak to predsa len bude príbeh o láske. O láske vo všetkých jej podobách.
Román Slnečnice je obrazom dvoch ľudských životov, ktoré by sa naplnili, keby im okolnosti priali, keby boli spoločenské, kultúrne a rodinné pomery iné. Je to poetické, nádherne zdržanlivé rozprávanie o láske a osamelosti. Aj o žiali z bolestnej straty blízkych, znásobenom márnymi telesnými aj umeleckými túžbami, no najmä nenaplnenými túžbami srdca.

5. Povedal mi veštec - Tiziano Terzani

Aj keď som vášnivý cestovateľ, čítať cestopisy ma nikdy nebavilo a ani ma to nelákalo. To však platilo len dovtedy, kým som nenarazila na túto knihu. Zmenila mi názor a doslova mi otvorila bránu k cestopisom, pretože jej obsah mi vyrazil dych. Pri čítaní som ledva dýchala a najmä som sa cítila na míle vzdialená od svojho domova. Autor popisuje Áziu magickým spôsobom, ktorý však nie je len pozitívny a krásny, ale aj vyjadruje stránky, ktoré sú skryté a ktorými roky trpia miestni ľudia. Skrátka a dobre... bolo to fantastické!

Slávnemu talianskemu reportérovi Tizianovi Terzianimu povedal hongkonský veštec, že v roku 1993 bude ohrozený jeho život a mal by sa vyhnúť lietaniu. Rozhodol sa preto, že do lietadla nenastúpi a a bude cestovať ako dávni objavitelia. Pešo, loďou, autobusom, autom či vlakom po celej Ázii.
V tejto knihe nájdete Barmu, Thajsko, Laos, Kambodžu, Vietnam, Čínu či Mongolsko videné z tých najnezvyčajnejších uhlov. V každej z týchto krajín hľadal veštcov, jasnovidcov či šamanov, vďaka čomu sa s čoraz väčším porozumením ponáral do dávnych zvykov, ohrozených agresívnou západnou civilizáciou. Z jeho nespočetných ciest, ktoré absolvoval v priebehu roka vznikla unikátna reportážna kniha Povedal mi veštec.
„Moje rozhodnutie sa ukázalo ako veľmi dobré a rok 1993 bol jedným z najzaujímavejších v mojom živote,“ povedal neskôr Tiziano Terziani. „Predpovedali mi smrť, no ja som začal znovu žiť.“

6. Pre Emily - Katherine Slee

Väčšinou mám knihy aspoň chvíľu v hľadáčiku a zvyknem ich často obzerať, než sa do nich pustím. S Emily to však bolo celkom iné. Akonáhle som ju zahliadla, v momente som ju mala v ruke a v tom ďalšom so mnou putovala domov. Netušila som prečo ma tak láka, ani či sa mi bude páčiť, no tešila som sa z nej ako malá a popravde moja radosť neprechádzala, ani keď som ju reálne začala čítať, pretože som si ju od začiatku zamilovala. Príbeh o Emily mi pripomenul sladké dni detstva, spomienky na moju starkú, s ktorou som dodnes najväčšia kamoška a skrátka vo mne vyvolal nostalgiu, ktorá sa len ťažko popisuje. Celý príbeh je však nádherný a neviem, čo viac by som k nemu mohla povedať, než že si ho prečítajte...

Malé venovanie môže znamenať veľa...

Preto obľúbená autorka detských kníh Catriona Robinsonová vždy venovala svoje diela ľuďom, ktorí najväčšmi poznačili jej život – vrátane samotárskej vnučky Emily. Emily sa nad venovaniami nikdy nezamýšľala. No keď Catriona nečakane zomrie, každé z nich sa stane omrvinkou na ceste, ktorá údajne vedie k stratenému, dosiaľ nepublikovanému rukopisu. Je to záhada a vyriešiť ju môže iba Emily. Ibaže to znamená, že musí kráčať v šľapajach starej mamy do veľkého sveta, pred ktorým sa skoro celý život skrývala...

7. Príbeh o Áste - Jón Kalman Stefánsson

Fuuh k tomuto sa mi aj ťažko vyjadruje... No v dobrom slova zmysle. Totižto nikdy som nečítala nič podobné. Nebola som pripravená na to, aké umenie sa skrýva v slovách autora, ale úprimne nič krásnejšie som nikdy nečítala. Jeho slová sú ako melódia, báseň, majú svoj vlastný život a plnú škálu významov v pár odsekoch a častiach. Je to doslova zážitok.

Zo začiatku som mala problém zvyknúť si, pretože naozaj je to celkom iné. Pre niekoho hádam aj nezmyselné, pretože tieto príbehy sú len fragmenty a drobné skladačky, ktorých dieliky sa spájajú až do konca, no ja som v tom význam našla. A aj doteraz ma vždy napĺňa prazvláštny pocit, keď si na Ástu a jej autora spomeniem.

Ásta, ktorej meno – ak si odmyslíme posledné písmeno – po islandsky znamená láska, sa narodí koncom päťdesiatych rokov mladému zaľúbenému páru, Sigvaldimu a Helge. Idyla rodinného života však netrvá dlho. Na Helgu doľahne monotónnosť a útrapy všedného dňa a rodinu opustí. Kým sa Sigvaldi snaží opäť si usporiadať život, vyrastá Ásta u pestúnky.
Príbeh o Áste nie je len životným príbehom jednej ženy, ale aj rozprávaním o rodine, o osudoch, ktoré sa navzájom preplietajú a ovplyvňujú, o láske v jej mnohých podobách, ľudských túžbach, strate a ľútosti, vyrozprávaný s citlivosťou a pochopením.

8. Normálni ľudia - Sally Rooney

Váhala som, či sem túto knihu zaradiť. V knižnom svete vyvolala obrovský boom a tak ako ju niektorí milujú, inými je nenávidená... Avšak napokon som sa rozhodla, že jej patrí výnimočná pozornosť, ktorú by som jej týmto chcela venovať. Patrí jej to, pretože aj keď je to príbeh jednoduchý a celkom bežný, ukrýva v sebe obrovské množstvo emócii, surovej úprimnosti, pravdy a života.

Mňa osobne príbeh Connella a Marianne veľmi strhol. Dlho som zaspávala s myšlienkou na nich, žila ich životmi a cítila, že v ich nešťastnom šťastí nájde každý tú svoju stratenú lásku a kúsok seba samého...

Connell a Marianne pochádzajú z jedného malého mestečka na západe Írska, no zdá sa, že tam sa podobnosť medzi nimi končí. Connell je v škole obľúbený, zatiaľ čo Marianne je samotárka. Marianne je z bohatej rodiny, Connel vyrastal bez otca a jeho matka je upratovačka. Keď však jedného dňa nadviažu rozhovor – síce trápny, no strhujúci – spustia lavínu, ktorá navždy zmení ich životy.
Normálni ľudia sú príbehom o neprekonateľnej fascinácii, priateľstve a láske. O ľuďoch, ktorých vzájomná príťažlivosť a zároveň neznesiteľná vzdialenosť dovádzajú k poznaniu, že nemôžu byť spolu ani jeden bez druhého. Podáva svedectvo o tom, aké ťažké je zmeniť sa, stať sa tým, čo považujeme za „normálne“. A s dojímavou nehou odkrýva, ako nás život učí manévrovať v priestore medzi sexom a mocou, tendenciou zraňovať a byť zraňovaný, túžbou milovať a byť milovaný.

A Gift in December | Zasnežené Nórsko a ľúbostné listy z minulosti

Autorka: Jenny Gladwell

Vydavateľstvo: Hodder Paperback

Rok vydania: 2019

Počet strán: 272

A Gift in December je malá nenápadná knižka, ktorá mi však svojou jednoduchou, no o to krajšou obálkou v čase Vianoc padla do oka. Len veľmi matne som si naštudovala o čom by mala byť, ale po jej rozčítaní som rýchlo zistila, že som natrafila na svoju šálku kávy.

Príbeh sa točí okolo Jane, ktorá je úspešnou novinárkou, no aktuálne sa vyrovnáva po neúspešnom vzťahu. Ako to už býva, jej život pomaly stratil význam a zatiaľ, čo všetko naokolo beží ďalej, pre ňu sa čas zastavil. Blížia sa však Vianoce a Jane dostane ponuku, ktorá sa ani so smútkom na duši neodmieta. Vyšlú ju do Nórska! Jej úlohou je napísať článok o tradícii stínania vianočného stromčeku, ktorý má svoju hlbokú históriu a následne sa ako dar odosiela do Londýna - odkiaľ aj ona sama pochádza. Už čoskoro sa Jane ocitá v skupinke influencerov, novinárov a bloggerov, ktorý do nádhernej severskej krajiny putujú za rovnakým účelom, ibaže to nie je všetko…

Jane zisťuje oveľa viac o historickej stránke celej veci a spoznáva Thomasa, ktorý za tradíciou stojí. Dozvedá sa o ľúbostnom príbehu, ktorý sa odohral v pozadí dejín a nachádza listy - jediný pozostatok všetkých spomienok na lásku tých čias.

A presne to ma na tom tak veľmi bavilo! Vždy v knižkach milujem dve časové línie a najmä, keď sa jedna z nich odohráva v časoch minulých. Či už vrámci korešpondencie alebo útržkov spomienok, každá jedna varianta ma teší rovnakým spôsobom, pretože príbehu to vždy dodáva akýsi lepší nádych.

Nuž a musím uznať, že táto kniha to všetko v sebe mala. Bola pre mňa príjemným prekvapením, pretože mi nepomohla precvičiť si len angličtinu (ktorú by som mala cvičiť častejšie hah), ale aj jej príbeh si ma získal spôsobom, ktorý som nečakala. Príbeh je oddychový, zábavný, pútavý a ani romantické úseky mi neliezli hore krkom.

Postavy boli fantastické a rozmanité a hlavná hrdinka Jane vám poľahky prirastie k srdcu. Jedná sa o sympatickú mladú ženu, ktorá spočiatku možno na chvíľu stratila svoj smer, no po celý čas príbehu sa hľadá a myslím, že napokon sa jej aj podarí nájsť, či lepšie povedané získať to hlavné - samú seba.

Zhrnula by som to tak, že kniha je napísaná výborne a pritom autorka nie je až taká známa, ako sa mi podarilo neskôr zistiť. Jej štýl je však kvalitný a prepracovaný, takže som ani na chvíľu nemala problém nútiť sa do čítania alebo snažiť sa koncentrovať. Celý čas mala moju plnú pozornosť. Posledné stránky som dokonca tak trošku ani nedýchala, pretože bolo ťažké ju odložiť a najmä som túžila vedieť ako sa to celé skončí.

Takže ak hľadáte niečo, pričom by ste sa zasmiali a zároveň niečo, čo vás pohladí na duši, tak toto je to pravé! Úprimne knihe ani nemám čo vytknúť a koniec koncov môžem povedať, že som za jej prečítanie rada. Myslím, že ak sa rozhodnete dať jej šancu, tak ani vy nebudete ľutovať, že ste pri nej strávili čas. A ako tip na záver: pokiaľ vám nesedí anglický jazyk, tak knižka je vydaná aj ako Decembrový dar v slovenčine. Želám vám príjemné čítanie :)!

Moje hodnotenie:

Štyria chlapci alebo svet ako ho nepoznáme

 

Autor: Michal Škombár

Vydavateľstvo: GD IDENTITY

Rok vydania: 2020

Počet strán: 244

Kniha Štyria chlapci vás vtiahne do napínavého deja hneď prvými riadkami. Ocitáte sa v malom meste, ktoré je každoročné skúšané raz za rok sa musí niekto obetovať, inak hrozí celému svetu zánik. Smutné však je, že o hrdinoch, ktorí obetujú svoj život, nik okrem obyvateľov mesta netuší. Všetko sa mení, keď sa o miestnu záhadu začnú zaujímať štyria chlapci. Ich bezstarostné detstvo sa zrazu mení a ich spoločné cesty sa rozchádzajú. Jeden z nich sa rozhodne stať hrdinom a vstúpi do sveta, kde číha smrť na každom kroku.
Vy sa spolu s chlapcami zrazu nachádzane v deji naberajúcom na tajomnosti v paralelných svetoch, či už v súčasnosti alebo v minulosti, v časoch, keď v meste vládol komunizmus.
Nechajte sa vtiahnuť do napínavého príbehu, pričom do poslednej stránky netušíte či svet
ostane v ostňoch smrti alebo víťazstva.

...

Často sa mi stáva, že niektoré recenzie sa mi píšu trochu ťažšie. Nie preto, že by sa mi knihy nepáčili, ale práve naopak. Niektoré ma niekedy až príliš bavia, príliš si ich užijem, nadchnú ma alebo z nich mám len jednoducho radosť a to sa často paradoxne vyjadruje oveľa ťažšie.

Pravdou však je, že zo vzniku tejto knihy som veľmi šťastná. Autora Michala Škombára nepoznám osobne, ale už je to nejeden rôčik odkedy ma prvýkrát oslovil a odvtedy sa veľmi teším z toho, že sme v kontakte aj ostali. Jeho knihy sú pre mňa výnimočné, pretože Michal je človek s bohatou fantáziou a so zmyslom pre humor. Ak niekomu držím v tvorbe palce, tak je to on, pretože mnohí z nás by svoje nápady na jeho mieste zavrhli a zatrpkli na život, pretože "ako sa dá písať? Ako si to splniť? Ako to vykonať?" Michal si našiel svoj spôsob a dobre že tak :)

Mišo a jeho chlapci

Za ten čas som sa s jeho tvorbou už trošku mala možnosť spoznať a skamošiť. Jeho štýl písania mi nie je cudzí a aj preto ma jeho novinkou milo prekvapil. Dlžím mu pochvalu! Je vidieť, že na tejto knihe pracoval veľmi tvrdo a poctivo, pretože jeho štýl písania sa výrazne zlepšil. Aj keď sa mi jeho predošlé príbehy páčili, táto je výrazne lepšia a kvalitou popredu, než tie predošlé. V knihe na mňa pôsobilo jeho písanie sebaistejšie, dôveryhodnejšie, živšie... Schopnosť vdýchnuť život postavám a hlavne vytvoriť dej, ktorý si môžete premietať pred očami a nepôsobí na vás umelo sa uňho prejavilo väčšmi, nuž a mňa tešilo, keď som sa počas niekoľkých kapitol nedokázala od knihy odtrhnúť.

Jediné výhrady, ktoré som počas čítania pociťovala bol začiatok príbehu. Chvíľu mi trvalo kým som sa do knihy začítala a zhruba do 50 strán som z toho mala zmiešané pocity. Práve v tomto úvode mi chýbali spomínané zlepšenia, ktoré sa napokon prejavili a nechali ma bez slov. Dovtedy mi prišli dialógy chvíľami trochu umelé a celkovo som sa do toho nevedela dostať. Neviem, či som to tak mala len ja, ale ak by sa to pri čítaní náhodou prihodila aj vám, tak absolútne to nevzdávajte a čítajte ďalej... rýchlo zistíte, že sa máte na čo tešiť!

Opäť musím pochváliť Michala za originálny nápad, ktorý ma bavil. V deji sa pohráva s alternatívnym svetom, záhadou, tak trošku apokalypsou... a ja som si prišla na svoje. Po celý čas som bola zvedavá ako to vlastne je a tešila som sa na vysvetlenie, ku ktorému som bola každou stránkou bližšie.

Ale viete, čo ma ešte teší? Viem, že s príbehom to toho nemá veľa spoločného, ale videli ste tu obálku? Keď som prvýkrát zazrela návrh, bola som nadšená. Avšak mať ju pred očami naživo je ešte kúsok väčší zážitok, o tom niet pochýb. Nádherná!

Aby som to zhrnula... Štyria chlapci sú skvelou knihou zo slovenského prostredia, ktorá v sebe nesie napätie, originalitu, zamotané zápletky a kopu akcie. Na postavy si budete chvíľu zvykať, kým sa v nich naučíte poriadne orientovať, no napokon ani sami nevediac ako im budete držať palce zubami nechtami. Svet predsa treba zachrániť! A ja som si to užila. Úprimne ma celý príbeh pohltil a teším sa z toho, že konečne uzrel svetlo sveta. Hádam už čoskoro uzrie aj vaše čitateľské plány :)!

Moje hodnotenie: