Prekrásne Slnečnice | Pretože každý z nás raz miloval...

Originálny názov: Tin Man

Autorka: Sarah Winman

Vydavateľstvo: Ikar

Edícia: ODEON

Rok vydania: 2020

Počet strán: 216

Ellis a Michael sa prvý raz stretnú, keď majú dvanásť. Ich neveselé zoznámenie prerastie do hlbokého priateľstva. Preháňajú sa na bicykloch po oxfordských uliciach, učia sa plávať, objavujú poéziu a spoločne čelia Ellisovmu neľútostnému otcovi. Spoznávajú svetlé aj tienisté stránky života.
Jedného dňa ich blízky vzťah nadobudne nový, chúlostivý rozmer. Z chlapcov sa stanú muži.
O desať rokov je však Ellis ženatý s Annie a po Michaelovi niet ani stopy. Kam sa podelo celé jedno desaťročie? A čo sa medzitým stalo?
Bol by to príbeh o láske, keby to dopadlo inak. Ibaže všetko sa zmenilo... Alebo sa v skutočnosti nezmenilo nič? A tak to predsa len bude príbeh o láske. O láske vo všetkých jej podobách.

Román Slnečnice je obrazom dvoch ľudských životov, ktoré by sa naplnili, keby im okolnosti priali, keby boli spoločenské, kultúrne a rodinné pomery iné. Je to poetické, nádherne zdržanlivé rozprávanie o láske a osamelosti. Aj o žiali z bolestnej straty blízkych, znásobenom márnymi telesnými aj umeleckými túžbami, no najmä nenaplnenými túžbami srdca.

...

Láska môže mať rôzne podoby. Milujeme svoje rodiny, spomienky, cudzincov na ktorých len narazíme, či milencov a priateľov. Každý druh lásky sa nás dotýka rôznymi spôsobmi. Občas ľúbime aj keď by sme nemali. Niekedy sa popálime, raníme sa alebo zažívame šťastie, v ktoré sme hádam ani neverili. Niektorí ľudia nám dávajú slobodu, iní nás naopak túžia vlastniť. S niektorými cítime voľnosť a v niektorých nachádzame domov, v ktorom chceme v bezpečí zotrvať. Občas sa cítime ohrození a vystrašení a inokedy nám dáva láska odvahu. Nech je však akákoľvek, každý človek nám ostane naveky v pamäti. Nie každý pri nás zotrvá, avšak každý nás niečo naučí.

Priateľstvo je veľmi zvláštny druh lásky, ktoré sa nás vie dotknúť veľmi citlivo. Ellis a Michael boli nerozlučnými priateľmi od svojho detstva. Život sa však rýchlo mení, no čas na chvíľu dokážeme zastaviť spomienkami. V tom spočíva rozprávanie tejto knihy. Ellis po veľkej strate spomína na začiatky, ktoré boli obrovským darom a osudom, pretože v nich sa život začal odvíjať a prepletať. Od jeho detstva a stretnutia sa s Michaelom, až po postupné dospievanie a hľadanie si miesta v spoločnosti sa jedná o veľmi citlivé a jemné životné putovanie, ktoré môžeme pomaly sledovať.

Človek v sebe dokáže uniesť veľa viny a azda ešte viacej hanby. Sklamanie z toho, že nenapĺňa normy a strach z toho, že jeho odlišnosť bude odhalená. Všetci však prežívame pocity inak. Aj spomínaní dvaja priatelia boli veľmi odlišní, i tak si však našli spoločnú reč, v ktorej si vytvorili priestor na to, aby obaja boli najlepšou verziou seba samých. Dávali si pocit istoty a toho, že ani jeden z nich nie je sám.

Autorka sa ukázala ako veľmi talentovaná umelkyňa. Krása v jej slovách mi neraz na malé chvíľky vyrazila dych. Edície kníh Odeon sú vždy niečím výnimočné, no Slnečnice sú ten typ príbehu, ktorý nemožno označiť. Má svoj vlastný svet a hodnotu... 

Neviem, čo som spočiatku očakávala, no takýto krásny zážitok to nebol. Medzi stránkami je doslova ukrytá láska. V každom jednom smere nimi preniká. 

Minulosť sa strieda s budúcnosťou. Drobné útržky spolu súvisia a najmä ľudskosť a komplikovanosť našich charakterov je tu vykreslená nádherne. Slová sa nedajú vziať nazad a predsa ich niekedy vyslovíme. Činy o nás veľa prehovoria a predsa občas nekonáme správne. O tom všetkom táto kniha je. Akí sme nedokonalí a schopní milovať. A zároveň dávať najavo lásku a neľúbiť.

Je to jedna z najkrajších kníh, akú som za posledný čas čítala. Autorka ma jednoducho dostala. Príbeh ma pohladil a jeho čítanie bolo úžasným zážitkom, za ktorý som vďačná. Azda aj začiatok pôsobí trochu klamlivo, chvíľami mi prišiel chladný a málovravný, no potom sa vašim očiam príbeh otvorí a nastane ten správny nával momentov a pocitov, ktoré vám dokáže poskytnúť. Verím, že mnohí si čítanie Slnečníc užijú rovnako ako ja, a že ich skrytú krásu veľmi rýchlo odhalia každým jedným zmyslom. Pretože takíto sme my ľudia. S hrdinami príbehu máme veľa spoločného...

Moje hodnotenie:

Malé ženy | Prečo ich potrebujete k životu?

Originálny názov: Little Women

Autorka: Louisa May Alcott

Vydavateľstvo: Ikar

Rok vydania: 2020

Počet strán: 600

Dievčenské roky. Mladosť. 

Hovorí sa, že práve naše roky mladosti nám najväčšmi utkvú v pamäti, ruka v ruke s pocitom, že nám patrí celý svet. Veríme v naše sny, túžby, sme odhodlaní a plní síl ísť si za svojim. Mnohému sa učíme, spoznávame život v inom svetle, než sme ho poznali doteraz a spoznávame lásku. 

Štyri sestry Meg, Jo, Beth a Amy spoločne dospievajú v ich domove, žijúc spolu s ich láskavou mamou, kde spoločne čakajú na návrat svojho otca, ktorý odišiel bojovať do občianskej vojny. Neraz prechádzajú neľahkou situáciou, pociťujú chudobu, či nedostatok, no spoločne prekonávajú všetky nástrahy života a nech sa stane čokoľvek, vždy držia spolu. 

Všetky štyri sestry sú ako štyri ročné obdobia... Odlišné. Najstaršia Meg je romantická duša. Jo je neskrotná, bláznivá, tvorivá a nadšená pre každú jednu stránku života. Večne sa snaží poraziť svoje zlé vlastnosti, no jej povaha je veľmi výrazná a bojovná. Je to však beznádejný dobrodruh, ktorého večne nájdete s knihou v ruke alebo s perom na papieri. Mladšia Beth je veľmi jemná a láskavá. Zo sestier je možno najmenej výrazná, no ich rodinu drží pokope. Amy má rada pozornosť, vie byť zlá, vie byť láskavá, no spoločne v sebe ako celok ožívajú len tie najlepšie vlastnosti.

Každé dievča sa môže nájsť v jednej z hrdiniek tohto legendárneho románu. Ja si dodnes pamätám, akú spriaznenú dušu som našla v Jo a ako sme si navzájom rozumeli v problémoch, ktoré nás trápili. Veľmi dobre som rozumela tomu, ako sa snažila bojovať so stránkami svojej povahy v snahe byť lepšou. Ako tvorila a dychtila po knihách. Veľmi som ju obdivovala, pretože vždy sa o každého starala a preberala na seba veľkú zodpovednosť, bez toho aby to od nej niekto žiadal.

Tento príbeh je výnimočný, pretože sa v ňom ukrýva množstvo lásky, dobroty, nezištnosti a ľudskosti. Ak narazíte na príbeh Malých žien v období kedy dospievate, je to asi tá najkrajšia vec, ktorá sa vám môže stať, pretože práve ony vyjadrujú hodnoty, na ktoré už žiaľ občas zabúdame.

Neraz som sa túžila ocitnúť v ich láskavom domove a pridať sa k ich dobrodružstvám. Keď som bola mladšia, vždy som snívala, že svoj život som mala prežiť v inej dobe a svoje predstavy som smerovala ku silným (neskôr už) ženám, akými sú spomínané štyri sestry. Alebo aj k Anne zo Zeleného domu. Toto všetko sú príbehy, ktoré vám dokážu zmeniť život, pretože sa vás dotknú až v tom najhlbšom vnútri vášho bytia. Niečo krásne vo vás prebudia a ja som vždy dojatá a vďačná, že som s týmito príbehmi mohla v istom období rásť.

Predstavujú pre mňa všetko krásne. Veľmi sa preto teším, že Ikar vydal kompletné vydanie, ktoré nám ukazuje aj neskorší osud sestier. Môžeme sledovať ich silu, ich lásku, ich pevný charakter a zároveň cit. Ak sa z niečoho možno inšpirovať, tak toho je vhodný okamih a zdroj. 

Je pre mňa ťažké zhodnotiť to bez emócií a odosobnene. Až príliš hlboko mám k Malým ženám vytvorený vzťah. A neraz sa mi už potvrdilo, že na skvelé knižky sa slová hľadajú oveľa ťažšie, než na tie, ktorými len preletíme. Nuž a v tomto prípade sa jedná o knihu, ktorá ma sprevádza celým mojim životom. Každému ju však môžem len a len odporúčať. A nezabudnite, že týmto sa príbeh nekončí. V ďalších dieloch: Malí muži, Veľkí muži sa osudy sestier rozvíjajú ešte väčšmi, nuž a zážitok je tam zaručene krásny, ako aj v predchádzajúcom prípade! Ikar vydal prekrásne vydanie, ktoré je radosť mať na poličke. Preto im ďakujem a veľmi sa teším z každého z vás, čo príbeh dobre pozná alebo sa len chystá doňho ponoriť... Verím, že každý z vás v ňom nájde dôvod zaľúbiť sa do diela, ktoré si vďaka autorke môžeme uchovať a zapamätať na celý svoj život.

Moje hodnotenie:

Február v knihách

Ahojte!
Dni sú teraz pomalé, splývajú jeden do druhého a ja pomaly ale isto chytám niečo, čo sa mi teraz vôbec nehodí - tvorivú krízu. Paradoxne, keď mám dostatok času tvoriť a kedy môžem venovať dostatok času tomu, čomu chcem... akosi to nejde.
Dobrým liekom však vždy býva, keď si pokojne sadnem a prečítam si svoje staré články, či recenzie. Len tak si zaspomínam. Väčšinou mi to aj zlepší náladu, aj mám chuť čítať alebo mi v mysli skrsne nový nápad.

Tentoraz som narazila na články, ktoré som zvykla písať dávnejšie a v ktorých som vždy zhrnula prečítané knihy za mesiac. Vždy to boli moje obľúbené chvíľky a veľmi som sa ich písaniu tešila. Cítila som, že možno by nebolo na škodu sa k nim opäť vrátiť a dovoliť im uzrieť svetlo sveta :).

Vo februári sa mi podarilo prečítať len tri knihy, ktorými boli:

1. Dcéra šťasteny - Isabel Allende
2. Klub nenapraviteľných optimistov - Jean-Michel Guenassia
3. Zákon príťažlivosti - Katarína Kuniková

I tak sa tu ale nachádzajú tituly, ktoré mi vynahradili tisícky kníh. Podarilo sa im to ich výnimočnosťou a možno aj spomienkami, ktoré sa mi k nim viažu. Tak to poďme pekne zhrnúť :).

Milé prekvapenie 

Zákon príťažlivosti

Ja osobne veľmi romány pre ženy nevyhľadávam, najmä keď sa jedná o tie súčasné, avšak v tomto prípade som to riskla. Spočiatku som bola mierne skeptická, avšak už čoskoro ma kniha veľmi príjemne prekvapila a skvele som sa bavila. Autorka mala skvelý, ľahký štýl písania, ktorý si vedel udržať moju pozornosť. Hlavná hrdinka bola sympatická a hlavne príbeh sa mi akosi nenápadne dostal rovno pod kožu. Je to čítanie, ktoré je ideálne na oddych, skvele pri ňom prídete na iné myšlienky, ale v prvom rade má aj hlavu a pätu a určite by som ho zaradila medzi tie kvalitné a lepšie romány. Myslím si, že od autorky to nebude posledná vydaná knižka a že má predpoklady na to, aby sme sa dočkali viac podobných príbehov, pretože evidentne talent má :). 

Myslím si, že môj prvý dojem oklamala aj obálka, ktorá vyzerá ako typický erotický román, ale táto kniha bola výnimočnejšia, než len to.

Výnimočná kniha plná fantázie

Dcéra šťasteny 

Táto kniha má v mojom srdci také špeciálne miesto, pretože je to príbeh, ktorý ma sprevádzal na ceste do Porta. Spája sa mi s večerami, kedy som popíjala horúcu kávu, sedela s cudzincami, usmievala sa na seba s baristami a cítila sa strašne živá a šťastná v tom zhluku neznáma a večerných zvukov. Veľmi živo mi to pripomína, ale ani zďaleka ju nemám rada len skrz tento dôvod. Príbeh bol skvelý! Naozaj, naozaj skvelý... Od autorky som čítala Dom duchov a toto bola druhá kniha po ktorej som s odstupom času siahla. Nesklamala :). Výborná, výborná... Vďaka Isabel som sa naučila milovať magický realizmus a ukázala mi fantáziu, o ktorej som ani netušila, že je možná. Jej nápady ma vždy úprimne nadchnú, atmosféra jej príbehov sa zväčša ani nedá opísať a ja sa už úprimne teším, keď si prečítam ďalšie jej knihy, o čom vôbec nepochybujem.

Geniálne dielo, geniálny zážitok

Klub nenapraviteľných optimistov

Pred touto knihou sa skláňam. Nechcem preháňať, ale Klub nenapraviteľných optimistov je nie len geniálne dielo, ale patrí aj k najlepším knihám, aké som za posledný čas čítala. Vlastne povedzme si úprimne, patrí k tej priečke najlepších kníh za celý môj život. Spolu s titulmi ako Nočný vlak do Lisabonu, či dielami Thomasa Hardyho sa mi umiestil rovno do duše.

Autor vytvoril fantastický príbeh, ktorý sa postupne rozvíja, rozpína a poskytuje niečo, čo hádam ani nedokážem vyjadriť. Na prvý pohľad je to len obyčajný román, jeho popisom by ste ani na nič veľké neprišli. Ale je to skrátka fantastické! Som úprimne nadšená z každého jedného úseku, vety, slovíčka a pasáže. Geniálne postavy, geniálne príbehy, geniálne dejové línie, minulosť, prítomnosť... Skrátka je to kniha, ktorá za prečítanie stojí. Nie som si istá, či sadne každému, no verím, že mnohí si ju užijú rovnako, ak nie viac.

Keď zhasnú svetlá

Originálny názov: When the Lights Go Out

Autorka: Mary Kubica

Vydavateľstvo: Slovenský Spisovateľ

Rok vydania: 2020

Počet strán: 280

Insomnia jej vzala spánok.
Teraz jej chce vziať aj rozum.
Jessie Sloanová je unavená. Po smrti svojej matky celé noci nespí. Tabletky nezaberajú, jediný raz, čo vďaka nim zaspala, zmeškala mamine posledné chvíle...
Zopár prebdetých nocí čoskoro prerastie do ťažkej insomnie, ktorá si postupne vyberá svoju daň: krvou podliate oči, zábudlivosť, záchvaty smiechu a čo je oveľa horšie, Jessie začína vidieť veci, ktoré neexistujú.
Jedna vec je však až príliš skutočná - podľa sociálky Jessie Sloanová nejestvuje. Je to iba nejaká administratívna chyba, alebo sa deje niečo oveľa zlovestnejšie?
Podarí sa Jessie prísť na to, kto v skutočnosti je, kým nebude neskoro?

...

Mnohí z vás už zrejme mali tú česť s autorkou, ktorej meno ani mne doteraz nebolo neznáme - čo sa však o jej písaní nedalo povedať. Veľakrát som jej predošlú knihu zazrela v kníhkupectve, či počula o nej na internete. O jej čítaní som ani neuvažovala, no napokon si ma jej najnovšia knižka našla sama. Ako sa mi páčila?

Román, Keď zhasnú svetlá, je skutočne napínavý a plný nejasností, tak ako je aj opísaný. Autorka v ňom rozbieha zápletku, ktorá sa vám javí ako veľmi predvídateľná, aspoň po krátkom čase vo vás budí tento dojem, avšak je to naozaj také jednoduché? Nuž, nie je. Myslíte si, že viete o čom v príbehu pôjde. Zápletku máte v hlave vykreslenú a aj keď si neviete vysvetliť isté detaily a udalosti, ktoré sa v deji odohrávajú, tušíte že podstatný základ máte v malíčku. Aj keď bola kniha veľmi napínavá a niektoré jej scény som musela prečítať až do samého konca, aby som vedela, čo sa udeje... niečo mi na tom nesedelo. Autorka písala dobre, ale žeby až tak nenáročne opísala problematiku? Žeby tá zápletka bola taká jasná? Nie, nie.

Koniec mi vytrel zrak. Táto kniha mi dala doslova facku, ale zaslúžene. Neraz som sa sebavedomo dívala na jej stránky a cítila sa nad vecou, že viem o čo pôjde. Nemala som tušenie...

Záver bol absolútne nečakaný, výrazný, skvelý a prekvapivý. Čakala som čokoľvek. Skutočne čokoľvek by mi napadlo, ale to, čo mi autorka ponúkla veru nikdy.
Ostala som uprostred noci sedieť s otvorenými ústami dokorán, myšlienky mi začali víriť hlavou a zároveň som cítila spokojnosť, pretože Mary Kubica ma dostala. Áno, podarilo sa jej so mnou, ale aj s každým jedným čitateľom zahrať si hru, ktorej pravidlá poznala len ona.

Čo sa týka samotnej knižky, tak sa čítala veľmi dobre. Dej príjemne ubieha a s hrdinkou sa veľmi rýchlo dokážete "skamarátiť", aj keď je jej situácia nezvyčajná a náročná. Pre každého z nás je spánok samozrejmosťou, či už sa jedná len o krátke zdriemnutie alebo zdravý oddych. Jessica však prežívala celé dni bez kratučkej prestávky, bez kúsku odpočinku a tak bol dej veľmi hmlistý, plný zvláštnych výjavov a realita od predstáv sa napokon oddeľovala veľmi ťažko. Všetko však bolo výborné. Nevedela som si dať rady s tým, čomu veriť. Či sa veci, ktoré vidí naozaj dejú alebo je to len výplod jej unavenej a zmätenej mysli. Atmosféru to dopĺňalo na výbornú.

Dej sa inak delí na dve časti a to na prítomnosť - Jessica. A minulosť, ktorá sa skladá zo zápiskov z denníčku jej matky Eden. Neraz sa tam odohrávajú kľúčové veci, ktoré vám napohľad dávajú nápoveď a kľúč k riešeniu, no evidentne je autorka zdatnejšia, než som na moju hanbu očakávala.

Zhrnula by som to tak, že román bol pre mňa príjemným prekvapením, od ktorého som v podstate nič nečakala, no napokon mi ponúkol viac, než by som mohla dúfať. Jeho prečítanie vám odporúčam a najmä sa oplatí potrápiť nad tým, ako skvele vás autorka oklame a pohrá sa s vami. Kniha vyšla len včera a vy si ju môžete objednať z pohodlia domova :)!

Moje hodnotenie: