Takmer definitívny zoznam najhorších nočných môr

Originálny názov: A Semi-definitive List of Worst Nightmares

Autorka: Krystal Sutherland

Vydavateľstvo: Ikar

Edícia: YOLi

Rok vydania: 2018

Počet strán: 312

Odkedy starý otec Esther Solarovej stretol smrť, celá rodina trpí strachom. Estherin otec je agorafobik a už šesť rokov nevyšiel zo suterénu. Brat Eugene sa bojí tmy a bez baterky neprejde ani krok. Mama Rosemary sa zas desí nešťastia. Solarovci veria, že sú prekliati a že raz ich to, čoho sa boja najviac, privedie do hrobu.
Lenže Esther kliatbu obíde... takmer. Zatiaľ nevie, z čoho má najväčší strach, a tak sa pre istotu vyhýba všetkému. Výťahom, malým priestorom, davom – skrátka všetkému, čo u nej môže vyvolať fóbiu. Esther je presvedčená, že má situáciu pod palcom, až kým nestretne bývalého spolužiaka zo základnej školy, svoju prvú lásku, Jonaha Smallwooda. Po tomto stretnutí ostane visieť na autobusovej zastávke ľahšia o mobil, všetky peniaze, ovocnú rolku, ktorú si nechávala na neskôr, aj zoznam nočných môr – nehovoriac o dôstojnosti. Lenže táto krádež je zároveň začiatkom nečakaného priateľstva. Spoločne hľadajú spôsob, ako prelomiť kliatbu, ktorá ničí Estherinu rodinu. Postavia sa fóbiám čelom, no zistia, že s jedným strachom predsa len nepočítali: so strachom z lásky.

Predstavte si, že by sa smola nelepila len na vaše päty, ale aj na celý zvyšok vašej rodiny. S takouto realitou žijú Solarovci po celý svoj život. Sú pripravený na každú možnú katastrofu, ktorá ich môže postretnúť a podľa toho riadia svoje životy. Snažia sa vyvarovať tragédiam, ktoré podvedome očakávajú v akýkoľvek čas. 

Prečo nemôžu žiť, ako bežná rodina s pár katastrofami na krku je viac, ako jasné. Postihla ich kliatba. Čo presne zapríčinilo ich kliatbu nie je jasné, no odkedy Estherin starý otec Reg stretol smrť v plnej kráse (nie neumrel, naozaj ju stretol) s ich životmi nie je niečo v poriadku. Esther sa s tým vysporiadava po svojom. Vidí svoju rodinu chrániacu sa pred vecami z ktorých majú strach a tak si aj ona vymyslí plán. Ostatní svoj strach poznajú, no ona nie. Prečo však čakať nepripravená? Takmer definitívny zoznam fóbii ju pripravý na všetko. Takže sa stráni každej potencionálnej veci, ktorá jej môže nahnať strach.
Taktiež Esther často môžete nájsť v prestrojení. Esther si je istá, že situácie zvládne oveľa ľahšie, keď sa prezlečie za sebavedomé ženské hrdinky, filmové postavičky, či podobne. 

Veru u Solarovcov je to pestré.

Asi musíte premýšľať nad tým, ako zvláštne pôsobí anotácia knižky. O čom to asi je? Ako môže taký príbeh vyzerať? Stojí za to risknúť? Nuž nado mnou zvíťazila zvedavosť a hlavne presvedčenie o Krystalinom talente, pretože jej predošlé dielko "Srdcu nerozkážeš" môjmu srdcu rozkázalo a jej príbeh sa mi veľmi páčil. I keď som bola po informáciách o jej novinke v rozpakoch, chcela som jej dať šancu. Opakujem, že som jej verila.

Medzi mnou a zoznamom sa to zrejme nezačalo najlepšie. Nepadli sme si do oka a keby to bola oficiálna schôdzka, tak by sme na ďalšiu zrejme spolu nikam nezašli. Pri knižkach to tak však nefunguje a aj keď nejakej nešťastnej kandidátke prvé stretnutie nevyjde, vždy má možnosť okúzliť vás na tej ďalšej. 

Rodina Solarovcov šťastie nemá, ale knižka o nich rozhodne áno, pretože na ďalšie razy si to u mňa opravila. Ospravedlnila sa mi dobre volenými slovami a šibalsky sa jej predsa len podarilo zatiahnuť ma do jej útrob.

A tak so mnou zoznam putoval po rôznych miestach. Cesta do školy mi odrazu ubiehala extrémne rýchlo a čakanie na zástavke mi bolo prikrátkym. Prestávky v škole nestačili a hodiny na ktorých nebolo možné čítať pod lavicou boli naopak príliš dlhými. Bolo náročné so sebou knižku nevláčiť, keď sa tak jednoducho a ľahučko zmestila do kabelky a sama sa pýtala do rúk a na cesty.

Priznávam, že som nečakala zlepšenie. Začiatok mi nesadol a príbeh sa mi nepáčil. Popravde ani samotný námet/zápletka mi nebola sympatická. Odjakživa mám rada v knihách zvláštnosti. Zvláštnych knižných hrdinov, poruchy, zvláštne prvky... To všetko mám rada, no tu to nefungovalo. Všetko mi prišlo divné, až príliš. Autorke som jej písanie neverila a tak mi to prišlo hlúpe a pritiahnuté za vlasy. Strácala som sa v tom a často som sa pristihla pri tom, že ani neviem o čom čítam.

Kedy sa to zlepšilo vám povedať neviem, no prišlo to rýchlo a nečakane. Ako ste si mohli všimnúť aj podľa mojich slov. V jednej chvíli som krútila hlavou a v tej ďalšej som sa usmievala od ucha k uchu. Časom možno prišlo ešte pár slabých chvíľ, no som presvedčená o tom, že za to mohli skôr moje osobné nálady, než príbeh ako taký.

Krystal písať vie a musím jej uznať plus za to, že v jej novom príbehu absolútne necítiť podobnosti s tým starým. Naozaj to bolo celkom, celkom inšie, než Srdcu nerozkážeš. Či už štýl, akým písala, ale aj celkové rozprávanie príbehu. Každý jeden detial bol akoby od inej autorky. Muselo byť náročné posunúť sa na takú úroveň, že sa odpútala od svojich spisovateľských zvykov a začala sa hľadať odznovu, no chválim ju. Stáva sa to málokedy.

V zozname mi boli sympatické netypické postavy. Esther je svojská, čo asi nikoho z vás neprekvapí a mám ju svojim spôsobom rada, no i tak mi sadol oveľa viac, než ona niekto iný.

Kto? No predsa Jonah - jej zlodejský, filmársky, novo-nadobudnutý kamarát, ktorý jej pomáhal prekonávať fóbie spísané na zozname. Práve on si ma získal zo všetkých postáv najviac a jeho prístup k životu a k Esther mi bol maximálne sympatický. Páčila sa mi jeho povaha a charakter. Sám mal doma množstvo problémov, no bol to priateľ, ktorého by mal po boku rád každý z nás.

Veľmi sa mi páčili línie o Estherinom starom otcovi a smrti. Nápad o kliatbe a jej prevedenie mi až tak nezavoňal, no nápad o smrti a pasáže s jej dedom boli fantastické. Chvíľkami som sa pristihla aj pri tom, že mám strach, no naozaj len chvíľku(!). Príbeh o Regovi by som si bez problémov rada prečítala.

Takmer definitívny zoznam má veľa chybičiek a záporov, no tie dobré stránky všetky negatíva šikovne vyvažujú. Cez všetko sa mi zoznam páčil a viete čo? Fakt rada by som videla videá, ktoré z dobrodružstiev pri prekonávaní strachu vznikli. Čo narobím...

Je pravda, že pri tejto knihe ma asi po prvýkrát napadlo, že možno je načase opustiť YA žáner a ísť na dôchodok, no to sa zrejme tak skoro nestane. Krystal to zachránila. A napokon uznávam i to, že téma, ktorú spracovala má svoj význam. Nepísala len tak do vetra, ale riešila problematiku, ktorá sa v našej spoločnosti vyskytuje.

Knihe dávam 3,5 sovičky.

Moje hodnotenie:

Chlapec, vtáčik a truhlár

Originálny názov: The Boy, The Bird and The Coffin Maker

Autorka: Matilda Woods

Vydavateľstvo: Albatros

Rok vydania: 2017

Počet strán: 200

Alberto žije v mestečku Allora, kde ryby vylietavajú z mora a domy žiaria ako drahokamy. Býva sám a dni trávi tým, že vyrába truhly pre miestnych obyvateľov, ktorí odišli na večný odpočinok. Jedného dňa mu do života vstúpi záhadný chlapec menom Tito a čarovný vtáčik, ktorí unikajú pred nebezpečenstvom a hľadajú útočisko. Tito je ustráchaný a nedôverčivý, ale kým zimné dni sú chladnejšie a ponurejšie, v Albertovom dome je čoraz teplejšie a veselšie. Uchráni truhlár chlapca a vtáčika pred sliediacimi očami miestnych klebetníc a tieňom minulosti?
Tento príbeh je o živote, o smrti a o tom, ako môže nádej prežiariť miesto, ktoré poznačil smútok.

Knihy by sa nemali súdiť podľa obálky, no len málokto by dokázal odolať túžbe siahnuť po tejto kráske. Na svete je množstvo prekrásnych obálok a aby som bola úprimná, tak som vám ich v predchádzajúcich recenziách/článkoch i často spomínala, ale... Chlapec, vtáčik a truhlár je prípad, ktorý dokázal prevýšiť všetky krásne obálky, ktoré poznám a ocitnúť sa na ich obľúbenej priečke takmer bez problému, či námahy. Farby, kresby, jednoducho každý jeden detail tvorí niečo výnimočné a prekrásne. V knižke sa nachádzajú aj ilustrácie, ktoré nie sú o nič horšie a tak treba naozaj uznať, že výsledok je doladený do absolútnej dokonalosti a oku polahodí, či chcete alebo nie.

Avšak ako sa hovorí - z peknej misky sa nenaješ. Bolo tomu tak?

Nie, pravidlo sa mi nepotvrdilo. S veľkým potešením vám môžem oznámiť, že Matilda Woods nám priniesla niečo nové a kúzelné. Tak, ako je kniha krásna na pohľad, tak je krásna i obsahom.

Nejedná sa o komplikovaný román s komplikovanou zápletkou. Dielo nie je rozsiahle a aj útly počet strán ešte väčšmi zužuje počet ilustrácií. No slová sú mocný nástroj a autorka s nimi vie pracovať. Jej štýl je priam magický. Stačí jej pár slov, pár viet a tak, ako kúzelník dokáže čarovať s kúzelnou paličkou, ona robí zázraky s písaním a vyjadrovaním svojich predstáv. Často sa stáva, že sa v bežnom živote povie veľa slov, no význam nie je jasný. Matilda však vie o čom hovorí, vie čo chce odkázať, a tak cez krásne metafory, výmysly a drobnosti odkáže svoju pointu, tak ako potrebuje.

Očakávala som rozprávku, ktorá je však určená aj dospelým čitateľom - skrz jej význam a odkaz. Moje očakávania boli správne a predsa som dostala o kúsok viac a ostala som prekvapená. Čím ďalej som čítala, tým menej som cítila rozprávku. V deji neboli veci nevhodné detským ušiam. Nič pohoršujúce, aj keď téma je predsa len v istých smeroch netradičná a každý ju pojme inak, čo však podľa mňa záleží individuálne od každého malého čitateľa a jeho povahy. No i tak to na mňa pôsobilo vyspelo, reálne, silne. Iste, nachádzali sa tam výmysly a absolútne nereálne prvky. Kde by som narazila na lietajúce ryby, všakže? No aj tak sa tohto pocitu nezbavím a knihu vnímam skôr, ako rozprávku pre dospelých. Krásne poetickú.

V príbehu sa nachádzajú postavy, ktoré sú rozmanité, ako svet samotný, no ich rozdielnymi charaktermi, povahovými črtami a prejavom autorka často ukazovala akýsi príklad. Lepšie povedané poučenie. Ich správanie ukazovalo v jednoduchosti, akými ľuďmi sú. Dobrými, či zlými, no samozrejme tu narazíme aj na komplikované postavy, pri ktorých nemôžeme použiť nálepku dobrý/zlý a jednoducho ich musíme vnímať takých, akí sú.

Truhlár Alberto je skvelou postavou. Postupne sa v príbehu dozvedáme o jeho živote. O tom, ako sa priučil svojmu remeslu a aké okolnosti formovali jeho osobnosť. Bol to láskavý muž, ktorý všetko, čo mal ochotne a rád rozdával iným, ktorý toho mali naopak menej. O mŕtvych sa staral s nehou a priateľsky, a o živých mal rovnaký záujem. Bol však osamelý a na iných hľadel viac, než na seba.

Ani netušil, akým spôsobom sa mu zmení život, keď naň nie je sám. Chlapec Tito - šikovný, plný snov, nápadov a myšlienok mu priniesol do domu teplo a radosť. Vtáčik bol skvelým pomocníkom a spolu boli výbornými spoločníkmi.

Na túto knihu nemôžem povedať jediné zlé slovo. Čítanie som si vychutnávala a rozhodne som sa nenudila. Vám, moji milí čitatelia, knižku odporúčam koľko len vládzem a dovolím si tvrdiť, že nikto jej prečítanie nedokáže vyslovene oľutovať. Každý z nás má možnosť odniesť si z nej "to svoje".

Majte sa krásne :)!

Za knižku veľmi pekne ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly.

Knižku si môžete kúpiť, napr. na tejto adrese.

Moje hodnotenie:

Ďaleko od hlučného davu

Originálny názov: Far from the Madding Crowd

Autor: Thomas Hardy 

Vydavateľstvo: Pravda

Rok vydania: 1981

Počet strán: 404

Samostatná a nespútaná Bathsheba Everdeen vo veľmi mladom veku zdedí farmu po svojom strýkovi. Vďaka jej duchu a povahe, ktorá nepodlieha spoločenským zvyklostiam o podceňovaní ženského pohlavia, sa rozhodne viesť farmu celkom sama. Nenajme si šafára, ktorý by zariaďoval chod vecí. Ponechá si len základných podriadených a vlastným rozumom panuje nad všetkými záležitosťami pevnou rukou.

Gabriek Oak je farmár alebo ním aspoň bol. Okolnosti ho posunú k návratu k pastierstvu, ale privedú ho k žene, ktorá ho v myšlienkach sprevádza po celý život. K Bathshebe. Snaží sa jej byť priateľom, poradcom, ale predovšetkým jej dáva priestor pre jej rozlet a realizovanie sa. 

Román venovaný prírode, komplikovanej láske, smiešnosti osudu, charakterom ľudí a samotnému životu. O tom písal Thomas Hardy v jeho klasickom a veľmi známom románe - Ďaleko od hlučného davu.

Niekedy si nás príbeh nájde sám bez nášho vlastného pričinenia.
Môj príbeh s Hardym bol takmer, ako z filmu, teda lepšie povedané naše prvé stretnutie sa odohralo za milých podmienok. Jedného pekného dňa som zavítala na burzu kníh celkom sama, samučičká. Prehŕňala som sa kopou kníh a snažila som sa nájsť tú správnu. Do očí mi padali skvelé tituly, ale srdce mi poskočilo len pri jednom, jedinom. Áno bol ním - Ďaleko od hlučného davu. Príbeh mi nebol neznámy, pretože pred dávnou dobou som videla film z ktorého som mala množstvo zmiešaných pocitov, ale tá obálka... Musím sa priznať, že aj keby som v tej chvíli narazila na knihu, ktorú vyslovene nemám rada, ale mala by takúto krásnu obálku, neváhala by som. V mojej knižnici mám množstvo kníh, ktoré patria k tým vzácnejším a opatrujem si ich, ako oko v hlave. No toto je môj osobný klenot, pretože nielen že obálka je prekrásna, ale ešte i putuje na svete dlhý čas (rok 1981) a vlastnili ju mnohé ruky, ktoré ju opatrovali. Myslím, že vlastniť takúto knižku s históriou vie srdce knihomoľa zahriať rovnako, ako teplé objatie.

To akú knihu čítame je našou voľbou. Slobodne si vyberáme tituly po ktorých následne siahneme, no predsa len sa stáva ojedinele, že kniha si zvolí nás. V takýchto chvíľach po nej siahneme bezmyšlienkovito, bez úvah a očakávaní. Neplánujeme si ju ani kúpiť, ani čítať, no predsa sa tak stane. Zriedkavo je výsledok zlým, pretože keď si kniha zvolí nás, za jej čitateľov a vyberie si čas, kedy ju prečítame, úspech je takmer zaručený. 

Takýto príbeh sa nám vie dostať pod kožu. Prehovára nám do duše a srdce nám v istých chvíľach bije o niečo prenikavejšie, pretože niektoré momenty nás prenášajú, až za hranice príbehu. Prenikáme do prostredia v ktorom sa pohybujú postavy, ktorých osudy sledujeme a nás sa to odrazu začína celkom nevinne dotýkať.

Dokonca i keď sa dívame priamo pred seba, obraz

si kreslíme a farby nanášame podľa vlastnej túžby, ktorú v sebe

skrývame, nezávisle od toho, čo oči vnímajú.

Thomas Hardy ku mne prehovoril presne takýmto štýlom. 

Knihy čítam odkedy sa pamätám a celé roky striedam tituly za titulom. Neustále skrývam hlavu v nejakom inom svete. Avšak čoraz častejšie sa mi stáva, že knihy mi už nedávajú toľko, ako na začiatku, keď som bola mladšia a čítala som pomalšie. V poslednom čase čítam rýchlo a kníh chcem mať prečítaných, čo najviac, ale príbeh si prežijem veľmi povrchne. Zakrátko si ani na mená postáv nespomeniem a pri čítaní mám veľký problém s vnímaním a sústredením. V skratke... čítam povrchne. Volím kvantitu a nie kvalitu.

A potom prišiel Hardy. Preniesol ma ďaleko do krásnej prírody. Na vidiek, ktorého opisy ma strhli a vytvorili mi takmer zimomriavky. Fascinoval ma spôsob, akým rozpráva a aký sa predovšetkým v dnešnej dobe len tak nevidí. Knihu som mala rozčítanú dlhší čas, no nebolo to tým, že by som na ňu nemala čas. Totižto každý jeden úsek som si vychutnávala a prežívala ho. Niekedy som isté dni nečítala zámerne a o to viac som sa tešila na príbeh, na ten ďalší deň. Všetko vo mne doznievalo oveľa intenzívnejšie, ako keď čítam nepretržite a dlhé hodiny.

Charaktery boli fantastické a krásne rozmanité. Ľudia sú rôzni a Hardy sa snažil vykresliť, čo najreálnejšie postavy v reálnom svete. Dej je zameraný na mladú Bathshebu, no pokiaľ čítate pozorne, tak to zďaleka nie je iba o nej. I keď v príbehu má svoje pevné miesto.
S Bathshebou to nie je jednoduché a pre mňa, ako čitateľa, nebolo jednoduché pochopiť všetky jej rozhodnutia a názory. Často som iba potichučky krútila hlavou a zamýšľala sa nad tým, ako by som sa zachovala ja alebo iní, no časom som predsa len dozrela na inakšie závery, než som mala v tých okamihoch. Aj v tom je to čaro. Tá autentickosť a uvedomenie si, že v živote máme rôzne rozhodnutia a to aké boli si uvedomíme, až spätne. Bathsheba má však tú nevýhodu, že mi jej zlé a neuvážené konanie vidíme a vnímame ihneď.

- Pretože ste taká zmyslov zbavujúca a ja som taký

zmyslov zbavený.

Čarovné však boli pre mňa opisy. Prírody, situácií, ľudí. Ale najmä prírody a okolia. Ďaleko od hlučného davu je kniha, ktorá je akoby stvorená pre čítanie v prírode. Je dokonalá pre rozširovanie snov, fantázie a cítenie.
Mám pocit, že som nič krajšie nečítala, i keď som mala možnosť čítať množstvo krásnych románov. Thomas Hardy však nosí čaro, ktoré cítiť v každej jednej vete. Človek nadobúda pocit, že to musela byť veľmi zaujímavá osobnosť a krásna duša. Pozeral sa na svet výnimočným pohľadom a prenikal ním do hĺbky. Pozoroval a preciťoval chvíle, ktoré obnášajú jeho knihy.
Tento román na mňa spravil obrovský dojem a zasiahol ma na mieste, kde mi vyčaril úsmev na tvári, ale z toľkej krásy ma až zabolel na duši. Avšak nič vám nedokážem odporúčiť viac, než Ďaleko od hlučného davu. Ak sa vám podarí vcítiť do jeho slov a myšlienok, ktoré som si ani nestíhala značiť, no rezonovali vo mne ešte pár dní, tak vás čaká jeden z najkrajších zážitkov, aké vás môžu postretnúť.
Myslím, že hodnotenie ani netreba.

- ...Kedysi ste pre mňa nič neznamenali, a vtedy som bol spokojný.

Teraz pre mňa opäť nič neznamenáte, ale aké je rozdielne toto druhé

nič od toho predošlého!

Marec v knihách

Zdravím vás moji milí čitatelia!
Ako sa máte? Pevne verím, že sa vám darí dobre a všetko vám vychádza, ako má. Sviatky už nie sú na ceste, ale nastal ich čas a tak vám prajem krásnu Veľkú noc a z pohľadu ženy, nie až tak veľa kupačov (česť výnimkám).
Túto rubriku, ktorú som začala písať od januára a pri ktorej som si sľúbila, že bude vychádzať pravidelne každý mesiac... Nuž ako to už býva - nevydalo. Február nám vypadol a dopisovať ho neplánujem, čo mi snáď láskavo odpustíte. No veľmi rýchlo a v skratke vám môžem povedať, že vo februári ma veľmi milo prekvapilo a istým spôsobom i ohromilo dielko od Colleen Hoover - Končí sa to nami. Pri takom množstve ohlasov som zrejme mohla očakávať pozitívny výsledok, no pravdou je, že som čakala čokoľvek, než to, čo som dostala. Bolo to jednoducho výborné a knihu určite odporúčam. Avšak všetky knižky prečítané v predminulom mesiaci mi dali mnoho pocitov. Najdlhší deň Adama T. bol nevšedným zážitkom a jeho čítanie som si užila naplno. Potešil ma re-reading Búrlivých výšin, ktoré nadovšetko milujem a radosť mi urobilo i to, že som sa posnažila a prečítala som Mesto kostí v angličtine. Na začiatku mesiaca som bojovalo s knižnou krízou, no tú porazil perfektný záverečný diel série o Neobyčajných deťoch - Knižnica duší. Túto sériu si rozhodne potrebujete prečítať! Bez debaty :).
Ale prejdime konečne k marcu!

V marci som žiaľbohu nemala toľko času, koľko by som chcela a ak bol február náročným mesiacom, tak som ani zďaleka netušila, čo všetko mi prinesie marec. No i tak ma týmto mesiacom sprevádzali viac ako zaujímavé príbehy, ktoré vám rada predstavím.

Prečítané knihy:

1. Guernseyská literárna a koláčová spoločnosť / Mary Ann Shaffer, Annie Barrows
2. Agnes Greyová / Anne Brontë
3. Žena v okne / A. J. Finn
4. Dieťa ohňa / S. K. Tremayne

Najkrajšia kniha

Agnes Greyová 

Konečne môžem povedať, že som čítala román od každej Brontë sestry. Jana Eyrová ma očarila už pár rokov dozadu a stále si drží v mojom srdci miesto obľúbenej knihy. Búrlivé výšiny taktiež nezaostávajú a ich nespútaným príbehom, atmosférou a charaktermi si ma získali naveky vekov. Nie nepreháňam.

Nuž a Agnes? Presne mi to sadlo k obrazu o Anne. Veľmi som v jej príbehu cítila jej osobnosť, nenaplnené túžby a sny, ktoré v sebe ukrývala počas jej života. Zo sestier dosiahla najmenší úspech, či slávu, no i tak si dovolím tvrdiť, že jej tvorba nie je o nič horšia od Charlotty, či Emily. Spôsob rozprávania a štýl písania akým píše má taktiež veľmi osobité čaro a dokáže sa dostať do srdca čitateľa. Príbeh Agnes sa mi páčil a bola to jedna z kníh, ktorej myšlienky na mňa naozaj pôsobili a čítanie som si pomaly vychutnávala. Pre milovníkov klasiky je to skvelá voľba. Tento román obsahuje krásne hodnoty, ktoré postupne v našej dobe vymierajú alebo vymreli. 

Najkrajšia kniha. Kniha mesiaca... ak nie roka :)

Guernseyská literárna a koláčová spoločnosť

Táto kniha bola pre mňa neskutočným zážitkom. Dovolím si tvrdiť, že román má veľmi blízko k tomu aby sa stal mojou najlepšou prečítanou knihou za rok 2018, aj keď ešte rok nie je ani v polovici. Našla som tam absolútne všetko, čo som potrebovala a tento krásny príbeh mi neprehovoril len do srdca, ale aj rovno do duše. Prekrásne. Jediné slovo, ktoré aspoň minimálne opisuje krásu, ktorú vytvorili dve autorky. 

Obyvatelia ostrova Guernsey mi prirástli k srdcu a stali sa mi istým spôsobom priateľmi. Bolo mi až smutno, keď som sa ocitla na konci príbehu, pretože chcela som viac a viac... Až by som sa najradšej ocitla medzi nimi. Výborná kniha.

V tomto roku si v kinách budeme môcť pozrieť aj filmové spracovanie v ktorom, ako hlavnú hrdinku obsadili úžasnú Lily James. Som presvedčená o tom, že sa máme na čo tešiť! Kuk trailer.

Tieto dve knižky mi v hlave rezonujú najviac. Istotne si zaslúžia spomenúť, tak ako Žena v okne, tak i Dieťa ohňa, no moje srdce bije pre tie druhé dve diela, spomenuté vyššie.

No aspoň sa s vami môžem podeliť o to, že som konečne prekonala moje vyhýbanie sa trilerom a Ženou v okne sa mi stal tento žáner oveľa bližším. 

Majte sa krásne :)! Teším sa na vaše ohlasy.