Daj mi tvoje meno

Originálny názov: Call Me by Your Name

Autor: André Aciman

Vydavateľstvo: Slovart

Rok vydania: 2018

Počet strán: 232

Leto je obdobím, ktoré vždy ostane nažive v našich spomienkach. Dáva nám príležitosti spoznať nových ľudí, cítiť sa neopísateľne a nepopísateľne, bezhlavo, dúfajúco a poskytuje nám ľahkosť bytia po ktorej tak veľmi prahneme. Dáva nám pocit, že sme nažive a čas funguje v zmysle tu a teraz. Vzduch vonia inak a dlhé dni nemajú konca. Noci sú svieže a všade sa šíri bezstarostnosť. To je leto. Každé dva mesiace prežijeme a prejdeme si niečím iným, no v každom prípade sa nás niečo, alebo ešte lepšie povedané niekto, hlboko dotkne. Zanechá na nás stopu.

Ellio, hlavný hrdina príbehu, stojí pred vyhliadkou leta sám a zmätený. Neočakáva zábavu, či nezabudnuteľné spomienky, práve naopak - čaká ho ďalšie z mnohých liet, ktoré už absolvoval a v budúcnosti absolvuje. S rodičmi v Taliansku a hosťom v prenájme. Bude prepisovať hudbu, čítať množstvo kníh a ponevierať sa po okolí. Čakať kým leto skončí, na to, aby mohol čakať, kedy ďalšie leto začne. Ibaže nikdy nevieme, kedy stojíme pred situáciami nazývanými osudovými. Tými ku ktorým sa budeme v budúcnosti vracať v spomienkach. Rozprávať o nich alebo mlčať, no žiť z ich kúskov. Sú to udalosti, ktoré sa nás dotknú a náš charakter ovplyvnia. Ale nikdy nevieme, kedy prídu a vystriehnu si nás nepripravených. Nikdy neprídu, keď ich čakáme a nikdy neodídu bez veľkého kriku okolo svojho diania. A my by sme aj tak veci nezmenili. Nechceli by sme ich vrátiť späť, pretože aj tieto ťažké spomienky sú k našim životom viazané. Alebo sú naše životy viazané. 

Ellio. Oliver.

Dvaja ľudia, ktorí sa stretnúť mohli a zároveň nemuseli. Množstvo otázok si v budúcnosti položia, no čo sa medzi nimi udialo sa už nevráti a neodstane. Čo mohli urobiť inak? Ako inak sa mohli

zachovať?

Prvá láska je vždy tou osudovo konečnou. Nezáleží na jej trvácnosti, ale na spomienkach, pretože na človeka, ktorý nám po prvýkrát vstúpil do života a zanechal za sebou chaos, nikdy celkom nezabudneme. Nekončí sa rozchodom, ale istým spôsobom nás sprevádza ďalej. Celkom prirodzene uvažujeme a naozaj veľmi veľa... Nad spoločnými chvíľami, ktoré sa v spomienkach neustále menia a svetlo v akých ich vidíme je časom oveľa rozdielnejšie, než predtým. V angličtine pre takéto omýšľanie existuje celkom jednoduchý a výstižný názov: "overthinking". V hlave sa nám premieta film, ktorý naše nálady mení rýchlosťou sveta. Je to to staré známe "keby bolo keby". Kde sme spravili chybu? Ako sa to začalo? Či jednoduché premietanie toho pekného a krátke zabudnutie na zlé... Prečo vlastne takéto nesúrodé premýšľanie vôbec spomínam?

Pretože najjednoduchšie povedaný dej knihy je povedaný takto. Je o premýšľaní a pátraní v minulosti. Zaznamenávaní toho, čo sa už stalo.

Daj mi tvoje meno je príbeh, ktorý nie je pre každého čitateľa a rozhodne sa nebude páčiť všetkým. Ja osobne som v ňom však našla čaro, ktoré si ma získalo. Autor zobrazil lásku spôsobom s akým som sa ešte nestretla, no získal si moju pozornosť. Z každej stránky dýcha umenie a samotná láska je stvárnená umením. Je to ako óda na pocity, ktoré sú mocnejšie, než my. Naša myseľ, rozum... Sú to slabý protivníci proti srdcu. Autor všetky tieto pocity hraničiace, až s posadnutosťou opisuje metaforicky a zároveň veľmi úprimne. Kniha je určená čitateľom 18+, pretože obsahuje jemne erotické scény, ale ja by som ich nazvala skôr úprimnými. 

Opísať pocity z príbehu je naozaj veľmi ťažké a zrejme aj preto píšem túto recenziu takmer po mesiaci. Nedokázala som prinútiť sa čokoľvek o nej napísať, pretože to nie je možné. Nemožno ju zhrnúť, zachytiť alebo vystihnúť. Tak troška žije svojim životom a v nás vyvoláva pocity, ktoré si máme odniesť a nie vysvetliť. André Aciman dokáže použiť silu myšlienok, ktorá vás prinúti počas čítania sadnúť si a doslova si do knihy písať, tak ako aj v mojom prípade. Zrejme by ste v mojom vydaní nenašli nepopísanú stránku, pretože všetko bolo tak veľmi dotýkajúce. Niekedy som mala pocit, akoby bol príbeh len oponou za pointou, ktorú autor hovoril v myšlienkach a odkazom, ibaže zároveň bol príbeh lásky Elliota a Olivera jediným na čom záležalo.

Nedokážem to ohodnotiť hviezdičkami. Nedokážem tomu prideliť nejaký počet percent a tváriť sa, že na túto knihu sedí hodnotenie, ako každé iné. Na ňu môžem použiť len slová, pretože tie sú jej prednosťou, jej významom, pointou a jej čarom. Slovami ma okúzlila a slová jej venujem.
Táto kniha vás chytí za srdce a ak vás čo i len jediná myšlienka bodne niekde vo vnútri... Stálo to za to a splnila si svoj účel. Dúfam, že ten účel si splní u viacerých z vás.

...

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly. 

Zároveň ďakujem aj za trpezlivosť a čas, ktorý som mala na premyslenie si dojmov z príbehu.

Ak by vás Daj mi tvoje meno zaujalo a chceli by ste si knihu zaobstarať, môžete tak urobiť na tejto adrese :).