Trón zo skla / Sarah J Maas

Trón zo skla

´

V krajine bez akejkoľvek mágie, kde vládne krutý kráľ, je na kráľovský dvor povolaná najnebezpečnejšia nájomná vrahyňa. Prichádza, aby získala späť svoju slobodu, nie aby zabila kráľa. Ak v turnaji porazí dvadsaťtri nájomných vrahov, zlodejov a žoldnierov, prepustia ju z väzenia a po štvorročnej službe ako kráľova šampiónka získa späť svoju slobodu.
Jej meno je Celaena Sardothien. Korunný princ si Celaenu na túto úlohu najal a je jej jediným spojencom. Kapitán kráľovskej gardy je zas jej pravým ochrancom. V komnatách a chodbách Zámku zo skla sa však schováva niečo oveľa nebezpečnejšie... A keď začne Celaeniných protivníkov niekto po jednom likvidovať, jej zápas o slobodu sa mení na boj o holé prežitie. Tajomný nepriateľ sa totiž neuspokojí, kým nebude ležať celý svet v troskách.

Odpusťte mi... Viem, že blogy a sociálne siete sú touto knihou už doslova zaspamované a niektorým ľuďom sa tým táto kniha až znechutila, no ja dúfam, že stále sa nájdu ľudia, ktorých moja recenzia poteší :). Je ťažké začať od jedného bodu, pretože mám toho na srdci veľa, no aj tak zrejme veľa veci pozabúdam napísať ako to už býva. Pre mňa bola táto kniha príjemným a skvelým prekvapením. Nevedela som či ju chcem čítať a napokon to, že som po nej siahla bol pre mňa pomerne spontánny nápad. Bála som sa, či mi to sadne, pretože, keď sa tak zamyslím, tak toto nie je tak úplne môj žáner. Zoznám kníh, ktoré chcem čítať je až príliš dlhý a tak som nevedela či sa mi oplatí preskočiť svoje plány a bezhlavo sa vrhnúť do niečoho pre mňa neznámeho. Oplatilo sa! Och aká som len rada, že som sa v tej krátkej chvíli rozhodla, že knihe dám šancu a pustila som sa do nej.

"Opatrne s tým tvojím cynizmom, kapitánko!" zvolala a zdvihla ruku. "Dnes sú bohovia aj duše mŕtvych najbližšie k nášmu svetu - a začujú každú bezočivosť, čo povieš!"

Prevrátil oči. "Je to len hlúpy sviatok na privítanie zimy. Vatry sa pália iba preto, aby bolo dosť popola na posypanie polí."

"Ako obeta bohom, aby ich ochraňovali!"

"Ako hnojivo."

Aj keď som čítať začala s obavami, mala som z knihy dobrý pocit. Tak trocha ma na ňu nalákala aj niekoľko stranová ukážka, ktorú som čítala. Musím povedať, že spočiatku, keď už som v rukách držala reálnu knihu a čítala ju, tak sa mi to čítalo akosi pomaly a aj keď to bolo skvelé, mala som zvláštny pocit, že niečo nie je v poriadku. Tento pocit však veľmi rýchlo opadol, pretože kniha ma presvedčila o svojich kvalitách vo všetkých smeroch. Je pomerne dosť, veľmi, neskutočne čitateľná. Ani si neuvedomíte ako a už ste v stave kedy knihu nedokážete pustiť z rúk a vrátiť sa do reality, pretože *wait, teraz je to napínavé!* Čiže váš život bude vyzerať asi tak, že od knihy budete odchádzať (aj to veľmi neochotne) len kvôli základným ľudským potrebám ako sú hlad, smäd a podobne... 

Autorkyn štýl, tak to je kapitola sama o sebe. Predsa len keby nebola taká dobrá v tom čo robí, tak by táto kniha nebola taká obľúbená, všakže? Jej štýl písania doťahuje príbeh do dokonalosti. Jedno je vymyslieť dokonalý, originálny nápad, no druhé je dostať to na papier a zhmotniť tam všetky nápady a myšlienky. Ona to zvládla a dokonale! S čitateľom si dokáže robiť čo sa jej zachce. Príbeh ma premyslený a nič nenecháva na náhodu. Je písaný takým spôsobom, že vy vlastne ani nemáte dôvod vstať a pustiť z rúk túto knihu, pretože *veď ešte jedna kapitola* (veta, ktorú každý dobre poznáme.) Za všetky infarkty, wtf momenty, fangirl momenty a všetky emócie vôbec, môže táto talentovaná žena. Som velice zvedavá čo si pre nás ešte prichystala...

Keď si pozorne prečítate anotáciu, tak na prvý pohľad vidno, že to vyzerá na sľubný príbeh. Ale potom vás začne v mysli napadať "nepripomína mi to niečo?" Ale áno pripomína. Je tu dosť vysoká podoba na Hry o život. Dvadsaťtri vrahov v súťaži/dvadsaťštyri splátcov v súťaži (jedno číslo hore dole.) Lenže táto podobnosť, tak našťastie iba vyzerá, no keď už začnete čítať nevidíte tam ani kúsok nejakej podoby, alebo neoriginality. Tomuto faktu sa veľmi teším. Treba uznať, že Trón zo skla je naozaj nádejná séria a najmä, že cez všetko je originálna.

Celaena Sardothien je hlavnou postavou knihy. Je to nájomná vrahyňa, ktorá je v tom čo robí najlepšia. Svojmu "povolaniu" sa učila už od malička a no... skrátka by ste ju nechceli naštvať. Ja som si ju absolútne zamilovala a neviem si predstaviť kto by si ju neobľúbil. Aj keď je to vrahyňa, je to predovšetkým žena a to si zachováva aj popri jej životnom štýle. Možno že ju opisujú mierne drsnejšie než je a možno nie je až taká "hrôzostrašná", no aj tak by som nechcela byť na mieste nešťastníka ktorý by sa jej dostal pod ruky. Celkovo som ostala príjemne prekvapená, pretože som čakala, že kniha bude oveľa drsnejšia. Páči sa mi na nej práve to, že cez to všetko sa aj tak správa ako žena. Je zábavná, citlivá, má svoje názory, vie byť aj milá, samozrejme aj drsná a vražedná. Je skrátka skvelá.

"Budeš riskovať, že svojou neprítomnosťou nahneváš bohov, v ktorých vraj tak úprimne veríš? Rátal by som, že vrahyňa prejaví väčší záujem o deň mŕtvych."

Vystrúhala naňho škaredú grimasu a jedla ďalej. Z mokrých vlasov jej ešte kvapkala voda. "Ja bohov uctievam po svojom. Možno im pár ľudí obetujem."

Dorian Havilliard je skvelý. On je taký opak Celaeny. Je milý, zábavný, láskavý, spravodlivý. Má všetky dokonalé vlastnosti, ktoré by dokonalý hrdina mal mať. No aj tak si nemôžem pomôcť a som TEAM CHAOL. Doriana som si nesmierne obľúbila, ale na tom Chaolovi niečo je a medzi ním a Celaenov je strašná chémia. Som veľmi zvedavá s kým Celaen skončí. Ja by som bola šťastná, prešťastná keby to bol Chaol, ale keďže mám rada oboch, tak zrejme by som sa potešila tak či tak. Ja to beriem tak, že Dorian si nájde niekoho iného. Napríklad takú princeznú Nehemiu. To si viem úplne v pohodičke predstaviť. Mimochodom Nehemia patrí k ďalším úžasným postavám!

Ja vám túto knihu vrele odporúčam! Budem veľmi rada, ak mi zanecháte komentár s tým, či ste knihu už čítali, alebo chcete, alebo váhate, a pod... :). Snáď som poniektorých čo váhali postrčila a navnadila ich. Rozhodne je to skvelá kniha a plným právom patrí k tým lepším sériám. Už sa neviem dočkať, keď budem mať hrdo na poličke všetky diely. Inak aj obálka je úplne skvelá len jedno ma hnevá. To písmo sa odlupuje. Strašne ma to štve a mrzí, lebo ja si na knihy dávam pozor a ono stačí aby som iba prešla nechtom po písmenku a už je časť preč. Snáď sa mi neodlúpi celé. Takže bolo by fajn keby túto chybičku na ďalších dieloch odstránili.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly. 

Knihu si môžete kúpiť, napr. TU.

Moje hodnotenie:

Mimo kníh: Filmové tipy 1

...

The Theory of Everything - Teória všetkého

Ako prvý by som vám chcela predstaviť film o ktorom ste už určite počuli a to Teóriu všetkého. Tento film pre mňa veľmi veľa znamená a som naň akosi citovo naviazaná. Už od prvej chvíľky čo som videla trailer som vedela, že na toto rozhodne musím ísť do kina. A tak sa aj stalo. Aj keď to už vyzeralo, že nepôjdem, splnil sa mi sen a nakoniec som šla. Bože ani si nechcem predstaviť že by som toto prepásla. Mňa tento film naozaj neskutočne zasiahol. Celý čas som pri ňom plakala a nezasiahlo to len mňa, ale ešte aj ocina, ktorého som na to stiahla. Ešte dlho potom ako som prišla domov som uvažovala nad týmto príbehom. Odvtedy som to videla asi miliónkrát a mám k tomu veľa spomienok. Tento film môžem naozaj len odporúčať. Sú tam priam dokonalé herecké výkony. Eddie získal ocenenie za tento film právom. Síce mi zlomil srdce, ale oplatí sa ho vidieť. Po tomto všetkom obdivujem Stephena Hawkinga ešte viac... Navyše vo filme je neskutočne krásna hudba, ktorú taktiež odporúčam vypočuť si.

Never Let Me Go - Neopúšťaj ma

Na tento film sa proste musíte pripraviť. Je smutný, hrozný, a strašne depresívny, no rozhodne sa oplatí vidieť. Určite si aj pozrite trailer a ak premýšľate, že by ste si to pozreli, tak neváhajte. Ja som to našla úplnou náhodou, pretože ma zaujal názov. Trailer ma zaujal ešte viac a tak som si to napokon zohnala. Trvalo, kým som si to pozrela, no nevadí mi, že som si ho nepozrela hneď... hlavné je, že som ho videla. Mne sa tento film naozaj veľmi páčil a tak vám ho samozrejme odporúčam. Dostalo ma to a fakt som mala slzy na krajíčku. Je to proste strašné... Len nedávno som zistila, že existuje kniha a film je teda podľa knižnej predlohy. Určite stojí uvažovať nad jej prečítaním.

...

Tento "článok" som si pre vás chystala už strašne dlho. Celú večnosť som ho chcela napísať a podeliť sa s vami o moje obľúbené filmy. Keď som ho začala písať uvedomila som si, že tých filmov milujem neskutočne veľa a ak vám ich chcem predstaviť všetky, tak to skrátka nepôjde len v jednom článku. Preto sa Filmové tipy objavia na tomto blogu ešte viackrát. Nechcela som vám k tým tipom rozpisovať slohy, pretože názor k nim si predsa len musíte utvoriť sami. Snáď sa vám budú moje tipy páčiť. Budem veľmi rada ak mi zanecháte komentár, pretože zaujíma ma či ste videli jeden z týchto filmov, či sa vám páčil, alebo či by ste si ho chceli pozrieť. Tieto filmy sú ako stvorené na toto obdobie. Vonku je pochmúrne a vy sa zabalený v deke a s čajíkom v ruke zadívate a vložíte do príbehu. Oba tieto filmy pre mňa veľa znamenajú, aj keď Teória všetkého pre mňa znamená najviac. Je to krásny film, ale zlomí vám srdce. Na Never Let Me Go sa musíte pripraviť, pretože je to nesmierne depresívny film, ale rozhodne sa oplatí vidieť. Tak teda prajem vám príjemné pozeranie :).

2. Blogové narodeniny!

Viem, že začínať vetou "Och ako ten čas letí" je fakt klišé, ale neviem kde inde by som začala, pretože práve táto veta zrejme moje pocity vyjadrí najlepšie. Ako je vôbec možné, že teraz tu sedíme a oslavujeme druhé narodeniny, keď iba včera som klikla na ikonku "vytvoriť blog"? Možno, že to je nejaká chyba v matrixe, pretože toto nie je možné! Naozaj mi to príde ako včera, no v skutočnosti od tej doby ubehol dlhý čas a tak ako sa menil vzhľad blogu a vyvíjal sa dúfam k lepšiemu, menila som sa aj ja. Ako dospieval môj blog, dospievala som aj ja a postupne sa meníme spolu. Blog mi dal toho mnoho. Občas mám pocit, že mi toho dal oveľa viac než ja jemu. Zatiaľ čo ja mu dávam pár recenzií a článkov, on mi pomáha nájsť samú seba. Vďaka nemu sa zlepšujem v mnohých veciach a tak trocha aj mením pohľad na veľa vecí. Blog mi priniesol aj strašne veľa nových ľudí. Spoznala som ostatných blogerov. Už som nebola iba tá blogerka čo sama píše a rada číta ostatné blogy a túži spoznať ľudí čo ich píšu. Spoznala som ich. Našla som si kopu priateľov a je skrátka neskutočne skvelé poznať ľudí, ktorí sú rovnaký ako vy a ktorí milujú to čo vy. Nás knižných blogerov spája možno veľa vecí, ale najmä nás spája láska ku knihám, ktorá nikdy neprestane, ale bude pretrvávať. Keď sa raz stanete knihomoľom nie je to chvíľková záležitosť. Knihy si zamilujete, ale spätná cesta už neexistuje. Dobrovoľne si vyberiete cestu, ktorá už nikdy nemá konca. A vyberiete si správne. Knihy sú v dnešnej dobe výnimočné a sú jednou z tých krásnych vecí, ktoré nám ešte ostali. Kniha je priateľ, kniha je skvelý spoločník a kniha je únik z reality. Svet nie je vždy krásne miesto, aj keď rozhodne nie je úplne zlý. Pokiaľ táto Zem existuje znamená to, že stále sú tu dobrý ľudia vďaka ktorým to všetko ešte má zmysel. No občas proste potrebujete vypnúť a ujsť. Ráno vstávate, v škole máte samé stresy, prídete domov a zrazu chcete vypnúť a čo je lepšie než chytiť knihu a ponoriť sa do krásneho sveta plného dobrodružstva a fantázie? Nič! Kým som neblogovala, myslela som si ako málo deciek číta a aká je to veľká škoda. To som sa teda poriadne zmýlila. Zistila som, že stále mnoho ľudí číta a že knihy nezanikajú. Vždy ma zahreje na srdci, keď zistím a uvedomím si, že aj keď sa na svete vystriedalo už veľa vecí (vezmite si napríklad ako striedame elektroniku. Jedna vec sa vynájde a už je tu ďalšia, no a čo sa stane s tou starou? No jasné, že zanikne), ale knihy sú tu stále. A ja verím, že tu budú ešte ďalších tisícky rokov.

Nechcem vás tu unudiť mojimi dlhými a hlbokými teóriami, ale očividne je tento článok jedna veľká vykecávačka. Každopádne som šťastná ak si ju práve čítate a prečítate si ju až do konca. Ak mám ďalej hovoriť, čo všetko mi blog dal, tak musím poznamenať, že v jednom bode zrejme ostane prekvapený každý nový bloger. Keď som spoznávala ako to v Česko-Slovenskej blogosfére chodí, myslela som si ako si každý pomáha a podobne... Áno naša komunita je skutočne silná, radi sa kontaktujeme a pomáhame si, ale predsa len sa nájdu situácie, kedy sa to dá nazvať vojnou. "Za mojich" čias sa udiali také dve veľké vojny na ktoré si určite každý spomenie. Vtedy sa ukazuje ako sa blogeri dokážu hádať a že to nie je len také ružové. Ale o tom sa moc nechcem rozpisovať, pretože toto je narodeninový článok a nie o blogosfére. Teraz to znie akoby sa blogery navzájom podkopávali, alebo tak, ale to určite nie. Nechcela som aby to tak vyznelo. Práve že naozaj väčšina držíme pevne pokope a pomáhame si vo všetkých smeroch. V skutočnom svete sme priatelia a je to skrátka celé skvelé. Tento rok som sa zúčastnila aj na knižných zrazoch, ktoré boli skrátka úžasné a som rada, že som všetkých ľudí mohla spoznať :).

Uvedomujem si, že od začiatku som určite pokročila a našla sa v tom čo robím. Odjakživa som chcela písať príbehy a tvoriť knihy, no písanie mi proste nešlo. Keď už aj bol nápad, nenašli sa tie správne slová. Ale v recenziách som sa dokonale našla. Aj keď na sebe ešte stále pracujem a zrejme so sebou nikdy nebudem spokojná a stále tu je čo naprávať. Baví ma to a milujem svoj blog. Je to určitým spôsobom moja povinnosť a moja práca, ktorú robím s radosťou. Lenže čo by bol tento blog bez mojich milovaných čitateľov? Viem, že zatiaľ čo niektoré blogy majú pomaly 500 čitateľov, ja mám oveľa menšie číslo, lenže ja som spokojná. Nechcem sa naháňať za číslami, aj keď je jasné, že každý jeden nový čitateľ mi urobí neskutočnú radosť. Často sa stáva, že blogery si dávajú vzájomné sledovania, alebo tak a povedzme si úprimne, keď takáto dohoda prebehne je skutočne malá pravdepodobnosť, že jeden druhému vôbec niekedy zavítajú ne ten blog. Pre mňa je dôležité, že mám svojich stálych čitateľov, ktorí sa sem radi vracajú, radi čítajú moje recenzie, občas mi nechajú nejaký milý komentár, ktorý ma vždy poteší, a že mám čitateľov ktorí sa tu cítia dobre. Blog si skrátka svojich čitateľov musí nájsť. Môžete robiť čokoľvek, no nasilu si čitateľov nezískate. Nie skutočných čitateľov. Preto ďakujem vám všetkým! Bez vás by tento blog nikdy nefungoval a nešiel ďalej. Som rada, že vás mám a som veľmi rada, že môžme spolu osláviť druhý rok blogových narodenín. Tento blog mal narodeniny 19.9.2015, lenže nedalo sa mi článok napísať hneď za čo sa ospravedlňujem. Zlatúšikovia moji, veľmi som chcela usporiadať nejakú súťaž, ktorou by som vás potešila a odvďačila sa vám za krásne dva roky, ale nedá sa. Úprimne som aktuálne na mizine :D, takže to nepôjde... Ale sľubujem vám, že nejakú tú súťaž spravím dodatočne, takže sa máte na čo tešiť :). Článok sa už pomalý chýli ku koncu a ja vám gratulujem, že ste sa dostali až potiaľto. Ako posledné už zhrniem iba štatistiky, aby sme mali spoločne prehľad ako blog napreduje :)

1. rok 
Publikované komentáre: 503
Príspevky: 257
Počet sledovateľov: 47
Počet zobrazení stránok: 12 283

2.rok

Publikované komentáre: 1106

Príspevky: 329

Počet sledovateľov: 85

Počet zobrazení stránok: 26646

Ešte raz vám ďakujem za všetko! Dúfam a pevne verím, že takto spolu oslávime aj ďalší rok a vlastne ďalších veľa veľa rokov a že nás tu bude ešte viac. Pre mňa bol tento rok krásny, aj keď v niektorých momentoch ťažký, ale tak to už býva. Príspevkov som zrejme prispievala o niečo menej a aj kníh čítam pomenej, ale zas musím uznať, že keď nečítam len ako na bežiacom páse, tak si tie knihy aj oveľa viac užívam. Keď už sme tu takto oficiálne, tak chcem povedať aj to, že ruším svoju knižnú výzvu. Dokončím ju, ale nevnímam ju už ako výzvu a už teraz vopred mi je jasné, že som ju nesplnila. No nevadí... Aktuálne ma čaká ťažký rok a tak by som mala v škole zabrať. Som v deviatom ročníku a čakajú ma monitory z ktorých som vydesená na smrť, ale ja to zvládnem a držte mi palce. Ja vám ďakujem a všetko najlepšie blogu :).

Voľba / Nicholas Sparks

Voľba

Travis Parker má všetko, čo muž potrebuje: dobré zamestnanie, oddaných priateľov či priateľky, dom na morskom pobreží malého mesta v Severnej Karolíne. Plným dúškom si užíva vymoženosti bezstarostného nezáväzného života – pestuje vodné športy a s kamarátmi pravidelne usporadúva obľúbené grilovačky – a drží sa presvedčenia, že vážnejší vzťah so ženou by jeho zabehaný životný štýl iba obmedzoval. To však trvá iba do chvíle, keď sa do susedného domu nasťahuje Gabby Hollandová. Napriek pokusom o dobré susedstvo akoby atraktívna červenovláska spočiatku mala Parkera v žalúdku. Ich vzťahu nepomáha ani skutočnosť, že Gabby má dlhoročného priateľa. Napriek tomu sa Parker neúnavne pokúša získať priazeň novej susedky, ktorá onedlho stojí pred osudovou voľbou. Jeho vytrvalé úsilie napokon oboch privádza na prah spoločnej cesty, ktorú ani jeden z nich vopred nepredvídal. Osud má však pre nich pripravenú ďalšiu, oveľa ťažšiu voľbu.

Farby, sýte, akoby boli živé, v ňom vyvolávali predstavu, že príroda nám občas vysiela signály, aby sme nezabúdali, že po radosti zakaždým môže prísť zúfalstvo. No o chvíľu dúha zmizla, vrátilo sa krupobitie a uvedomil si, že radosť je niekedy iba ilúzia.

Ak mám byť úprimná musím začať s tým, že vlastne ani neviem kde mám začať. Veľmi, veľmi som váhala, či si túto knihu vezmem. Áno príbehy Nicholasa Sparksa som mala veľmi rada, no vždy sa mi jeho knihy až tak nevryli do srdca a vedela som, že niekde je chyba. Myslím si, že tá chyba bola skôr vo mne, než v jeho knihách a ten maličký kúsok ktorý mi tam chýbal som musela najprv nájsť sama v sebe aby som ho mohla objaviť aj tam. Som veľmi rada, že cez všetko som si ju nakoniec vzala a ani trošičku neľutujem, že som ju čítala. Práve v tejto knihe som konečne našla všetko čo som hľadala. Všetky Sparksove knihy sú skvelé, aj keď povedzme si úprimne všetky som nečítala, no z tých čo som čítala sa mi táto páčila asi najviac.

"Básnici vždy vravia, že skutočná láska sa končí tragédiou."

"A vy ste básnik?"

"Nie, iba opakujem, čo vravia básnici. Netvrdím, že s tým súhlasím. Ani vy s tým podistým nesúhlasíte. V láske uprednostňujem šťastný koniec."

Ak sa, ale zamyslíme nedá sa povedať, že by Nicholas bol nejak extra originálny spisovateľ. Veľa jeho kníh sú klišé a vkladá do nich rovnaké prvky ako do svojich predošlých len ich trošku pozmení, no základ je vždy rovnaký. Vždy sa tam musí stať nejaká tragédia, alebo sa tam priblúdi nejaká choroba. Avšak ani jednému čitateľovi tento fakt nerobí problém a aj tak patrí Nicholas Sparks k najobľúbenejším spisovateľov románov. Prečo to tak je? Jeho štýlom písma. Jeho fantáziou a hlavne tým akú atmosféru vie do príbehu vložiť. On rozhodne má rozprávačský talent. Zakaždým svoje príbehy napíše v okúzľujúcom prostredí a ako som už spomínala tá atmosféra je neskutočná! Keď čítate jeho knihy prestávate vnímať realitu a doslova sa ocitnete tam niekde medzi hrdinami príbehu a vidíte to krásne prostredie. Nicholas Sparks je rozhodne skvelý spisovateľ cez všetky nedostatky a nedokonalosti. A možno aj vďaka tým drobným chybičkám je jeho talent ešte krásnejší.

"Poznám svoje možnosti. No aj tak si želám, aby som toho vedela viac. Keď som bola v siedmej triede, mala som učiteľa, ktorý miloval astronómiu. Vedel rozprávať o hviezdach tak, že som si to navždy zapamätala."

Hlavnou postavou príbehu je Travis Parker. Travis je mladý muž, ktorý by už aj túžil po zázemí a rodine, keďže je veľmi rodinne založený, no stále mu v živote niečo chýba. A tak strieda ženy, užíva si život, ale necíti sa byť naplnený. Jeho život by mu mohli ľudia naozaj závidieť. Má skvelých priateľov s ktorými má krásne zážitky a užíva si s nimi krásne a nezabudnuteľné chvíle, ale čo sa týka súkromného života, tak to nie je až taká sláva. Travis strieda ženy, pretože žiadnu zo žien ktorú mal skrátka nemiloval. Travis je postava, ktorú si zamiluje zrejme 99% ženskej populácie ani ja niesom výnimkou. Je zábavný, milý, obetavý a naozaj skvelý priateľ. Je to proste človek, ktorého chcete mať

vo svojom živote a tráviť s ním čas.

Táto kniha však nemá len jednu hlavnú postavu. Hlavnou postavou je aj Travisova susedka Gabby Hollandová. Tá je silná, samostatná žena, ktorá presne vie čo chce od života, no aj tak jej všetko nevychádza ako by chcela. Jej dlhoročný priateľ s ktorým už je dlhý čas s ňou akoby nemal ďalšie plány a tak ich vzťah upadá a je doslova prázdny. Myslí si, že čo robí ju napĺňa a robí šťastnou, no uvedomuje si, že to to tak nie je. Keď sa konečne zamyslí, zistí, že jej život vôbec, ale že vôbec nie je tak ako vždy chcela. Potrebuje začať odznova a konečne byť sama sebou. Gabby je skvelá. Spočiatku mi možno aj mierne liezla na nervy, no potom som si ju obľúbila. Je silná, takisto zábavná, milá a áno občas stráca nervy, no nech sa deje čo sa deje je inteligentná, rozvážna a zamilujete si ju.

Donedávna sa mu zdalo, že ešte veľa toho nepozná. Jestvujú ľudia, ktorí tvrdia, že poznajú na všetko odpoveď, alebo aspoň odpovede na zásadné otázky života, ale Travis im nikdy neveril. Na ich sebavedomí, s akým rozprávali alebo písali, bolo čosi ospravedlňujúce.

Ja som v prvom rade šťastná, že som si našla cestu k tomuto skvelému autorovi a objavila som jeho spisovateľské čaro. Doma mi leží ešte jedna knižka od neho, ktorú som si dodnes neprečítala, takže verím, že sa k nej dostanem čo najskôr a pevne dúfam, že si prečítam aj jeho ostatné knihy. Čo sa týka tejto knihy, tak ja vám ju vrele odporúčam. Pre mňa to bola zatiaľ najlepšia kniha od Sparksa. Síce mi zlomil srdce a celé som to riadne prežívala, stálo to za to a vždy sa k nej budem rada vracať. To, že som si vybrala túto knižku bolo skvelé rozhodnutie. A možno som si ju nevybrala ja, ale ona mňa...

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.

Knihu si môžete kúpiť, napr. TU.

Moje hodnotenie:

Učiteľova dcéra / Jullie Klassen

Učiteľova dcéra

Romantický triler s prívlastkom druhá Jane Eyrová z regentského obdobia. Emma Smallwoodová chce pomôcť svojmu otcovi, súkromnému učiteľovi, vyriešiť finančné ťažkosti, preto s ním odchádza do sídla baroneta Gilesa Westona a jeho štyroch synov. Pár dní po ich príchode sa začnú diať divné veci: kto je tou záhadnou osobou, ktorú Emma počuje hrať v noci na klavíri, hoci je hudobný salón prázdny? A kto sa vkráda do jej izby a necháva za sebou zvláštne odkazy?
Baronetovi starší synovia, Phillip a Henry, zápasia s vlastnými problémami a tajomstvami. Knihomoľku Emmu si zo školských čias pamätajú obaja, ale jedného z nich začne teraz nečakane priťahovať... Keď sa situácia vyostrí, dokáže Emma prísť na to, ktorému z bratov dôverovať a ktorého podozrievať?

V prvom rade musím povedať, že ja ani vlastne neviem kde mám začať. Toto je pre mňa kniha, ktorú som si chcela prečítať už celú večnosť. Objavila som ju naozaj dávno pradávno a od tej doby mi neschádzala z mysle. Veľmi som si ju túžila prečítať, no aj tak vždy prišli iné knihy, vždy mi do toho skrátka niečo prišlo a ja som sa až doteraz nedostala k tomu aby som si ju prečítala. Avšak teraz prišla tá správna chvíľa a ja som ju zrazu držala v rukách a nič mi nebránilo v tom aby som sa do nej začítala. Je zaujímavé čítať knihu po ktorej túžite, no túžite po nej strašne dlhý čas. Vnímate ju inak a do toho čítania sa vložíte celý. Ja som sa do nej púšťala s veľkým očakávaním. A možno aj strachom. Vo všeobecnosti je známe, že keď od knihy čakáte veľa, môže sa veľmi ľahko stať, že ostanete sklamaný. Nahlodával ma trocha tento pocit strachu. Čo ak ostanem sklamaná? Čo ak som sa tešila na niečo čo vôbec nie je dobré? No čo myslíte čitatelia moji, ako dopadla u mňa táto kniha? 

"Chvíľu to trvá, kým ju človek odstráni, ale myslím, že s mnohými krásnymi vecami v živote je to rovnako: na to, aby sme si ich naplno vychutnali, musíme vynaložiť trochu úsilia."

Od prvej stránky som z nej mala veľmi dobrý pocit. Spočiatku mi prišiel štýl písania až príliš jednoduchý, no to sa po niekoľkých stranách veľmi rýchlo zmenilo. Autorka sa iba zrejme potrebovala troška rozpísať a rozbehnúť. Štýl písania sa mi páčil. Autorka krásne opísala okolie Cornwallu. Či už jeho drsné, chladné končiny, alebo aj jeho krásy a lepšie stránky. Dokázala vytvoriť skvelú atmosféru, dobrú zápletku.. aj keď pre niektorých čitateľov po niektorých stránkach značne predvídateľnú. No najmä sa mi veľmi páčili postavy, ktoré vymyslela. S nimi sa totižto naozaj vyhrala. Každá postava mala svoj určitý charakter a mala v sebe niečo čím sa vyznačovala.

Kniha sa perfektne čítala. Do deja ma to vtiahlo tak veľmi, až som si knihu vláčila všade so sebou. Čítala som v autobuse, v škole, všade! Zakaždým, keď som prišla domov zo školy som sa tešila na to kedy si sadnem a budem pokračovať v čítaní. Keď som si čítala v škole a zazvonilo na hodinu, chcelo sa mi plakať, pretože ja som chcela čítať, čítať a čítať. Je to neskutočne pútavé a naozaj ten dej vás proste vtiahne. Ja som mala veľmi často pocit, že som niekde tam medzi hrdinami a pozorujem ich, prežívam to s nimi... Keď som čítala, nevidela som slová, ale obrazy. To na knihách vždy oceňujem najviac, pretože nie každá vás dokáže takto pohltiť.

Hlavnou postavou tejto knihy, ako ste sa už v anotácií mohli dozvedieť je Emma Smallwoodová. Doslova dcéra učiteľa. Inteligentná, vzdelaná a sčítaná. V tej dobe sa to dalo povedať o málo ženách, pretože vtedy boli takéto ženy vzácnosťou. Emma bola intelektuálka, no v tej dobe to slovo nebolo lichôtkou. Ja som si Emmu neskutočne obľúbila. Bola rozvážna a naozaj v tej hlave niečo mala. Vždy dokázala ovládať svoje pocity, občas bola skutočne tvrdá ako kameň. No to značí, že to bola veľmi silná osobnosť. Emma je rozhodne odvážna a svojim charakterom správaním a celkovo tým aká je sama sebou si ju istotne zamilujete aj vy.

No mojou skutočnou láskou je Henry Weston. Najstarší brat z rodiny Westonovcov. Bože ten bol tak úžasný, že ja som "žrala" každé jedno jeho slovo. Takto som sa už pomerne dlho nezamilovala. Myslím, že Henry sa dokonca zaraďuje medzi mojich najobľúbenejších knižných mužských hrdinov. Bol odvážny, múdry, rozvážny, zároveň zraniteľný, citlivý a skrátka fakt dokonalý. Lenže jeho dokonalosť nebila do očí. Autorka čitateľa nenúti zamilovať si ho. Neopisuje ho ako Boha a nenúti čitateľky milovať ho. Ono to príde úplne prirodzene. No takto prirodzene vie prísť aj absolútna nesympatia. V knihe nájdete aj také postavy...

Na mýte napokon nezáleží; v skutočnosti záleží na charaktere a na tom, ako človek naloží so životom a darmi, ktoré mu Boh dal. A na každodennom rozhodnutí konať čestne, aj napriek sebeckým sklonom a slabostiam, ktoré sú vlastné všetkým ľuďom.

Jedno mi je však veľmi ľúto. Táto kniha je skutočne kvalitné dielo. Je to skvelá klasika a skutočne je to niečo na štýl Jany Eyrovej, alebo Jane Austenovej. Síce to je napísané v tejto dobe, no autorka to dokázala dotiahnuť do dokonalosti a vy máte pocit, že to písala v období Charlotte Bronteovej. A tak iba neveriacky krútim hlavou, prečo je táto kniha taká neznáma a takmer nikto ju nečítal? Ja len tak troška dúfam, že aspoň touto recenziou niekoho nalakám a ten niekto zasa naláka ďalšieho človeka a kniha sa aspoň troška preslávi. Bola by strašná škoda keby ostala takáto neznáma. Som veľmi rada, že som si ju prečítala a verím tomu, že sa k nej ešte mnohokrát vrátim. Je to skvelý príbeh, ktorý má svoje tajomstvá a naozaj odporúčam. Navyše obálka je veľmi pekná. Skvele sa bude vynímať v poličke :).

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly.

Knihu si môžete kúpiť, napr. TU.

Moje hodnotenie :