Novinka od Niny Protušovej | Nočný motýľ

Vydavateľstvo: YOLi

Rok vydania: 2022

Počet strán: 368

Dora trpí netypickou, no predsa len nie zriedkavou diagnózou, ktorou je námesačnosť. Od malička sa dostáva do najnepríjemnejších situácií skrz jej nočné výlety, ktoré sama nechcene podniká. Jej život však vôbec nie je zlý a keď urobí svoju poslednú skúšku a prácu do školy, článok do univerzitného časopisu, prázdniny sa môžu začať! Po udalostiach, ktoré si prežila si túto bezstarostnosť užíva plnými dúškami. Avšak jej pokojné obdobie je len klamlivé a už čoskoro sa minulosť, ktorá ju trápila začína opäť objavovať v jej živote.

Najprv sa jej udejú zdanlivo nepodstatné náhody. Postupom času však prichádza na jediné, a to že ju niekto poriadne vydiera. Spolu s milým susedom Adriánom postupne odhaľujú o čo môže danej osobe ísť a najmä prečo tú osobu tak veľmi vydesil jeden článok do obyčajných školských novín... Súvisí to s minulosťou, na ktorú sa snažila zabudnúť? Alebo v tom je ešte niečo viac? A čo sa stalo v minulosti?

V tomto roku je pre mňa Nočný motýľ zatiaľ najväčším prekvapením. Keď mi prišla ponuka od Ikaru, bez rozmýšľania som si knihu vybrala (aj keď som to dovtedy nemala v pláne). Bolo to spontánne rozhodnutie, ale priznávam, že som bola zároveň zvedavá na písanie Niny. Už sú to roky odkedy som čítala jej prvotinu a zaujímalo ma, či sa v jej písaní niečo zmenilo a ako sa jej darí. Veľmi som sa tešila, pretože na jej novšie príbehy som počula čoraz lepšie ohlasy a tak som rada, že jedným ďalším pozitívnym môžem prispieť aj ja.

Táto knižka je doslova čítaním na jedno posedenie. Od začiatku som sa do nej okamžite začítala a dokonca sa jej podarilo prelomiť moju čitateľskú krízu, s ktorou mi nevedela pomôcť žiadna iná kniha. Príbeh sa totižto začínal bez žiadneho dlhšieho úvodu, ale okamžitou akciou. Do deja ma to tak vtiahlo ešte hlbšie a hlavnú hrdinku Doru som začala vnímať ešte bližšie. Jej charakter mal drobné chybičky, ale po celý čas som jej držala palce a súcitila s ňou. Hnevala som sa, keď som čítala o jej priateľoch a nespravodlivých spomienkach, ale tešila som sa s ňou, keď sa postupne v živote nachádzala a bola šťastná. Čítať príbeh jej očami bola zábava, pretože je to obyčajné dievča, v ktorom sa nájde takmer každá čitateľka, ktorej sa knižka dostane do rúk. Mne osobne dokonca veľmi pripomínala samotnú autorku. Netuším, či to bol zámer a koľko jej Nina darovala svojich vlastných vlastností za predpokladu že mám pravdu, ale výzorom sa mi jednoznačne podobali! Akoby Nina do príbehu vložila aj kúsok seba. 

A to bolo sympatické. Ešte sympatickejšie mi však bolo jej samotné písanie. Je vidieť, a najmä cítiť, že jej tvorba prešla dlhým procesom a ešte dlhšou cestou. Jej štýl dozrel, dorástol a zdokonalil sa. A to až do takej miery, že by som nebyť slovenských miest na ktorých sa príbeh odohrával, ani len netušila, že čítam slovenské dielo. Veľmi pekne sa hrala so slovíčkami, dokázala situácie vykresľovať tak, že som sa cítila byť ich súčasťou a príbeh bol uveriteľný. Plus mala moju 100% pozornosť a sympatie k hrdinom. 

Po prečítaní jej najnovšej knižky jej držím palce a som presvedčená o tom, že tento príbeh nebol posledným. V to aj úprimne dúfam, pretože na ďalší sa už vopred veľmi teším! 

Nočný motýľ je tajomný, záhadný a hlavne skvelý. Verím, že či už mladším alebo starším čitateľom ponúkne oddych, a vtiahne ich do deju tak ako aj mňa. Nuž, a ak nad čítaním ešte stále váhate, tak mi verte a choďte do toho :)! 

Moje hodnotenie:

Rýchle odporúčania | Príbeh o príbehoch a divoká Aljaška

Krajina ľadu je knižka po ktorej som pokukovala už počas zimného obdobia v knižnom sklade, v ktorom pracujem. Vždy, keď niekomu putovala do objednávky, neudržala som sa a aspoň letmo som si ju prelistovala alebo sa počas voľných chvíľ vytratila a išla si ju obzrieť. Príbeh ma fascinoval a tušila som, že by z toho mohol byť skvelý zážitok. Zrejme aj preto moja voľba darčekov od Ježiška smerovala priamo sem :). A neoľutovala som! 

Príbeh je písaný z dvoch uhlov pohľadu a v oboch prípadoch je písaný formou denníkov. Zatiaľ, čo v divokej a ľadovej Aljaške sa vydáva Allen Forrester na expedíciu so svojou skupinou mužov, jeho tehotná manželka Sophie prekonáva celkom odlišné, no rovnako bolestivé úskalia, ktoré sa spájajú so spoločenským vnímaním žien. Obaja si zapisujú udalosti svojich dní do denníkov, pričom Allen prežíva stretnutie s divokými kmeňmi Indiánov a snaží sa prejsť popri rieke Wolverine do údolí, ktoré zatiaľ nie sú zmapované. Na ceste sa stretáva s nevysvetliteľnými zážitkami a je veľmi otázne, či jeho zážitky nesú mystickosť alebo sú spôsobené krutou zimou a hladom. Nejeden raz vyzerá expedícia takmer beznádejne, ale Allen sa len tak ľahko nevzdáva a po celý čas sa snaží krajinu pochopiť a prijať.

Sophie však prežíva celkom iné obdobie života. Netrpí hladom, ani zimou, či dokonca ohrozením na živote. Jej zápisky sú však o psychike, o vnútornom (bohatom) svete, o frustrácii, či o spoločenských nezmysloch. Sophie je žena, ktorá má jedinú smolu v tom, že sa narodila do nesprávnej doby. Je nadčasová, inteligentná a zvedavá, čo je takmer vražedná kombinácia v časoch, kedy by mala byť poslušná a úslužná. Bolo však nesmierne zaujímavé sledovať ako sa nevzdáva svojich ambícii a cez všetky klebety sa snaží pracovať na veciach, pre ktoré mala vášeň.

Kniha má navyše nádhernú atmosféru, ktorá je doslova magickou, záhadnou a nepredvídateľnou zároveň. Autorka píše nádherným štýlom, ktorým si po celý čas udržala moju pozornosť a tak ako pri Dcére snehu, aj v tomto prípade sa kniha stala jednou z mojich obľúbených. 

Ďalší vianočný darček a ďalšia skvelá voľba!

Aj keď v prípade Kníhviazača som neraz veľmi váhala, či je to kniha, ktorá by bola mojou šálkou kávy. Obálka bola nepochybe nádherná (neraz som po nej hodila očkom) a príbeh znel sľubne. Stále som však v sebe cítila váhanie a áno... extrémne som knihu vopred podceňovala. Bála som sa, že sa nechám len zlákať jej prevedením, ale som rada že som sa nakoniec vykašľala na svoje myšlienkové pochody a pustila sa smelo do nej. 

Pretože to bolo famózne! A to už od samého začiatku... Ako som knižku zobrala do rúk, tak som aj bola takmer na jej závere. Príbeh mi utekal rýchlosťou svetla a ja som sa po celý čas nedokázala odtrhnúť. Bolo to dynamické, záhadné, tajomné, malo to atmosféru... Ani mi nenapadá, čo by tomu chýbalo, pretože minimálne všetky prvky po ktorých mám vo zvyku dychtiť, mi autorka ponúkla ako na dlani.

Príbeh sa delí na tri časti. V prvej sa spoznávame s hlavným hrdinom Emmettom, ktorý je farmárom a žije obyčajným životom spolu so svojimi rodičmi a mladšou sestrou. Teda takmer obyčajným, nakoľko trpí nevysvetliteľnou chorobou počas ktorej netuší, čo sa s ním deje. Rodičia si tiež nevedia dať rady a tak, keď Emmett dostane ponuku stať sa učňom v kníhviazačskej dielni, navedú ho aby ponuku prijal. Tam objavuje nádherné knihy, ktoré v sebe nesú niečo zvláštne - spomienky. Do viazačškej dielne prichádzajú ľudia, ktorí túžia pochovať svoje tajomstvá, či zbaviť sa ťaživých myšlienok na tragédie a tak si nechávajú svoje spomienky zviazať do kníh a tým z ich myslí spomienky miznú. Emmett však netuší, že v dielni sa nachádza aj niečo neobyčajnejšie, než cudzie osudy, a to jeho vlastný zväzok. Čo však bolo také ťažké, až ho to prinútilo zabudnúť?

Nuž ako som povedala... Fascinujúci svet. Fascinujúca myšlienka. Fascinujúci príbeh. Určite vám knihu odporúčam, i keď popravde nie je len záhadnou, ale je aj ľúbostnou. A pár, o ktorý sa jedná možno nie je taký typický, ako by mnohí čakali. Viac vám však nepoviem a verím, že viac ani netreba :).