piatok 29. decembra 2017

Výlevy bez hodnoty | Alebo ako nažívam tieto dni

Ahojte moji milí čitatelia :)!
I keď by som momentálne mala dopísať niekoľko recenzií, vyťažiť pár článkov a rozhodne by som mala byť oveľa, oveľa produktívnejšia... Nedeje sa tak. Nie som v nálade písať recenzie, no aj tak mám potrebu iba tak si popreháňať prsty po klávesníci a písať. O čom? O ničom. O všetkom.
Nie som spisovateľka, takže žiadny rozpísaný príbeh nemá dnes šancu na posun. Jediná možnosť písania a vyrozprávania sa je blog. Tak mi teda odpusťte tento "neproduktívny, nepodstatný" článok a vypočujte si moje nekonečné, ďalšie výlevy.

Posledné dni sú pre mňa veľmi príjemnou zmenou. Tipujem, že dôvod pozdvihnutia nálady nebude nič iné, než prázdniny. Čo si budeme hovoriť... Škola mi neprospieva a ja úbohé chúďa si zaslúžim oddych. Kto nie? Nuž, ale seriózne. Je naozaj príjemné odrazu sa nemusieť učiť (alebo aspoň úspešne prehliadať fakt, že toho budem mať posledné dni veľa). Konečne mám kopu času na čítanie, čo využívam naplno. V roku 2017 to s mojím čítaním bolo všelijaké. Mala som niekoľko čítacích kríz a celkovo... No na konci roka som sa pozviechala a dobehla všetko, čo mala. Cítim sa naozaj spokojne. Čo aktuálne čítate? Ja som sa KONEČNE pustila do prvého dielu Hry o tróny. Cítim sa ako šťastná, spokojná želatinka, pretože tento príbeh si ma úplne omotal okolo prsta. Je to tak neskutočne pútavé! Keď som videla počet strán a dĺžku knižky, veru nechcelo sa mi do toho pustiť, no teraz sa neviem odtrhnúť. Tento článok píšem zrejme iba preto, že po celodennom čítaní sú moje oči zrelé na dôchodok a potrebovala som si oddýchnuť, či utriediť myšlienky.
Máte radi Game of Thrones? Ja som sa tomu veľmi dlho bránila, pretože... "Nieeee ja na to nemám žalúdok". Omyl, omyl. Začala som so seriálom a už pekný čas závysláčim. Nechápem, ako som tomu mohla odolávať, tak dlho!

Ako ste strávili Vianoce? Potešili darčeky? Poslúchali ste celý rok?
Ja si rozhodne nesťažujem. Ježiško mi nadelil super veci a do poličky mi pribudli krásne knižky. Akosi sa neviem rozhodnúť, či ich odhaliť už tu a teraz alebo im venovať osobitý článok, no zrejme to nejdem zbytočne naťahovať a poviem vám. Pri každej jednej sa moje srdiečko rozbúchalo o niečo viac, no taktiež sa v jednom prípade skoro zastavilo. Totižto Harry Potter booox. Bože týmto sa mi splnil sen. Už niekoľko rokov som po ňom túžila a stále nemôžem celkom rozdýchať, že ho konečne mám.

O pár dní tu máme Nový rok. Neviem, ako vy, no kým si zvyknem na písanie nového dátumu, bude to vyzerať veľmi dlhý čas nejak takto: 20178. Každopádne by som vám chcela už teraz popriať všetko dobré do nového roku. Veľa, veľa jedla, pohodičky a rozprávok v telke. Po oslavovaní nech nikto neskončíte na výplachu žalúdku, nech sa nikto nezadusí kosťou rybky a veľa, veľa zábavy. Nech sa vám v tom novom roku splní všetko po čom túžite, predsavzatia držia a všetky sny sa stávajú realitou. Snáď si každy z nás príde na to svoje a dokáže sa zastaviť v tejto rýchlej dobe. Nájde si čas na zamýšľanie a všímanie si okolia. Človek by ani nepovedal, ako vie dať zabrať nájsť si čas na bežné, prirodzené veci... Nech máme po celý rok úsmev na tvárach.


Čo by som ešte rada spomenula je včerajší tradičný, vianočný, blogerský zraz v Žiline. Tento rok sa zraz opäť úspešne uskutočnil a ešte úspešnejšie ukončil. Bola to zábava a celkovo bolo veľmi milé spoznať nových ľudí, stretnúť známych s ktorými sa bežne nevidíte a porozprávať sa s ľuďmi s ktorými toho máte veľa spoločného. Celý zraz mal príjemnú atmosféru a počet účastníkov bol viac, ako bohatý. Domov som si odniesla naozaj poriadnu kôpku kníh, takže maximálna spokojnosť. Fotky ešte žiaľ nemám, no to nevadí. Bolo skrátka výborne :).

...Taakže, ako som spomínala. Článok nemá žiadny hlbší zmysel, no keď mám pravdu povedať. Niekedy sa vám rada iba takto prihováram, vykeciavam a zamieňam vás za denníček.
Teším sa na vaše komentáre a prajem krásny večer :)! Popíšte mi, ako sa máte, čo čítate. Akúkoľvek hlúposť. Majte sa krásne ♥!

streda 13. decembra 2017

Vražda v Orient exprese / Agatha Christie

Originálny názov: Murder on the Orient Expres
Autorka: Agatha Chrisie
Vydavateľstvo: Slovenský Spisovateľ
Rok vydania: 2017
Počet strán: 184

Jedna z najlepších a najslávnejších detektívok legendárnej Agathy Christie vychádza v 2. vydaní zároveň s premiérou nového rovnomenného filmu. Trojdňová púť prepychového Orient expresu naprieč Európou prebieha bez problémov až do chvíle, keď uprostred noci vlak náhle zastane, lebo trať zablokovali snehové záveje. Ráno cestujúcimi, medzi ktorými je aj Hercule Poirot, otrasie správa, že amerického milionára Ratchetta našli v kupé dobodaného na smrť. Vyšetrovanie zložitého prípadu s množstvom podozrivých sa pre slávneho detektíva zmení na preteky s časom - za každú cenu musí odhaliť vraha, skôr než udrie znova...

Slávny Hercule Poirot - drobný Belgičan  so zmyslom pre detaily a sklonom k perfekcionizmu, bol mojim dobrým spoločníkom už od útleho detsva. Ako malá som seriál spracovaný podľa knižiek sledovala bez dychu a pravidelne. Detektív, ktorý zatiaľ vždy odhalil páchateľa a žiadna záhada preňho nebola nevyriešiteľná mi prirástol k srdcu, a tak mi sklon k závislosti, na tvorbe Agathy Chrisite zostal dodnes. 

Veľmi dávno som od nej čítala dielo, ktoré som uchmatla z babkinej knižnice (Zlo pod slnkom), no ako spomínam... Je to už pár rokov dozadu a myslím, že už bol naozaj ten správny čas rozšíriť si obzory. Vražda v Orient exprese mi na to prišla, ako správny adept. Na film sa mi žiaľbohu nepodarilo ísť do kina, no ihneď som si zaumienila, že aj tak si chcem, ako prvé prečítať knižku. Nové vydanie som si zamilovala od prvej chvíle, pretože tá obálka je neskutočne krásna. Takmer okamžite vás dokáže zaujať a navyše (aspoň vo mne) to evokovalo pocit, že je to knižka, ako stvorená na zimné večery.

V tomto príbehu čaká Poirota neľahká úloha. Začína sa to celkom nevinne. Pán Poirot má pred sebou dlhú cestu vlakom, pričom počasie za oknami je chladné, zimné a podmienky na cestu nie sú ideálne. Neblahé podmienky sa potvrdia úplne, keď vlak uviazne kvôli snehu a vo vlaku sa odohrá vražda. Vrah sa ukrýva medzi cestujúcimi, ale kto to môže byť? Je tu ďalšia osoba? Znie to, ako prípad hodný Poirota, nemyslíte?

Knižka sa číta veľmi dobre. Agatha má čitateľný, ľahký a svieži štýl písania, čo nie je celkom zvyčajné pri klasickejších knižkach. Jej knižky by som totižto do klasiky určite zaradila :). No každopádne je to tak. Príbeh ubieha príjemne a dokáže vás udržať v napätí. Vo voľnom čase zvyknem dodnes pozerať seriál a spravidla sa snažím uhádnuť vraha. Počet úspešných odhadov je viac, ako minimálny, ak vám mám pravdu povedať, no niekedy sa predsa len zadarí. Bola som však šťastná, že Orient expres patrí k tým ťažším orieškom a uhádnuť vraha som nedokázala a ani som nemala odvahu to vôbec skúšať. Záver bol napokon tak prekvapivý, že uhádnuť toho pravého by sa mi aj tak ani nepodarilo.

Dej bol zamotaný, autorka po celý čas zavádzala a tak pomaly odhaľujete skutočnosti krôčik po krôčiku spolu s detektívom.
Nemám to ešte potvrdené, pretože nechcem súdiť podľa dvoch diel, no... Agatha má zrejme na svoje knižky už určitú schému. Samozrejme všetky jej príbehy sú odlišné a zápletky sú iné, no priebeh deja je podobný. Najmä, čo sa týka vypočúvania. Pamätám si, že po prvýkrát pri Zle pod slnkom som bola veľmi prekvapená, pretože vypočúvanie sa tiahlo na niekoľko kapitol (a veru nebolo ich málo). Tu som na to už však bola pripravená a tento spôsob priebehu sa mi zapáčil. Autorka vám podsúva drobné návnady a stopy, ktoré si všimne iba veľmi pozorný čitateľ.

Koniec koncov som s príbehom veľmi spokojná. Zistila som, respektívne utvrdila som sa v tom, že Agatha Chrisie je pre mňa to "pravé orechové". A že si jej ďalšie knižky rozhodne chcem prečítať postupom času. Vražda v Orient exprese má svoje osobité čaro a ak vám pri pohľade na obálku napadlo, tak ako i mne, že je to ideálne čítanie na zimné večery - nie je to len pocit, ale holý fakt. Neviem si predstaviť nič lepšie, než prítmie, nejaký ten tlejúci krb, útulie domova a táto knižka v rukách. Určite odporúčam :)!
Navyše, kedže sa už blížia tie Vianoce... Táto kniha je skvelou variantou darčeku. Je vhodná takmer pre každú vekovú kategóriu a zaujme široký rozsah čitateľov.

Za knižku veľmi pekne ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly.
Kúpiť si ju môžete napr. na tejto adrese.

Moje hodnotenie:

nedeľa 10. decembra 2017

Knižný advent | Vianoce trochu inak

Zdravím :)!
Čas letí ako voda, a tak vás vítam pri ďalšom vydaní článku z Knižného adventu, ktorý usporiadal Adrián. Mám pocit akoby neubehol týždeň, ale sotva dva dni, maximálne tri, no tak to už zrejme chodí... Aj nedávno som uvažovala nad tým, že ako dieťaťu mi prišiel čas do Vianoc, ako doba nekonečného čakania a teraz sa ani nestíham nadýchnuť, už sme k tomuto sviatku bližšie a bližšie. Máte to tak aj vy? Aj vám ten čas príde stále kratší? Nákupy darčekov súria, čas sa kráti... Vianoce sú podstatne iné, keď sa na ne odrazu musíte pozerať aj z tohto hľadiska.

No som veľmi rada, že písanie článku vyšlo práve na dnešný deň, pretože unavená (avšak viac ako príjemne) sa usmievam nad tým, aký krásny, vianočný deň som prežila. Bola som nakupovať s kamarátkou dárčeky a prekvapivo to neboli žiadne stresujúce behačky po obchodoch. Zistila som, že kupovanie pre druhých je oveľa príjemnejšia činnosť, než pre seba a tie nákupy som si užila oveľa viac, než zvyčajne. S kamarátkou sme si po ceste púšťali koledy a následne sme doma pozerali Lásku cez internet, čo je vianočný film, ako vyšitý. Aj keď už momentálne oči držím otvorené iba s obrovskou námahou, cítim sa šťastne a spokojne. Viac takýchto dní si prosím! :)
S takouto náladičkou sa mi predsa len píše lepšie na tému Vianoc.

1. Tropické Vianoce: Áno či nie?
Popravde asi skôr nie. Viem, že chladné, zimné Vianoce sú v podstate iba osobným zvykom, no je to zvyk, ktorý by som zrejme nechcela meniť. Akože dala by som sa prehovoriť na aspoň jedny v živote a zaujímalo by ma, aké to je v iných krajinách. Ako to prežívajú a aké majú tradície a zvyky... No určite uprednostňujem zasnežené Vianoce s dlhými zimnými večermi. Má to pre mňa väčšiu atmosféru.

2. Vianoce bez darčekov
Prečo nie? Áno, nebudeme si klamať. Mám rada darčeky... kto nie? No dalo by sa to prežiť. Ak by to mali byť hodnotné Vianoce s rodinou, priateľmi. S tradíciami a naozaj šťastne, pohodovo prežité, tak by mi tie darčeky nechýbali. No myslím, že i tak by som skúsila ostatných obdarovať aspoň nejakým výrobkom alebo tak. 
Len tak pre zaujímavosť. Páčia sa mi aj staré tradičné Vianoce, aké fungovali na Slovensku kedysi. Mohlo by byť zaujímavé, prežiť niečo podobné.
No zatiaľ som spokojná, tak ako to je :D.

3. Vianoce na dovolenke / mimo domova
Počíta sa, ak prežívam Vianoce spravidla u starej mamy? Pretože ešte ani jedny v mojom živote som neprežila na inom mieste. Je to naša tradícia, že sa zídeme a strávime ich spolu.
No ak si predstavíme nejakú chatku... Nuž viem si to zrejme predstaviť. Ak by som tam mala pri sebe blízkych, tak by to mohlo byť zaujímavé. Síce sa mi takéto niečo hodí zrejme viac k Novému roku, nepríde mi to ako zlý nápad.

4. Vianoce bez vianočných filmov
NIE. Bodka.
Vianoce bez vianočných filmov nie sú Vianocami. Nejde si to predstaviť a ani si to nechcem skúšať predstaviť. Amen.
Nepotrebujem vidieť všetky, čo idú alebo presedieť celý deň pred telkou. Bolo by pekné takýto program zameniť, napríklad za spoločné čítanie vianočných príbehov, ako Vianočná koleda a pod... Veľkú guľovačku. Stavanie snehuliaka. Záverečné pečenie alebo čokoľvek iné... No bez žiadneho? Nie.

...

Tak a to by sme mali. Teším sa na vaše komentáre a som zvedavá, či sa zhodujeme, respektívne, ako to máte vy... Taktiež sa teším sa na ďalší týždeň, keď sa tu pri článku zídeme opäť a touto cestou ďakujem aj Adriánovi, že vymyslel takýto skvelý "projekt" :). Majte sa krásne!

pondelok 4. decembra 2017

Knižný advent | Čo robiť, ak je vonku príliš veľká zima?

Ahojte moji milí čitatelia!
Dúfam, že práve prežívate jeden z tých pokojných, dlhých, zimných večerov, ktoré už v sebe pomaly, ale isto nosia i čaro Vianoc. Snáď v rukách držíte dobrú knižku a príbeh sa vám odvíja pred očami. Snáď bojujete s problémom "ešte jednej kapitoly..." a snáď vašu izbu osvetľujú tisícky svetielok a horúci nápoj v šálke vám ešte nevychladol. Toto všetko vám zo srdca prajem! Žiadne myšlienky, povinnosti, iba tú pohodu, ktorú Vianoce prinášajú.
Práve takýto pokojný, magický večer prinútil sadnúť si za počítač aj mňa.
Knižný advent, ktorý usporiadal Adrián z blogu Universe of Wonderful Books ma nesmierne nadchol. Na túto "akciu" som narazila včera, v prvú adventnú nedeľu, no žiaľ nemala som v tento deň už času nazvyš, aby som stihla napísať článok načas. Dnes sa však, tak či tak cítim v tej správnejšej náladičke. V izbe mi hrajú koledy (samozrejme staré, klasické... iné sa neráta O:) neskonalý milovník White Christmas vo svojom živli). Plamienok sviečky so svietielkami tlmene osvetľujú moju izbu a tak lepšiu atmosféru by som si ani nemohla priať.

Čo teda skutočne robiť, keď vonku za oknami husto sneží a vy ste odsúdený na pobyt doma? ...Akoby to niekomu z nás vadilo.

Čítanie
Verím, že prvý bod by vás ani vo sne nenapadol a takýto tip by ste určite nečakali. Takže nemáte zač!... Teraz už vážne :D.
Aj keď je tento bod veľmi "jasná záležitosť", bolo by hriech nespomenúť ho, pretože práve táto činnosť ide ruka v ruke s takýmito chladnými dňami, ktoré chce človek stráviť v teple domova. Nie je nič lepšie, než keď vonku poletuje drobné páperie a vy ste zababušený v teplej posteli s dobrou knižkou. Ak si navyše navodíte správnu atmosféru, skvele si aj oddýchnete a zlepšíte si náladu.

Filmy, či seriály
Vonku je zima, všade snehu a vám sa možno práve ani veľmi nechce čítať. Možno by ste uvítali niečo pričom môžete absolútne vypnúť myšlienky a iba si vychutnať pohodu. Lepší nápad, ako pozrieť si obľúbené filmy, rozpávky, či (ešte lepšie) vianočne filmy, nie je! To platí aj o seriáloch. Prečo si nespraviť maratón s kopou koláčikov a nehnúť sa z miesta pár hodín strávených v napätí príbehu?...
Pre mňa osobne je tradíciou každej zimy jeden konkrétny film, ktorý ma vie dokonale upokojiť, zabaviť a navodiť vo mne pocity, ako žiadny iný. Určite je to skvelý tip aj pre vás. O aký film ide?
Láska cez internet | You've got mail
Moja srdcová záležitosť :). Veľmi dobrou voľbou sú však určite aj Disneyho rozprávky a navyše... Čo by to boli za Vianoce bez Sám doma? To všetko vo vás dokáže vyvolať tú správnu vianočnú náladu a úsmev na tvári k tomu.

Čo tak si vyzdobiť izbu? *svetielkaaaa*
Pokiaľ trávite nejaký ten čas na sociálnych sieťach, ako Instagram alebo Tumblr, určite ste stihli naraziť na mnohé obrázky prekrásnych izieb, kreatívne vyzdobených, či obrázky s akoukoľvek vianočnou tématikou (viď. atmosférou). Skvelá príležitosť inšpirovať sa! Nevyzerala by vaša knižnica oveľa lepšie, keby ju zdobilo pár svetielok? A čo ten stolík, ste si istí, že sa vám naň nepýtajú sviečky?... Nemusíte to hrotiť a preháňať, no drobné zdobenie nikomu neuškodí... práve naopak. Razom by vyzerala vaša izba útulnejšie.

Čas s priateľmi
Tieto činnosti nemusíte robiť predsa iba osamote! Pozvyte si priateľov, nakopte si zásoby jedla a pitia a zvyšok dňa sa ani nehnite. Pozrite si filmy, zahrajte si nejakú spoločenskú hru a zabavte sa. Pohádajte sa na smrť pri spoločenskej hre, užite si zvolený film a hlavne sa tešte z prítomnosti jeden druhého.

Písanie
Pre blogerov ideálny čas! Máte resty alebo len veľa nevyužitých nápadov na články? Skvelý čas sa pustiť do práce! Uvarte si čajík, či kávu. Usaďte sa a píšte. Tak, ako aj mne teraz v tejto chvíli - v takýto pohodový večer je radosť písať :).
Ak ste kreatívni pokojne môžete zvoliť nejakú inú, ľubovoľnú činnosť. Kreslenie, pletenie, štrikovanie... Čo vám len na rozum zíde.

Pečenie
Na internete je snáď more receptov a zvoliť si môžete čokoľvek sa vám zachce. Ja osobne sa v poslednom čase snažím častejšie uchýliť k tomuto bodu. Na varenie som nemehlo, no pečenie je niečo celkom iné a napĺňa ma to radosťou. Je to výborný pocit, keď niečo vlastnoručne vytvoríte, pobavíte sa so zdobením alebo jednoducho prípravou a napokon vidíte výsledok, ktorý chutí. Navyše aj táto činnosť sa dá veľmi pekne skomponovať s priateľmi. Verte mi, že o zábavu by ste mali postarané.

Hudba a posteľ
Snáď najjednoduchší bod zo všetkých. Na všetko zabudnite. Vypnite myšlienky. Vezmite si svojich verných priateľov - slúchatká. Pustite si obľúbené pesničky (Spotify je v tomto smere skvelý spoločník). Ľahnite si... A dobre strávený čas je na svete.

Na záver vám môžem odporúčiť už iba jediné... Kaviareň
Je to zrejme individuálne, pretože z vlastnej skúsenosti viem, že zatiaľ, čo niektorí ľudia dokážu (tak ako aj ja) stráviť na týchto kúzelných miestach celé hodiny, niekto dáva od tohto ruky preč a radšej zvolí iný program. Pre mňa sú však kaviarne formou oddychu, relaxu a duševnej očisty. Prehnané, no pravdivé :D. Je veľmi dôležité nájsť si to správne miesto, kde pocitíte "ten pocit". Ten pravý, ktorý vám napovie, že ste na správnom mieste. Či s priateľmi, či bez... Vždy je to dobrý nápad :)!

sobota 2. decembra 2017

Jeden z nás klame | V nesprávny čas na nesprávnom mieste alebo...?

Originálny názov: One of Us Is Lying
Autorka: Karen M. McManus
Vydavateľstvo: Ikar
Edícia: YOLi
Rok vydania: 2017
Počet strán: 336

V jedno popoludnie sa piati stredoškoláci, ktorých na prvý pohľad nič nespája, ocitnú po škole, hoci nič zlé nespravili – vraj. Vzorná študentka Bronwyn, ktorá nikdy neporušila žiadne pravidlo, bejzbalová hviezda Cooper, ktorá vie len to, čo sa deje na ihrisku, krásavica a „typická“ blondína Addy, ktorá sa snaží zatajiť trhliny vo svojom živote, darebák Nate, ktorého od kriminálu delí azda len krôčik, a outsider Simon, autor počítačovej aplikácie, na ktorej si študenti strednej školy Bayview High môžu prečítať bulvárne klebety o svojich spolužiakoch. Všetci sa dobre bavia, okrem samotných aktérov. Práve na druhý deň Simon plánoval zverejniť na nete ďalšie pikantné historky. Už to však nestihne, pretože v škole náhle zomrel. Podľa vyšetrovateľov jeho smrť nebola nehoda. A zrazu sú všetci štyria podozriví z jeho vraždy.

Túto knižku som pred istým časom začala registrovať stále viac a viac na Instagrame alebo na základe rozrastajúceho sa množstva recenzií a ohlasov. Neustále mi ju vyhadzovalo na oči, až som si napokon istým spôsobom uvedomila, že by som knižku rada vzala do vlastných rúk a okúsila, čo je zač. S minimálnym množstvom informácií som si ju pridala pekne do wishlistu, až mi napokon prišla najnovšia ponuka z Ikaru a bolo rozhodnuté. Musela som tomu jednoducho dať šancu.

Vedela som, že Jeden z nás klame je prakticky tínedžerský triller (veľmi dobre. Niečo nové... paráda) - hovorila som si v duchu. Tínedžerské romantické knižky, ktoré sa nonstop točia okolo toho istého už vedia ísť v poslednom čase čoraz viac hore krkom a tak som sa potešila, že nebesá mi zhodili novinku, ktorá znie tak veľmi sľubne. Vražda a postupné odhalovanie skutočností ma lákalo a naozaj som sa úprimne tešila, ako vypnem svoje myšlienky a skvele si oddýchnem pri tejto novinke. Ako sa mi teda napokon páčila?


Nebudem to veľmi naťahovať a poviem vám rovno, že sklamaná som neostala. Ak aj bol začiatok rozpačitý, mohlo sa to týkať tak prvých (ani nie) 20 strán. Potom to už bežalo, ako po masle. Ani na chvíľu nie je jasné, kto samotnú vraždu spôsobil a či veríte alebo nie, je naozaj príjemné tipovať, kto za tým stojí. Troška si potrápiť mozog a lámať si nad tým hlavu... Bavilo ma, že som nemala istotu a nevedela som odhadnúť, kto to spáchal, pretože knižka tým pádom nebola predvídateľná, čo je rozhodne bod k dobru.

Páčil sa mi autorkyn štýl, ktorý mi ľahko a rýchlo sadol. Písala jednoducho, dej sa zbytočne nevliekol a vedela si udržať moju pozornosť. Gratulujem jej i k nápadu do príbehu vložiť veľmi krátke kapitoly vďaka ktorým som prežívala neustále stav, ktorý sa nazýva "Tak ešte jednu kapitolu..." Čo si budeme klamať. Pri jednej to nikdy neostane O:).
V situáciách kedy ste poriadne unavení a radi by ste šli v pokoji spať to je k celku problém, no časom to oceníte a je to pre vás plus. Šikovnosť autorky.

Hlavní hrdinovia mi boli taktiež sympatickí, aj keď pri niektorých mi trvalo, kým som si ich obľúbila. Knižka je totižto písaná v štýle, že pohľady štyroch hlavných podozrivých sa neustále striedajú a tak sa ocitnete v hlave Addy, Bronwyn, Coopera, Nata a spoznáte všetkých viac do hĺbky. Autorka sa s postupným odhaľovaním vraha pohrávala a neustále vrhala tieň podozrenia na niekoho iného. Myslím, že koniec niektorých značne prekvapí :)). 

Celkovo môžem túto skvelú YOLi novinku iba odporúčať, pretože sklamaná som neostala ani v najmenšom. Rada by som dala vrámci hodnotenia plný počet a to našich 5 sovičiek, no jednu vec vytknúť predsa len musím. A to... Prekážalo mi klišé. Autorka použila klišé prvky snáď na každom úseku a aj keď to nebolo také, že by mi to pokazilo čitateľský zážitok a nevedela by som to rozdýchať, niektoré veci boli veľmi okaté. Myslím, že pochopíte, čo mám na mysli, keď si to prečítate. Nevnímam to však, ako veľké negatívum, pretože vďaka sviežemu štýlu písania sa to dalo prežiť bez ujmy na zdraví. Sťahujem za to iba 0,5 sovičky, čo sa dá prežiť, no pri originálnom nápade by to chcelo aj originálnejšie prvky.

Internetové kníhkupectvo BUX.sk

Moje hodnotenie:

utorok 21. novembra 2017

The Boy in the Striped Pyjamas | Keď čítanie bolí...

Autor: John Boyne
Vydavateľstvo: Transworld Publishers Ltd
Mesto/krajina vydania: London, United Kingdom
Rok vydania: 2007
Počet strán: 224

What happens when innocence is confronted by monstrous evil? Nine year old Bruno knows nothing of the Final Solution and the Holocaust. He is oblivious to the appalling cruelties being inflicted on the people of Europe by his country. All he knows is that he has been moved from a comfortable home in Berlin to a house in a desolate area where there is nothing to do and no-one to play with. Until he meets Shmuel, a boy who lives a strange parallel existence on the other side of the adjoining wire fence and who, like the other people there, wears a uniform of striped pyjamas. Bruno's friendship with Shmuel will take him from innocence to revelation. And in exploring what he is unwittingly a part of, he will inevitably become subsumed by the terrible process.


Chlapca v pásikavom pyžame som čítala dávnejšie, možno tak tri, štyri roky dozadu. Vyzeralo to, ako nenápadná knižka o ktorej som toho nevedela veľa, no lákala ma, či už na základe recenzií alebo tématiky. Dodnes si pamätám, ako som ju prečítala na posedenie a ako na mňa príbeh pôsobil. Taktiež si pamätám i to, ako pôsobil na mojich priateľov a okolie, ktoré sa rozhodlo prečítať príbeh malého Bruna a práve to ma vedie k myšlienke, kde som nabrala motiváciu prežiť si to znova. Ublížiť si po druhýkrát..., no nech premýšľam koľko chcem, toto rozhodnutie neľutujem. Nech je táto knižka od Johna Boyna akokoľvek hrozná a smutná, príbeh sa mi vryl do srdca od prvého stretnutia a v srdci si našiel čestné miesto. Akoby som teda mohla váhať nad stretnutím svojich starých priateľov?
Bezohľadu na okolnosti stretnutia.

Druhé stretnutie bolo pre mňa zvláštne. Nešlo ani tak o to, že som celý čas vedela, čo sa stane v nasledujúcich minútach, no čítať to v originálnom jazyku malo zvláštne čaro a atmosféru prehlbovalo o niečo viac, než preklad. Aj keď musím uznať, že v tomto prípade preklad príbeh o nič neochudobnil a páčia sa mi obe varianty.
John Boyne je výborný autor, ktorý sa nebojí zájsť do ťažších tém a predovšetkým nemá strach, pozrieť sa na ne z rozličných uhlov pohľadu. Na Chlapcovi je svojim spôsobom zaujímavé práve to, že príbeh je napísaný veľmi jednoduchým štýlom z pohľadu dieťaťa, ktoré svet vníma predsa len inak, ako dospelí. Autor nepotrebuje zdĺhavé opisy alebo ťažké súvetia na to, aby na nás preniesol svoje myšlienky a postoje. Vyjadril ich jednoducho a priamo. Nevinným spôsobom, akým sa Bruno prihliadal na udalosti a situáciu vo svete čitateľa autor zasiahol viac, než keby zvolil akýkoľvek iný postup, či pohľad.

“What exactly was the difference? He wondered to himself. 
And who decided which people wore the striped pyjamas and 
which people wore the uniforms?”

Ťažko sa mi to hodnotí, pretože povedať o knižke, že je skvelá, rýchlo sa číta a veci podobného typu, ktoré zvyčajne hovorím pri dobrých knihách sa v tomto prípade, až tak nehodia. Je to skvelá kniha, výborná, priam fantastická, no veci, ktoré popisuje fantastické nie su. Taktiež sa ľahko a rýchlo číta, no zároveň sa nečíta ľahko, keď cítite, čo i len na chvíľu na vlastnej koži, čo sa tam deje.

No cez to všetko je Chlapec v pásikavom pyžame jedným z mojich najobľúbenejších príbehov. Zamilovala som si Bruna, tentoraz zrejme ešte viac, za to ako sa pozeral na svet. Za jeho nevinnosť a hĺbavosť, akou premýšľal aj nad maličkosťami. Je to iba chlapec, no počas čítania si od neho odnesieme istú lekciu. Naučí nás mnoho a spôsobom, ktorý si neuvodomíme, až kým sa tak nestane. Všetky postavy tu, nás svojim spôsobom učia a mnohé žiaľ v štýle, akými byť nechceme.
Tento príbeh nie je reálny, no na tom vôbec nezáleží. Väčšina udalostí sa reálne diala a autor takto poukázal na celú nezmyselnosť toho celého. Som šťastná, že rozprávačom príbehu je dieťa. Páči sa mi, že John píše takéto detské knihy často. Detské, nedetské... dajú vám toho viac.

“Bruno: We're not supposed to be friends, you and me. 
We're meant to be enemies. Did you know that? ”

Ak ide o angličtinu, tak s potešením musím priznať, že tentoraz som už nemala žiadny problém a čítalo sa mi výborne. Prišla som do stavu, kedy som si ani neuvedomovala, že čítam v inom jazyku a to je asi jeden z najlepších a najuspokojivejších pocitov pod slnkom. Ak taktiež začínate s čítaním v angličtine, ako ja a uvažujete nad knižkou, ktorá by vám nedala až tak zabrať, The Boy in the Striped Pyjamas je skvelou voľbou. Skvelou voľbou je však aj bezohľadu na angličtinu. Príbeh odporúčam každému jednému z vás.

Moje hodnotenie:

streda 15. novembra 2017

Bezduché mesto / Ransom Riggs

Originálny názov: Hollow City
Autor: Ransom Riggs
Vydavateľstvo: Plus
Rok vydania: 2016
Počet strán: 408

Domov pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej je opustený sirotinec na tajomnom ostrove, v ktorom žili podivní chovanci a diali sa neuveriteľné veci. Hlavný hrdina a rozprávač Jacob odhalil, že akýmsi zvláštnym spôsobom sú stále nažive a spoločným útekom z ostrova sa pokúšajú zachrániť slečnu Peregrinovú, ktorá prišla o svoju ľudskú podobu. Zúfalo bojujú s Bezduchými a Nemŕtvymi, aby našli ymbrynku, čo jej môže pomôcť. Jacob, ktorý dokáže vidieť Bezduchých a dokonca ich zabiť, prežije s nimi neskutočné veci od bombardovania Londýna až po panoptikum na jarmoku s Neobyčajnými, ktorí im chcú pomôcť. Láska k Emme, ktorá k nim patrí, a túžba vrátiť sa k rodičom do vlastného sveta sú pre Jacoba neriešiteľnou dilemou...

Hanbím sa. Prečo? Pretože prečítať si pokračovanie úžasných Neobyčajných detí slečny Peregrinovej mi trvalo zrejme viac ako tri roky. Neustále som to odkladala, až som to odložila príliš. Nerozumiem tomu, pretože z prvého dielu som bola nadšená (aj to je slabé slovo.) Dodnes si pamätám, ako veľmi ma po prvýkrát knižka strhla. Začala som čítať v jedno chladné, upršané popoludnie a bez dychu som čítala po celý zvyšok dňa, pričom som sa zastavila, až na konci dňa a ako inak, na konci knihy. V ten deň by ma nedokázalo odtrhnúť od fantastického príbehu zrejme nič a nikto. Takže na otázku prečo som vzala do rúk pokračovanie, až po troch rokoch si sama neviem odpovedať.

Bolo to zvláštne... Opäť sa zvítať so starými priateľmi, ktorí mi tak dávno prirástli k srdcu. Všetko mi bolo známe a zároveň cudzie, no vďakabohu za nápad autora, ktorý na úplný začiatok zakomponoval krátke zhrnutie a predstavenie hlavných postáv. Verím, že mnohým to pomohlo, vrátane mňa. 
Mala som vysoké očakávania, pretože po prvom diely to inak ani nešlo. Autor ma už presvedčil o svojich schopnostiach, takže som mu dôverovala a verila, že ma prekvapí zas a znova. Asi aj preto som bola v miernom šoku. Totižto spočiatku ma Bezduché mesto vôbec nebavilo a cítila som sa rozčarovane. Nedokázala som pochopiť, ako je možné, že do číania sa musím nútiť a celé dianie ma vlastne ani nezaujíma. Potom však nastala zmena a medzi mnou a Riggsom konečne preskočila tá správna iskra.

Konečne si ma omotal okolo prstu a ja som nadobudla pôvodnú dôveru voči jeho nápadom. Keď sme už pritom, tak patrí mu obdiv. Vymyslel neskutočne originálny príbeh s originálnymi prvkami a celkovo som sa ešte nestretla s podobným príbehom, ako vytvoril on. Aj preto je jeho tvorba výnimočná a človek si ju zapamätá. Nemám v úmysle porovnávať, nie je to tak myslené, ale povedala by som, že Ransom Riggs je ako Patrick Ness. Obaja dokážu prekvapiť a vymyslieť niečo celkom nové, nepoznané.

Bezduché mesto sa napokon ukázalo, ako jazda s nikdy nekončiacimi problémami, komplikáciami a nervami - tie odporúčam mať pevné. Neustále sa tu niečo dialo a nestačila som sa diviť nad tým, čo som čítala. Veľmi som si to samozrejme užívala a tešila sa, pretože mrzelo by ma, keby som sa sklamala v mojom obľúbenom autorovi. Dúfam, že prečítanie Knižnice duší mi nebude trvať ďalších pár rokov :D, bolo by fajn vedieť, ako to celé skončí, pretože koniec skončil n-e-o-b-y-č-a-j-n-e. Komplikácie, ktoré sa vyskytli na konci mi riadne potrápili nervy. Nech som čakala čokoľvek, ani v najdivokejších snoch by som si nepredstavila takýto záver. Teším sa na pokračovanie, aj keď priznávam... Tento svet mi bude chýbať.


Moje hodnotenie:

štvrtok 9. novembra 2017

Malá kniha Hygge | Veľký sveter, hrubé ponožky, teplá deka, tlejúci ohník a šálka čaju? Áno prosím!

Originálny názov: The Little Book of Hygge
Autor: Meik Wiking
Vydavateľstvo: LUKA
Rok vydania: 2017
Počet strán: 288

Viete, prečo sú Dáni najšťastnejším národom na svete? Ako sa im darí žiť radostne a pokojne aj v dnešných bláznivých časoch? Ich tajomstvo nie je vôbec komplikované. Spočíva v životnej filozofii s tajomným názvom hygge.
Hygge, to sú chvíle, keď sa v hrubých vlnených ponožkách zababušíte do pohodlnej deky, kým vonku zúri búrka. Hygge cítite pri tlmenom svetle sviečok, keď večeriate so svojimi blízkymi a užívate si spoločne strávené okamihy, ktoré sú jedinečné. Hygge, to je ten neopísateľný pocit, ktorý sa vás zmocní pri pohľade na červenkasté nebo so zapadajúcim slnkom.
Zamilujte si hygge a odhaľte tajomstvo toho, ako byť v živote šťastnejší a spokojnejší. Malá kniha hygge je skutočnou bibliou dánskeho životného štýlu, ktorý obľubujú ľudia po celom svete. Riaditeľ Inštitútu pre výskum šťastia Meik Wiking v nej prináša praktické a jednoduché rady, ako zažívať viac radosti a plnými dúškami si užívať chvíle pohody na dánsky spôsob hygge – od ideálneho osvetlenia vášho domova, cez príjemný čas strávený s vašimi najbližšími až po osvedčené chutné hygge recepty.
Malá kniha hygge vám priblíži filozofiu pohody a tepla, ktorú si veľmi ľahko osvojíte aj vy.


Po Malej knižke Hygge som pokukovala už veľmi dlhý čas. Aj preto veľmi pekne ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly, že mi umožnilo prečítať si ju, keď som sa konečne odhodlala a nastal ten správny čas. Dúfam, že vás moja recenzia taktiež troška navnadí, ako sa to pred istým časom stalo mne (o Hygge som sa dozvedela na základe recenzie) a že vás knižka zaujme. Ak sa tak stane, z pohodlia domova si ju môžete zakúpiť napríklad na tejto adrese.

O čom to vlastne je? Myslím si, že na Hygge vlastne ani netreba obsah.
Milujete dni, kedy si bez výčitiek ležíte v posteli, či sedíte vo vašom obľúbenom kresle, zabalení do hrubej, teplej deky, popíjate si horúcu šálku kávy alebo čaju, sviečky pomaly horia a vy cítite tú prostú, napĺňajúcu spokojnosť? Áno? Tak to ste na správnom mieste!

Meik Wiking pracuje ako výskumník šťastia(?). Často sa stretáva s tým, že ho mnohé denníky, a tlač ako taká, oslovujú v čom tkvie dánske šťastie a čo to ten Hygge vlastne znamená. Hygge je pocit. Je to pocit bezpečia, keď ste doma. Je to radosť, ktorá spočíva v jednoduchosti, uvoľnenej atmosfére a v maličkostiach. V prvom rade je to však o užívaní si prítomného okamihu s čím máme v dnešnej dobe mnohí problém. Doba je rýchla. Žijeme v kolobehu, ktorý sa len tak ľahko nezastaví a povinnosti nepočkajú. Sme zvyknutí žiť v neustálom strese a pod tlakom, preto aj keď sa konečne dočkáme pohodovej chvíle, automaticky myslíme dopredu a naše myšlienky patria povinnostiam, ktoré nás ešte len čakajú, či nepríjemnostiam. Neustále dúfame v budúcnosť, až napokon zistíme, že prítomnosť nám ušla pomedzi prsty a stratili sme kopec času... Ja osobne to však chápem, pretože naozaj nie je jednoduché zastaviť sa. V poslednom čase s tým mám obzvlášť problém. Prakticky jednoduché nie je robiť, ani len veci pre radosť.

Hygge však "vyvracia" všetky spomínané negatíva. Autor nás pomaly učí, ako sa zastaviť a ako si navodiť správnu atmosféru pre pohodové vyžitie. Postupne si nás získava, pretože kniha nefunguje iba, ako manuál pre šťastie. Dej ovplyvňuje aj autor, pretože do rád a tipov zahŕňa i svoje spomienky, zážitky a ako príklady poskytuje vlastné skúsenosti. Veľmi sa mi to páčilo, pretože knižka mala odrazu svoju atmosféru a osobité čaro. Vedela som si tie momenty dokonale predstaviť v mysli a zrazu som sa taktiež cítila uvoľnene a šťastne. Áno... Musím priznať, že pri čítaní som sa cítila, až neobyčajne dobre a pozitívne naladená. Autor má skvelý štýl písania a nech opisoval čokoľvek,
bavilo ma to a užívala som si každý detail.

Čitateľovo oko veľmi rýchlo pohladia prekrásne fotky, či obrázky, ktoré idú s tipmi na relax, ruka v ruke. Je to zvláštne, pretože Hygge je samozrejme netypická knižka bez deja, či zápletky, no aj tak som si toto čítanie užila, tak ako už dlho nie. Konečne sa mi podarilo sústrediť iba na čítanie a moja myseľ si oddýchla. Každý deň som sa tešila na večer, kedy sa usadím do svojho kresla, budem si chlipkať kávu, zabalím sa do deky a prežijem Hygge na vlastnej koži. Na veľa vecí som sa začala pozerať inak, i keď v tomto štýle života som sa našla a riadila som sa týmto všetkým, aj predtým než som sa dopočula o knihe. Len som to nemala pomenované O:). Jedno z najväčším šťastí na svete je byť vyrovnaný a spokojný z maličkostí a okamihov, ktoré sa práve dejú. Malú knižku Hygge vám môžem jedine odporúčať! Každý z nás ju svojim spôsobom potrebuje...
Len tak pre zaujímavosť. Viete čo ma úplne zahrialo na duši? Keď pri časti OBLEČENIE autor opísal môj šatník. Potešilo. Myslím, že v Dánsku by sa mi naozaj darilo ❤.

Moje hodnotenie:

streda 1. novembra 2017

Doslova / Lucy Keating

Originálny názov: Literally
Autorka: Lucy Keating
Vydavateľstvo: Ikar
Edícia: YOLi
Rok vydania: 2017
Počet strán: 224

Ľúbostný príbeh dvoch mladých ľudí sa odohráva na hranici reality a literárnej fikcie...
Annabellin život bol vždy dokonalý s veľkým D. Ale iba do chvíle, kým k nim do školy nezavíta slávna spisovateľka Lucy Keatingová, ktorá tvrdí, že je len hlavnou hrdinkou jej príbehu, že je postavou, ktorú sama vytvorila. Ukáže sa, že Lucy hovorí pravdu a že celý Annabellin život je v jej rukách a bude sa vyvíjať tak, ako sa pani spisovateľke zachce.
Lenže ona odmieta žiť tak, ako to niekto nalinajkoval. Preto sa snaží nájsť spôsob, ako napísať vlastný príbeh, chce vziať život do svojich rúk a bojovať za chlapca, ktorého má rada. Podarí sa jej to, alebo bude mať Lucy posledné slovo?

Čím to je, že knižky od Lucy Keating majú tak neskutočne krásne obálky? Už pri jej prvej knižke, ktorá sa mi dostala do rúk - Zavri oči a snívaj som sa nevedela vynadívať na to aká je prekrásna, no keď som prvýkrát zazrela naživo Doslova, zaľúbila som sa. Nech vyzerá akokoľvek pekne na obrázku, nevyrovná sa to realite. Všetky tie písmenká a postavička... Prepáčte, že sa tu takto rozplývam, ale nedalo mi ❤.


Pravdou však ostáva, že knižka Zavri oči a snívaj si ma získala najmä obálkou, no samotný príbeh sa mi až tak nepozdával. Nebolo to zlé, ale prekážali mi tam mnohé nelogické veci a celkovo to bolo asi až príliš zvláštne. Preto, keď som si vyberala z ponuky knihu Doslova, váhala som. Pre mňa nemá význam vyberať si príbehy pri ktorých viem, že sa mi nebudú páčiť a tak som nechcela urobiť takúto chybu ani tentoraz. Niečo ma však lákalo a moje logické argumenty padali, ako listy na jeseň. Áno je to zrejme aj tou obálkou, no i tak som zrejme musela dúfať, že príbeh ukrýva viac.

Napokon sa mi oplatilo risknúť to a dočkala som sa skvelého prekvapenia. Začala som čítať včera večer a už pred spaním som bola na posledných stránkach. Je to neskutočne milá a sladká jednohubka, ktorá však nenudí, ba naopak baví a drží si vás pripútaných. Je to skvelá voľba, keď máte krízu, ste "prečítaný" a potrebujete si oddýchnuť. Príbeh ponúka množstvo úsmevných chvíľ, ktoré vám vyčaria úsmev na tvári a predovšetkým prídete na celkom iné myšlienky. Je to sladké, naivné, nereálne, no s hanbou priznávam, že to na mňa fungovalo a autorka ma dostala.

Užívala som si hrdinkyne strastiplné dobrodružstvá, vývoj situácie a vzťahy medzi hrdinami. Lucy vymyslela skutočne skvelých hrdinov pri ktorých som si ani nevedela vybrať, ktorý mi prirástol k srdcu viac. Bolo to zábavné a oceňujem, že autorka vymyslela cez všetky klišé, ktoré použila niečo originálne. Myslím, že som sa ešte nikdy nestretla s myšlienkou knihy v knihe, respektívne hrdinky, ktorá je v knihe a zároveň... Ach je to troška komplikované :D. Každopádne je to skvelý nápad a bavilo ma čítať všetky prekvapenia a prekážky, ktoré hlavnú hrdinku Anabelle čakali. Bolo zaujímavé sledovať, že aj keď jej knižná Lucy Keating vymyslela dokonalý život, Anabelle chcela ísť svojou cestou a voliť si svoj osud.

Knižku odporúčam. Skvele som si oddýchla, zabavila sa a potešilo ma, že ma strhla natoľko, že som ju prečítala na posedenie. Milujem, keď ma nejaká knižka strhne tak veľmi :).

Internetové kníhkupectvo BUX.sk

Moje hodnotenie:

utorok 31. októbra 2017

Drsne o nežnom, nežne o drsnom / Peter Broy

Dvojkniha, ktorá vám prinesie nový pohľad na svet mužov a žien. Zábavná a výstižná kategorizácia oboch pohlaví, pomocou ktorej nahliadnete do psychiky opačného pohlavia a pomôže vám nájsť odpovede na neobjasnené správanie vašej vysnívanej polovičky.

Nie tak dávno som dostala správu s veľmi zaujímavou ponukou. Bola to pre mňa výzva so všetkou úprimnosťou, pretože knižka, ktorú mám zrecenzovať nie je literatúrou, ktorú vyhľadávam a celkovo som si nevedela predstaviť, ako jej obsah zhrniem slovami a objasním vám o čo ide. Knižku vydalo vydavateľstvo Inotaj, ktoré dielo popisuje ako najlepšiu knihu, ktorú kedy vydalo. Mala by obsahovať ľahký štýl, inteligentný humor a mnohé myšlienky...


O čom vlastne je? Drsne o nežnom a nežne o drsnom je akoby zhrnutie celkových ženských, či mužských vlastností. Ženy, či muži sú zhrnutý do kategórii na základe vlastností a každý typ má svoju typickú charakteristiku, ktorú sa snaží autor v diele objasniť. Aby bolo všetko prehľadné a po poriadku, kniha sa skladá z dvoch častí.

I. Drsne o nežnom
Ženy sa delia na základné typy a nimi sú: 
  • Femme fatale (fatálna žena)
  • Vamp
  • Sivá myška
  • Aktivistka Greenpeace alebo Slobody zvierat
  • Striga
  • Materský typ - žena v domácnosti
  • Vedec - feminista
  • Problémovka
Neviem, či je so mnou niečo zle, ale každopádne, ani v jednom type som sa nenašla :D. Musím priznať, že trocha sa mi nepáči takéto škatulkovanie a nemyslím si, že na ženu stačí jedna kategória podľa ktorej sa správa. Zrejme každá z nás má nespočetné množstvo vlastností na ktoré nestačí jedna definícia. No keď to vezmem s humorom (čo by som aj mala), tak sa to dá brať s nadhľadom. 
Taktiež je to fajn, ako humorná priúčka pre hanblivých mužov, pretože autor nielen že charakterizoval každý jeden typ, ale následne i popisuje, ako spoznáte o ktorý typ ide. Aké správanie je pri takejto žene bežné a ako rozlíšite napríklad Femme fatale od Vamp. 


II. Nežne o drsnom
Podľa názvu druhého dielu možno znie, že muží dostanú o niečo menej kritiky a ich charakterizovanie nebude také prísne, no opak je pravdou. Je to vo veľmi podobnom duchu, ako pri príučke o nežnom pohlaví. Taktiež vás tu čaká celkové rozdelenie do základných typov a následne charakteristika o jednotlivých mužoch. Ako sa delia?
  • Rekordér
  • Fanúšik - Hráč
  • Podnikateľ - Narcis
  • Vodca - Manipulátor
  • Technik - Modelátor
  • Poľovník - Rybár - Hasič
  • Maliar - Bohém - Revolucionár
  • Vedec - Teoretik
  • Roľník - Hospodár
  • Šľachtic - Aristokrat

Je mi hlúpe priznať to, ale ani táto charakteristika mi neprišla správna a presná. Ako my ženy, tak aj muži patria do viacerých skupín s odlišnými povahami a vlastnostiami. Nedá sa ich zaškatulkovať. Takže naozaj nedokážem túto knižku brať inak, ako humorne s účelom čítania pre zabavenie. Určite by som ju nevnímala, ako návod i keď obsahuje množstvo rád. Na každého človeka platí niečo iné. 

Autor však má naozaj ľahký a svieži štýl písania a jemný humor, ktorý využíva sadne mnohým. Pri čítaní si skvele oddýchnete a prídete na iné myšlienky. Je to niečo iné, originálne a myslím si, že pre mnohých z vás by bolo čítanie tejto knižky, tak ako aj pre mňa "vyjdenie zo svojej komfortnej zóny", no myslím si, že prečítaním nič nestratíte. Pokiaľ sa zaujímate o vlastnosti, typy ľudí a celkovo psychológiu (?) alebo sa chcete jednoducho zabaviť na rozdieloch medzi nežným a "drsným" pohlavím je to dobrá voľba. Nerecenzuje sa mi to jednoducho, pretože obvykle recenzujem knižky, ktoré majú príbeh a dej, no ako som spomínala... Je to niečo iné.

Pokiaľ vás knižka zaujala, zakúpiť si ju môžete na tejto adrese. Na stránke sa môžete dozvedieť viac, ako o autorovi, tak aj o knižke.
Majte sa krásne :)!

nedeľa 29. októbra 2017

"The town was paper, but the memories were not" | Paper Towns

Autor: John Green
Vydavateľstvo: Bloomsbury Publishing PLC
Rok vydania: 2013
Počet strán: 305

Quentin Jacobsen has always loved Margo Roth Spiegelman, for Margo (and her adventures) are the stuff of legend at their high school. So when she one day climbs through his window and summons him on an all-night road trip of revenge he cannot help but follow. But the next day Margo doesn't come to school and a week later she is still missing. Q soon learns that there are clues in her disappearance ...and they are for him. But as he gets deeper into the mystery - culminating in another awesome road trip across America - he becomes less sure of who and what he is looking for. Masterfully written by John Green, this is a thoughtful, insightful and hilarious coming-of-age story.

“It is so hard to leave—until you leave. 
And then it is the easiest goddamned thing in the world.”

Rozhodla som sa, že ešte dnes, či sa mi to páči alebo nie, musím dokončiť recenziu na moje milované Papierové mestá. Pociťujem únavu, čo vôbec nie je dobrý "doprovod" k písaniu, no som odhodlaná a verím, že to zvládnem.
Musím a každopádne mi ani nič iné nezostáva, takže poďme na to.

*Okay včera som zaspala - pokus č.2*
Som strašne šťastná, že vás môžem privítať pri tejto recenzii, pretože je to ďalšia zo súdku čítania v angličtine. Je to znamenie, že som sa nevzdala a stále odhodlanie pokračujem a snažím sa. Spočiatku som sa bála, že aj keď som zvládla prečítať Charlieho malé tajomstvá v AJ, neznamená to nič a ešte stále ma to môže opustiť a nechám to tak. Potom som však prečítala A Monster Calls a popravde ide to už nejak samé. Konečne sa dostávam do stavu, kedy mi to čítanie príde prirodzené a neuvedomujem si cudzí jazyk. Je to neskutočne výborný pocit a mám z toho priam destkú radosť. Nečakala som, že to pôjde tak dobre, no som šťastná, prešťastná a už teraz sa teším na ďalší príbeh.

“Margo always loved mysteries. And in everything that came afterward, I could never stop thinking that maybe she loved mysteries so much that she became one.”

Musím uznať, že zatiaľ som mala šťastie na knižky, ktoré som si vybrala. Vždy sa snažím vyberať sústredene, znalecky a s rozumom :D. Je to však proces, ktorý ma baví a užívam si ho. Charlie bol jasná voľba. Príbeh poznám veľmi dobre, čítala som to v slovenčine a film som videla veľmi veľakrát v angličtine. Volanie netvora bol tiež krok na istotu, pretože z ohlasov som čítala, že angličina je tam jednoduchá, nuž a Mestá... To isté, ako Charlie. Môj odpor k novodobým dabingom a záľuba pozerať filmy v pôvodnom znení mi zrazu príde, ako veľmi výhodná vlastnosť. V mnohom mi to pomáha pri čítaní, teda presnejšie v porozumení.

Nuž, ale ako sa mi páčili samotné Mestá? Zrejme vám to je jasné už hneď od začiatku. Bola to, ako príležitosť zaľúbiť sa do nich odznova. Tento príbeh mi je veľmi blízky a už od prvej chvíle, čo som ich čítala krátko po ich vydaní v slovenčine som sa do nich bezhlavo zaľúbila. Film, ktorý sa podľa mňa vydaril moju lásku iba prehĺbil a knižka, ktorú práve recenzujem ma iba utvrdila. Viem, že mnohí ľudia Greenovu tvorbu veľmi nemajú v láske a všeobecne sú názory na jeho príbehy dosť rozpoltené. Ja osobne som jeho fanúšik a v jeho knižkach si vždy nájdem to svoje. Mám rada štýl jeho humoru, písania a celkovo mi, ako autor veľmi sadol.

Paper Towns sa delia na tri časti, pričom každá ponuka celkom iné dobrodružstvo. Ani za svet by som vám nedokázala povedať, ktorá je najlepšia, pretože každá ma svoje čaro. No tretia, posledná ma vie vždy schuti rozosmiať. Milujem tam zrejme každý jeden úsek a myslím, že aj práve vďaka tomuto nápadu sa vo mne zrodila túžba zažiť road trip.

Popravde ťažko sa mi vyjadruje slovami, ako veľmi sa mi to páčilo, pretože keď milujem asi každú vetu z knihy, nemám k tomu tým pádom veľmi, čo povedať.
No čo sa mi napríklad páčilo viac, keď si porovnám originál v angličtine a slovenský preklad?

  • Žiadne Benove ŠŤANDY, ale "Honeybunny". To znelo milionkrát znesiteľnejšie a lepšie.
  • Žiadna prezývka Quentina v štýle Kvéčko, ale normálne, jednoduché "Q".
  • Tak, ako aj v predchádzajúcich prípadoch anglických knižiek, ktoré som zatiaľ čítala sa mi citáty páčili oveľa viac a zároveň na mňa oveľa viac zapôsobili a dotkli sa ma. Viac ma nútili zamyslieť sa.
  • Hlášky zneli vtipnejšie a vlastne aj boli vtipnejšie...
“Peeing is like a good book in that it is very, very hard to stop once you start.”

Pokiaľ uvažujete, že by ste chceli začať čítať knihy v angličtine, tak Paper Towns sú dobrou voľbou. Angličtina nie je veľmi náročná a pokiaľ príbeh poznáte v zmysle, že ste to už napríklad čítali v preklade alebo ste videli film, tak by nemal byť žiadny problém. Ja som si čítanie užila a ako som už zrejme spomínala aj v predchádzajúcich recenziách... Najlepšia rada, ktorej sa držím a pomáha mi, je neprekladať si každé slovíčko, ktorému nerozumiem. Skrátka čítam ďalej a význam pochopím z celku :).

“As long as we don't die, this is gonna be one hell of a story.”

streda 25. októbra 2017

Keď objavíš nečakane... | Osem hôr

 Originálny názov: Le otto montagne
Autor: Paolo Cognetti
Vydavateľstvo: Ikar
Edícia: ODEON
Rok vydania: 2017
Počet strán: 248

„Tento príbeh som začal písať ešte ako dieťa; je to príbeh, ktorý mi patrí, tak ako mi patria moje spomienky. Keď sa ma pýtajú, o čom je, vždy odpoviem: o dvoch priateľoch a jednej hore. Áno, presne o tom.“

Pietro je chlapec z mesta, plachý a samotár. Jeho matka pracuje ako zdravotná asistentka v poradni na okraji Milána. Otec je chemik vo fabrike, podozrievavý a nervózny muž, ktorý sa každý večer vracia domov plný hnevu. Pietrových rodičov spája spoločná vášeň: spoznali sa v horách, zamilovali sa do seba v horách, v horách, na úpätí Troch lavaredských štítov, sa dokonca zobrali. Hory ich navždy spojili aj počas prežitej tragédie a súčasné Miláno ich napĺňa len ľútosťou a nostalgiou. Keď na úpätí hor¬s¬kého masívu Monte Rosa objavia dedinku Grana, cítia, že tu nájdu pokoj pre svoju dušu. Pietro tu trávi všetky letá a práve tu sa aj spriatelí s rovesníkom Brunom. Tak sa začínajú ich roky bádania a objavovania medzi opustenými domami, mlynom a strmými horskými chodníkmi. V tom období Pietro začína chodiť na túry aj so svojím otcom, čo bolo „asi to jediné, čo kedy od neho dostal a čo sa najviac podobalo na vzdelanie“. Pretože hory sú poznanie, pravý spôsob života, Pietrovo ozajstné dedičstvo – a to ho aj po dlhých rokoch odlúčenia opäť zblíži s Brunom.
Osem hôr je príbeh o priateľstve medzi dvomi chlapcami, neskôr medzi dvomi úplne odlišnými mužmi – dobrodružná cesta zložená z útekov a pokusov o návrat k ustavičnému hľadaniu cesty k sebapoznaniu.

...

Veľmi, ale naozaj veľmi som váhala, keď som si vyberala príbeh Osem hôr spomedzi noviniek Ikaru. Knižky z edície Odeon mám rada, no dá sa pri nich ľahko popáliť. Zväčša to nie sú knihy pri ktorých by si vaša myseľ mohla oddýchnuť a buď si ich skrátka zamilujete alebo to nefunguje a vy s tým nemôžete nič urobiť. V poslednom čase nemám ľahké čitateľské obdobie a tak by mi nejakým spôsobom ťažšie čítanie asi nepadlo moc dobre. Váhala som, uvažovala... No niečo ma v tomto prípade neskutočne lákalo a našepkávalo mi, aby som to riskla. Turistika nie je môj obor, no i tak som cítila akýsi prísľub, že táto kniha mi môže dať niečo viac.

A dala. Už dlho som sa nestretla s tak výborným štýlom písania. Autor si ma získal už od úplného začiatku. Po prvej vete sa mi v hlave odvíjal "film" a prežívala som príbeh, ktorý mi bol cudzí, netypický, no užívala som si každý jeden úsek. Popravde ani neviem, ako by som vám slovami popísala jeho písanie. Je to ten typ, kedy už od začiatku viete, že ste sa stretli s majstrom slova. Človek od ktorého by ste chceli počúvať príbehy za chladných nocí a nezáleží na tom, či by išlo o desivé historky alebo jednoduché spomienky z detstva, príbehy zo života. Všetkým slovám vie dať váhu a riadky, ktoré píše majú život. Celý jeho život a skúsenosti dokázal dokonale zachytiť, oživiť spomienky a preniesť ich k čitateľom.

Spočiatku autor popisuje svoje detstvo a počiatok silného priateľstva. Bruno čoskoro spoznáva kamaráta Pietra, ktorý je v mnohých smeroch celkom odlišný, no medzi chlapcami sa zrodí priateľstvo, ktoré nezničí, ani diaľka, odlúčenie, či roky. Spoločne dospievajú a učia jeden druhého množstvo vecí. V pokoji môžeme sledovať situáciu aj v rodine Bruna. Je vidieť, že autor mal veľmi zlváštny vzťah k svojmu otcovi, ktorý sa snažil chápať snáď po celý zvyšok života. Jeho otec bol preňho záhadou o ktorej vedel jedinú vec a to lásku k horám. 

Osem hôr nie je typickou knižkou. Aspoň pre mňa nie... Nikdy by som nečakala, že mi príbeh ponukne tak veľa. Je ťažké popísať, aké krásy sa ukrývajú medzi týmito stránkami. Po celý čas príbeh popisuje iba bežný život. Nič viac, nič menej, no od Paula by ma pravdepodobne bavilo a držalo v "zažratí" do čítania pravdepodobne aj čítanie telefónneho zoznamu. Od neho by som skrátka dokázala prečítať čokoľvek. Želám si viac kníh, ako je táto, avšak cítim, že žiadna nedokáže docieliť atmosféru a autentickosť, ktorou ovplýva dielo Cognettiho. Knižku vám môžem naozaj len a len odporúčam. Zažijete pri nej úsmevné chvíle, oddýchnete si, prídete na iné myšlienky a skutočne sa zamyslíte nad vecami, ktoré sú významné, ale aj nie... Za prečítanie určite stojí.
Som neskutočne šťastná, že ten malý hlások v mojej hlave zvíťazil a dala som tomu šancu. Prišla by som o veľa.


Moje hodnotenie:

utorok 24. októbra 2017

Prefíkané bájky / John & Caitlin Matthews

Originálny názov: Trick of the Tale
Autori: John Matthews, Caitlin Matthews
Vydavateľstvo: Ikar
Edícia: Stonožka
Rok vydania: 2017
Počet strán: 96

Objavte svojrázny svet prefíkancov, prešibaných zvierat, ktoré svojimi schopnosťami a trikmi balamutia ostatné zvieratá okolo seba, aby tým samy niečo získali. Niekedy vyhrajú, inokedy im zas ostatní prejdú cez rozum, no musíte sa mať vždy na pozore pred ich šibalstvami. Každý z týchto príbehov, zozbieraných zo všetkých kútov sveta, oživujú pozoruhodné ilustrácie Tomislava Tomića, prekypujúce humorom a prepracovanými detailmi.

Iba ťažko viem slovami vysvetliť prečo som si naposledy vybrala z dielne Ikaru knižku bájok. Možno som si spomenula na dávne časy, kedy som ako dieťa hltala príbehy zvierat, ktoré ma vždy niečo naučili a nad ktorými som sa musela zamýšľať. Vždy som si svietila v noci lampičkou, pretože som už dávno mala spať, no príbehy a osudy zvierat ma zaujímali natoľko, že som si toto pravidlo veselo porušovala každú jednu noc.


Keď som v ponuke od Ikaru zazrela túto knižku, pocítila som náhlu potrebu prečítať si ju. Páčili sa mi ilustrácie a povedala som si, že tým nemôžem nič stratiť. Vnímala som to, ako dobrý nápad, pretože dostala som akoby šancu oddýchnuť si od ťažkých románov, či čohokoľvek iného a áno... vrátiť sa do detských čias. Mnohé bájky sú skutočne krásne a myslím si, že človeku neuškodia, ani v dospelosti. Bola som zvedavá, čo mi prinesú spomínané, nové Prefíkané bájky.

Asi to nebudem moc naťahovať... Spočiatku som bola celkom spokojná. Na tvári mi pohrával úsmev a bolo to jednoducho fajn. Páčilo sa mi, že každá bájka je niečim špecifická pre určitú oblasť/krajinu a tak môžete zistiť pôvody príbehov. To vnímam, ako veľké plus.
Problém je v tom, že čím ďalej som čítala, tým menej sa mi samotné bájky páčili. Ku koncu som sa musela do čítania nútiť a celkovo to pre mňa nebolo nejakým spôsobom zaujímavé. Neviem možno je to aj vekom. Možno bolo hlúpe čakať, že sa mi budú bájky páčiť rovnako, ako v detstve, no mám pocit, že to nie je úplne tým.

Samozrejme našli sa tam aj veľmi pekné príbehy. Zaujímavé a poučné, no mnohé mi jednoducho nesadli. Chcem však povedať, že toto je čisto iba môj názor a som presvedčená o tom, že každý človek ich bude vnímať inak. Predovšetkým sú to príbehy určené mladším čitateľom a tam by nemal byť žiadny problém. Je to niečo iné, originálne... Mnohé bájky sa ani neponášali na také tie typické s ktorými sa zvykneme stretnúť zvyčajne. A klamala by som keby poviem, že v knihe neboli prekrásne ilustrácie. Doslova to bola radosť dívať sa.

Internetové kníhkupectvo BUX.sk

Moje hodnotenie:

pondelok 23. októbra 2017

FALL TIME COSY TIME BOOK TAG

Ahojte moji milí čitatelia :)!
Po nekonečne dlhom čase vás veľmi rada vítam pri najnovšom TAGu do ktorého ma nominovala Veronika z blogu Bookish Friendship.
Kedysi, prakticky na začiatkoch blogu som TAGy písala veľmi rada, no časom som túto činnosť akosi opustila. Popravde dlhý čas som ani nenarazila na žiadny, ktorý by ma zaujal, no to neplatí o tomto prekrásnom, jesennom, ktorý som si pre vás pripravila ♥.
Len tak na úvod... Pevne verím a dúfam, že mi odpustíte fotky, ktoré vyzerajú viac než jesenne, skôr zimne. Tento fakt som si uvedomila, až keď som dofotila a vtedy som už nemala srdce meniť ich, pretože mi prirástli k srdcu. Snáď ich dokážete vnímať univerzálne, ako ja :)).

1. Crunching Leaves: The world is full of colour. Choose a book that has reds, oranges and yellows on the cover.
Ako prvé mi ihneď napadli Búrlivé výšiny, aj keď pri nich nie je iba obálka plná farieb, ale i príbeh poskytuje rozmanitú škálu udalostí. Je to jeden z mojich najobľúbenejších príbehov, ktorý si ma podmanil už od prvej chvíle svojou pochmúrnou atmosférou a tienistými stránkami. Drozdovo nie je miesto, ktoré by sa dalo nazvať krásnym, útulným, či hrejivým, no i tak sa tam vždy rada vraciam a spoznávam príbeh hrdinov, ktorých osudy sú prepletené navzájom.

2. Cosy Sweater: It's finally cold enough to wear warm, cosy clothes. What book gives you the warm fuzzies?
Nikdy nezabudnem na príbeh Malých žien. Na neskrotnú Jo v ktorej som našla veľa vlastností, ktoré vlastním spolu s ňou. Na láskavú Beth, rozvážnu Meg a Amy. Prežila som s nimi prekrásne dobrodružstvá a často som sa s nimi ocitla na miestach, ktoré len tak ľahko nezchádzajú z mysle. Nezáleží na tom, či to bola rozkvitnutá lúka alebo jednoducho rozhovor v zasneženú, zimnú noc pri teple z krbu. Je to prekrásny príbeh, ktorý svojim spôsobom dokáže človeka v mnohom poučiť. Počas čítania mi to dalo veľa a už od momentu, odkedy som dočítala sa neviem dočkať, kedy si knižku prečítam znova.

3. Fall Storm: The wind is howling and the rain is pounding. What's your favourite book or genre to read on a stormy day?
Jana Eyrová! Atmosféra z príbehu sa mi dokonale hodí na takýto typ dňa. Čím upršanejší, tým lepší...
Ale po čase mi napadol aj skvelý Trinásty príbeh od Diane Setterfield, ktorý žiaľbohu nevlastním, no rozhodne mám časom v pláne knižku vlastniť v zbierke :).

4. Cool, Crisp Air: Which cool character would you want to trade places with?
Anna zo zeleného domu. Je to tá najlepšia hrdinka pod slnkom. Jej prístup k životu, optimizmus, pohľad na svet a myšlienky ma dokážu prekvapiť dodnes (nezáleží na tom koľkokrát som ich počula). Veľmi rada by som sa niekedy v mojom živote stretla s Annou. Zašla sa s ňou prejsť na všetky tie krásne miesta v Avonlea. Stretla jej dôvernú priateľku Dianu a najmä Gilberta. Avonlea je miesto, ako stvorené zo sna. Annu som začala čítať, ako dieťa, ale túžba žiť v tejto dobe a na mieste, kde Anna... Prežiť všetko, čo ona... Tento sen nikdy nevymizol ♥.

5. Hot Apple Cider: Choose an under hyped book that you want to see become the next biggest, hottes thing.
*Dúfam, že som túto otázku pochopila dobre.* Sem by som určite zaradila Slečna Brontëová píše o láske od Juliet Gael. Bola som šokovaná, keď som po dočítaní zistila, že nie je známa, tak ako by mala byť nielen na Slovenku, ale aj v zahraničí. Nechce sa mi tomu veriť! Nikdy som sa nestretla s tak originálnym, prepracovaným a úžasným príbehom. 

6. Coats, Scarves, Mittens: The weather turned cold and it's time to cover up. What's the most embarrassing book cover you own that you like to keep hidden from the public?
Milujem knihy od V.C.Andrewsovej, ale väčšina tých obálok je naozaj na zaplakanie...

7. Pumpkin Spice: What is your favourite comfort food in the fall season?
Fuu popravde musím priznať, že ma nenapadá žiadne konkrétne jedlo. Určite mám zrejme slušnú spotrebu koláčikov, napr. nejakých jablkových perníkov alebo tak, no inak ma nenapadá. Skôr je pre mňa typické piť kávu a čajíky. Vždy chodím do kaviarní extrémne často, no jeseň mi na to príde, ako stvorená. A potom ešte potrebujem mať v izbe svoju obľúbenú sviečku od Glade s vôňou škorice a jablka, ale to platí aj pri zime.
ALE keď už spomínam typické veci. Veľmi rada by som vás navnadila na seriál, ktorý sa k jeseni dokonale hodí. Je to nové spracovanie Anny zo zeleného domu, ktoré sa nie tak celkom drží knihy, no i tak je to prekrásny príbeh a skvelé spracovanie.

8. Warm, Cosy Bonfire: Spread the warmth. Who are you going to tag?
Rada by som nominovala Dany z blogu Danys books, Simu z Daydreamer's world, Knihomoľku Bleise a Reading with Lucy
Budem rada, keď sa zapojíte a teším sa na vaše články :)♥♥♥!