utorok 21. novembra 2017

The Boy in the Striped Pyjamas | Keď čítanie bolí...

Autor: John Boyne
Vydavateľstvo: Transworld Publishers Ltd
Mesto/krajina vydania: London, United Kingdom
Rok vydania: 2007
Počet strán: 224

What happens when innocence is confronted by monstrous evil? Nine year old Bruno knows nothing of the Final Solution and the Holocaust. He is oblivious to the appalling cruelties being inflicted on the people of Europe by his country. All he knows is that he has been moved from a comfortable home in Berlin to a house in a desolate area where there is nothing to do and no-one to play with. Until he meets Shmuel, a boy who lives a strange parallel existence on the other side of the adjoining wire fence and who, like the other people there, wears a uniform of striped pyjamas. Bruno's friendship with Shmuel will take him from innocence to revelation. And in exploring what he is unwittingly a part of, he will inevitably become subsumed by the terrible process.


Chlapca v pásikavom pyžame som čítala dávnejšie, možno tak tri, štyri roky dozadu. Vyzeralo to, ako nenápadná knižka o ktorej som toho nevedela veľa, no lákala ma, či už na základe recenzií alebo tématiky. Dodnes si pamätám, ako som ju prečítala na posedenie a ako na mňa príbeh pôsobil. Taktiež si pamätám i to, ako pôsobil na mojich priateľov a okolie, ktoré sa rozhodlo prečítať príbeh malého Bruna a práve to ma vedie k myšlienke, kde som nabrala motiváciu prežiť si to znova. Ublížiť si po druhýkrát..., no nech premýšľam koľko chcem, toto rozhodnutie neľutujem. Nech je táto knižka od Johna Boyna akokoľvek hrozná a smutná, príbeh sa mi vryl do srdca od prvého stretnutia a v srdci si našiel čestné miesto. Akoby som teda mohla váhať nad stretnutím svojich starých priateľov?
Bezohľadu na okolnosti stretnutia.

Druhé stretnutie bolo pre mňa zvláštne. Nešlo ani tak o to, že som celý čas vedela, čo sa stane v nasledujúcich minútach, no čítať to v originálnom jazyku malo zvláštne čaro a atmosféru prehlbovalo o niečo viac, než preklad. Aj keď musím uznať, že v tomto prípade preklad príbeh o nič neochudobnil a páčia sa mi obe varianty.
John Boyne je výborný autor, ktorý sa nebojí zájsť do ťažších tém a predovšetkým nemá strach, pozrieť sa na ne z rozličných uhlov pohľadu. Na Chlapcovi je svojim spôsobom zaujímavé práve to, že príbeh je napísaný veľmi jednoduchým štýlom z pohľadu dieťaťa, ktoré svet vníma predsa len inak, ako dospelí. Autor nepotrebuje zdĺhavé opisy alebo ťažké súvetia na to, aby na nás preniesol svoje myšlienky a postoje. Vyjadril ich jednoducho a priamo. Nevinným spôsobom, akým sa Bruno prihliadal na udalosti a situáciu vo svete čitateľa autor zasiahol viac, než keby zvolil akýkoľvek iný postup, či pohľad.

“What exactly was the difference? He wondered to himself. 
And who decided which people wore the striped pyjamas and 
which people wore the uniforms?”

Ťažko sa mi to hodnotí, pretože povedať o knižke, že je skvelá, rýchlo sa číta a veci podobného typu, ktoré zvyčajne hovorím pri dobrých knihách sa v tomto prípade, až tak nehodia. Je to skvelá kniha, výborná, priam fantastická, no veci, ktoré popisuje fantastické nie su. Taktiež sa ľahko a rýchlo číta, no zároveň sa nečíta ľahko, keď cítite, čo i len na chvíľu na vlastnej koži, čo sa tam deje.

No cez to všetko je Chlapec v pásikavom pyžame jedným z mojich najobľúbenejších príbehov. Zamilovala som si Bruna, tentoraz zrejme ešte viac, za to ako sa pozeral na svet. Za jeho nevinnosť a hĺbavosť, akou premýšľal aj nad maličkosťami. Je to iba chlapec, no počas čítania si od neho odnesieme istú lekciu. Naučí nás mnoho a spôsobom, ktorý si neuvodomíme, až kým sa tak nestane. Všetky postavy tu, nás svojim spôsobom učia a mnohé žiaľ v štýle, akými byť nechceme.
Tento príbeh nie je reálny, no na tom vôbec nezáleží. Väčšina udalostí sa reálne diala a autor takto poukázal na celú nezmyselnosť toho celého. Som šťastná, že rozprávačom príbehu je dieťa. Páči sa mi, že John píše takéto detské knihy často. Detské, nedetské... dajú vám toho viac.

“Bruno: We're not supposed to be friends, you and me. 
We're meant to be enemies. Did you know that? ”

Ak ide o angličtinu, tak s potešením musím priznať, že tentoraz som už nemala žiadny problém a čítalo sa mi výborne. Prišla som do stavu, kedy som si ani neuvedomovala, že čítam v inom jazyku a to je asi jeden z najlepších a najuspokojivejších pocitov pod slnkom. Ak taktiež začínate s čítaním v angličtine, ako ja a uvažujete nad knižkou, ktorá by vám nedala až tak zabrať, The Boy in the Striped Pyjamas je skvelou voľbou. Skvelou voľbou je však aj bezohľadu na angličtinu. Príbeh odporúčam každému jednému z vás.

Moje hodnotenie:

8 komentárov:

  1. Táto knižka je totálna lámačka sŕdc :DD
    Vždy, vždy mám problém presvedčiť osoby v mojom okolí, že aj keď je príbeh dark and full of terrors, aj tak sa oplatí prečítať si ho. Bežná reakcia na to je: "A hentaké strašné načo by som čítala?" Každý chce dnes len romantiku a srandu :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jasné že oplatí O.O! Ach jaj toto nemám rada, keď si niekto nechce prečítať knihu kvôli tomu, že je smutná. Keď je raz dobrá, tak smutná/nesmutná koho to trápi :DD?!

      Odstrániť
  2. Vraj je výborná aj kniha "Chlapec na vrchole hory" od toho istého autora :) Potom som počula veľa chvály aj na "Mengeleho dievča" a "Utiekol som z Osvienčimu", ak by si rada ešte v tejto tematike pokračovala :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem za tipy :)! Chlapec na vrchole hory by som si veľmi chcela prečítať, ale celkovo aj všetky ostatné knihy od Johna Boyna. Mám rada jeho tvorbu.
      Inak mne osobne sa páčil aj Denník Anny Frankovej, ak by si mala záujem alebo Zlodejka kníh :).

      Odstrániť
    2. Zlodejku kníh som čítala a súhlasím, že bola skvelá. Na Denník, Boynove diela a aj tie dve ďalšie mnou spomínané knihy sa chystám, len akosi vôbec nestíham poslednú dobu nič čítať (mimo vecí do školy, teda) :/

      Odstrániť
    3. Chápem. Poznám ten pocit :/. Ale určite ti držím palce! :)

      Odstrániť
  3. Úžasná recenze! :) A krásné povlečení! :P
    Musím se přiznat, že jsem knihu nečetla, ale určitě to chci napravit - film se mi totiž líbil neskutečně. Pouštěla nám ho paní učitelka v osmé nebo deváté třídě a myslím, že by to tak mělo být ve školách běžně. Je to strašně silný příběh...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem ti krásne :)! Teší ma počuť, že sa ti recenzia páčila a možno ťa trocha naviedla viac na knihu O:)... Určite by si si ju mala prečítať. Ten príbeh by ťa z pohľadu Bruna (viac do hĺbky) dostal ešte viac. Keď čítaš jeho myšlienky a to aký je zmenený a jeho celkový pohľad na svet... Dostane ťa to.
      Páči sa mi, že vám to púšťali v škole, pretože nech je to akokoľvek smutný príbeh, stojí za to a má svoje miesto vo svete. Držím palce, aby si sa dostala ku knižke a ešte raz ďakujem :).

      Odstrániť