Bezduché mesto / Ransom Riggs

Originálny názov: Hollow City

Autor: Ransom Riggs

Vydavateľstvo: Plus

Rok vydania: 2016

Počet strán: 408

Domov pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej je opustený sirotinec na tajomnom ostrove, v ktorom žili podivní chovanci a diali sa neuveriteľné veci. Hlavný hrdina a rozprávač Jacob odhalil, že akýmsi zvláštnym spôsobom sú stále nažive a spoločným útekom z ostrova sa pokúšajú zachrániť slečnu Peregrinovú, ktorá prišla o svoju ľudskú podobu. Zúfalo bojujú s Bezduchými a Nemŕtvymi, aby našli ymbrynku, čo jej môže pomôcť. Jacob, ktorý dokáže vidieť Bezduchých a dokonca ich zabiť, prežije s nimi neskutočné veci od bombardovania Londýna až po panoptikum na jarmoku s Neobyčajnými, ktorí im chcú pomôcť. Láska k Emme, ktorá k nim patrí, a túžba vrátiť sa k rodičom do vlastného sveta sú pre Jacoba neriešiteľnou dilemou...

Hanbím sa. Prečo? Pretože prečítať si pokračovanie úžasných Neobyčajných detí slečny Peregrinovej mi trvalo zrejme viac ako tri roky. Neustále som to odkladala, až som to odložila príliš. Nerozumiem tomu, pretože z prvého dielu som bola nadšená (aj to je slabé slovo.) Dodnes si pamätám, ako veľmi ma po prvýkrát knižka strhla. Začala som čítať v jedno chladné, upršané popoludnie a bez dychu som čítala po celý zvyšok dňa, pričom som sa zastavila, až na konci dňa a ako inak, na konci knihy. V ten deň by ma nedokázalo odtrhnúť od fantastického príbehu zrejme nič a nikto. Takže na otázku prečo som vzala do rúk pokračovanie, až po troch rokoch si sama neviem odpovedať.

Bolo to zvláštne... Opäť sa zvítať so starými priateľmi, ktorí mi tak dávno prirástli k srdcu. Všetko mi bolo známe a zároveň cudzie, no vďakabohu za nápad autora, ktorý na úplný začiatok zakomponoval krátke zhrnutie a predstavenie hlavných postáv. Verím, že mnohým to pomohlo, vrátane mňa. 

Mala som vysoké očakávania, pretože po prvom diely to inak ani nešlo. Autor ma už presvedčil o svojich schopnostiach, takže som mu dôverovala a verila, že ma prekvapí zas a znova. Asi aj preto som bola v miernom šoku. Totižto spočiatku ma Bezduché mesto vôbec nebavilo a cítila som sa rozčarovane. Nedokázala som pochopiť, ako je možné, že do číania sa musím nútiť a celé dianie ma vlastne ani nezaujíma. Potom však nastala zmena a medzi mnou a Riggsom konečne preskočila tá správna iskra.

Konečne si ma omotal okolo prstu a ja som nadobudla pôvodnú dôveru voči jeho nápadom. Keď sme už pritom, tak patrí mu obdiv. Vymyslel neskutočne originálny príbeh s originálnymi prvkami a celkovo som sa ešte nestretla s podobným príbehom, ako vytvoril on. Aj preto je jeho tvorba výnimočná a človek si ju zapamätá. Nemám v úmysle porovnávať, nie je to tak myslené, ale povedala by som, že Ransom Riggs je ako Patrick Ness. Obaja dokážu prekvapiť a vymyslieť niečo celkom nové, nepoznané.

Bezduché mesto sa napokon ukázalo, ako jazda s nikdy nekončiacimi problémami, komplikáciami a nervami - tie odporúčam mať pevné. Neustále sa tu niečo dialo a nestačila som sa diviť nad tým, čo som čítala. Veľmi som si to samozrejme užívala a tešila sa, pretože mrzelo by ma, keby som sa sklamala v mojom obľúbenom autorovi. Dúfam, že prečítanie Knižnice duší mi nebude trvať ďalších pár rokov :D, bolo by fajn vedieť, ako to celé skončí, pretože koniec skončil n-e-o-b-y-č-a-j-n-e. Komplikácie, ktoré sa vyskytli na konci mi riadne potrápili nervy. Nech som čakala čokoľvek, ani v najdivokejších snoch by som si nepredstavila takýto záver. Teším sa na pokračovanie, aj keď priznávam... Tento svet mi bude chýbať.

Moje hodnotenie: