The Boy in the Striped Pyjamas | Keď čítanie bolí...

Autor: John Boyne

Vydavateľstvo: Transworld Publishers Ltd

Mesto/krajina vydania: London, United Kingdom

Rok vydania: 2007

Počet strán: 224

What happens when innocence is confronted by monstrous evil? Nine year old Bruno knows nothing of the Final Solution and the Holocaust. He is oblivious to the appalling cruelties being inflicted on the people of Europe by his country. All he knows is that he has been moved from a comfortable home in Berlin to a house in a desolate area where there is nothing to do and no-one to play with. Until he meets Shmuel, a boy who lives a strange parallel existence on the other side of the adjoining wire fence and who, like the other people there, wears a uniform of striped pyjamas. Bruno's friendship with Shmuel will take him from innocence to revelation. And in exploring what he is unwittingly a part of, he will inevitably become subsumed by the terrible process.

Chlapca v pásikavom pyžame som čítala dávnejšie, možno tak tri, štyri roky dozadu. Vyzeralo to, ako nenápadná knižka o ktorej som toho nevedela veľa, no lákala ma, či už na základe recenzií alebo tématiky. Dodnes si pamätám, ako som ju prečítala na posedenie a ako na mňa príbeh pôsobil. Taktiež si pamätám i to, ako pôsobil na mojich priateľov a okolie, ktoré sa rozhodlo prečítať príbeh malého Bruna a práve to ma vedie k myšlienke, kde som nabrala motiváciu prežiť si to znova. Ublížiť si po druhýkrát..., no nech premýšľam koľko chcem, toto rozhodnutie neľutujem. Nech je táto knižka od Johna Boyna akokoľvek hrozná a smutná, príbeh sa mi vryl do srdca od prvého stretnutia a v srdci si našiel čestné miesto. Akoby som teda mohla váhať nad stretnutím svojich starých priateľov?
Bezohľadu na okolnosti stretnutia.

Druhé stretnutie bolo pre mňa zvláštne. Nešlo ani tak o to, že som celý čas vedela, čo sa stane v nasledujúcich minútach, no čítať to v originálnom jazyku malo zvláštne čaro a atmosféru prehlbovalo o niečo viac, než preklad. Aj keď musím uznať, že v tomto prípade preklad príbeh o nič neochudobnil a páčia sa mi obe varianty.
John Boyne je výborný autor, ktorý sa nebojí zájsť do ťažších tém a predovšetkým nemá strach, pozrieť sa na ne z rozličných uhlov pohľadu. Na Chlapcovi je svojim spôsobom zaujímavé práve to, že príbeh je napísaný veľmi jednoduchým štýlom z pohľadu dieťaťa, ktoré svet vníma predsa len inak, ako dospelí. Autor nepotrebuje zdĺhavé opisy alebo ťažké súvetia na to, aby na nás preniesol svoje myšlienky a postoje. Vyjadril ich jednoducho a priamo. Nevinným spôsobom, akým sa Bruno prihliadal na udalosti a situáciu vo svete čitateľa autor zasiahol viac, než keby zvolil akýkoľvek iný postup, či pohľad.

“What exactly was the difference? He wondered to himself. 

And who decided which people wore the striped pyjamas and 

which people wore the uniforms?”

Ťažko sa mi to hodnotí, pretože povedať o knižke, že je skvelá, rýchlo sa číta a veci podobného typu, ktoré zvyčajne hovorím pri dobrých knihách sa v tomto prípade, až tak nehodia. Je to skvelá kniha, výborná, priam fantastická, no veci, ktoré popisuje fantastické nie su. Taktiež sa ľahko a rýchlo číta, no zároveň sa nečíta ľahko, keď cítite, čo i len na chvíľu na vlastnej koži, čo sa tam deje.

No cez to všetko je Chlapec v pásikavom pyžame jedným z mojich najobľúbenejších príbehov. Zamilovala som si Bruna, tentoraz zrejme ešte viac, za to ako sa pozeral na svet. Za jeho nevinnosť a hĺbavosť, akou premýšľal aj nad maličkosťami. Je to iba chlapec, no počas čítania si od neho odnesieme istú lekciu. Naučí nás mnoho a spôsobom, ktorý si neuvodomíme, až kým sa tak nestane. Všetky postavy tu, nás svojim spôsobom učia a mnohé žiaľ v štýle, akými byť nechceme.
Tento príbeh nie je reálny, no na tom vôbec nezáleží. Väčšina udalostí sa reálne diala a autor takto poukázal na celú nezmyselnosť toho celého. Som šťastná, že rozprávačom príbehu je dieťa. Páči sa mi, že John píše takéto detské knihy často. Detské, nedetské... dajú vám toho viac.

“Bruno: We're not supposed to be friends, you and me. 

We're meant to be enemies. Did you know that? ”

Ak ide o angličtinu, tak s potešením musím priznať, že tentoraz som už nemala žiadny problém a čítalo sa mi výborne. Prišla som do stavu, kedy som si ani neuvedomovala, že čítam v inom jazyku a to je asi jeden z najlepších a najuspokojivejších pocitov pod slnkom. Ak taktiež začínate s čítaním v angličtine, ako ja a uvažujete nad knižkou, ktorá by vám nedala až tak zabrať, The Boy in the Striped Pyjamas je skvelou voľbou. Skvelou voľbou je však aj bezohľadu na angličtinu. Príbeh odporúčam každému jednému z vás.

Moje hodnotenie:

Bezduché mesto / Ransom Riggs

Originálny názov: Hollow City

Autor: Ransom Riggs

Vydavateľstvo: Plus

Rok vydania: 2016

Počet strán: 408

Domov pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej je opustený sirotinec na tajomnom ostrove, v ktorom žili podivní chovanci a diali sa neuveriteľné veci. Hlavný hrdina a rozprávač Jacob odhalil, že akýmsi zvláštnym spôsobom sú stále nažive a spoločným útekom z ostrova sa pokúšajú zachrániť slečnu Peregrinovú, ktorá prišla o svoju ľudskú podobu. Zúfalo bojujú s Bezduchými a Nemŕtvymi, aby našli ymbrynku, čo jej môže pomôcť. Jacob, ktorý dokáže vidieť Bezduchých a dokonca ich zabiť, prežije s nimi neskutočné veci od bombardovania Londýna až po panoptikum na jarmoku s Neobyčajnými, ktorí im chcú pomôcť. Láska k Emme, ktorá k nim patrí, a túžba vrátiť sa k rodičom do vlastného sveta sú pre Jacoba neriešiteľnou dilemou...

Hanbím sa. Prečo? Pretože prečítať si pokračovanie úžasných Neobyčajných detí slečny Peregrinovej mi trvalo zrejme viac ako tri roky. Neustále som to odkladala, až som to odložila príliš. Nerozumiem tomu, pretože z prvého dielu som bola nadšená (aj to je slabé slovo.) Dodnes si pamätám, ako veľmi ma po prvýkrát knižka strhla. Začala som čítať v jedno chladné, upršané popoludnie a bez dychu som čítala po celý zvyšok dňa, pričom som sa zastavila, až na konci dňa a ako inak, na konci knihy. V ten deň by ma nedokázalo odtrhnúť od fantastického príbehu zrejme nič a nikto. Takže na otázku prečo som vzala do rúk pokračovanie, až po troch rokoch si sama neviem odpovedať.

Bolo to zvláštne... Opäť sa zvítať so starými priateľmi, ktorí mi tak dávno prirástli k srdcu. Všetko mi bolo známe a zároveň cudzie, no vďakabohu za nápad autora, ktorý na úplný začiatok zakomponoval krátke zhrnutie a predstavenie hlavných postáv. Verím, že mnohým to pomohlo, vrátane mňa. 

Mala som vysoké očakávania, pretože po prvom diely to inak ani nešlo. Autor ma už presvedčil o svojich schopnostiach, takže som mu dôverovala a verila, že ma prekvapí zas a znova. Asi aj preto som bola v miernom šoku. Totižto spočiatku ma Bezduché mesto vôbec nebavilo a cítila som sa rozčarovane. Nedokázala som pochopiť, ako je možné, že do číania sa musím nútiť a celé dianie ma vlastne ani nezaujíma. Potom však nastala zmena a medzi mnou a Riggsom konečne preskočila tá správna iskra.

Konečne si ma omotal okolo prstu a ja som nadobudla pôvodnú dôveru voči jeho nápadom. Keď sme už pritom, tak patrí mu obdiv. Vymyslel neskutočne originálny príbeh s originálnymi prvkami a celkovo som sa ešte nestretla s podobným príbehom, ako vytvoril on. Aj preto je jeho tvorba výnimočná a človek si ju zapamätá. Nemám v úmysle porovnávať, nie je to tak myslené, ale povedala by som, že Ransom Riggs je ako Patrick Ness. Obaja dokážu prekvapiť a vymyslieť niečo celkom nové, nepoznané.

Bezduché mesto sa napokon ukázalo, ako jazda s nikdy nekončiacimi problémami, komplikáciami a nervami - tie odporúčam mať pevné. Neustále sa tu niečo dialo a nestačila som sa diviť nad tým, čo som čítala. Veľmi som si to samozrejme užívala a tešila sa, pretože mrzelo by ma, keby som sa sklamala v mojom obľúbenom autorovi. Dúfam, že prečítanie Knižnice duší mi nebude trvať ďalších pár rokov :D, bolo by fajn vedieť, ako to celé skončí, pretože koniec skončil n-e-o-b-y-č-a-j-n-e. Komplikácie, ktoré sa vyskytli na konci mi riadne potrápili nervy. Nech som čakala čokoľvek, ani v najdivokejších snoch by som si nepredstavila takýto záver. Teším sa na pokračovanie, aj keď priznávam... Tento svet mi bude chýbať.

Moje hodnotenie:

Malá kniha Hygge | Veľký sveter, hrubé ponožky, teplá deka, tlejúci ohník a šálka čaju? Áno prosím!

Originálny názov: The Little Book of Hygge

Autor: Meik Wiking

Vydavateľstvo: LUKA

Rok vydania: 2017

Počet strán: 288

Viete, prečo sú Dáni najšťastnejším národom na svete? Ako sa im darí žiť radostne a pokojne aj v dnešných bláznivých časoch? Ich tajomstvo nie je vôbec komplikované. Spočíva v životnej filozofii s tajomným názvom hygge.
Hygge, to sú chvíle, keď sa v hrubých vlnených ponožkách zababušíte do pohodlnej deky, kým vonku zúri búrka. Hygge cítite pri tlmenom svetle sviečok, keď večeriate so svojimi blízkymi a užívate si spoločne strávené okamihy, ktoré sú jedinečné. Hygge, to je ten neopísateľný pocit, ktorý sa vás zmocní pri pohľade na červenkasté nebo so zapadajúcim slnkom.
Zamilujte si hygge a odhaľte tajomstvo toho, ako byť v živote šťastnejší a spokojnejší. Malá kniha hygge je skutočnou bibliou dánskeho životného štýlu, ktorý obľubujú ľudia po celom svete. Riaditeľ Inštitútu pre výskum šťastia Meik Wiking v nej prináša praktické a jednoduché rady, ako zažívať viac radosti a plnými dúškami si užívať chvíle pohody na dánsky spôsob hygge – od ideálneho osvetlenia vášho domova, cez príjemný čas strávený s vašimi najbližšími až po osvedčené chutné hygge recepty.
Malá kniha hygge vám priblíži filozofiu pohody a tepla, ktorú si veľmi ľahko osvojíte aj vy.

Po Malej knižke Hygge som pokukovala už veľmi dlhý čas. Aj preto veľmi pekne ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly, že mi umožnilo prečítať si ju, keď som sa konečne odhodlala a nastal ten správny čas. Dúfam, že vás moja recenzia taktiež troška navnadí, ako sa to pred istým časom stalo mne (o Hygge som sa dozvedela na základe recenzie) a že vás knižka zaujme. Ak sa tak stane, z pohodlia domova si ju môžete zakúpiť napríklad na tejto adrese.

O čom to vlastne je? Myslím si, že na Hygge vlastne ani netreba obsah.
Milujete dni, kedy si bez výčitiek ležíte v posteli, či sedíte vo vašom obľúbenom kresle, zabalení do hrubej, teplej deky, popíjate si horúcu šálku kávy alebo čaju, sviečky pomaly horia a vy cítite tú prostú, napĺňajúcu spokojnosť? Áno? Tak to ste na správnom mieste!

Meik Wiking pracuje ako výskumník šťastia(?). Často sa stretáva s tým, že ho mnohé denníky, a tlač ako taká, oslovujú v čom tkvie dánske šťastie a čo to ten Hygge vlastne znamená. Hygge je pocit. Je to pocit bezpečia, keď ste doma. Je to radosť, ktorá spočíva v jednoduchosti, uvoľnenej atmosfére a v maličkostiach. V prvom rade je to však o užívaní si prítomného okamihu s čím máme v dnešnej dobe mnohí problém. Doba je rýchla. Žijeme v kolobehu, ktorý sa len tak ľahko nezastaví a povinnosti nepočkajú. Sme zvyknutí žiť v neustálom strese a pod tlakom, preto aj keď sa konečne dočkáme pohodovej chvíle, automaticky myslíme dopredu a naše myšlienky patria povinnostiam, ktoré nás ešte len čakajú, či nepríjemnostiam. Neustále dúfame v budúcnosť, až napokon zistíme, že prítomnosť nám ušla pomedzi prsty a stratili sme kopec času... Ja osobne to však chápem, pretože naozaj nie je jednoduché zastaviť sa. V poslednom čase s tým mám obzvlášť problém. Prakticky jednoduché nie je robiť, ani len veci pre radosť.

Hygge však "vyvracia" všetky spomínané negatíva. Autor nás pomaly učí, ako sa zastaviť a ako si navodiť správnu atmosféru pre pohodové vyžitie. Postupne si nás získava, pretože kniha nefunguje iba, ako manuál pre šťastie. Dej ovplyvňuje aj autor, pretože do rád a tipov zahŕňa i svoje spomienky, zážitky a ako príklady poskytuje vlastné skúsenosti. Veľmi sa mi to páčilo, pretože knižka mala odrazu svoju atmosféru a osobité čaro. Vedela som si tie momenty dokonale predstaviť v mysli a zrazu som sa taktiež cítila uvoľnene a šťastne. Áno... Musím priznať, že pri čítaní som sa cítila, až neobyčajne dobre a pozitívne naladená. Autor má skvelý štýl písania a nech opisoval čokoľvek,

bavilo ma to a užívala som si každý detail.

Čitateľovo oko veľmi rýchlo pohladia prekrásne fotky, či obrázky, ktoré idú s tipmi na relax, ruka v ruke. Je to zvláštne, pretože Hygge je samozrejme netypická knižka bez deja, či zápletky, no aj tak som si toto čítanie užila, tak ako už dlho nie. Konečne sa mi podarilo sústrediť iba na čítanie a moja myseľ si oddýchla. Každý deň som sa tešila na večer, kedy sa usadím do svojho kresla, budem si chlipkať kávu, zabalím sa do deky a prežijem Hygge na vlastnej koži. Na veľa vecí som sa začala pozerať inak, i keď v tomto štýle života som sa našla a riadila som sa týmto všetkým, aj predtým než som sa dopočula o knihe. Len som to nemala pomenované O:). Jedno z najväčším šťastí na svete je byť vyrovnaný a spokojný z maličkostí a okamihov, ktoré sa práve dejú. Malú knižku Hygge vám môžem jedine odporúčať! Každý z nás ju svojim spôsobom potrebuje...
Len tak pre zaujímavosť. Viete čo ma úplne zahrialo na duši? Keď pri časti OBLEČENIE autor opísal môj šatník. Potešilo. Myslím, že v Dánsku by sa mi naozaj darilo ❤.

Moje hodnotenie:

Doslova / Lucy Keating

Originálny názov: Literally

Autorka: Lucy Keating

Vydavateľstvo: Ikar

Edícia: YOLi

Rok vydania: 2017

Počet strán: 224

Ľúbostný príbeh dvoch mladých ľudí sa odohráva na hranici reality a literárnej fikcie...
Annabellin život bol vždy dokonalý s veľkým D. Ale iba do chvíle, kým k nim do školy nezavíta slávna spisovateľka Lucy Keatingová, ktorá tvrdí, že je len hlavnou hrdinkou jej príbehu, že je postavou, ktorú sama vytvorila. Ukáže sa, že Lucy hovorí pravdu a že celý Annabellin život je v jej rukách a bude sa vyvíjať tak, ako sa pani spisovateľke zachce.
Lenže ona odmieta žiť tak, ako to niekto nalinajkoval. Preto sa snaží nájsť spôsob, ako napísať vlastný príbeh, chce vziať život do svojich rúk a bojovať za chlapca, ktorého má rada. Podarí sa jej to, alebo bude mať Lucy posledné slovo?

Čím to je, že knižky od Lucy Keating majú tak neskutočne krásne obálky? Už pri jej prvej knižke, ktorá sa mi dostala do rúk - Zavri oči a snívaj som sa nevedela vynadívať na to aká je prekrásna, no keď som prvýkrát zazrela naživo Doslova, zaľúbila som sa. Nech vyzerá akokoľvek pekne na obrázku, nevyrovná sa to realite. Všetky tie písmenká a postavička... Prepáčte, že sa tu takto rozplývam, ale nedalo mi ❤.

Pravdou však ostáva, že knižka Zavri oči a snívaj si ma získala najmä obálkou, no samotný príbeh sa mi až tak nepozdával. Nebolo to zlé, ale prekážali mi tam mnohé nelogické veci a celkovo to bolo asi až príliš zvláštne. Preto, keď som si vyberala z ponuky knihu Doslova, váhala som. Pre mňa nemá význam vyberať si príbehy pri ktorých viem, že sa mi nebudú páčiť a tak som nechcela urobiť takúto chybu ani tentoraz. Niečo ma však lákalo a moje logické argumenty padali, ako listy na jeseň. Áno je to zrejme aj tou obálkou, no i tak som zrejme musela dúfať, že príbeh ukrýva viac.

Napokon sa mi oplatilo risknúť to a dočkala som sa skvelého prekvapenia. Začala som čítať včera večer a už pred spaním som bola na posledných stránkach. Je to neskutočne milá a sladká jednohubka, ktorá však nenudí, ba naopak baví a drží si vás pripútaných. Je to skvelá voľba, keď máte krízu, ste "prečítaný" a potrebujete si oddýchnuť. Príbeh ponúka množstvo úsmevných chvíľ, ktoré vám vyčaria úsmev na tvári a predovšetkým prídete na celkom iné myšlienky. Je to sladké, naivné, nereálne, no s hanbou priznávam, že to na mňa fungovalo a autorka ma dostala.

Užívala som si hrdinkyne strastiplné dobrodružstvá, vývoj situácie a vzťahy medzi hrdinami. Lucy vymyslela skutočne skvelých hrdinov pri ktorých som si ani nevedela vybrať, ktorý mi prirástol k srdcu viac. Bolo to zábavné a oceňujem, že autorka vymyslela cez všetky klišé, ktoré použila niečo originálne. Myslím, že som sa ešte nikdy nestretla s myšlienkou knihy v knihe, respektívne hrdinky, ktorá je v knihe a zároveň... Ach je to troška komplikované :D. Každopádne je to skvelý nápad a bavilo ma čítať všetky prekvapenia a prekážky, ktoré hlavnú hrdinku Anabelle čakali. Bolo zaujímavé sledovať, že aj keď jej knižná Lucy Keating vymyslela dokonalý život, Anabelle chcela ísť svojou cestou a voliť si svoj osud.

Knižku odporúčam. Skvele som si oddýchla, zabavila sa a potešilo ma, že ma strhla natoľko, že som ju prečítala na posedenie. Milujem, keď ma nejaká knižka strhne tak veľmi :).

Moje hodnotenie: