Ste pripravení na Vianoce? | Knižky, ktoré vás naladia

Ahojte! Kto by to bol povedal, že Vianoce už máme pomaly pred dverami? Zrejme by som bola opatrná s tvrdením, že už začínam cítiť ich atmosféru, pretože zrejme by som klamala... Ale uvedomujem si, že sú naozaj blízko a povedala som si, že by som sa na ne mohla tento rok trošku pripraviť a vyvarovať sa starým známym chybám. Darčeky sa snažím vybaviť nie na poslednú chvíľu (držte mi palce), koledy preventívne nepočúvam aby sa mi nesprotivili, svetielka už tasím do plnej zbroje (pretože tie sa nesprotivia nikdy) a najmä si udržiavam akýmsi zázrakom pozitívnu náladu.

Posledné roky som totižto nebola úplne najväčším fanúšikom týchto sviatkov. Toto magické obdobie sa mi spájalo skôr s návalmi práce a s najhektickejším obdobím môjho celého roku, no tentoraz sa snažím vrátiť skôr do detských čias a všímať si viac to pekné. Tešiť sa na maličkosti. A neverili by ste, no skutočne to funguje! Odrazu sa už necítim ako zachmúrený pán Scrooge, ktorý potrebuje návštevu troch duchov Vianoc, ale skôr ako vyrovnaná osôbka, ktorá vie že zima je časom teplej čokolády, huňatých svetrov, milovaných svetielok a ďalších šálok horúcich nápojov. 

Ako som vám už nedávno spisovala článok o sezónnom čítaní, všimla som si že aj zima je pre mňa intenzívnym obdobím, kedy sa uchyľujem k sezónnym možnostiam. Máte radi vianočné príbehy? Pretože ja áno a pripravila som si pre vás aspoň pár tipov, ktoré by sa mohli páčiť aj vám. Tieto príbehy sú ideálne ako vianočné darčeky pre vašich blízkych, ale sú aj skvelou voľbou, ak si vy sami potrebujete oddýchnuť, utíšiť sa, cítiť sa komfortne a naladiť sa do pohody.

Príbehy, ktoré som čítala

Náhodné stretnutie v londýnskom metre privedie Viole do cesty muža, ktorý musí byť konečne ten pravý. Nielenže bývajú v tej istej štvrti, ale majú spolupracovať na rovnakom vianočnom predstavení pre deti, a to predsa nemôže byť náhoda!

Hráčka na violu túži po sviatkoch plných lásky, a preto by príbuzných, ktorí si už navykli na to, že bude naveky nezadaná, rada vymenila za niekoho, kto ju skutočne miluje. A hoci Nate má bonus v podobe rozkošnej dcérky, aj tak nie je ideálnym adeptom - ich rozvíjajúci sa vzťah komplikuje skutočnosť, že je ženatý. Jeho manželka síce uprednostnila kariéru v zahraničí, no kedykoľvek sa môže vrátiť domov.
Vysnívala si Viola príliš nereálny darček? No sú Vianoce, magický čas splnených prianí... aj tých najodvážnejších. A keď na Londýn začne padať sneh, uviaznu v nejednej ošemetnej situácii.

Och, Zasnežený Notting Hill bol také moje prvé minuloročné guilty pleasure. Strašne som dovtedy prevracala oči nad romantickými knižkami, ktoré vtedy vychádzali a nad samými "zasneženo, romanticko, vianočne" ladenými príbehmi, ALE Notting Hill som jedného dňa chytila do rúk spontánne. Bola som vtedy v práci a povedala som si, že do knihy iba nakuknem. Odrazu som však bola v štvrťke a následne som strávila pár krásnych dní, ktoré som bola ponorená hlboko v Londýnskych uličkách a mimo nich som sa inde ani ocitnúť nechcela. Bolo to milé, oddychové, vianočné a áno... Naozaj som si to užila.

Jane sa vzdala pokusov o lásku. Síce ako novinárka odhalila škandál roka, no v práci sa už mesiac vyhýba Simonovi, ktorý sa s ňou rozišiel. Blížia sa Vianoce, zatiaľ čo jej srdce má pred sebou dlhú cestu k uzdraveniu. Janina šéfka potrebuje vyslať niekoho na luxusnú služobnú cestu do Nórska, aby napísal článok o vianočnom stromčeku, ktorý bude stáť na londýnskom Trafalgar Square, a rozhodla sa vybrať práve Jane. Tá by sa pritom omnoho radšej umárala doma, než strávila dva týždne vo fjordoch s povrchnými blogerkami, uštipačnou publicistkou, nezdolne radostným fotografom a príťažlivým, no arogantným televíznym moderátorom.
Keď Jane naveľa podľahne atmosfére cesty a začne si ju vychutnávať, zdá sa, že láska s ňou predsa len zamýšľa urobiť ešte jeden pokus... Žeby ju uprostred zasneženej krajiny očakával pod imelom darček?

Po Notting Hille som už bola odvážnejšia a povedala som si, že si už idem bez výčitiek užívať príbehy, ktoré ma na moje prekvapenie bavia viac, než by som čakala. A aj v tomto prípade to dokonale fungovalo. Knihu som čítala v angličtine, pretože ma zaujala krásnou obálkou a popravde to bolo super, milo, zábavné. Príbeh je trochu uletený, ale ešte aj teraz keď si naň spomínam sa cítim byť súčasťou hrdinov a ich rozmanitej skupinky výletníkov v Nórsku. Nemôžem povedať, že som si počas čítania nepredstavovala, že medzi nimi tak trošku som aj naozaj, ale príbeh ma tam preniesol. A to stálo za to!

Knihy, ktoré sa chystám čítať / ktoré som zaregistrovala

Tilly Hunterová má úžasných priateľov, vysnívanú prácu umeleckej maskérky v prestížnej opernej spoločnosti a Felixa, láskavého a bezprostredného snúbenca, ktorý sa už čoskoro stane jej manželom. Všetko nasvedčuje tomu, že to budú dokonalé Vianoce! Keď je však kvôli chybe ohrozujúcej prevádzku spoločnosti nútená úzko spolupracovať s novým riaditeľom IT Marcusom Walkerom, nie sú to stánky s pečenými gaštanmi v milovanej Covent Garden, ktoré môžu za to, že začnú lietať iskry...Vážnemu a ctižiadostivému riaditeľovi IT, vždy oblečenému v drahom obleku, chýba akákoľvek kreativita, čo je pre technofóbnu maskérku pekelná kombinácia. Keď napokon Tilly zistí, že vzťah s jej snúbencom je v troskách, osud zasiahne. V jej blízkosti je čoraz častejšie Marcus s horúcou čokoládou, pri ktoromsa môže vyplakať... Možno práve on bude tým najlepším vianočným darčekom, aký kedy dostala.

Nedať tomu šancu po Notting Hille? Pff!

Pre sestry Samanthu a Ellu Mitchellové sú Vianoce najvzácnejším obdobím roka. Tento rok však budú nakupovať darčeky pre toho najnečakanejšieho hosťa zo všetkých – pre svoju matku. Od ich posledného stretnutia ubehlo už päť rokov. Keď sa im mama z ničoho nič ozve, Samantha s Ellou neochotne súhlasia, že spolu strávia Vianoce v nádhernej Škótskej vysočine... Gayle Mitchellová si vybudovala pozoruhodnú kariéru. Úspech si však vyžiadal svoju daň – vážne narušil jej vzťah s dcérami. K ich výchove pristupovala prísne s cieľom sformovať z nich silné osobnosti, no namiesto toho ich od seba odohnala. Až vidina vlastnej zraniteľnosti prinúti Gayle napraviť to. Počas prvých spoločných rodinných sviatkov po rokoch všetky ženy Mitchellové zistia, že niekedy stačí postaviť sa minulosti čelom, aby ste vyliečili rany vo svojom srdci. Pre jednu z nich pobyt v Škótsku prinesie aj nečakané ľúbostné vzplanutie.

Ehm Škótsko a Vianoce? A milá obálka k tomu? 

Tak nejak ma už knižka čaká na poličke...

Každý rok v decembri posiela Josie list rodičom, ktorých stratila v jednu vianočnú noc pred mnohými rokmi. Píše doň vždy rovnaké slová: Navždy mi budete chýbať. Tento rok jej však pravidelnú cestu k poštovej schránke prekazí sympatický Max, ktorý plánoval tráviť sviatky s rodičmi v New Yorku, no všetky lety zrušili. Aby neboli na vianočné sviatky sami, Josie a Max sa dohodnú, že ich strávia spolu a poriadne si ich užijú. Korčuľovanie sa na ľade, varené víno, nakupovanie darčekov aj bozk pod imelom. Josie verí, že je to len začiatok niečoho špeciálneho... Lenže Max zrazu bez rozlúčky zmizne a Josie nezanechá žiadnu možnosť, ako ho kontaktovať. Na to, čo urobil, má síce závažný dôvod, no ani on nevie na Josie zabudnúť. Napriek presvedčeniu, že sa už nikdy nestretnú, osud ich cesty znova spojí... A nielen raz...

Lily zanechala chvíli před Vánoci červený zápisník plný výzev na poličce svého oblíbeného knihkupectví a čeká, až někdo přijme nabídku ke hře. Ale je Dash ten pravý? Nebo je jejich osudem vzájemně sdílet svoje sny a touhy jen na stránkách deníku, který na střídačku schovávají po celém vánočním New Yorku? Můžou se ve skutečnosti setkat, bude to fungovat? Bude červený zápisník jejich knihou přání? Nebo se k sobě vlastně ani trošku nehodí?

Dash & Lily pre mňa nie je žiadnou novinkou. Čítala som to už dávno pradávno v českom jazyku a pamätám si, ako som nespala celú noc, pretože som bola zvedavá ako sa to skončí. Bolo to teda čítanie na jeden nádych, ale veľmi sa mi to v tom čase páčilo. Teraz už síce YA veľmi rada nemám, ale odkedy vyhlásili na Netflixe seriálové spracovanie tohto príbehu (ktoré som si od minulého roka ešte stále nepozrela), tak ma to zaujalo znovu. Myslím, že časom by som tomu dala ešte šancu a prečítala si to v angličtine. Najmä, keď to za tie roky vlastne ešte aj získalo pokračovanie.

...

Budem sa veľmi tešiť, keď mi napíšete, či vás vianočné príbehy bavia alebo sa im snažíte vyhýbať. A najmä, či vás nejaké knižky z môjho výberu zaujali a plánujete si ich prečítať. Ďakujem a majte sa krásne :)!

Ste pripravení báť sa? | Nový Jozef Karika

Názvy kníh: Hlad, Smäd

Autor: Jozef Karika

 Vydavateľstvo: Ikar

Rok vydania: 2021

Nie som si istá tým, či majú tieto knižky svoje poradie a záleží na tom, ktorou začnete ako prvou. Popravde vám len viem povedať, že ja osobne som najprv zvolila Hlad a že tú voľbu neľutujem. Jednotlivé príbehy na seba nenadväzujú logicky, ale zároveň spolu súvisia malými detailmi, ktoré do seba pekne zapadajú a sú ožívením samotného deja. Cítite sa ako nejakí detektívi, ktorí sú niečomu na stope, keď prichádzate na jednotlivé súvislosti, ktoré autor ukrýva ako malé poklady.

O čom však vlastne knižky sú?

Jedná sa o súbor strašidelných poviedok, pričom Hlad obsahuje 5 príbehov:

1. Hlad, 2. Samota, 3. Hmlisko, 4. Výlet a 5. Biele diery

Bolo by príliš náročné vyrozprávať vám dej zo všetkých, ale to ani nechcem robiť. Príliš sa bojím, že by vám hoc aj nechcené spoilery pokazili zážitok. Preto vám porozprávam ako sa mi jednotlivo páčili.

Prvá poviedka bola fantastickým úvodom do knižky, ktorá je najmä veľmi odlišná od Karikových predchádzajúcich. Doteraz sa neviem zmieriť s tým, že to nie je samostatný príbeh! Spočiatku som si to dokonca aj mylne myslela. Príbeh pôsobil natoľko komplexne a premyslene, až nebolo možné neuvažovať nad jeho samostatným vydaním. Hlad ma vtiahol do deju okamžite a podarilo sa mu vo mne vyvolať každú jednu škálu strachu, či napätia. 

Pri zvyšných poviedkach sa môj záujem už len stupňoval a v knihe som bola stále viac a viac zažratá. Pomaly som začínala pociťovať strach a čím neskôr večer som knižku vzala do rúk, tým väčšmi sa do mňa zahlodával zlý pocit pri jej čítaní a úvahy o tom, či ešte budem musieť opustiť svoju posteľ predtým, ako pôjdem spať. Poviedky boli stále napínavejšie a prekvapivo tak krásne rozmanité. Nie len prvá by mohla byť samostatnou jednotkou, ale aj ostatné mali úžasný potenciál byť ešte rozvinutejšími. Každá obsahovala inú scénku, zápletku, prostredie, napätie, atmosféru... I keď atmosféra bola ako celok samozrejme veľmi ponurá a ťaživá. To však žiaľ (alebo skôr našťastie) ku Karikovým hororovkám patrí a ja to mám rada.

Knihe som napokon dala 4,5 hviezdičky a aj keď to moja duša skôr cíti na 5, kúsoček z hodnotenia som jej musela odobrať, pretože dojem mi na malý okamih pokazila chyba, ku ktorej sa autor rád uchyľuje. Veľmi mi to pripomenulo aj problematiku jeho predošlej knižky Smršť - a tým mám na mysli jeho prehnané filozofovanie. Na tom by nebolo nič zlé a vo všeobecnosti mi jeho štýl písania sedí, ale spomínané filozofovanie nie je celkom na mieste k typu príbehov, ktoré píše. Jeho filozofické momenty navyše do deja zvykne vsunúť v tých najvypätejších situáciách, takže po nefalšovanom strachu a nervozite, ktorú vo vás vyvolal a v tej najdusnejšej atmosfére akú si dokážete predstaviť, vám zrazu všetko pokazí a od strachu ste na míle ďaleko, pretože odrazu čítate pár stránok úvah o živote. Toto sa stalo aj na konci jednej poviedky, čo bolo pre mňa dosť veľkým sklamaním. Ale nakoľko bola dovtedy famózna a zvyšné boli celý čas, nekazí mi to pocit z celku.

Do Smädu som sa pustila okamžite a povedala by som, že priam hltavo. Celé dni som nerobila nič iné, než len čítala poviedku za poviedkou a tak som bola veľmi zvedavá, či ma autor ešte niečim prekvapí. A prekvapil... 

Druhá knižka Smäd je taktiež zbierkou poviedok skladajúc sa z: 1. Spinkaj, 2. Teufelsloch, 3. Smäd. Ale pre pána kde začať?!

Prvá poviedka bola od začiatku trhák a autor v nej vyvolal veľmi dusnú atmosféru, ktorá mi nedala pokoja a musela som sa dozvedieť ako celá skončí. Rozhodne to bolo skvelé, ale druhá poviedka? Ešte lepšie! Moje nadšenie zrejme súvisí aj s tým, že v príbehoch mám slabosť pre dej tvorený z korešpondencie alebo keď je písaný denníčkovými útržkami. Presne toto si Karika pripravil do druhej poviedky a tým si ma už získal na 100%. Zápisky boli dobové, desivé, mätúce a zlomyseľne stupňujúce sa. Táto časť knihy však skutočne patrí medzi moje veľmi obľúbené a verím, že mnohým z vás sa bude páčiť rovnako. Fascinuje ma ako v nej Karika absolútne vytrhol hranice medzi realitou a fikciou a začal tvoriť nový priestor medzi tým. Zapojil do deja aj svoje vlastné opisy života a spoločnosť počas pandémie a pradoxne to veľmi sedelo do celkovej atmosféry. V týchto úsekoch som sa už skutočne bála a knihu nebolo možné odložiť.

Hodnotenie odo mňa však tiež dostala 4,5 hviezdičky a je to len a len za rovnakú chybičku. Aj tu ma autor vytrhol zo strachu a vypätej atmosféry, filozofovaním ktoré tam nepatrilo a kazilo dojem, ale nie je to podstatné. Nemožné je nepochváliť a úprimne zo srdca zablahoželať Jozefovi Karikovi k tomu, čo stvoril. Veľmi vydarené, prepracované, strašidelné a zaujímavé... Tak by som zhrnula jeho najnovšie knižky. 

Rozhodne vám ich odporúčam a pokiaľ zvažujete darčeky na Vianoce pre osoby, ktoré sa radi boja, tak toto je pre nich ako stvorené. Do zbierky by vám chýbať nemali a verím, že si ich čítanite užijete rovnako ako aj ja. 

Najnovšie uvažujem, že by som dala od Kariku šancu sérii Na smrť, nakoľko o nej veľmi pekne rozpráva Irča z Knihánkova. Ak ste ju už čítali, tak mi môžete napísať ako sa vám knihy páčili a či sa to oplatí. Budem sa tešiť :).

Keď ožije mŕtve telo dievčatka | Once Upon a River

Autorka: Diane Setterfield

Vydavateľstvo: Transworld Publishers Ltd

Rok vydania: 2019

Počet strán: 544

Starodávne hostince vedeli byť rôzne. V niektorých sa hrali karty, v iných hrala muzika, a v hostinci o ktorom je náš príbeh, sa od nepamäti rozprávali príbehy. Cudzinci prichádzali s tými najneuveriteľnejšími historkami a majiteľ Joe si získal srdce nejedného poslucháča svojim napínavým rozprávaním.

Inak tomu nebolo ani v osudovú noc, ktorá sa zapísala do pamäte nielen návštevníkov podniku, dokonca nielen jeho majiteľov, ale hádam aj celej dedine. Podivná vec to veru bola. 

Uprostred noci do hostinca vtrhne cudzinec. Zranený a vyčerapný sa zvalí hneď na zem, no pri ňom sa nachádza ešte šokujúcejší nález. Cudzinec priniesol dieťa, ktoré nedýchalo a bolo mŕtve. Utopené. Miestni zavolali ošetrovateľku Ritu. Tá najrýchlejšie ako vedela prišla, postarala sa o cudzinca, ošetrila jeho rany a napokon spravila obhliadku tela dievčatka. Lámalo jej srdce vidieť telíčko asi 4 ročnej neznámej, no na svete už nebolo nič, čo by pre ňu mohla urobiť. Ibaže v tú noc sa diali prazvláštne veci a dievča sa odrazu zobudilo. Aj napriek tomu, že dovtedy jej tvár bola biela a srdce jej nebilo dlhší čas, sa odrazu prebudila akoby len zo spánku. Bol to zázrak? Urobila Rita chybu pri jej obhliadke? Alebo to bola mágia?

Obyvatelia dedinky nepoznajú identitu dvoch tajomných návštevníkov, ale už čoskoro sa o dievčatko hlásia jeho blízky. Ako prvá príde slečna, ktorá tvrdí, že dievča je jej mladšia sestra. Následne prichádza manželskí pár, ktorému pred dvomi rokmi uniesli dcérku a radujú sa, že ju po dlhej chvíli konečne objavili. A aby toho nebolo málo, prihlásiť sa o ňu príde aj mladý džentleman, ktorý tvrdí, že je to jeho dcéra. Komu veriť?

A kto utopené dievčatko vlastne je?

O tom, a ešte o mnohom ďalšom je táto nádherná knižka, ktorá verím, že už na prvý pohľad získa vašu pozornosť. Je to nezvyčajný, chladivý a podstatne mysteriózny príbeh opradený záhadou a pochmúrnym nádychom, no práve to z neho vytvára jedinečné a magické dielo. 

Autorka dokáže krásne pracovať s dejom, ktorý sa pomaly rozvíja a snaží sa nám odkryť celú záhadu po malých sústach. Tým však veľmi ľahko docieli, že som bola napätá po celý čas a aj v noci sa mi ťažko zaspávalo, pretože som musela neustále premýšľať nad tým, kde je pravda. Aj keď som si už chvíľami myslela, že mám zápletku uhádnutú, nie je možné uhádnuť ju a za každým prezradením tajomstvo, ktoré autorka odhalí, pridá falošnú stopu, ktorá vás zamotá ešte väčšmi.

Jej štýl písania sa mi však veľmi páčil a priznám sa, že som nič iné ani nečakala. Od Diane Setterfield máme v slovenčine preložené dve knižky. Jej veľmi obľúbený Trinásty príbeh a menej známy Bellman & Black (i keď mne sa veľmi páčil aj ten). Obe knihy som čítala a tak ako v tomto prípade, aj pri nich ma atmosféra jej príbehov dostala absolútne do kolien. Pamätám si, že Trinásty príbeh som dokonca prečítala za noc, pretože som nedokázala ísť ani spať, kým ju nedokončím. Dodnes na ten príbeh spomínam, ako na niečo fantastické a mne veľmi milé. Once Upon a River sa žiaľ zatiaľ prekladu u nás doma nedočkal, no vedela som, že si ho chcem prečítať aj tak. A aj keď som už v angličtine pár mesiacov nič neprečítala, vôbec mi to nezabránilo čítanie si vychutnávať.

Spočiatku to išlo ťažšie, to áno. Zatiaľ, čo rozhovory sa mi čítali jedna radosť, prvé momenty som veľmi bojovala s rozsiahlejšími opismi, pri ktorých som nerozumela úplne všetkému. To však nevadilo, pretože význam sa dal pochopiť a pomaličky som si zvykala na celý jazyk príbehu. Čoskoro som si navykla a potom sa to čítalo viac menej bez problémov. Myslím si, že tento príbeh je vhodný pre každého kto má chuť čítať v cudzom jazyku alebo kto občasne aj číta. Angličtina tam nie je až tak náročná a dokážete sa do toho dostať. 

Najmä sa vám to oplatí. Skutočne vám knihu môžem len a len odporúčať. A navyše nielen jej príbeh je úžasný, ale aj jej samotné prevedie je nádherné! Na obálku sa nejde vynadívať aká je krásna a verím, že aj vás vždy poteší pekný úlovok do vašej zbierky. Ja sa vždy až pousmejem, keď ju vidím.

Ale vy nesmúťte! Mám pre vás dobrú správu aj pokiaľ angličtina nie je vašou silnou stránkou. Pre tých, ktorých kniha zaujala, tak preklad existuje v češtine. Zistila som to len nedávno, tak hádam to bude niektorým z vás nápomocné. Budem sa veľmi tešiť, ak si knižku pridáte na zoznam a pokojne mi napíšte dolu do komentára, či ste už o nej niekedy počuli :).

Moje hodnotenie:

Stali sme sa horalmi z Vysočiny? Na jeden deň áno!

Rada by som nadviazala na posledný článok a tak, keď už sme sa pozreli spoločne na Edinburgh, rada by som vám ukázala nádhernú Škótsku vysočinu. Toto miesto je pre mňa srdcovou záležitosťou, pretože už dlhé roky mám obrovskú slabosť pre históriu horalov, horalského spôsobu života, ich kultúry, bojov a samozrejme aj ich prostredie v ktorom žili. Je možné, že toto malé posadnutie začalo sledovaním Outlanderu, ale som za to veľmi rada. Je skvelé navštíviť miesta, kde sa nachádzali postavy Jamieho a Claire a zároveň sa zasnívať do ich obdobia a zápletok, ktoré vám na tých miestach akoby ožívajú pred očami.

Nechcem vás však priveľa trápiť mojimi predstavami a nadšením. Skôr by som vám rada dala praktické rady, ako môžete vysočinu poľahky navštíviť aj vy :).

Možno vám už napadlo, že na takýto výlet by ste si museli rezervovať veľmi drahý a dlhý zájazd alebo sa tam vypraviť autom. Verím, že obe možnosti sú skvelé a sama by som sa tam raz chcela vydať na roadtrip, ale sú aj oveľa jednoduchšie a cenovo dostupnejšie varianty, ktoré vám takúto návštevu umožnia skôr.

Ideálne je to skombinovať s výletom do Edinburghu! Zatiaľ, čo si pár dní užijete skúmaním mesta, vyhraďte si jeden deň na výlet, ktorý vám prinesie obrovské množstvo zážitkov.

Ako na to?

Prvýkrát som navštívila vysočinu pred dvomi rokmi so spoločnosťou Heart of Scotland. Aj vtedy, a aj teraz sme si výlet bookli cez Tripadvisor, čo isto iste zvládnete aj vy. Jedná sa o jednodňové "tours" do vysočiny, ktoré trvajú cca 12 hodín. V skorých ranných hodinách vyrážate mini vanom z Edinburghu a následne vás čakajú zastávky na prekrásnych scénerických miestach a malebných dedinkách Škótska, či plavba po legendárnom Loch Ness. Počas jazdy vám váš vodič/sprievodca rozpráva zaujímavú históriu, legendy a príbehy. Vy teda sledujete prírodu navôkol a zároveň sa dozvedáte informácie z prvej ruky. My s Patrikom sme na druhýkrát išli spoločnosťou Highland Experience a popravde je skôr zrejme na vás, ktorú z dvoch spomenutých by ste si vybrali vy. V oboch prípadoch to boli mierne odlišné zájazdy, ale oba hodnotím ako úžasný zážitok. Navyše na druhýkrát som videla miesta, ktoré sme prvýkrát nenavštívili a zase to bolo také o inom. Cena takéhoto zájazdu sa pohybuje v sume 60€ na osobu. Možno sa zamyslíte nad tým, či to za to naozaj stojí, keď je to len na jeden deň, ale verte mi, uvidíte toho veľa a ten zážitok vám nikto nevezme. Navyše sprievodcovia sú veľkí profesionáli a vedia zariadiť, aby ste za jeden deň videli čo najviac.

Našou prvou zastávkou boli tieto superské chlpaté kravy, ktoré sú typické pre Škótsko a samozrejme špeciálne pre vysočinu. Sú to nádherné a hlavne majestátne zvieratá a aj keď nemám veľmi rada, keď sú zvieratá ako atrakcie, tak verím, že v prípade tejto kravy (a jej kamošky) je ich oplotenie skôr kvôli ľuďom, než aby im robil zle. Majú tam kopu výbehu a žijú viac menej vo voľnej prírode. Radi papajú mrkvu a sú veľmi šarmantné.

Pri kravičkách je zastávka dlhšia, ale ďalej nás čakala jazda, ktorá obnášala kratšie zastávky na porozhliadanie sa po okolí, údoliach alebo po krásnom vrchu Glen Coe. Ani si neviem predstaviť, aký zážitok musí byť, keď niekde odstavíte auto a na tieto miesta sa vydáte po vlastných nohách. Keď som sledovala úseky kopcov, ktoré ani zďaleka neboli také vysoké, ako ich máme my doma, ale boli močaristé a ťažko na pohľad dostupné, turistika mi v nich pripadala nemožná. Predsa len sa však ľudia neboja a bolo vidieť, že nemožné to nie je. Z diaľky sa vynímalo viacero postáv, ktoré na to nabralo odvahu. Jedného dňa to určite musím vyskúšať aj ja.

Cesta nám ubiehala príjemne a divadlo za oknom nás neprestávalo baviť, ani po dlhých hodinách. Ten pohľad vám dokáže vyraziť dych. Náš šofér John nám do toho rozprával príbehy a viete čo bolo skvelé? Mal presne ten typický, trochu už aj zriedkavý, silný škótsky prízvuk a už len počuť ho bol zážitok. Chvíľami bolo dosť náročné rozumieť mu, ale aj tak nás to bavilo, pretože taký jazyk sa len ťažko napodobňuje, či bežne počuje. Je to celkom iná angličtina.

Neustále sme prechádzali dedinkami a pomaly sa začali vynárať aj prvé časti Loch Nessu. Čakala nás však zastávka vo Fort William, ktorá bola žiaľ tak trochu fiaskom. Ale našou vinou... John nám povedal, že máme 40 minút čas po tom ako sme zastavili, Patrik ale započul 14 minút a keďže to mala byť wc zastávka, zhodli sme sa, že dobre počul zrejme on. Keď však ani po 20 minútach nikto neprichádzal, nuž a ani po 30... pochopili sme, že miesto dediny sme videli len parkovisko a miestny McDonald. Prekvapivo sme to však zobrali dobre a skôr sa na tom smejeme, než by sme ľutovali o čo sme prišli. Koniec koncov to aj bolo vtipné, keď si predstavím ako sme tam zmätene postávali a pomali nám dochádzalo, čo sa nám to deje.

Návšteva Loch Ness potešila. Na výber dostanete viaceré varianty programu, ale väčšina skupín (tak ako aj tá naša) si takmer vždy vyberie jediný. Plavbu.

A tá je superská! Neviem, či by so mnou súhlasil aj Paťo, keďže mu bola poriadna zima a dosť si pofrflal, ale ja som bola spokojná a on asi tiež, keď sme si dali menší prípitok na zahriatie (bolo to nevyhnutné) a pomaly nám začínali odmŕzať všetky končatiny. Tešila som sa, že sme sedeli hore a pri kraji, takže som mohla pozorovať aké je to jazero tmavé a temné. Voda v ňom chvíľami pôsobí takmer čierno a pohľad na ňu trochu desí. V tom momente si viete predstaviť, že niekde v jeho hlbinách naozaj pláva Nessie a s malou dušičkou dúfate, že ju zazriete práve vy. Síce to je len povera a možno len mýtus, ale ktovie? V oceánoch, moriach a vodách žijú isto iste živočíchy o akých sa nám ani nesníva.

Čo považujem za ešte jednu veľkú výhodu tejto plavby je to, že sme mali možnosť vidieť Urquhart Castle. Je to veľmi známa zrúcanina hradu, ktorá sa nachádza priamo na brehu Loch Ness a ľudia veľmi radi navštevujú tento zámok, najmä aj skrz jeho krásny výhľad na jazero. My sme to vyriešili opačne a mali sme výhľad na hrad :).

Po Loch Ness nás čakala veľmi dlhá cesta domov, ale z miest popri ktorých sme prechádzali mi nejeden raz poskočilo srdiečko. Inverness, Culloden... To všetko boli miesta o ktorých som snívala. Je mi ľúto, že tie sme si nemohli prehliadnuť poriadne, pretože stále si želám jednédho dňa navštíviť Culloden Battlefield a nie len prejsť okolo, no aj tak ma veľmi potešilo počuť o tom a byť tak blízko. Inverness bolo pre mňa sklamaním, pretože už dávno zrejme nevyzerá, tak ako ho zobrazili v Outlanderi. Jeho jedinými svetlými bodmi je zrejme len námestie, ktoré sme nevideli, a to že mesto je umiestnené v srdci vysočiny. Úzke okolie je však doslova priemyselné a všade sú samé továrne. Z toho som bola veľmi smutná, predstavovala som si to celkom ináč, ale program ma našťastie ešte potešil a prekvapil.

V zájazde pred dvomi rokmi sme toto v programe nemali. Ale je to jedno z obľúbených miest, ktoré som počas nášho výletu videla. Malé viktoriánske mestečko Pitlochry je nádherné a idylické. Nachádzajú sa tam krásne obchodíky, reštaurácie, kaviarne a je to akoby vystrihnuté so Slečny Marplovej, ktorá akoby každú chvíľu mala vykuknúť spoza záclony okna na najbližšom domčeku. Mestečko je obklopené horami, na ktoré je majestátny výhľad priamo z ulice a celé to tam má len veľmi ťažko opísateľnú atmosféru, ktorá vás dostane. Viem si dokonale predstaviť, že by som sa tam vrátila a ubytovala sa v nejakom miestnom príbytku s prikrívkami ako od babičky a s podkrovným oknom, kde by som písala krátke poviedky, postrehy, či príbehy. Pitlochry je ako stvorené pre príbehy.

Mrzí ma len jediné, a to že sa mi nepodarilo nafotiť viac fotiek z Pitlochry a najmä také, ktoré by naozaj zobrazili, aké krásne to tam bolo. Stálo by to za to... Preto vás prosím, ak máte radi podobné miesta, vyhľadajte si obrázky ešte dodatočne. Viem, že by sa vám tam páčilo :)!

A veľmi dúfam, že sa vám páčil aj samotný článok. Dúfam, že vás nalákal na trošku chuti do dobrodružstva a zároveň, že vám dal pár tipov, ktoré by vám mohli do budúcna pomôcť a uľahčiť vám život. Pokiaľ sa niekedy ocitnete v Edinburghu, tak toto je naozaj skvelá príležitosť odniesť si zo Škótska oveľa, oveľa viac... Ja som za tieto zážitky šťastná a najmä vďačná, ale ako ma už možno trochu poznáte, ani zďaleka mi to nestačí. Stále som nevidela Isle of Skye a miesta, ktoré sme navštívili nechcem vidieť len ako turista a ešte k tomu v takej rýchlosti. Preto si sľubujem, že raz tam vyrazím na vytúžený roadtrip a tie miesta sa mi stanú ešte bližšími. Verím, že sa mi to podarí. Bude to chcieť len kúsok... odvahy.

Snívate aj vy o nejakom mieste alebo zážitku? Chceli by ste niekedy zažiť roadtrip?