Na rozhraní dvoch svetov / Michal Škombár

Autor: Michal Škombár

Vydavateľstvo: Elist

Rok vydania: 2017

Počet strán: 220

William už neraz myslel na samovraždu, ale komu to nepreblesklo hlavou ešte ani raz v živote? Nemôcť nikdy zaspať je darom aj prekliatím zároveň. A týmto handicapom bol na planéte obdarovaný každý ctihodný občan. Ako malý býval William nesmierne šťastný, že nemusí vykonávať tú čudesnú činnosť, o ktorej netušil, že kdesi v hĺbke stále existuje. No keď ste starší a morený v práci deň čo deň, odrazu sa vo vašom vnútri začne rozvíjať istá nebezpečná túžba. Nemusieť pohnúť ničím na svojom tele. Spánok sa ho snažil potajomky premôcť. William však nevedel, ako to spraviť. Nepoznal postup. Túžil aspoň raz v živote zakúsiť neopísateľný pocit voľnosti. Po dovŕšení toho najlepšieho veku, dvadsať rokov, mu vpichli pod kožu tekutinu. Tá zastavila jeho starnutie. Preto planétu obývali len ľudia prevtelení do mladíckej podoby. Rodiny, ktoré žili v manželstve takmer už veky, neboli obmedzené na počty detí. Krajina však nebola napriek tomu nikdy preľudnená, za čo mohli hlavne samovraždy, vraždy, neplodnosť, zrútenie sa, čo nakoniec opäť viedlo väčšinou len k samovražde. Všetko vyzeralo na oko prekrásne. Počatie nového života sa tu zakaždým rovnalo veľkému zázraku a bolo hodné aj bujarej oslavy.

Ten čas poriadne letí. Ani by mi nenapadlo, že od momentu, kedy ma prvýkrát oslovil Michal Škombár ubehli už dobré dva roky. Jeho prvotina, Druhá šanca, bola od neho prirodzene mojou prvou prečítanou knihou. Bolo to netradičné čítanie. Akčné, no s veľmi sympatickým hlavným hrdinom a niektoré úseky mali skvelú priateľskú atmosféru. Dej plynul rýchlo a neustále sa tam niečo dialo. Nebol to žáner, ktorý bežne vyhľadávam, ale na moje prekvapenie sa mi to páčilo.

O nejaký čas sa mi dostalo do rúk pokračovanie, ktoré bolo oproti jednotke o čosi tenšie, no prekvapilo ešte viac. Mišo využil faktory na ktorých príbeh založil a potom ich úplne prevrátil. Zničil zaužívané tradície a preskúmal nové zákutia sveta, ktorý vytvoril. To sa mi na tom veľmi páčilo. Mohol pokračovať klasickým rozuzlením, no v tomto príapade to, akoby posunul na ešte vyšší level a prekonal svoju vlastnú hranicu.

Popravde som šťastná za deň, kedy sa Mišo ozval, pretože nielen že sa mi do rúk dostali viac, ako zaujímavé príbehy, ale získala som aj prakticky nového kamaráta, ktorý ma neprestáva udivovať, či inšpirovať svojim prístupom k životu, odhodlaním a postrehmi. Myslím, že viacerí z nás by na jeho mieste podľahli negatívnym myšlienkam a zanevreli by na život, no Mišo svoj hendikep nevníma. Nemôže sa hýbať, no ani to ho nezastavilo v písaní príbehov. Píše ich svojským spôsobom pomocou myši a ja vážne obdivujem, ako sa vynašiel. On je doslova dôkazom toho, že všetko je možné, keď človek chce. 

Na jeho najnovšiu knižku som sa tešila už dlhší čas. Nepamätám si presne, kedy to bolo, ale od momentu, ako som si prečítala prvú kapitolu ubehlo "pár" chvíľ. Ukážka, ktorú som mala možnosť vidieť ma  nadchla. Páčil sa mi nápad. Celkovo nový svet, s novými tvárami a novými pravidlami. Aké by to bolo, keby sme nemuseli spať? Keby sme mali viac času, no mechanicky by sme prežívali deň za dňom. Prinútilo ma to aspoň na chvíľu sa zamyslieť a bola som zvedavá, čo všetko sa v príbehu udeje.

Ako som už spomínala. Je to skvelý nápad/námet s ktorým by sa dalo neskutočne pracovať. Ponúka obrovské množstvo možností a poskytuje šancu na priam fantastický, dychberúci príbeh. Mišov štýl písania mám rada. Ak aj v jeho prvej knižke mal problém s prehnane veľkým množstvom opisov, ja osobne som to nezaregistrovala a neprekážalo mi to. Tu však musím priznať, že som bola mierne sklamaná. Mala som obrovské očakávania. Predstavovala som si snáď tisíc možností... Naozaj s tým nápadom sa dalo poriadne vyhrať, lenže ono sa to zrejme vôbec neodvíjalo podľa mojich predstáv. 

Všetky spomínané skvelé faktory v anotácii mi tam jednoducho chýbali. To, že ľudia nespia som si uvedomila asi až niekde v polke knihy, až tam sa to spomenulo. Taktiež som nezachytila nič o nešťastných ľuďoch, ktorí by sa snažili vziať si život zo zúfalstva. Takmer vykonaná samovražda hlavného hrdinu mi prišla, tak zvláštne nárazová. Skrátka akoby bolo všetko v poriadku, usmieval sa a iba zrazu z hodiny na hodinu sa pokúsil ukončiť svoju existenciu. 

Nebolo to pre mňa uveriteľné. Nedokázala som sa ponoriť do tohto sveta a knižka ma žiaľ bohu dlhší čas nedokázala strhnúť. Nebolo to zlé, ale myslím, že predchádzajúca autorova séria mi k srdcu prirástla viac. Na všetko som sa pozerala iba, ako nestranný pozorovateľ. Na postavy som sa nenaviazala a tak ma v niektorých momentoch moc netrápil ich osud. Nedokázala som sa s nimi zžiť, či si ich nejakým spôsobom obľúbiť. 

Malo to však aj dobré momenty. Mám rada humorné poznámky, ktoré si Mišo nevie odpustiť, čo je len a len dobré. Zaujalo ma aj zvláštne puto, ktoré bolo cítiť medzi hlavným hrdinom a neznámou ženou, ktorú jedného dňa spozoroval. William ju nepoznal a ani ju nikdy predtým nevidel, no i tak cítil, že jeho život je prepletený s touto neznámou osobou. Párkrát som premýšľala nad tým, akú úlohu tam môže táto žena hrať, no netušila som.

Čo sa mi na knihe veľmi páčilo bol koniec. Nechápte ma zle... Uvedomujem si, že to asi neznie pekne, lenže nemyslím to tak. Ku koncu autor vymyslel rozuzlenie, ktoré by som nečakala, ani vo sne. Úplne ma to šokovalo a iba som ostala s otvorenými ústami. Mala som viac teórii, no ani jedna sa mi nepotrvdila, keďže toto sa nedalo očakávať. Koniec vyvoláva množstvo otázok nad ktorými si lámem hlavu, avšak stále niesom o nič múdrejšia. Je škoda, že vám nemôžem prezradiť, čo mám na mysli, pretože o tomto by som sa rada porozprávala... 

Nebola to zlá kniha, ale nedokážem sa zbaviť pocitu, že tak skvelý námet sa dal spracovať lepšie. Z anotácie som sa o tomto svete dozvedela viac, ako zo samotnej knižky, čo je škoda... No i tak to bolo príjemné čítanie a fajn dobrodružstvo. Ako som už spomínala, koniec si ma získal a zaujal ma. V podstate toto mi príde, akoby to bola Mišova prvotina a Druhá šanca s Pravou tvárou prišli až po nej. Ktovie možno bola chyba aj vo mne. Pri čítaní vie veľa spraviť aj momentálna nálada. Verím, že sa nájdu ľudia, ktorým sa to bude páčiť :). Ja Mišovi opäť ďakujem, že mi umožnil prečítať si niečo iné, nové, neokukané... A teším sa na jeho ďalšie knihy. Verím, že sa ešte máme na čo tešiť.

Moje hodnotenie:

Nezabudnite si pozrieť book trailer :)!