Zimný knižn TAG

Tento úžasný TAG som našla na blogu Never trust a duck. Dúfam, že sa zapáči aj vám a, že si spravíme peknú zimnú atmosféru :) !

Akú knihu by si si nevedela predstaviť v zime ?

Myslím, že Ako z románu od Zuzky Šulajovej.  Jej knihy sú pre mňa také vyslovené letné oddychovky. Ono to bude asi aj tým, že som ich čítala v lete. Zakaždým som sa zakradla do záhrady a tam som si len tak nečinne leňošila a čítala si. Alebo džínsové denníky.. s nimi som cez leto ponocovala (sú to pekné spomienky :D!) Ako.. určite by som ich dokázala čítať aj v zime, no v mojich spomienkach sa spájajú s letom.

Kniha, ktorá sa odohráva v zime ?

Crowfieldska kliatba ! Dokonca aj na obálke je sneh a keď sa na ňu zadívate, máte chuť si zobrať deku, napiť sa čaju a čítať si. Je to krásna kniha a určite by si ju mal prečítať každý, pretože je nemožné aby nezaujala :).

Najzimnejšia obálka ?

Ehm.. žeby Crowfieldska kliatba ? Ako som už spomínala je krásna a vyžaruje z nej krásna atmosféra a keď ju vidíte máte nutkanie si ju prečítať či ste starý, alebo mladý.

Aká je tvoja najobľúbenejšia Vianočná (zimná) rozprávka (hovoríme o filme) ?

Tak tu je toho veľa :D ! Ja si vždy dávam na Vianoce budík aj o piatej ráno len aby som postíhala všetky rozprávky.. Mám rada Plavčík a Vratko, Neboj sa!, Popolvár, Sám doma (najviac 1,2, ale aj ostatné sú fajn), tú rozprávku o tých psíkoch (už si nepamätám názov, ale viem že je tam päť šteniatok Zlatého retrievera), Mickey Mouse, Tri oriešky pre Popolušku, Perinbaba (to je úplne krásna rozprávka), Mrázik.. proste všetko :).

Akú knihu by si si čítala na Vianoce, niekde v teple krbu ?

Fúúúha ! Možno aj Crowfieldsku kliatbu, kedže to má takú zimnú tematiku, ale asi by som si čítala rozprávky. Volajú sa Veselé Vianoce a tam sú príbehy kde je aj Mickey Mouse, Snehulienka, Peter Pán a je to taká naša tradícia u nás doma, že si ich vždy čítame :). A potom by som si asi pred spaním pustila rozprávku na počúvanie a to Snehovú kráľovnú. Je to strašne krásna rozprávka, takže môžem len odporúčať :) ! Ak by ste boli zvedavý, môžte si ju stiahnuť na Ulož.to :)

Kniha, ktorú si dostala na Vianoce ?

Celú sériu Twilight ságy a myslela som, že odpadnem od šťastia, pretože som po nej túžila strašne dlho. Teraz ma neukameňujte :D ! Ale ja mám Twilight proste rada. Či knihy, či film, páči sa mi to. Dokonca si pamätám, že Twilight som čítala v zime a akurát krásne snežilo :)

Akú knihu si praješ na Vianoce ?

Je toho veľa ! Môj zoznam je fakt dlhý :D.. Ale asi by som chcela Nebo nieje výmysel. Bol by to taký spoločný darček, pretože ju chce aj mamina, takže dve muchy jednou ranou :D.

V akom knižnom príbehu (meste, svete) by si chcela prežiť zimné sviatky ?

Kde inde ako v Rokforte ! Preskúmala by som celý hrad, čítala by som si v klubovni Chrabromilu pri teple krbu, naučila by som sa pár kúziel, dala by som si úžasnú večeru a pod stromček by som dala Dumbledorovi teplé ponožky (kedže raz povedal, že po nich túži) a porozprávala by som sa s Harrym, Ronom a Hermionou. Nebolo by to úžasné :) ?

No a v "muklovskom" svete, by som možno rada strávila Vianoce v New Yorku. Tá výzdoba, atmosféra, všetko.. Možno raz.. :D

Dúfam, že sa vám tento TAG páčil a, že sa tešíte na sneh, zimu a Vianoce tak ako aj ja. To ma privádza k otázke.. Je u vás sneh ? U nás ešte nie. Iba v piatok konečne snežilo, všetci sme sa strašne tešili, v škole sme si už púšťali celý natešený koledy, no asi po štyroch hodinách snežiť prestalo, všetko sa roztopilo a my sme si mohli oči vyplakať. Takže ako je u vás :) ?

Eleanor & Park / Rainbow Rowellová

Eleanor & Park

O knihe :

Eleanor - Červenovláska z chudobnej rodiny. V jednej izbe sa tlačí so štyrmi súrodencami. S nevlastným otcom sa neznáša pre jeho násilnícke sklony. V škole je nová a nepatrí k obľúbencom – nenosí značkové oblečenie, lebo jej rodičia na to nemajú, nie je štíhla ako spolužiačky a na jej vtipných hláškach sa nikto nesmeje.
Park - Jeho rodina netrpí núdzou, ale Park nemá rád sám seba. Chýbajú mu svaly bejzbalistu, výška basketbalistu a sebavedomie amerického tínedžera z nebraskej Omahy. Parkovu matku si totiž otec priviedol z Kórey a syn zdedil jej ázijské črty. A tak si najradšej číta komiksy, počúva obľúbenú hudbu a v školskom autobuse sedí sám.
Až kým jedného dňa nenastúpi istá červenovláska a nikto – okrem neho – ju k sebe nepustí sadnúť.
Eleanor a Park nie sú hlúpi a vedia, že prvá láska takmer nikdy nevydrží. Sú však aj dosť zúfalí a dosť odvážni, a tak to spolu skúsia...

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly.

Knihu si môžte kúpiť, napr. TU.

Moje pocity :

Kniha Eleanor a Park vyvolala veľký "bum" a mnohý čitatelia ju nedočkavo očakávali už od chvíle kedy vydavateľstvo oznámilo vydanie tejto knihy. Aj ja som sa na túto knihu veľmi tešila. Skôr než ma zaujala anotáciou, ohromila ma tá obálka. Je dokonalá! Skvele vystihuje dej z knihy a na knihu si inú obálku pomaly ani predstaviť neviem. Je jemná a postavy sú výrazné. Je krásna! Potom som si samozrejme prečítala anotáciu a to už som sa nevedela dočkať. Aj ja som patrila k tým, ktorý čakali ako na Vianoce. Keď mi prišla domov bola som celá bez seba. Hneď som sa do nej pustila.

Kniha sa mi páčila od prvej stránky. Celý dej sa začína v osudný deň a to v autobuse. V túto chvíľu sa Eleanor a Park prvý krát spoznajú, no rozprávkové to rozhodne nebude. Eleanor je od začiatku nenávidená za jej vzhľad a odlišnosť. Po celý čas som mala pocit, že stránky sa otáčajú samé. Odtrhnúť sa od knihy je úplný masochizmus, pretože, keď raz začnete neviete prestať. Od knihy sa naozaj odtrháva veľmi ťažko. Stále sa tam niečo deje a vždy vás tam niečo prekvapí.

V príbehu sa poukazuje aj na temné stránky života ako sú chudoba, nízke sebavedomie, šikana, tyranský nevlastný otec, nezodpovedný otec, hádky rodičov, rozvody a podobne.. Nejde tam ani zďaleka iba o to ako sa do seba krásne zaľúbia dvaja mladý ľudia. Kedže sú v knihe aj také problémy chytá omnoho reálnejší nádych. Autorka sa nesnažila všetko prikrášliť a postavy nevideli cez ružové okuliare, všetko bolo tak ako to býva v reálnom živote.

Autorkin štýl písania mi nesmierne sadol. Písala jednoducho a ako som už spomínala nič neprikrášľovala. Písala na rovinu. Pri čítaní môžte naraziť aj na pár vulgarizmov, ktoré sú úplne na mieste a čitateľa neurazia. Vždy boli použité v situácii kde neprekážali a hodili sa tam, nikdy nie len tak od veci. Autorka sa s tým vedela vyhrať, takže naozaj s tým nikto nebude mať problém a navyše väčšina z nás, keby bola v situácii ako Eleanor, neviem či by volila iné slová.

Viem, že týrané ženy to majú ťažké a že sa svojho partnera boja a poniektoré veria, že sa zmení, ale v prípade mamy Eleanor som sa až chytala za hlavu. Ona sa ani nebránila, nerobila vôbec nič. Neznášam, keď niekto ponižuje ženy a stavím sa že niesom jediná, no ona bola bez štipky sebaúcty. Už keď ubližoval aj jej deťom, tak sa v nej malo niečo pohnúť. Keby sa vzoprela aspoň svojim myslením, ale ona povie svojej dcére, že sa má zmieriť, že jej muž je ich rodina a má prestať ničiť ich rodinu. Toto fakt povedala? Vtedy ma riadne vytočila. Áno bola to milá osoba a dobrá matka, ale v tomto ma strašne štvala.

Eleanor som si obľúbila veľmi! Verte, že na tom budete rovnako, pretože ju sa nedá nemilovať! Je iná, je bláznivá a keď vyjde zo svojej ulity je nespútaná. Mám rada, keď sú ľudia niečim odlišný, keď nejdú z davom, ale vytŕčajú. Zo začiatku bolo jej sebavedomie strašne nízke, no čím príbeh napredoval tým bola silnejšie.. vďaka Parkovi. Eleanor to nemala ľahké, kedže doma ju tyranizoval nevlastný otec, v noci počúvala hádky a v škole čelila šikane. Od prvého dňa v škole nezapadla. Jej výstredné obliekanie, kučeravé ryšavé divoké vlasy a nadváha boli každému na smiech. Až na niekoho..

Park je takisto úžasný! Páči sa mi aký mu autorka spravila štýl. Park miloval punk, takisto rock, vedel byť jemný, no keď trebalo, tak vedel "nakopať riť". Možno to tak nevyzeralo, ale aj on mal niekedy podkopané sebavedomie. Trápili ho jeho "Kórejské" črty. Povedal, že na žene to vyzerá exoticky, ale na mužoch to zoženšťuje a za to sa hanbil. Nemal sa za čo ! Zamilovala som si jeho povahu, jeho zmýšľanie. Páčilo sa mi, že príbeh sa dal čítať aj z jeho pohľadu a aj s pohľadu Eleanor, oba pohľady boli zaujímavé.

Ja vám môžem túto knihu len a len odporúčať, kedže bola úžasná a určite si ju ešte niekedy prečítam. Neľutujem chvíle, ktoré som pri nej strávila a celý ten príbeh som si zamilovala. Jediné čo môžem skritizovať je ten koniec! Vytočil ma a riadne! Normálne som začala listovať, že či tam nechýba niekoľko strán, bohužiaľ nenašla som žiadnu chybu. Takýto otvorený koniec som skrátka nečakala a strašne by som chcela vedieť ako to skončilo..

Moje hodnotenie :

Život jedna báseň / Colleen Hooverová

Život jedna báseň

O knihe :

Laykenini rodičia sa nevedeli dohodnúť: matka ju chcela pomenovať Layla podľa piesne Erica Claptona, otec navrhoval meno Kennedy podľa Kennedyovcov – hociktorého z nich. Kompromisom vzniklo meno Layken. Dnes už má dievča osemnásť, končí strednú školu a ocitne sa v novej životnej situácii: otec umrel a matka aj mladší brat potrebujú jej pomoc. Navonok pôsobí pokojne a vyrovnane, no v skutočnosti trpí a stráca nádej v budúcnosť.
Celá rodina sa z finančných dôvodov presťahuje na druhý koniec krajiny, do Michiganu. Tu sa Layken zoznámi s príťažlivým dvadsaťjedenročným susedom Willom s veľkou vášňou pre slam poetry, slamovanie. Aj on sa stará o mladšieho súrodenca. Veľmi skoro sa medzi nimi vytvorí mocné puto a Laykenin život odrazu dostáva novú iskru.
Po nádhernom prvom rande mladý pár čaká ohromujúce zistenie. Musia sa vyrovnať nielen so silami, ktoré ich k sebe priťahujú, ale najmä s tými, ktoré ich chcú od seba odtrhnúť. Ďalší úder nedá na seba dlho čakať, ale tentoraz sa Layken nemieni vzdať tak ľahko. A keď chýbajú obyčajné slová, svoje city možno najlepšie vyjadriť veršami...

Moje pocity :

Som veľmi rada, že som mala možnosť prečítať si túto knihu. Život jedna báseň je zvláštna kniha. Keď som ju začala čítať mala som trocha pochybnosti, či to nieje nejaké klišé a či je to naozaj také úžasné ako som čakala.. Tieto pochybnosti prešli po pár stránkach. Som rada, že kniha ma presvedčila. Pre mňa je toto od Colleen Hooverovej prvá kniha (viem, že aj jej ostatné knihy sú veľmi obľúbene a už dlho sa k nim chcem dostať..). Od klišé to malo ďaleko ! Vyvíjalo sa to smerom, ktorý pohne každým čitateľom a emociónálne to čitateľa vyšťaví..

Emócie spomínam hneď na začiatku.. Na túto knihu sa mi recenzia píše veľmi ťažko. Áno čítala som (možno) aj smutnejšie knihy a pri knihách málokedy plakávam a táto kniha mala svoje nedokonalosti, no aj tak ma nejakým zvláštnym spôsobom zasiahla.. Pri tejto knihe to nebolo tak, že som si ju prečítala, odložila ju do poličky, napísala na ňu recenziu a majte ma radi. Po dočítaní to bolo tak, že ešte v posteli pred spaním som rozmýšľala nad tým čo sa tam stalo a ako sa to skončilo. Moc často sa mi nestáva, že kniha ma donúti zamyslieť sa, no tu to tak bolo.. Pff ! Keby som nad tým rozmýšľala len po dočítaní, no ja som nad tým musela myslieť pri čítaní, po čítaní, po dočítaní, proste nonstop !

To som vám ešte ani nespomenula koľko krát som sa pri knihe rozplakala. Skoro nikdy pri knihách neplačem a tu ? Tu som plakala minimálne desať krát ! Plakala som, keď recitovali báseň, rozplakalo ma tam hocičo. Neviem či mi prepína, začínam byť citovo labilná, som zrelá na prášky, alebo toto bola fakt kniha pri ktorej sa vám nedajú udržať slzy ! U mňa to bolo slzavé údolia.. Príbeh bol strašne reálny a nič sa tam neprikrášľovalo. Nebola to rozprávka, ktorá končí "Žili šťastne až do smrti", skončilo sa to reálne a svojim spôsobom šťastne. My ľudia sa musíme celý život vyrovnávať zo stratami..

Veľmi sa mi páčil štýl písania autorky. Ako som spomínala, zo začiatku som bola na vážkach, no po pár stránkach sa autorka "rozpísala" a ja som sa nevedela odtrhnúť. Keby sa dalo prežiť bez spánku, nespím. Furt som musela v hlave premýšľať nad situáciou v knihe, neustále ! Pre mňa je to naozaj kvalitný román, ktorý by si mal povinne prečítať každý. Dúfam, že sa dostanem aj k ostatným knihám od autorky, pretože som si ju strašne obľúbila.

Postavy boli ako inak úžasné ! Layken (Lake) je typická tínedžerka. Snaží sa objaviť samú seba, chce zahojiť všetky svoje rany a snaží sa postaviť na nohy. Po tom ako jej zomrel otec cíti akúsi zodpovednosť. Sťahovanie neznáša ľahko, ale dokáže sa zabývať, aj keď sa jej to nepáči. K jej životu patria pravidelné hádky s mamou (veď to poznáme) a komplikovanie si svojho života. Ja som si ju obľúbila a veľmi. Možno mi asi dva krát liezla na nervy, ale dokázala som pochopiť jej správanie. Mala zaujímavé zmýšľanie.. Ja ju, ale naozaj obdivujem, život jej dal neľahkú úlohu.

Will je zodpovedný, starostlivý a dokáže obetovať svoje šťastie pre druhého. Odkedy mu umreli rodičia, stará sa o svojho mladšieho brata ako len vie. Osud sa s nim takisto kruto zahral.. Aj jeho obdivujem, pretože nieje jednoduché dospieť predčasne a vziať na svoje plecia postoj rodiča. On to však zvládal a výborne ! Jeho som si samozrejme ako inak tiež obľúbila od prvej chvíle. Asi vám nemusím hovoriť, že život oboch hrdinov sa zmení, keď ich osud spojí dokopy..

Strašne ma hnevá, že neviem napísať recenziu, tak jednoducho ako inokedy, no naozaj mi to v tomto prípade nejde. Toľko emócii vo mne vyvolala táto kniha, že to slovami skrátka vyjadriť nejde ! Nedá sa to ! Neľutujem, že som si ju prečítala a viem, že sa k nej ešte veľa krát vrátim. Mojou úlohou je teraz prečítať si ďalšie knihy od Colleen. Držte mi palce ! A ja dúfam, že každý z vás pekne nabehne do kníhkupectva, kúpi si túto knihu a doma si ju pekne krásne prečíta!

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.

Knihu si môžte kúpiť, napr. TU.

Moje hodnotenie :

Domov pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej / Ransom Riggs

Domov pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej

O knihe :

Záhadný ostrov. Opustený detský domov. Podivuhodná zbierka neobyčajných fotografií. To všetko na vás čaká v Domove pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej, nezabudnuteľnom románe, v ktorom sa úžasné fotografie a fantastický príbeh snúbia v napínavom čitateľskom zážitku. Príbeh sa začína rodinnou tragédiou, ktorá nakoniec zavedie šestnásťročného Jacoba na vzdialený ostrov pri pobreží Wallesu, kde objaví rozpadajúce sa ruiny záhadného domu, niekdajšieho domova slečny Peregrinovej pre neobyčajné deti. Pri objavovaní jeho opustených zákutí Jacob zistí, že deti slečny Peregrinovej možno neboli len neobyčajné, ale že mohli byť aj veľmi nebezpečné. A že pre ich odlúčenosť na tomto ostrove odrezanom od sveta možno existovali vážne dôvody. Ba dokonca – nech to znie akokoľvek neuveriteľne – že tie deti sú možno ešte stále nažive. Vzrušujúci a napínavý fantastický príbeh ilustrovaný nezabudnuteľnými autentickými dobovými fotografiami poteší nielen dospievajúcich, ale všetkých, ktorí nachádzajú potešenie v tajomných dobrodružstvách.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly.

Knihu si môžte kúpiť, napr. TU.

Moje pocity :

Domov pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej som objavila už veľmi dávno. Od tej doby som si to chcela strašne prečítať, no vždy mi do toho prišla buď iná kniha, alebo som na to zabudla, alebo som začala váhať.. Až teraz som si konečne splnila "sen". Keď sa pozriete na túto knihu, tak vás ihneď na nej niečo uchváti. Napríklad aj tá krásna obálka. Keď sa na ňu zadívate a dívate sa na ňu dlhšiu dobu začne vám až behať mráz po chrbte. Skvele sa hodí k príbehu a vidno, že si na nej dali záležať. Mne osobne sa veľmi páči a inú by som si k tejto knihe ani predstaviť nevedela. Je taká tajomná, chladná a zvláštna.. No obálka nieje jediná zvláštna vec v knihe.

Musím povedať, že kniha je prekrásne spracovaná ! Ešte nikdy som nič podobné nevidela. Pri každej novej kapitole nájdete krásne ornamenty, pri čísle, ktoré ukazuje na ktorej ste strane sú ďalšie ornamenty a tie fotografie.. Knihu doslova tvoria fotografie. Všetky fotky, ktoré vidia postavy vidíte aj vy. Sú tajomné, mnohé sú až desivé. Mne bolo nepríjemné dívať sa na obrázok dvoch chlapcov, ktorým z úst vylieza akási nitka, alebo šnúrka. Mrazilo ma pri pohľade na fotografiu dievčaťa, ktoré stálo pri jazere a pred ňou nestál len jej odraz, ale aj ďalší.. Ale viete kedy som sa bála najviac ? Pri poslednej vete knihy. Autor v nich ďakoval zberateľom, ktorý mu tieto fotografie poskytli. Na tom by ani nebolo nič čudné, keby tie fotografie neboli skutočné. Toto sú naozaj dobové fotografie, ktoré zberatelia našli na blších trhoch, alebo podobným spôsobom. Všetky tie fotky sú reálne. Aj vám začína byť zima ?

Neviem čo som od knihy čakala. Neviem či som čakala niečo podobné čo mi kniha poskytla. Možno som si myslela, že to bude oveľa, oveľa viac strašidelné a, že tie deti budú riadne nebezpečné a totálne psycho. Možno som čakala niečo takéto ako TU (na tom odkaze nájdete trailer, na jeden film s názvom Sirotčinec.. vrele odporúčam). Či som sklamaná ? Aj keď to bolo iné, nemôžem povedať, že by som bola. Celé to bolo divné, pár momentov som sa fakt bála, stránky akoby sa otáčali samy, a mne sa to páčilo. Svojim zvláštnym spôsobom si ma to získalo. Knihu som začala čítať nejako večer, typujem, že o šiestej a dočítala som ju o druhej ráno, pretože by som nedokázala ísť spať bez toho aby som nepoznala koniec !

Po celý čas som mala pocit akoby sa stránky otáčali samé. Veď som zhltla tých 350 strán ako nič ! Potom som ešte bola taká nabudená, až som mala chuť rozčítať ďalšiu knihu. V posteli, keď som zhasla svetlo musela som ďalej premýšľať o všetkom čo sa tam udialo. Koniec bol dosť otvorený a ja neviem či ma to teší, alebo štve. Neviem si predstaviť ako bude pokračovať dvojka, no nesmierne sa na ňu teším. Tak trocha dúfam, že sa rozhodnú ju preložiť do Slovenčiny, ale som odhodlaná v prípade, že by sa tak nestalo prečítať ju v Češtine. Som naozaj zvedavá !

Postavy v knihe boli veľmi rozmanité, bolo ich tam celkom dosť, no autor ich dokázal dokonale vykresliť a ja som nemala problém zapamätať si mená a podobne.. Hlavnou postavou je Jacob Parkson. Veľkú časť svojho detstva strávil so svojim starým otcom, ktorý sa mu aj neskôr stal vzorom. Jacob si bol so starým otcom veľmi blízky a nikto nemal dôvod pochybovať o tom. Obidvaja mali dušu bádateľov a dobrodruhov. Jacobovi sa veľmi páčili príhody starého otca, ktorý vyrástol v sirotinci s výnimočnými deťmi. Zážitky odtiaľ boli krásne, bláznivé, ale aj ťažko uveriteľné.. Čím bol Jacob starší, tým menej veril dedovym historkám. Až do jednej chvíle.. Ja som si Jacoba veľmi obľúbila. Páčilo sa mi ako zmýšľal, ako konal a celkovo mi sadol ako človek. Je zvláštny a odvážny ! Niekedy som nemohla uveriť kde všade sa chce vrhnúť a ako hrdinsky to zvláda. Predstavte si opustený dom v močariskách, teraz si predstavte, že ste v tom dome, ešte aby nestačilo ste v pivnici, kde nieje žiadne svetlo a zrazu začujete kroky a hlasy.. Pivnice nemá nikto rád, dúfam, že sa nemýlim.

Keď to mám zhrnúť, tak si ma kniha získala a páčila sa mi. Bola výborne napísaná a prinútila ma premýšľať. Vďaka nej som zažila strach. Všetko som prežívala s hrdinami. Veľmi mi sadol štýl písma autora. Teším sa na druhý diel a som úprimne zvedavá, pretože nemám najmenšiu predstavu o tom ako sa to vyvinie. Ak by ste si aj vy chceli túto knihu prečítať, tak neváhajte a pustite sa do nej. Myslím si, že sa vám bude páčiť.

Moje hodnotenie :

Mesačná chvastačka - Október 2014

Meme od Judit.

Vítam vás pri Mesačnej chvastačke ! Doteraz som to mala riadne popletené, ale teraz som si zaviedla systém a poctivo si zapisujem každú knihu čo si kúpim, alebo dostanem, takže konečne na to idem zodpovedne :D. Dúfam, že sa vám budú moje úlovky páčiť a prajem vám príjemnú zábavu :) !

Kúpené knihy 

Ako prvé som videla film. Potom nastala fáza kedy som obzerala knihu každý deň minimálne 250 krát :D. Následne som si ju objednala po dvoch týždňoch a samozrejme keď prišla som sa vytešovala. Je to prekrásna kniha ! Bola som šťastná, že som si ju kúpila. Čítať ju bol zážitok :).

Recenzné výtlačky

Papierové mestá - Väčšina ľudí túto knihu skritizovala a označila za nudnú, no mne sa páčila. Fakt mi sadla :D. Ta bláznivá jazda, charaktery postáv.. páčilo sa mi to :).

Rezistencia, Experiment - Úžasné knihy, úžasná série.. čo dodať :) ?!

Kliatba Titánov, Boj o labyrint - O tom aké sú tieto knihy úžasné vám ani hovoriť nemusím :D

Pekne spolu

Myslím si, že tento mesiac mi pribudli krásne kúsky a mám z nich obrovskú radosť :) !

Chlapec v pásikavom pyžame / John Boyne

Chlapec v pásikavom pyžame

O knihe :

Príbehy nevinnosti existujú aj v tej najdesivejšej realite. Toto je príbeh dvoch chlapcov v časoch, ktoré nemôžu nijako ovplyvniť.Začína sa v Berlíne roku 1942.
Jedného dňa sa Bruno vráti zo školy a nájde pobalené všetky veci. Jeho otec dostal nové miesto a rodina sa s ním musí odsťahovať ďaleko na zvláštne miesto, kde nemá čo robiť, kde sa nemá s kým hrať. Kam len oko dovidí sa tiahne plot, ktorý ho oddeľuje od čudných ľudí. Bruno je však prieskumník a nezmieri sa s tým, čo vidí. Pri prieskumných cestách pozdĺž plota stretne chlapca, ktorého život a podmienky sú úplne odlišné od jeho

Moje pocity :

Pamätám si, že túto knihu som si všimla už veľmi dávno. Zaradila som si ju do wishlistu a ako to už býva, zabudla som na ňu. Nedávno som bola na besede v knižnici a keď beseda končila, nedalo mi nehodiť očkom po regály s knihami. Pozerám, pozerám a čo nevidím. Áno presne túto knihu som zazrela v okamihu sekundy. Niečo mi nedalo len tak okolo nej prejsť a tak sa zrazu ocitla v mojich rukách a ja som si ju nedočkavo niesla domov. Chcete vedieť ako dopadol môj čitateľský zážitok ? V tom prípade čítajte ďalej.

V poslednej dobe mám veľmi rada príbehy, dokumenty, knihy z obdobia druhej svetovej vojny. Nesmú to byť žiadne braky, ale naozaj kvalitné veci. Chlapca v pásikavom pyžame som začala čítať v jeden pekný večer. Knihu som mala položenú na stolíku a nevedela som na ňu prestať myslieť. Nemala som pokoja až kým som sa do nej nezačítala, skrátka tá zvedavosť bola silnejšie než ja ! Od prvej stránky si ma to podmanilo. Príbeh sa začínal bez zbytočných omáčok a zaviedol nás rovno do Brunovho domu, kde objavil slúžku ako mu balí veci a hrabe sa aj v tých do ktorých sa nemá čo hrabať.

Musím poznamenať, že kniha sa číta naozaj výborne. Stránky akoby sa otáčali samé ! Je to skutočne taký príbeh na jeden večer. Nenechajte sa však oklamať ! Vo všeobecnosti platí časté pravidlo, že tenké knihy nám nedokážu poskytnúť príbeh, ktorý by v nás niečo zanechal a je to len taká lacná oddychovka. V tomto prípade je to presný opak. Kniha vo vás zanechá enormne veľa pocitov, donúti vás zamyslieť sa nad vecami nad ktorými by ste sa normálne nezamýšľali a v prvom rade vo vás vyvolá kopu emócii...

Príbeh je písaný z pohľadu malého deväť ročného chlapca Bruna. Bruno žije v Berlíne vo veľkom dome s otcom, mamou a sestrou (ktorá je len tak mimochodom beznádejný prípad). Pravidelne vykonáva dobrodružné výpravy a jeho snom je stať sa objaviteľom. Má svojich najlepších priateľov na život a na smrť a je dokonale šťastný. Jeho spokojnosť opadne, keď jeho otcovi priradia novú prácu, pretože pán nemenovaný s ním má "veľké plány" a Bruno sa aj s celou rodinou musí presťahovať na odľahlé miesto s názvom Ašic, kde niesu žiadne deti, nemá tam kamarátov na život a na smrť a nemôže sa spúšťať po zábradlí schodov. Jediné čo Bruna zaujme v novom domove je výhľad z okna. Keby ste stáli v Brunovej izbe a vykukli z okna, ako prvé by ste videli vysoký a "nekonečný" plot s ostatnými drôtmi. Za tým plotom by ste videli tisícky ľudí, ktorý behajú v pásikavých pyžamách. Videli by ste malé chatrče. A videli by ste kopu vojakov..

Tým, že to čítate z pohľadu dieťaťa, dostáva to aj akúsi mrazivú nevinnosť. Bruno totižto nechápe prečo musia byť ľudia za plotom. Nechápe prečo nosia pásikavé pyžamá a keď ich nosia oni, prečo ich nenosí aj on. Nechápe prečo sa nemôže s kamarátom Šmuelom zahrať futbal, prečo nemôže preliezť plot, alebo prečo ma Šmuel taký strach z vojakov a je večne smutný. Táto detská nevinnosť sa vytratí až v zlomovej situácii..

Nečakala som, že kniha skončí takto ! Keď sa to začalo rozvíjať a videla som ako príbeh napreduje, pochopila som ako sa to skončí, no až do takmer poslednej kapitoly som nerátala s takýmto koncom. Ako na mňa zaúčinkoval tento koniec ? Extrémne zle ! Začali sa mi liať po lícach Niagarské vodopády. Po prečítaní som si len sadla, obidvomi rukami si chytila hlavu a vzlykala som. Tento príbeh ma neskutočne zasiahol. Takéto veci sa nikdy nemali stať ! Deti by nikdy nemali takto trpieť ! A toto všetko sa stalo kvôli zvrátenému človeku, ktorý kvôli svojim snom obetoval ľudí pre svoje "vyššie ciele". Nechápem ako mohol byť niekedy človek schopný takýchto zverstiev. Neľutujem, že som si túto knihu prečítala aj keď ma zničila. Bol to zážitok čítať o živote Bruna a Šmuela. Kniha ma prinútila hlboko sa zamyslieť a ja jej vďačím za veľa. Aj keď je to útla knižka, ručím vám, že si z nej odnesiete viac ako z hrubej bichle. Túto knihu by si mal povinne prečítať každý človek a zamyslieť sa.. 

* Mám na vás ešte otázku ! Ak ste videli film zaujímalo by ma ako sa vám páčil. Ja som ho ešte nevidela, ale rada by som si ho pozrela. Takisto by ma zaujímalo ako sa vám páčila kniha, alebo či si ju plánujete prečítať. Ďakujem !

Moje hodnotenie :

To najlepšie zo mňa / Nicholas Sparks

To najlepšie zo mňa

O knihe :

Každý by rád veril, že večná láska existuje. Aj ona tomu verila, keď mala osemnásť.
V roku 1984 boli Amanda a Dawson spolužiakmi na strednej škole. Pochádzali z odlišných sociálnych pomerov, napriek tomu medzi nimi vznikla priam osudová láska. Meštiacka spoločnosť severokarolínskeho mestečka Oriental im ju nedopriala. Sklamaná Amanda odišla študovať na vysokú školu a Dawsona po tragickej autonehode zavreli do väzenia.
Nevideli sa celé štvrťstoročie, až kým sa nestretli na pohrebe spoločného priateľa Tucka. Plnia jeho poslednú vôľu a spoznávajú, že staré city sa vracajú s novou silou. Ani jeden z nich nemá šťastný život. Dawson žije sám, pracuje na ropných plošinách v mori a tajne podporuje rodinu, ktorú nechtiac pripravil o otca. Amanda je vydatá, matka troch detí, ale jej vzťah s manželom alkoholikom, poznačený smrťou malej dcérky, stroskotal. Príležitosť zmeniť doterajší život je na dosah ruky, ale... je to ešte možné? Dá sa prepísať minulosť? A je láska naozaj to najcennejšie, čo môže človek darovať?

Moje pocity :

Túto knihu som si chcela prečítať už naozaj veľmi dlho. Doma ma čakala od letných prázdnin a ja som sa k nej skrátka nevedela dostať. Ako vidíte, nedávno sa mi to podarilo a som veľmi rada, že som si ju prečítala. Je to zvláštna kniha. Tvoria ju spomienky z minulosti, pohľady z prítomnosti a nakoniec pohľad z budúcnosti. Tých pohľadov je tam viac, pretože si knihu prečítate aj z pohľadov skoro každej postavy či už zápornej, alebo kladnej. Mne sa kniha páčila a bola som milo prekvapená. Síce som neočakávala, že sa bude uberať smerom akým sa uberala, no aj tak sa mi páčila.

Lenže láska je komplikovaná, rovnako ako život. Uberá sa rôznymi smermi, ktoré ľudia nevedie predvídať a už vôbec nie pochopiť, a necháva za sebou dlhú stopu smútku.

Nicholas Sparks má veľmi zvláštny štýl písania. Neviem prečo mi príde zvláštny, neviem vám to vysvetliť, alebo odôvodniť, no cítim to tak. Samozrejme to nemyslím zle. Ja mám rada, keď má autor svojský štýl. Uznávam.. Píše veľmi pútavo, takže nebudete mať problém začítať sa do knihy. Pohltí vás svojim príbehom a vy sa do toho stopercentne vžijete. Vie skvele vykresliť situáciu a dokáže vám navodiť pocit akoby ste to prežívali vy. Dokáže vymyslieť skvelé a originálne postavy. Každá jeho postava sa od seba odlišuje svojim charakterom a keď čítate príbeh z pohľadu nejakého "záporáka" tak vám to dá autor riadne pocítiť.

Amanda je zodpovedná a cieľavedomá žena. Je neskutočne tvrdohlavá a vždy si ide za svojim. Svojou tvrdohlavosťou si vie narobiť veľa problémov, no vždy si ich vie aj sama vyriešiť. Nepotrebuje aby sa o ňu niekto staral, pretože v živote sa nestratí. Je to silná žena, ktorú len tak niečo nepoloží. Počas čítania som si ju naozaj veľmi obľúbila. Tá jej tvrdohlavosť mi sympatizovala. Tvrdohlavé hrdinky sú lepšie ako hrdinky, ktoré len fňukajú a podriadia sa každému rozhodnutiu. Amanda to, ale naozaj nemala ľahké. Zamilovala sa, keď bola mladá (nebola to obyčajná láska, ktorá sa rozpadne a odíde, tak ako aj prišla, bolo v tom niečo viac). Keď ich neprajný ľudia rozdelili, po rokoch sa vydala. Stále v kútiku duše myslela na svoju starú lásku, ale snažila sa zabudnúť. Nie nadarmo sa hovorí, že "stará láska nehrdzavie".

"...Bola si mojou najlepšou priateľkou, mojím najlepším ja, a neviem si predstaviť, že by som sa toho mal znovu vzdať." Zaváhal, hľadal správne slová. "Možno mi nerozumieš, ale dal som ti to najlepšie zo seba, a keď si odišla, nič už nebolo také ako predtým."

Dawson bol... zaujímavý. Bolo vidno, že na Amande mu veľmi záležalo a že si ju nesmierne vážil. Nikdy na ňu nezabudol a nikdy okrem nej nemal inú ženu. Za toto si ho zas vážim ja. Pravú lásku nevidieť na každom kroku, preto sa mi táto kniha strašne páčila. Trpela som s nimi, pretože to bolo strašné rozhodnúť sa. Niekedy mi to prišlo ako bezvýchodisková situácia. Neviem ako by som sa rozhodla na ich mieste.. Bohužiaľ nakoniec rozhodol osud za nich..

Naozaj som nečakala smer ktorým sa kniha uberie. Myslela som, že to bude nejaká klasická romantic story, ale príbeh poskytol čitateľom viac. Bola tam akcia, napätie, trošku mystery atmosféra a nakoniec to bola emotívna kniha. Ten koniec som nečakala ! Najprv som bola v šoku z jednej veci, potom z ďalšej a na konci som len otvárala ústa. Jasné, keď sa začali dávať veci do pohybu tak už som vedela ako to skončí, ale na začiatku by mi to nikdy nenapadlo ! Mne sa kniha páčila, bola výborná ! Môžem vám len odporúčať :).

Moje hodnotenie :

Knižné naj - Október 2014

To najlepšie a bohužiaľ aj najhoršie za posledný mesiac.

Počet prečítaných kníh : 7

Prečítané knihy :

Percy Jackson kliatba Titanov (3) / Rick Riordan

Rezistencia (2) / Veronica Roth

Zostaň so mnou / Gayle Formanová

Papierové mestá / John Green

Percy Jackson boj o labyrint (4) / Rick Riordan

Experiment (3) / Veronica Roth

Hry o život (1) / Suzanne Collinsová

ODDYCHOVKA mesiaca :

Percy Jackson / Rick Riordan (všetky diely!)

Percy je taká milá séria, ktorú si každý zamiluje. Je to skvelá oddychovka, no zároveň je to dokonalý trhák. Pri Percym vždy rada trávim dlhé chvíle a užívam si jeho dobrodružstvá :).

PREKVAPENIE mesiaca :

Zostaň so mnou / Gayle Formanová

Keď reálne vidíte túto knihu a držíte ju vo svojich rukách, len ťažko môžte uveriť, že do takej útlej knihy sa môže zmestiť perfektný príbeh. Napokon ju otvoríte, začítate sa a ste ohromený. Mne sa kniha veľmi páčila a som rada, že vyvrátila (aspoň v tomto prípade) moju mienku, že tenké knihy sú zlé.

OBÁLKA mesiaca :

Experiment (3) / Veronica Roth

Tá obálka a samozrejme aj kniha sa mi neskutočne páčila. Je taká ohnivá a tá červená v spojení s vodou vyzerá neskutočne. Doteraz ju obdivujem :)..

SKLAMANIE mesiaca :

Nič.

HRDINKA mesiaca :

Mám chuť určiť ich hneď niekoľko :D.. Preto ! Určím dve, uskromním sa a dám len dve.. :D

Katniss Everdeenová, Tris Priorová 

Obe tieto hrdinky milujem. Sú presným opakom "dnešných hrdiniek." Niesu ufňukané, sú statočné, obetavé a keď treba, tak každého nakopú do zadku. Vážim si ich a obdivujem ich. Takýchto hrdiniek by malo byť viac..

Ešte by som sem zapojila Miu zo Zostaň so mnou. Ja viem sľúbila som len dve, ale je to fakt ťažké.. :D Miu som si strašne obľúbila a pri čítaní som sa s ňou maximálne zžila. Je niečim iná a zaujímavá.

HRDINA mesiaca :

Gayle - Hry o život

Ja skrátka milujem Gayla.. Priznávam mám preňho slabosť :D.

KNIHA mesiaca :

Tu s istotou určujem Hry o život a zvyšné diely Divergencie, ale aby to bolo fér určím viac kníh, pretože Hry o život čítam druhý krát a raz som im už udelila titul "kniha mesiaca", takisto u mňa získala titul aj Divergencia, a je jasné, že milujem aj ostatné diely, takže určím aj inú knihu.. :)

Papierové mestá / John Green

Viem, že niektorý v poslednej dobe Johna a jeho knihy kritizujú, no mne osobne jeho štýl veľmi sedí a jeho novinka sa mi fakt páčila. Tá bláznivá jazda, bláznivé postavy, Čierny Santovia, hľadanie dievčaťa podľa indícii, neľútostná pomsta, tá originalita.. páčilo sa mi to :) Rada by som zaradila aj Zostaň so mnou, ale už to nejdem preháňať, lebo ma zaškrtíte :D...