Mary z Genesee | Príbeh zo sveta Indiánov a odvážnych sŕdc

Autorka: Erika Jarkovská

Ilustrátorka: Alma Floresta

Vydavateľstvo: Enribook

Rok vydania: 2020

Počet strán: 320

Historický román Mary z Genesee je rozprávaním o osude skutočnej Mary Jemisonovej, dcére írskych prisťahovalcov, ktorých priviedla do Ameriky vidina šťastného života.
Farmu Jemisonovcov po čase spustošia francúzski vojaci a majiteľov ponechajú napospas krvilačným Šónýom. Tí všetkých zabijú – až na Mary. Privedú ju do vojenskej pevnosti a predajú Senekom. Od toho dňa sa začína jej premena: z vydesenej siroty, uvrhnutej do prostredia divočiny i cudzej kultúry, na manželku, ochrankyňu rodiny a matku. Mary na sklonku života vyrozpráva svoj príbeh doktorovi Seaverovi, ktorý chce o nej napísať knihu. Počas stretnutia sa Seaver zamýšľa nad tým, prečo zostala žiť s divochmi, keď sa jej neraz naskytla príležitosť opustiť ich. Je to prosté, milý doktor, odpovedá mu Mary...

Čo bolo tým putom, ktoré ju na celý život spojilo s kultúrou Indiánov viac než s jej vlastnou, to sa dozviete v tomto dobrodružno-romantickom románe. Ako je u autorky Eriky Jarkovskej zvykom, aj tentoraz veľmi pútavo a emotívne vykreslila nielen strastiplný príbeh Mary Jemisonovej, ale aj dejinné udalosti Severnej Ameriky 18. storočia, ktorými boli britsko-francúzska koloniálna vojna, Veľká indiánska vojna či Americká vojna za nezávislosť.

...

Kniha sa začína krásnym citátom, ktorý hovorí, "Pozerajúc sa spätne na život zistíme, že láska bola odpoveďou na všetko." Vtedy som ešte netušila, že práve láska bude odpoveďou aj na túto knihu. Teraz už však viem, že je ňou preplnená až po okraj. Že ju vyjadruje, vykresľuje, stelesňuje ju a najmä s láskou je aj napísaná... To je cítiť od prvých strán.

Čítať túto knihu bol krásny zážitok. Kúpila som si ju celkom neplánovane, pretože krátko po jej vydaní ma upútala obálka navhrnutá slovenskou umelkyňou Alma Floresta. Pomaly som si zisťovala o čom príbeh je, skúmala som jeho obsah a pomaly som bola čoraz rozhodnutejšia, že tomuto počinu musím dať šancu. Sama prekvapená rozhodnosťou, ktorá ma takmer okamžite pochytila som si ju odniesla domov a už v prvý večer som bola ponorená do príbehu, ktorý mi napokon dal viac, než by som si dokázala predstaviť.

Erika Jarkovská vo svojej najnovšej knižke spracovala, resp. zbeletrizovala život Mary Jamison. Mary bola Írska dievčina, ktorá spolu s rodičmi odišla hľadať svoje šťastie do Ameriky, pričom dodnes môžeme naraziť na informácie o jej nevšednej púti vzhľadom k tomu, že ako beloška patrila k výraznej zástankyni indiánskeho ľudu a od mladosti svoj život strávila v kmeni. Autorka sa pohrávala s udalosťami a prispôsobovala ich svojim predstavám, avšak veľká časť v deji je reálna a overená na základe písomností, ktoré sú pozostatkom života hlavnej hrdinky. Sama sa musím priznať, že o jej živote som si už čo to hľadala aj pomimo knižky, pretože jej príbeh ma neskutočne zaujal. Jej život ani zďaleka nebol jednoduchý a prešla si príšernými trápeniami, ale i tak v sebe objavila bytie plné mieru, vyrovnanosti a lásky. Fascinuje ma ako sa z neskúsenej dievčiny stala matka a ochranárka celého rodu, no predovšetkým ma strhlo ako rýchlo sa zmierila s osudom a život prijala taký aký je. So všetkým si poradila. Svoj život žila za každú cenu a počas neho videla mnoho krás... Vytvorila veľa dobrého.

Úprimne sa mi aj ťažko súvisle vyjadruje, pretože nech robím čo robím, žiadne slová nie sú dostatočným vyjadrením toho aká unesená z knihy vlastne som. Keby pri mne sedíte, tak by som vám ju najradšej s úsmevom podala do ruky, veľavýznamne sa na vás pozrela a odporúčila vám ju s tým najčistejším svedomím. Neviem, čo som čakala, ale už dávno pradávno som nečítala taký krásny, jemný a citlivý príbeh. Nechcem sa týmto nikoho dotknúť, ale chvíľami by som ani nepovedala, že táto knižka pochádza z pera slovenskej autorky. Samozrejme, že na Slovensku máme množstvo výborných spisovateľov a spisovateliek, ale predsa len štýl písania Eriky Jarkovskej bol celkom iný na aký som pri našich autoroch zvyknutá. Má dar slova, pretože jej rozprávačský talent je prirodzený a veľmi pútavý. Slová sa z jej pera hrnú samé a vety nepôsobia umelo, práve naopak. Po celý čas má príbeh nádhernú atmosféru.

Mary mi poriadne prirástla k srdcu a stále mi je tak príjemne smutno z toho, že sa už príbeh pre mňa skončil. Počas tých pár strán som mala možnosť sledovať celý jej život a veruže mi chýba kráčať ním spolu s ňou aj naďalej... Pri mnohých scénach som sa len očarene usmievala alebo som bola na moje pomery až nezvyčajne dojatá. Bolo to však také prekrásne, že inak sa mi nedalo. Mary z Genesee môžem ozaj iba chváliť, pretože od obsahu až po samotné prevedenie je to číra krása. Úžasná voľba ilustrátorky, veľmi pekná obálka, nádherný príbeh... Čo dodať? Som naozaj naozaj šťastná, že som si knižku prečítala a že vám ju môžem odporúčať ďalej. V týchto čarovných jesenných dňoch a dlhých tmavých večeroch si neviem predstaviť krajšie momenty, než ocitnúť sa v indiánskej dedinke, učiť sa ich vnímaniu života a bytia človeka, čítať o ich úcte k všetkému živému a najmä čítať o Mary. Dajte knižke šancu. Ponorte sa do jej citlivej atmosféry a uvidíte, že aj s vami sa udejú tie pekné dojmy, o ktorých sa vám snažím, čo najviac povedať. Aj dnes mi celý príbeh ešte stále leží v hlave. Neopustil ma ani po dočítaní... Na knižku som musela ešte dlho myslieť a úprimne stále aj musím. Jednej veci som si však vedomá najviac. Ak vás kniha v niečom zmenila, tak bola bez debaty dobrá. Ak sa vás niečím dotkla, prinútila vás zamyslieť sa alebo vás prinútila cítiť... stála vám za to. Mary takáto bola. Ibaže nebola dobrá, ale výborná :)!

Moje hodnotenie:

Kontrasty medzi obdobiami alebo čas na myšlienky

Ahojte kamoši!

Po dlhšej dobe sa k vám prihováram s novým článkom, ktorý popravde vzniká (opäť raz) veľmi spontánne a neplánovane. Vidím, že v poslednom čase sa k vám prihováram menej alebo skôr len nárazovo, keď mi niečo napadne, no asi je to v poriadku. Všetci občas myslíme viac sami pre seba, vnímame veci len vnútorne alebo len svoje okolie pozorujeme, či veci prežívame bez toho aby sme o nich viac hovorili. Som však šťastná, že ešte vždy sú tu momenty, kedy odrazu sedím vo svojej izbe a viem, že vám chcem niečo rozpovedať a najmä že sa v tom niekto taktiež nájde.

Vždy sa snažím veľa si všímať, aj keď povahou som poriadne roztržitá a na bežné veci nevšímavá. A teraz prichádza jeseň... Obdobie kedy sa cítim najviac v kontatke so životom aj sama so sebou. Vždy sa mi všetko krásne spája s týmito hmlistými ránami a dlhými večermi. Myslíte, že je možné, že mesiace v ktorých sme sa narodili, teda lepšie povedané obdobie - práve to máme potom aj najväčšmi radi? Pretože svoje narodeniny som len nedávno oslávila v septrembri, nuž a jeseň je pre mňa všetkým. Vždy si v duchu hovorím Anninu vetu, "I'm so glad I live in a world where there are Octobers." bez toho aby vôbec bol október, no na tom vôbec nezáleží. V týchto dňoch presne viem, čo tým myslela a prečo jej to od samého šťastia vykĺzlo z úst. Na striedaní období je vždy niečo čarovné. Povedala by som, že až bolestne krásne.

A všimli ste si niekedy ako aj naše telo reaguje na tieto zmeny? Leto skutočne milujem. Aj s ním sa mi vždy spája veľa spomienok, nezabudnuteľných zážitkov a veľmi veľa živých pocitov... S príchodom jesene si však akoby naša duša potrebuje oddýchnuť. Príroda vždy funguje podľa cyklov a zmien a prispôsobuje sa tomu, čo sa deje okolo nej. Stromy zo seba nechávajú opadávať svoje lístie, zvieratá sa pripravujú na zimný spánok, kvety odkvitajú, úroda sa zbiera a aj keď často nevedome, tak aj my ľudia fungujeme podľa týchto zákonov. 

Jeseň akoby vytvára priestor na trávenie času so svojím vlastným vnútrom a vnútorným svetom, ktorý si tvoríme. Je to čas na uvedomenie si svojho života a svojej osobnosti. Sú to príležitosti na zamýšľanie sa nad svojimi konaniami, spôsobom života a celkovo nad uvažovaním a pomalším bytím. Deň rýchlo prejde a večer už nastáva rýchlejšie. Zatiaľ, čo v lete je vždy vhodný čas na pobehovanie a smiechoty s priateľmi, jeseň prináša chvíle osamote, ktoré majú byť prežité v tichu. Možno len dostávame čas svoje letné zážitky stráviť alebo si uchovať svoje spomienky na šťastie, avšak odrazu smiech strieda - ticho, behanie strieda -  pokoj pri knihách alebo pri tvorení, či skrátka len seriáloch, lietanie po vonku s priateľmi sa mení na - stretávky pri káve a všetko sa premieňa na opaky a kontrasty toho, čo sme robili celé prázdniny.

A toto pomalšie bytie ma robí naozaj šťastnou. Úprimne sa z neho teším lebo je to ako opäť privítať samu seba a porozprávať sa so sebou o tom ako som sa celý ten čas mala. Zisťujem, že občas nie som sama sebou a nie všetko čo robím sa mi páči a napĺňa ma. Zisťujem, že niekedy sa strácam, ale vďaka tomu, že nad tým premýšľam viem, že sa vždy nájdem. Taktiež viem, že vo veľa veciach sa mením a rastiem, ale že na seba môžem byť hrdá, ruka v ruke s tým, že vždy sa môžem snažiť viac a vlastne aj viac urobiť. Najväčšmi však zisťujem, že tu chcem byť viac. Čo presne to znamená? 

Znamená to to, že nechcem žiť vo svojej ulite do ktorej sa môžem kedykoľvek uchýliť a vonkajšie okolie príjmať len keď to mne vyhovuje, ale že chcem byť súčasťou ostatných. Viac tu byť pre ľudí. Viac konať dobro. Viac vnímať. Viac neprehliadať. Viac počúvať a viac sa učiť.

Po prvýkrát v živote už nesedím v školskej lavici a nemám okolo seba učiteľov, ktorí mi každé ráno niečo určité kážu. O to viac mám však pocit, že sa musím učiť. Ako byť. Ako ľúbiť. Ako si vážiť samú seba, ostatných, život a všetko čo mám. S týmto blogom doslova dospievam a stále ma neprestáva prekvapovať moment, v ktorom si uvedomím, že od založenia tohto priestoru ubehlo už krásnych sedem rokov. Od trinástich až po dvadsiatku... Za ten čas sa udialo nemálo vecí. Nemálo som sa zmenila, ale to sa týka aj

vás... tých ktorí ma čítate.

Napĺňa ma šťastím, keď viem, že sa meníme spolu. Všetko tak nejak ovplyvňuje naše malé-veľké svety a ja sa mám stále čo učiť od vás. Teším sa, že možno sa aj niečo mále naučíte vy odomňa.

Vidíte? A o tomto je ten priestor a čas, ktorý nám dáva jeseň. Naše telo potrebuje oddych. Naša myseľ potrebuje priestor a čas. Potrebuje veľa dobrých kníh, horúcich šálok ranných káv, večerov pri čajoch a prechádzok po milovaným miestach... Je dôležité počúvať svoj hlas, ktorý nám tíško hovorí, čo nám treba. Často žijeme spôsobom, ktorý nám nedovoľuje načúvať naším potrebám, ale tak či tak vždy príde moment, kedy sa musíme zastaviť. Ja teraz na sebe až alarmujúco vnímam koľko spánku potrebujem  a koľko samoty sa mi pýta. Vždy keď mi príde svet až príliš hlasitý a všetko na mňa vplýva, viem že čas pre seba mi zaručene pomôže všetko okolo utíšiť. A tak sa teším z týchto kontrastov, pretože pred mesiacom by som o tomto čase vybehla von, ale zrazu len pijem čaj a píšem pre vás tieto riadky a konečne mám pocit, že písať chcem a aj budem. V možnosti tvoriť je krása a zároveň niečo veľmi priateľské a upokojujúce lebo vždy vás to uvíta rovnako vrúcne.

Leto mi bude chýbať. Veľa zmien prichádza práve preto, že je mu koniec. Priatelia s ktorými dospievam a ktorých ľúbím čoskoro odídu. Mňa čaká veľa práce. A svet sa vždy hýbe vpred, budúcnosť nikdy nie je presne určená a ja mám vždy na duší kúsoček strachu, či svoje sny dokážem naplniť tak ako túžim, ale treba sa tešiť. Zo všetkého aj z týchto zmien. Nikdy nevieme, čo nás čaká, nikdy nerozumieme plánu, ktorý život s nami má, no ešte nikdy sa mi nestalo to, že by som zaň napokon nebola vďačná. Každú jednu vec, ktorú stratíme, ktorá nám nevyjde a pri ktorej máme pocit, že máme pravo hnevať sa a trápiť - za každou nás čaká niečo vďaka čomu pochopíme prečo sa veci udiali tak ako sa udiali. A prečo je to pre nás lepšie.

Ja len dúfam, že ste rovnako šťastní alebo ešte lepšie pokojní. Že v týchto dňoch nachádzate krásu a že leto pre vás bolo rovnako nezabudnuteľné a nádherné. V týchto dňoch vždy cítim nostalgiu a vzduch vonia spomienkami, no dúfam, že spomienky ktoré vám mnohé vône prinesú budú radostné a zahrejú vás na duši. Želám vám nádhernú jeseň a želám vám ešte krajšie dni!

Budem sa tešiť, keď mi napíšete ako svoje životy prežívate vy a či rovnako cítite zmeny, ktoré prichádzajú so striedaním sa období 💛...!