Originálny názov: Vakfoltok
Autorka: Noémi Bogyó
Vydavateľstvo: Lindeni
Rok vydania: 2019
Počet strán: 288
...
Táto kniha je úprimne iná a niečím sa jednoducho odlišuje od ostatných kníh, s ktorými sa povaľuje na poličke. Už v kníhkupectvách, krátko po tom ako vyšla mi ihneď padla do očí a nevedela som z nej spustiť zrak. Nielen, že jej obálka je prekrásna, aj samotný príbeh mi znel zaujímavo a vedela som, že si knihu prečítať musím... Stalo sa tak neskôr, než som plánovala, no ako vždy hovorím - lepšie teraz ako nikdy :)!
Nečakala som, že sa mi slová, ktoré by vyjadrili moje pocity budú hľadať takýmto ťažkým spôsobom, pretože tých dojmov mám v sebe mnoho, avšak vety sa akosi strácajú a nechcú zo mňa vyjsť. Neviem, čím to je, pretože Slepé škvrny sa mi páčili. Ich nezvyčajnosť si ma veľmi získala, no možno to bude práve tým... že nie je celkom možné vyjadriť ich výnimočné stránky.
Príbeh sa venuje udalosti, ktorú sme len nedávno oslavovali 30. výročím - revolúcii. Neviem, či sa mi to len zdá, ale mňa Slepé škvrny potešili práve tým, že knihy, ktoré by sa venovali tejto tématike (tým nemyslím historické knihy, ale príbehy beletrizované), takých je málo. Nespomínam si, že by som sa okrem tejto s nejakou stretla, nuž a kedže mám históriu rada, nemohla som si to nechať ujsť. Bolo skvelé pripomenúť si tie dni, kedy sa mladí ľudia zomkli, a vôbec... nielen mladí ľudia, ale celkovo ľudia s presvedčením, víziou lepšej budúcnosti a s hlbokou vierou, ktorí vyšli do ulíc a zabezpečili nám možnosti, ktoré dnes máme.
Mnoho ľudí v dnešnej dobe prijíma názor, že kedysi sa žilo lepšie. "Dostal si byt, mal si prácu..." Ja s tým nesúhlasím, pretože na tie negatívne stránky, na ktoré doplatilo mnoho nevinných je ľahké zabudnúť. Až príliš ľahké... Tá doba mala oveľa viac tienistých stránok, než by sa mohlo zdať a jej stabilita bola falošnou pozlátkou. Ako povedala moja stará mama, "za mojich čias sa žilo inak. Nemali sme možnosti, ako vy. Nedokážem si predstaviť, že by sa žilo ako dnes... Buď rada, za to, čo všetko teraz môžeš." A ja úprimne som. Milujem cestovanie, milujem slobodu voľby a slobodu prejavu... to všetko sú veci bez ktorých by som nedokázala žiť.
Túto knihu som čítala značne neskôr od výročia a všeobecného pripomínania si revolúcie v spoločnosti, avšak rada som sa k nej vrátila aj teraz.
Autorka spracovala dianie veľmi originálne. V Slepých škvrnách nesledujete len samotné protesty a revolúciu, pozorujete aj dejovú líniu, ktorá sa týka mladých hrdinov, ktorí sú mimochodom hlavnými postavami príbehu. Počas čítania sledujeme ich pocity, osobné problémy a psychiku ako takú... V ich konfliktoch a životných útrapách sa skrýva ešte celá škála vecí, ktoré dej zamotajú a osviežia. Samozrejme sa tu však dá aj pekne nahliadnuť do obrazu vtedajšej doby lebo ako to už býva - my ľudia sme často jej obrazmi. I hlavní hrdinovia nimi boli, i keď s čerstvými myšlienkami a chuťou bojovať.
Kniha sa mi čítala výborne a príbeh uteká, ako voda. Jeho vývoj je zvláštny, pomaly sa akoby ponárate hlbšie do útrob príbehu, až ste odrazu na hladine a vzápätí ste opäť pod vodou. Je to nejasné, mätúce, iné... ale všetky tieto pocity sú vlastne pozitívne. Nemôžem to knihe vytknúť, pretože jej nejasnosť sa mi veľmi páči. Jediné, čo by som naopak vytkla je jej koniec, ktorý mi k tejto celkovej atmosfére až tak nesedel - nie celkom. Autorka mohla pokojne knihu ukončiť skôr a nerozvíjať ďalej to, čo sa rozvíjať rozhodla... Avšak samozrejme je to jej rozhodnutie a jej tvorba. Takisto ako toto je len môj pocit a dojem. Ani ten koniec mi nadšenie nepokazil a koniec koncov vám knihu určite odporúčam. Veľmi ma mrzí, že som spozorovala to, že Slepé škvrny nezískali toľkú pozornosť, koľkú by si zaslúžili. Už len ich obálka je krásna a ihneď človeka upúta, príbeh je zaujímavý, preto úplne nerozumiem prečo je záujem o ich čítanie, aspoň z môjho uhlu pohľadu, nižší. Jedná sa o skvelé vydanie a príbeh, ktorý by si tú pozornosť zaslúžil.
Och a aby som ešte nezabudla poznamenať... od tejto knihy sa neoplatí mať žiadne očakávania. Je nemožné predvídať ju, či vytvoriť si predstavu o tom akým štýlom sa bude vyvíjať. Žije svojim vlastným životom a tak sa aj vy len nechajte prekvapiť.
Moje hodnotenie:
Nečakala som, že sa mi slová, ktoré by vyjadrili moje pocity budú hľadať takýmto ťažkým spôsobom, pretože tých dojmov mám v sebe mnoho, avšak vety sa akosi strácajú a nechcú zo mňa vyjsť. Neviem, čím to je, pretože Slepé škvrny sa mi páčili. Ich nezvyčajnosť si ma veľmi získala, no možno to bude práve tým... že nie je celkom možné vyjadriť ich výnimočné stránky.
Mnoho ľudí v dnešnej dobe prijíma názor, že kedysi sa žilo lepšie. "Dostal si byt, mal si prácu..." Ja s tým nesúhlasím, pretože na tie negatívne stránky, na ktoré doplatilo mnoho nevinných je ľahké zabudnúť. Až príliš ľahké... Tá doba mala oveľa viac tienistých stránok, než by sa mohlo zdať a jej stabilita bola falošnou pozlátkou. Ako povedala moja stará mama, "za mojich čias sa žilo inak. Nemali sme možnosti, ako vy. Nedokážem si predstaviť, že by sa žilo ako dnes... Buď rada, za to, čo všetko teraz môžeš." A ja úprimne som. Milujem cestovanie, milujem slobodu voľby a slobodu prejavu... to všetko sú veci bez ktorých by som nedokázala žiť.
Túto knihu som čítala značne neskôr od výročia a všeobecného pripomínania si revolúcie v spoločnosti, avšak rada som sa k nej vrátila aj teraz.
Autorka spracovala dianie veľmi originálne. V Slepých škvrnách nesledujete len samotné protesty a revolúciu, pozorujete aj dejovú líniu, ktorá sa týka mladých hrdinov, ktorí sú mimochodom hlavnými postavami príbehu. Počas čítania sledujeme ich pocity, osobné problémy a psychiku ako takú... V ich konfliktoch a životných útrapách sa skrýva ešte celá škála vecí, ktoré dej zamotajú a osviežia. Samozrejme sa tu však dá aj pekne nahliadnuť do obrazu vtedajšej doby lebo ako to už býva - my ľudia sme často jej obrazmi. I hlavní hrdinovia nimi boli, i keď s čerstvými myšlienkami a chuťou bojovať.
Kniha sa mi čítala výborne a príbeh uteká, ako voda. Jeho vývoj je zvláštny, pomaly sa akoby ponárate hlbšie do útrob príbehu, až ste odrazu na hladine a vzápätí ste opäť pod vodou. Je to nejasné, mätúce, iné... ale všetky tieto pocity sú vlastne pozitívne. Nemôžem to knihe vytknúť, pretože jej nejasnosť sa mi veľmi páči. Jediné, čo by som naopak vytkla je jej koniec, ktorý mi k tejto celkovej atmosfére až tak nesedel - nie celkom. Autorka mohla pokojne knihu ukončiť skôr a nerozvíjať ďalej to, čo sa rozvíjať rozhodla... Avšak samozrejme je to jej rozhodnutie a jej tvorba. Takisto ako toto je len môj pocit a dojem. Ani ten koniec mi nadšenie nepokazil a koniec koncov vám knihu určite odporúčam. Veľmi ma mrzí, že som spozorovala to, že Slepé škvrny nezískali toľkú pozornosť, koľkú by si zaslúžili. Už len ich obálka je krásna a ihneď človeka upúta, príbeh je zaujímavý, preto úplne nerozumiem prečo je záujem o ich čítanie, aspoň z môjho uhlu pohľadu, nižší. Jedná sa o skvelé vydanie a príbeh, ktorý by si tú pozornosť zaslúžil.
Och a aby som ešte nezabudla poznamenať... od tejto knihy sa neoplatí mať žiadne očakávania. Je nemožné predvídať ju, či vytvoriť si predstavu o tom akým štýlom sa bude vyvíjať. Žije svojim vlastným životom a tak sa aj vy len nechajte prekvapiť.
Za knižku veľmi pekne ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly.
Slepé škvrny, ale aj mnoho iných krásnych kníh si môžete zakúpiť, napr. na tejto adrese.
