Originálny názov: Staden
Autorka: Camilla Sten
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2020
Počet strán: 400
Odvtedy prešlo viac ako pol storočia.
Alice je mladá ambiciózna dokumentaristka. Odmala počúvala príbeh o Silvertjärne z rozprávania starej matky, ktorá pri nevysvetliteľnej udalosti stratila celú rodinu. Túži konečne sa dozvedieť pravdu. S priateľmi sa rozhodne stráviť päť dní v izolovanom opustenom meste a zozbierať materiál na film. Len čo však dorazia na miesto, počujú zvláštne zvuky a vidia nevysvetliteľné veci. Čoskoro si musia položiť otázku, či je minulosť naozaj minulosťou a či tajomné mesto nepohltí aj ich.
Mesto je klaustrofobický triler o zle, ktoré by nemalo jestvovať, a záhade, ktorá by sa možno nikdy nemala objasniť.
...
Milujete záhady? Fascinuje vás história, ktorá dodnes nemá vysvetlenie, udalosti ktoré sú až fantasticky nemožné a tajomné zmiznutia, ktoré neboli nikdy vyriešené? Tak potom ste tu správne! Vitajte a ponorte sa do záhady švédskej dedinky Silvertjärn, ktorú sa pokúsi odhaliť tím mladých ľudí za účelom zdokumentovať všetko nevšedné a podozrivé. Z dedinky bez jedinej stopy zmizli všetci obyvatelia, avšak prípad sa nikdy nevyriešil. Nevie sa, či prežili, umreli, utiekli... Jednoducho sú preč a nikto o nich viac nepočul. Opustená dedinka môže byť desivá, ale nebezpečenstvo by vám hroziť nemalo, alebo sa mýlim?
Túto knihu som si túžila prečítať od prvého momentu, ako som ju zazrela. Bola som neskutočne zaujatá tým, čo príbeh predstavoval, pretože už od detstva som mala vždy nutkanie zaoberať sa takýmito záhadami a tajomstvami, ktoré zdanlivo nemali riešenie. Páčilo sa mi o nich fantazírovať alebo sa občas aj báť, no to patrilo k tomu. Zrejme vo mne dodnes ostala táto časť dieťaťa a tak sa viem pre podobné záležitosti nadchnúť aj dnes. Kniha mala množstvo cestičiek, ktoré mi mohli radosť pokaziť, ale úprimne sa tak nestalo. Som z nej nadšená!
Mesto je jedna fantázia. Prvé momenty príbehu som mala problém začítať sa a začínala som mať strach, že to nepôjde tak dobre, ako som si predstavovala. Bolo tam veľa mien, opisy mi prišli chaotické, pohľady sa striedali a ja som bola tak trochu dezorientovaná a frustrovaná z toho, že sa neviem zorientovať. Časom sa to však zlepšilo. Po zlepšení som ešte chvíľu cítila mierny odstup a také vlažné čítanie, ktoré mi neprinášalo žiadne pocity alebo dojmy, ale potom to prišlo... Odrazu som pocítila celý ohňostroj pocitov.
Kapitoly boli poväčšine krátke a tak som bojovala sama so sebou s tým, aby som dokázala ísť spať, splniť si povinnosti, skrátka aby som dokázala knihu odložiť. Nebola to ľahká úloha... V deji bolo cítiť neustále napätie, ktoré ma nútilo čítať ďalej a vzbudzovalo vo mne túžbu vedieť, čo sa stane. Opisy opustených domov a budov boli miestami mrazivé a ja som sa skutočne pristihla aj pri tom, že cítim niečo veľmi blízke strachu. Príbeh sa mi začínal dostávať pod kožu, ale mne sa to páčilo. Silným znakom toho, že sa jedná o knihu, ktorá za to stojí bolo pre mňa aj to, že zhruba od polky som ju prečítala na jedno posedenie. Neprestala som až kým som nebola na konci, pretože udalosti ma nútili čítať ďalej a ten pocit bol skvelý. Málokedy vás kniha stiahne tak veľmi, že nie ste schopní robiť nič iné, a tak vždy keď sa tak stane, teším sa ako malé dieťa.
Kapitoly sa striedajú na tri časti. Teraz - predstavuje pátranie tímu a udalosti v prítomnosti. Vtedy - sú spomienky z minulosti obyvateľky dediny, plus je tu ešte jedna línia z minulosti a tú predstavujú listy, ktoré sa týkajú rodiny spomínanej obyvateľky.
Celé to do seba časom krásne zapadá a často boli striedania týchto pohľadov tou pravou gradáciou samotného deja.
Ja vám knihu môžem len a len odporúčať, nuž a aj cez chaotický začiatok jej nemám čo vytknúť. Som nadšená, očarená a jednoducho povedané - bola to moja šálka kávy. Verím, že môže byť aj vašou a tak vám prajem príjemný, desivý zážitok!
Moje hodnotenie:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára