pondelok 27. marca 2017

Dánske dievča / David Ebershoff

Originálny názov: The Danish Girl
Autor: David Ebershoff
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2017
Počet strán: 368

Dán Einar, krajinkár jutskej prírody, a Američanka Greta, známa portrétistka, sa stretli ešte počas štúdií v Kodani a vzali sa. Ich spoločný život postupne narúšajú Einarove sklony prezliekať sa a neskôr aj vydávať za ženu. V ženskom preoblečení sa stáva modelom uznávaných Gerdiných portrétov. Jeho sexuálna bipolarita však v intímnom spolužití znamená enormnú psychickú záťaž. Keď už manželia nevládzu vzdorovať odsúdeniu dánskej konzervatívnej spoločnosti, usádzajú sa v Paríži. Einarov psychický a zdravotný stav zaujme mnohých špecialistov, navrhujú rozličné riešenia, až napokon sa prípadu ujíma nemecký chirurg a v Drážďanoch ho roku 1931 preoperuje na ženu. Einarovi sa plní jeho sen, prijíma meno Lili Elbe, ale ich manželstvo sa rozpadá.
David Ebershoff sa vo svojom románe inšpiroval skutočným príbehom výtvarníkov Einara Wegenera a Gerdy Waudovej. Vynikajúco spracoval jeden z najvášnivejších a najnezvyčajnejších ľúbostných príbehov 20. storočia. Zároveň sa pokúsil vystihnúť atmosféru európskeho a sčasti aj amerického prostredia medzi dvoma svetovými vojnami, vtedajšiu kultúru i myslenie. Ebershoff majstrovsky nastoľuje aktuálnu tému osudu ľudí, ktorých príroda obdarila vlastnosťami odlišnými od bežnej normy.
Román hneď po svojom vydaní vzbudil značný čitateľský ohlas a v rebríčku New York Times sa zaradil medzi bestsellery roka, získal Cenu Lambda za transgenderovú umeleckú tvorbu a Cenu Rosenthalovej nadácie Americkej akadémie umení a literatúry. Veľký úspech dosiahla aj jeho oscarová filmová verzia v réžii Toma Hoopera.


Dánske dievča je príbeh o ktorom ste už mohli počuť minimálne minulý rok, keď filmové spracovanie zachvátilo naše kiná. Výborný herec Eddie Redmayne stvárnil umelca Einara a jeho manželku Gretu stvárnila skvelá Alicia Vikander.
Film som si pozrela už v tom čase a priznávam, že príbeh ma nenechal chladnou. Mal čaro z ktorého som sa nevedela spamätať ešte dlhý čas. Ako to už býva, vedela som, že si knižku musím prečítať za každú cenu. Celý rok som trpezlivo odolávala prekrásnemu českému vydaniu, a neochvejne som čakala kým sa objaví na svetlo sveta práve naše slovenské vydanie. Držať knižku po prvýkrát po toľkom čakaní, bolo skutočne úžasné...

Vďaka filmu som už zhruba vedela čo ma čaká. Matne som sa pamätala a tak sa mi popri čítaní v hlave premietal film, ktorý tvorili moje spomienky a predstavy. Hlavných hrdinov som si vedela živo predstaviť a všetko mi bolo známe, akoby som sa vrátila na miesto, kde som bola veľmi dávno a ktoré by mi malo byť známe, no nie je... Stále boli zákutia, ktoré som mohla odhaliť a cestičky, ktoré som ešte iba mala spoznať.


Autor nás už od úplného začiatku privádza do každodenného života, presnejšie do situácie spomínaného manželského páru. Greta a Einar sú obaja umelci. Zatiaľ čo Einar maľuje krajinky, Greta svoj štýl ešte iba hľadá. Akoby ešte nenašla pravú múzu, ktorá by ju viedla tou správnou cestou. Jedného popoludnia, kedy Greta potrebuje dokončiť portrét a modelka, ktorá jej má pózovať nemôže prísť, poprosí Einara aby si vzal šaty a pózoval miesto neprítomnej modelky. Einar spočiatku odmieta, no napokon ho Greta presvedčí. Práve v tej chvíli prichádza kľúčový moment... Einar vždy cítil, že je niečo inak. Od útleho detstva pociťoval zvláštnu túžbu, ktorú si nevedel vysvetliť. Všetko sa však už čoskoro vyjasnilo. Medzi manželov zavíta Lili.

Príbeh je od základov výnimočný. Téma, ktorá je aj dodnes veľmi riešená a diskutovaná, aj keď prirodzene bežnejšia sa tu ukazuje v čase kedy takou obvyklou nebola. Autor sa inšpiroval skutočným maliarom Einarom a vlastne celkovo manželským párom Wegenerovcov, ktorý reálne žili. Einar je prvým mužom, ktorý podstúpil operáciu, ktorá ho zmenila z muža na ženu. Autor sa však v príbehu neriadil životopisnou formou, príbeh je fiktívny a ako poznamenal... postavy zmenil natoľko, že sa dajú nazvať fiktívnymi i ony.

I keď som na túto knižku čítala skôr rozpoltené recenzie, mne osobne sa veľmi páčila. Jej čítanie som si užívala a tak som ju čítala veľmi pomaly. Aj vďaka tomu mám pocit, akoby som s hlavnými hrdinami prežila ich životnú etapu a kráčala po ich ceste spoločne s nimi. Všetko som počas čítania zvláštnym spôsobom prežila. Nesúhlasím ak túto knihu niekto označí za málo emotívnu. Človek by automaticky čakal, že dej bude plný hystérie a hádok, no to je poriadny omyl. Greta so všetkým sebazaprením od začiatku Einara podporuje a ubezpečuje ho, že je v poriadku. Je mu oporou. A taktiež je oporou pre Lili. Aj keď stratí svoju lásku, Einara ľúbi a váži si ho natoľko, že mu dá to najcennejšie... pochopenie. Dánske dievča nie je kniha v ktorej sa dočítate o nekonečnom utrpení a citových výlevoch. Autor vás prenesie do príbehu a skutočné pocity, bez akéhokoľvek donútenia prežijete vo vlastnom vnútri. David Ebershoff sa svojim dielom nikomu nesnaží vnútiť žiadny názor, či postoj. Je to dielo na ktoré si každý môže utvoriť svoj vlastný názor sám.
Veľmi si cením akým štýlom sa rozhodol príbeh prerozprávať. Aj keď mám film možno o trošičku radšej, kniha sa mi vryla do srdca a len tak ľahko na ňu nezabudnem.

Internetové kníhkupectvo BUX.sk

Moje hodnotenie:

štvrtok 16. marca 2017

Geek Girl: Modelka / Holly Smale

Originálny názov: Model Misfit
Autorka: Holly Smale
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2017
Počet strán: 304

Harriet Mannersová je opäť tu. A navyše je celkom iná. Už to nie je šprtka, teraz sa z nej stala očarujúca, obľúbená a coolová baba, ktorá žije vo svete módy. Je z nej modelka, ale napodiv, cíti sa menej populárna a ešte trápnejšia ako v čase, keď bola obyčajnou pehavou ryšaňou s okuliarmi na nose. No ponuka modelingovej agentúry ísť v lete na fotenie do Japonska, to znie ako skvelá dovolenka! Aj napriek tomu, že tam musí vziať svoju mierne strelenú starú mamu Bunty alebo že by tam nedajbože natrafila na bývalého frajera, ktorým je zhodou okolností superúžasný model Nick. Harriet sa však nikto nechystá zničiť senzačné dobrodružstvo v Tokiu, na to si vystačí aj sama...

Nie je to tak dávno, čo sa na naše pulty dostala malá roztomilá a prakticky nenápadná novinka s názvom Šprtka. Bola to kniha o ktorej som dovtedy vôbec nepočula a popravde to ani tak nebol úplne štýl, ktorý by ma lákal, no z nejakého dôvodu som si povedala, že to skúsim. Do čítania som nešla s veľkým nadšením, no skúsila som... A výsledok bol pre mňa viac ako prekvapivý. Kapitoly boli kratučké, dej mi rýchlo ubiehal a už po chvíli som mala široký úsmev na tvári. Hlavná hrdinka bola svojská, nemotorná, no úprimne ma bavila. Šprtka je k celku nereálna, no je to natoľko sladké a zábavné, že si to srdcia čitateliek skrátka získa.

Že si prečítam aj druhý diel mi bolo tak nejak už po chvíli jasné. Ako náhle som naň dostala ponuku, neváhala som... A viete čo? Ako náhle mi knižka prišla, tak som na ňu opäť nemala chuť zvyk je železná košeľa. Áno, áno. Skrátka tešila som sa na ňu. Všetko v poriadku. A potom úplný skrat. Ja ani neviem odôvodniť prečo som na ňu vlastne chuť nemala. Ale niečo mi hovorí, že to bude aj tým ako som pred ňou čítala Sůl moře, a tak som po niečom tak vážnom a smutnom nemala chuť na takýto typ. 

No aby som len nehundrala (ako vždy). Po zobratí Modelky do rúk a prvotnom začítaní sa, som nadobudla známy pocit, ktorý ma chytil aj pri predchádzajúcej Šprtke. Netrvalo dlho a bola som v tom. Začítaná až po uši. Harriet nesklame a už od začiatku ukazuje svoju osobnosť plnú katastrofických možností a vyhliadok. Človeku sa až ťažko verí, že jedna osoba je schopná narobiť toľko škody. Fakt som až niekedy nechápala ako sa jej môže až tak veľmi "dariť". Čoho sa chytila, to pokazila, podpálila, zničila, zdemolovala... Chodiaca katastrofa. Aj keď sa snažila s tými najčistejšími úmyslami a dávala si pozor na každý krok, tak pohromy si ju našli samé. Harriet je celkovo taká zvláštna hrdinka. Tak tradične-netradičná. Hrdinky, ktoré sú nemotorné... S tým sa človek stretne až príliš často. Avšak Harriet je šprtka s tým najdivokejším šatníkom pod slnkom, a s tými najfantastickejšími faktami na celom šírom svete. Navyše povedzme si úprimne, že čitateľky, ktoré rady stratia hlavu niekde v oblakoch si prirodzene zamilujú Levieho chlapca. Nicka. Knižného hrdinu, ktorého by ste najradšej vlastnoručne vytiahli z knihy a nechali si ho doma. Milý, láskavý, priateľský, bláznivý, zábavný... No čo si budeme hovoriť. Dokonalý chlapec, ktorého nájdete asi iba v knihe.

Pred čítaním dvojky som si veľmi nezisťovala ohlasy, takže som sa nechala prekvapiť. Čakalo ma opäť iba milé prekvapenie. Uvedomujem si, že takýto typ príbehu niekomu dokáže ísť viac ako na nervy so všetkou tou nemotornosťou a trapasmi, no ak máte chuť na oddychové, zábavné čítanie... choďte do toho :). Niesom si istá koľko presne dielov má celá séria, no určite si ich nenechám újsť. Je jedno aké obdobie prežívam. Harriet mi ho zaručene okorení vlastnými životnými etapami. Je veľmi príjemné sa takto pri čítaní "odreagovať". Nemusieť premýšľať, iba si užívať príbeh. Autorka má taktiež veľmi dobrý a taký jednoduchší štýl písania. Žiadne prehnané opisy, všetko v miere. U mňa aj druhý diel dopadol na výbornú. Aj keď to zrejme nie je kniha, ktorá by mala dostávať tak dobré hodnotenia... Nepomôžem si a dávam 5 :).

Internetové kníhkupectvo BUX.sk

Moje hodnotenie:

utorok 14. marca 2017

Február | Knižné zhrnutie a čo to z môjho života :)

Nie nevykašlala som sa na vlastné želanie písať viac článkov a tak som tu s novou rubrikou, nazvyme to tak... Áno, áno. Viem, že Mesačné chvastačky, zhrnutia a neviem čo všetko v blogosfére nie sú žiadnou neznámou a asi vás to neposadí na zadok :D. No mne osobne to úplne ideálne vyhovuje vo "vykecávaní" o knižkach, svojom živote, atď. Každý mesiac si to takto pekne zhrniem a spojím tak aj preberanie kníh a aj priblíženie svojej osobnosti vám, čiže príjemné s užitočným O:). Nuž dozviete sa, ktorá kniha sa mi páčila najviac, ktorá možno zas ani tak nie a ako sa mi darilo.
Takže poďme na to :)!

Február bol na nové knižné prírastky naozaj veľmi štedrý. Mimo recenzákov, som si konečne doplnila zbierku mojej milovanej série... Akej? No predsa Narnie! Nemôžem si pomôcť, no pre Narniu mám slabosť už od detstva, nuž a opúšťať ma to akosi neopúšťa niežeby som sa sťažovala. Ďalšou skvelou kúpou bolo zakúpenie si série Atramentový svet. Prvý diel mi síce ešte stále chýba, no za doslova symbolickú cenu som si to nemohla nechať újsť. Áno aj Atramentový svet patrí k srdcovým záležitostiam. Je to skrátka krásny príbeh, ktorého nápad ma uchvátil. Každý milovník kníh si tu príde na svoje, pretože čo je lepšie než čítať o rovnako veľkých milovníkoch kníh ako ste vy? Nájsť spriaznené duše medzi stránkami kníh... :)
Čo mi teda pribudlo do poličky?

  • Poldark: Návrat domů / Winston Graham
  • Dym / Dan Vyleta
  • Atramentová krv / Cornelia Funkeová
  • Atramentová smrť / Cornelia Funkeová
  • Dobrodružstvá lode Ranný pútnik / C.S.Lewis
  • Strieborná stolička / C.S.Lewis
  • Posledný boj / C.S.Lewis
  • Sůl moře / Ruta Sepetys
  • Geek Girl: Modelka / Holly Smale
Must read!!!
Prirodzene je na vás, či si moje typy vezmete k srdcu, no nenásilne vám ich skutočne vrele odporúčam :D.
Úprimne tento mesiac pre mňa nie je veľmi náročné označiť najlepšiu knihu. Rozhodnuté bolo už po chvíli jej čítanie...
  • Sůl moře
O tejto knihe ste už 100% počuli aj na iných blogoch. Od jej vydania sa s ňou akoby vrece pretrhlo a do jej čítania sa prakticky pustila každá živá duša. Ako to už býva... Niekedy vie ísť takýto hit poriadne na nervy a človek si priam z trucu danú knihu prečítať nechce. Ale! Sůl moře k takým prípadom nepatrí. Na každom blogu, či poste na Instagrame sa ocitá plným právom. I keď som na ňu čítala toľko pozitívnych recenzií, nečakala som, že mne samotnej sa zapáči až tak veľmi. Od prvej chvíle ma akoby ruka šmátrajúca spomedzi strán schytila, vtiahla do príbehu a dovolila mi príbeh opustiť až na konci. Knižka sa číta sama a dej ubieha veľmi rýchlo. Kapitoly sú kratučké, takže odložiť knižku je ešte náročnejšie... Skrátka je to príbeh, ktorý vás len tak nepustí. Ako kniha je to dokonalé dielo, výborné čítanie... Avšak po ľudskej stránke to zabolí. Mnohé myšlienky vám prejdú hlavou popri prežívaní príbehu, ktorý cítite akoby na vlastnej koži. Za mňa zrejme nielen najlepšia kniha mesiaca, ale aj roka.
Celá recenzia -> TU.

Stojí za pozornosť...
  • Dym
Dym je kniha, ktorá možno nesadne každému, no nedá mi nespomenúť ju. Ak máte chuť na niečo netradičné, neokukané, originálne a pochmúrne... Určite sa pristavte pri tejto knihe. Príbeh sa odohráva v Londýne, kde na každom rohu smrdí hriech. Doslova. Za každú hriešnu myšlienku, skutok, čokoľvek... Ľudia vypúšťajú dym. Verím, že podľa tohto veľmi jednoduchého zhrnutia to ešte stále neznie, tak "pravo-orechovo", no verte mi. Ak máte radi takýto typ príbehov, choďte bez váhania do toho.

ANGLICKO PRIBLIŽNE PRED STO ROKMI
Ľudia s nečistými myšlienkami tu boli označení dymom, ktorý im unikal z tela a bol znakom ich úpadku. Šľachta nevypúšťala dym, bol to dôkaz ich cnosti a práva vládnuť, zatiaľ čo nižšie spoločenské vrstvy sa utápali v hriechu a sadziach. Celkom čudné, no celkom skutočné Anglicko.
Elitná internátna škola, kde vychovávajú synov zámožných ľudí, aby podľa práva prvorodených prevzali moc. Učitelia so záhadnými prepojeniami na súperiace politické frakcie na najvyšších vládnych úrovniach. Traja mladí ľudia, ktorí zistia, že všetko, čo ich učia, je lož – toto poznanie ich môže stáť život. Majestátny kaštieľ, kde v podkrovných izbách a v skrytom laboratóriu číhajú tajomstvá. Milostný trojuholník. Zúfalé prenasledovanie. Revolucionári a tajná polícia. Náboženskí fanatici a bezcitní vedci. Vražda. Londýn plný nebezpečenstiev a divov. Strastiplný vzťah medzi matkou a dcérou a matkou a synom. Nečakaní zloduchovia a nečakaní hrdinovia. Chladný rozum a vášeň. Bohatí a chudobní. Správne a nesprávne, hoci nie je jasné, čo je čo.
Toto je svet Dymu, majstrovské rozprávačské dielo, dickensovsky spletitý príbeh vyznačujúci sa urputnou silou predstavivosti, bohatou atmosférou a napätím.

Celá recenzia -> TU.


Ako išiel môj život?
Eeh škoda reči. Škola je ako každodenný pondelok - vždy zaručene pokazí náladu. Čo si budeme hovoriť... Navštevujem Obchodnú akadémiu, čo znamená ekonomika, ekonomika a ešte raz ekonomika. Do toho tovaroznalectvo a slučka je istá. Profesori s úžasným prístupom typu "Veď máte iba môj predmet vy lenivé prasce, tak počúvajte každé jedno slovo". Vôbec nesedím tri krát do týždňa do pol štvrtej v škole vďaka geniálne vymyslenému rozvrhu. Vôbec nemám chuť dať si prášky. Vôbec sa necítim byť v poriadku :D. A úplne najhorší pocit je ten, že toto je len začiatok. Som v prvom ročníku a už teraz viem, že v druhom si tie prášky budem musieť reálne dať. Dobre možno nie, no psychicky to bude fakt zlé. Svojim spôsobom mám svoju školu rada. Mám úžasných spolužiakov, väčšina vecí je skrátka fajn. No keď sa veci nakopia, ide to na mozog. Nenávidím učenie sa v noci, ktoré sa stalo bežnou realitou. Tento mesiac asi nenávidím všetko... 
Nuž ja si tu frflem, ale čo chudáci maturanti... Držím palce každému kto to prežíva! 
Čas na strednej mi ide neskutočne rýchlo. Aj keď frflem bude mi viac ako ľúto, keď sa to raz všetko skončí. Sú to skvelé roky... Príde mi akoby som na OA nastúpila tak maximálne mesiac dozadu a pritom to je už pol roka. Dni mi pretekajú pomedzi prsty.
Aj vy niekedy vyslovene potrebujete deň, ktorý by mal viac ako 24 hodín? Ja čoraz častejšie. Keď prídem domov o pol štvrtej, chcem si aspoň chvíľu oddýchnuť, či niekam si vybehnúť, tráviť čas s rodinou/priateľmi a do toho ešte čítať knihu za knihou... Celé zle.
Aby som však nebola len negatívna. Všetko má aj svoje výhody. Vždy sa nájdu momenty, kedy čas na chvíľu zastane a človek sa cíti jednoducho dobre. Nekonečne. Problémy sa rozplynú a ostáva iba pocit prítomného okamihu. Snažím sa brať stres zo školy miernejšie. Raz škola pominie, zabudnem že ma trápili známky, či učenie sa, no vždy tu zostane rodina a priatelia, ktorý ma budú potrebovať a ktorých budem potrebovať aj ja. Veci, ktoré mi často prídu tragické pominú, no tomu podstatnému by som mala dávať väčší dôraz. Vždy si nájdite čas na svojich blízkych. Stretnite sa alebo keď tak lenivo odpíšte na správu, no urobte to. Čoraz viac si uvedomujem aké dôležité je byť obklopený ľuďmi a vážiť si každú chvíľu strávenú v ich spoločnosti. 
Zas zabŕdam do melancholickejšej témy, no myslím to v dobrom :D :).

Hity
Mojim životným snom je road trip. Road trip a Škótsko. 
Tieto dve veci ma lákajú ako nič na svete. Road trip predstavuje absolútny vrchol slobody. Nasadnete do auta a idete... Neobhliadate sa naspäť, nič vás nespútava, proste len idete.
Nuž a Škótsko je krajina pre ktorú mám slabosť. Divoká príroda, prízvuk s výrazným "R", celá tá kultúra... Milujem to! Ešte som to šťastie nemala, no dúfam, že raz sa tam dostanem a vychutnám si všetky krásy, ktoré ponúka.
Čo má s týmto spoločné video vyššie? Všetko! Pozrite si to a pochopíte. Toto video je závislosť. Hudba, partia, cieľ ich cesty a celkovo tá atmosféra... Láska na prvý pohľad ♥

Nuž pre mňa tak trocha prekvapenie... Túto pesničku som našla čírou náhodou a už to tam bolo. Iskra, ohňostroje... Aach 

Rovnaký prípad... :)

Najradšej by som vám sem podávala aj soundtracky *nezabite ma* z Fifty Shades, ktoré ma neskutočne chytili, no nejdem dráždiť ak to tu niektorí z vás nemajú v láske :D. Ak je tu duša, ktorá Love Me Like You Do nemôže ani cítiť, tak si budeme rozumieť... Obohraté ako stará platňa. Avšak ostatné sa mi fakt páčia. Dokopala som sa aj k pozretiu druhej časti a uznávam, že sa mi to páči. Má to niečo do seba. Aj keď do kníh by som sa asi nepustila.

*Nuž chýlime sa ku koncu. Snáď sa rubrika stane tradíciou a budem ju pridávať pravidelne, ak nie častejšie. Je fajn vyrozprávať sa a vypísať sa z bežných každodenných problémov, ale aj naopak podeliť sa s vami o radosti :). Som zvedavá, aký bude ohlas... Majte sa krásne :) ♥!

streda 8. marca 2017

Sůl moře / Ruta Sepetys

Originálny názov: Salt to the Sea
Autorka: Ruta Sepetys
Vydavateľstvo: CooBoo
Rok vydania: 2016
Počet strán: 280

V roce 1945 se druhá světová válka chýlila ke svému konci a poblíž Východního Pruska se tisíce uprchlíků vydalo na pouť za svobodou a většina z nich měla co skrývat. Mezi nimi i Joana, Emilia a Florian, jejichž cesty se zkřížily na lodi, která slibovala spásu. Jmenovala se Wilhelm Gustloff. Donuceni okolnostmi drží při sobě, ale když se svoboda zdá na dosah, udeří tragédie. V tu chvíli je naprosto jedno, z které jste země a kultury či jaký je váš společenský status. Všech deset tisíc lidí na palubě bojuje za jedinou věc: Chtějí přežít. Autorka knihy V šedých tónech se vrací do dob druhé světové války se svým novým románem, jenž vrhá světlo na jednu z nejhorších – přesto téměř neznámých – válečných tragédií.

Sú veselé knihy, sú smutné knihy, knihy s horko-sladkým nádychom, komédie a romantikou narvané príbehy, nuž a potom je tu Sůl moře...
Tento úvod môže znieť všelijak, no zaškatulkovať túto knihu do jedinej kategórie nejde. Je smutná, hrozná, láme srdce, no je aj krásna. Je v nej vpísaný asi každý kúsoček pocitov, ktorých je človek schopný. Láska, beznádej, strach, smútok, odvaha. Každý jeden hrdina je iný. Každý uteká pred vlastným osudom, tak ako aj každý človek, ktorý sa tu vôbec spomenie. Kruté podmienky a zlá doba dokážu s človekom urobiť čokoľvek len preto aby prežil. Matky sa obetujú pre svoje deti a rodiny sa rozdeľujú. Jediné čo aj popri všetkej tej bezútešnosti zostáva, a čo človeka poháňa ďalej, zabraňuje mu  jednoducho to celé ukončiť je nádej. Nádej, že rozdelená rodina sa raz zíde. Nádej pre lepší zajtrajšok. Nádej na vrátenie ľudskosti tvorom, ktorí si hovoria ľudia...
Toto je Sůl moře.

Priznávam, že o tragédii lode Wilhelm Gustloff som doposiaľ veľmi nepočula. Vždy som považovala za hrozivú tragédiu, potopenie lode Titanic, tak ako väčšina (iste tragédia to je obrovská), no netušila som, že existuje aj niekoľko krát väčšia. Gustloff bola loď, ktorá mala kapacitu pre zhruba 2000 ľudí. Jej úlohou bolo previesť utečencov do bezpečia pred ruskými vojakmi. Miesto 2000 sa zabralo vyše 10 000 miest. Ľudia spali v kajutách ako sardinky, presnejšie spali kde sa dalo. Vo vypustenom bazéne, na zemi... Dostať sa na loď, znamenalo získať šancu. Po nalodení zostalo ešte tisícky ľudí s nárekom stáť a prosiť na pobreží, pretože nedostať sa na loď znamenalo istú smrť. Tá bezútešnosť je skutočne príšerná. Bezmocnosť s ktorou nemohol nikto nič urobiť. Je smutné, že vojnu si najviac odtrpeli bežní ľudia...


Príbeh je písaný z pohľadu Joany, Emilie, Floriana a Alfreda.
Všetci štyria sú od seba odlišní tak ako sa len dá, no jedno ich spája.
Joana je mladá žena, ktorá pochádza z Litvy. Jej najväčšou záľubou bola medicína. Vo voľnom čase sa vždy učila a mala milujúcu rodinu. Joana je veľmi láskavá a obetavá. V skupine ju brali ako vodkyňu, ktorou skutočne bola. Nemusela byť prísna,  a nepotrebovala zvyšovať hlas. Stačila jej láskavosť, inteligencia, rozvážnosť, chovanie sa v krízových situáciách, podpora pre druhých, nuž a každý si ju svojim spôsobom zamiloval. Joana nebola mäkká. Ošetrovala ranených vojakov, asistovala pri operáciách. Jej osobnosť je naozaj veľmi sympatická. Práve ju som si zamilovala od úplného začiatku.
Emilia je iná. Je to Poľka, takže jej osud je podstatne oveľa kritickejší. Poliaci boli považovaní za podradnú rasu, takže jediné jej šťastie bolo to, že mala árijské črty tváre. S Emiliou je to zvláštne. To čo skrýva a čo ju trápi, zistíte až v dobrej polovici knihy. Každý si prežil príšerné veci, no osud Emilie ma veľmi mrzel. Taktiež bola veľmi láskavá osoba. Odvaha jej nechýbala...
S Florianom je to komplikované. Niekto si ho obľúbi a niekto aj nie. Ja ho mám úprimne rada, no je to zvláštna osobnosť. Má veľa tajomstiev, ktoré ho ťažia. Má cieľ ktorý ho poháňa vpred viac ako čokoľvek iné. No ako sa jeho charakter postupne odkrýva na jeho osobu sa celkom mení uhol pohľadu. Mne osobne bol čoraz sympatickejší.
Alfredov pohľad je... Nuž skrátka Alfred je nemecký vojak so všetkými negatívnymi presvedčeniami. Zároveň je to zbabelec. Snaží sa ukazovať v lepšom svetle, žije vo svojej bubline pri ktorej čaká, že raz vystrelí na výslnie a získa si všektu priazeň. Stavia si vzdušné zámky a prehlbuje nenávisť. Takže asi nemusím hovoriť, že jeho pohľad nie je veľmi pozitívny.

O tejto knihe by sa toho dalo povedať neskutočne veľa a zároveň príšerne málo. Autorka si ma svojim štýlom písania získala po každej stránke. Sůl moře pre mňa bola jej prvou prečítanou knihou, takže som nevedela čo konkrétne čakať. Samozrejme, že neľutujem ani jednu sekundu strávenú čítaním tohto príbehu... Strhol ma. Od prvého momentu som mala pocit, že niekde tam v kúte prežívam všetko s hlavnými hrdinami. Ich osudy mi rozhodne neboli ľahostajné. Viem, že sa to stalo aj reálne, no človek si to v pohodlí svojho domova neuvedomí natoľko, ako keď to má zrazu vypálené pred očami a je vcítený do priebehu katastrofy. Na začiatku som o lodi Gustloff nemala šajnu. Teraz? Len tak ľahko ju z hlavy nedostanem. Navyše vôbec nerozumiem, že o takej obrovskej tragédii sa vie tak málo. Nepríde mi to správne...
Chcela by som vám toho povedať tak veľa, no slová sa mi nechcú predrať von. Pocity, ktoré vo vás príbeh vyvolá sú silné. Slová pri nich nestačia, pretože by ani z polovice nedokázaly popísať všetok ten smútok. Ako kniha je to úžasné dielo, ktoré sa zaradilo medzi moje najobľúbenejšie. Zamilovala som si autorkinu tvorbu a klobúk dole pred jej odhodlaním písať o veciach na ktoré by sa nemalo zabudnúť. Keď si to celé predstavíte reálne, je to príšerné.
Od knihy sa mi nedalo odtrhnúť. Kapitoly sú kratučké, takže som sa musela doslova nútiť aby som ju vôbec odložila. Celý čas som bola napätá a tuho som zvierala väzbu v mojich rukách... Čítať o situáciách, ktoré museli ľudia prežívať. Aké zúfalé činy boli nútení robiť. Je ťažké pritom nemať hrču v hrdle. Človek si už ani nedokáže predstaviť aké príšerné to v tých časoch bolo.
I keď to nebolo práve pozitívne čítanie, zanechalo to vo mne o to silnejšie dojmy a pocity. Knihu odporúčam všetkými desiatimi...

Za recenzný výtlačok veľmi pekne ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly.
Knihu si môžet kúpiť, napr. TU.

Moje hodnotenie:

štvrtok 2. marca 2017

Dym / Dan Vyleta

Originálny názov: Smoke
Autor: Dan Vyleta
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2017
Počet strán: 488

ANGLICKO PRIBLIŽNE PRED STO ROKMI
Ľudia s nečistými myšlienkami tu boli označení dymom, ktorý im unikal z tela a bol znakom ich úpadku. Šľachta nevypúšťala dym, bol to dôkaz ich cnosti a práva vládnuť, zatiaľ čo nižšie spoločenské vrstvy sa utápali v hriechu a sadziach. Celkom čudné, no celkom skutočné Anglicko.
Elitná internátna škola, kde vychovávajú synov zámožných ľudí, aby podľa práva prvorodených prevzali moc. Učitelia so záhadnými prepojeniami na súperiace politické frakcie na najvyšších vládnych úrovniach. Traja mladí ľudia, ktorí zistia, že všetko, čo ich učia, je lož – toto poznanie ich môže stáť život. Majestátny kaštieľ, kde v podkrovných izbách a v skrytom laboratóriu číhajú tajomstvá. Milostný trojuholník. Zúfalé prenasledovanie. Revolucionári a tajná polícia. Náboženskí fanatici a bezcitní vedci. Vražda. Londýn plný nebezpečenstiev a divov. Strastiplný vzťah medzi matkou a dcérou a matkou a synom. Nečakaní zloduchovia a nečakaní hrdinovia. Chladný rozum a vášeň. Bohatí a chudobní. Správne a nesprávne, hoci nie je jasné, čo je čo.
Toto je svet Dymu, majstrovské rozprávačské dielo, dickensovsky spletitý príbeh vyznačujúci sa urputnou silou predstavivosti, bohatou atmosférou a napätím.

Vopred sa ospravedlňujem, ak bude táto recenzia chaotická, iná alebo naopak až príliš usporiadaná. 
Keď máme úvod za sebou...
Priznávam, že táto kniha ma zaujala ihneď. Krátky názov, ktorý ma upútal na prvý pohľad. Obálka, ktorá je perfekná, tajomná, jednoduchá, no úžasná... A napokon anotácia z ktorej som vycítila, že toto je niečo pre mňa. Dalo by sa to nazvať aj láskou na prvý pohľad, keby to chceme pomenovať :D. Kniha sa mi ocitla v rukách o necelí mesiac. Moje pocity boli všelijaké, pretože predsa len po čase trocha očakávania klesnú a človek to berie tak flegmaticky. No úprimne som sa na ňu tešila a bola som viac ako zvedavá.

Síce som to už hovorila veľa krát, možno to viete a možno aj nie... Milujem pochmúrne, tajomné, ponuré príbehy. Búrlivé výšiny, Čudáková dcéra, Trinásty príbeh a pod. to je skrátka moje. Takýto typ knižiek vnímam ako veľmi atmosfércké. Počas čítania pociťujem nervozitu a do príbehu sa akosi viac vcítim aj vďaka tomu malému kúsku strachu a malej dávke nepríjemného pocitu. Dúfala som, že Dym pôjde v podobnom duchu. Mala som šťastie, pretože už od prvého slovíčka, či vety bolo jasné, že sa mi splnili sny. Začiatok je doplnený krátkym úryvkom z diela Charlesa Dickensa (Dombey a syn). Aby bolo jasno... Niekedy nás knihy uchvátia práve začiatkom. Každý máme knihu, ktorú otvoríme a už pri prvej vete pookrejeme. So mnou to tak bolo aj v tomto prípade. Úryvok ma zaujal, nuž a ozajstný začiatok ma chytil za končeky nervov a doslova ma stiahol medzi hlavných hrdinov s ktorými človek akosi podvedome sympatizuje už od začiatku.


Dym. Dym je popisovaný ako hriech. Sadze, ktoré vás pokryjú pokiaľ sú vaše myšlienky nečisté, pokiaľ z vašich úst vychádzajú klamstvá, ak máte v srdci hnev, či nenávisť. Každý hriech sa na vás ukáže v podobe dymu. Pokiaľ poviete iba drobnú lož, z úst vám možno vyjde malý obláčik dymu, no ak ide o horšie hriechy, ktoré sú spojené napr. aj s násilím, tak z vás dym doslova potečie ako hustá tekutina. Každý hriech má svoju váhu. V Londýne, kde sú budovy priam obhorené a vymaľované sadzou je hriechu na rozdávanie. Spoločnosť sa však delí na dve časti. Chudobní, bežní ľudia dym vypúšťajú a sú všeobecne považovaní za hriešnikov. Avšak šľachta, bohatí ľudia, ktorí niečo znamenajú dym nevypúšťajú. Už od detstva ich posielajú na internátne školy, kde ich učia dobrému správaniu a slušnosti. V takej škole sa nachádza aj hlavný hrdina Thomas a Charlie.

Spýtala som sa ho, či niekde zúri požiar. Ulice boli totiž plné
hustého hnedého dymu, sotva bolo niečo vidieť.
"Ach nie, drahá slečna," odpovedal. "Toto je zvláštnosť Londýna."
Nikdy som o ničom takom nepočula.
"Hmla, slečna," povedal mladý muž.
"Ach, naozaj!" odvetila som.
CHARLES DICKENS
POCHMÚRNY DOM

I keď som bola zo začiatku nadšená a nadchýnala som sa úvodom, sprevádzal ma neskutočne nepríjemný pocit. Žalúdok som mala stiahnutý a neustále som mala pocit, že sa každú chvíľu stane niečo zlé. Asi ako keď pozeráte horor, viete že za malý okamih niečo vyskočí na plátne, no aj tak máte strach. Na jednu stranu má človek ten známy pocit strachu, no na druhú stranu som si to užívala, pretože ako som už vyššie spomínala takúto ponurosť mám rada. Vedela som do čoho idem, takže som nemala žiadne námietky. Stretla som sa tu s násilím, psychopatizmom a skrátka všetkým podobným... Nuž a bolo to skvelé čítanie.

Dan Vyleta má výborný štýl písania. Baví ma ako sa hrá so slovami. Dokonca sa mi páči aj to, že akoby príbeh nemá premyslený a sám vlastne sleduje ako sa veci vyvíjajú a kam to celé speje. Nemôžem povedať, že by som sa v príbehu nikdy nestratila alebo že by som nebola zmätená, či nechápala čo sa to tam sakra deje. Stalo sa mi to snáď stokrát, no aj to malo akosi svoje čaro. Dokonca po malom infarkte a prehľadávní knihy (mala som podozrenie, že mi chýbajú posledné strany), som bola spokojná aj s otvoreným koncom. Áno myslím to vážne. Frflala by som, keby to autor dostatočne neuviedol na správnu mieru v poďakovaní. Vtedy som pochopila, že to ukončil dokonale.

Ťažko sa opisuje dianie okolo Dymu rozvážne alebo rozumne. Nepodobá sa to na nič, čo som kedy čítala. Je to originálne. Celý ten nápad o dyme ma uchvátil a väčšinu času som sa od toho nevedela odtrhnúť. Nič tu nie je čierne alebo biele. Neviete kto je tu dobrý a kto zlý. Veci sa menia, podstatou je chaos. Avšak uznávam, že hlavných hrdinov som si obľúbila. Thomas bol nespútaný, divoký, odvážný a mal veľa chýb. Sám seba vnímal ako takú malú, časovanú bombu. Jeho najlepší priateľ Charlie ho však držal nad vodou. Charlie bol celkovo takým slniečkom, ktoré rozjasnilo aj ulice plné dymu. Fascinujúce na tomto príbehu je to, že naozaj neviete čo je dobré a čo je zlé. Dym, ktorý spočiatku považujete za zlý sa môže napokon ukázať i v tom lepšom svetle. Vášeň, emócie... aj toto dym predstavuje. Tejto knihe nemám čo vytknúť. Je to tak veľmi zvláštne, že vytknúť tu nejaké nedostatky môže asi iba sám autor. Knihu rozhodne odporúčam každému jednému z vás. Jej prečítaním nemáte čo stratiť :). Ja som z nej nadšená!

Internetové kníhkupectvo BUX.sk

Moje hodnotenie: