November | 7 tipov na jesenné čítanie

Ahojte moji milí čitatelia :)!
Je pre mňa čoraz zvláštnejšie prihovárať sa k vám, keď je to zároveň čoraz zriedkavejšie, no nepomôžem si. Stále mám v sebe nápady a podvedomú chúť písať, aj keď ma neskôr zastaví moja prokrastinujúca povaha a pochybnosti. Teraz som však na pár dní doma, pretože ma uväznil covid a skutočne už neviem čo s voľným časom, takže aj keď som už takmer päťkrát začala písať a zakaždým si to rozmyslela, dlhšie to už odkladať nebudem. 

Máme november. Pre mnohých je to čas, kedy môžu zahodiť skrývanú radosť a vytiahnúť vianočné ozdoby. Patríte k ním aj vy? Verím tomu, že koncom mesiaca to príde aj na mňa, no zatiaľ tento čoraz chladnejší a tmavší mesiac stále vnímam ako jesenný čas, v ktorom zostávam najradšej. Určite sa zhodneme, že tak ako má každé obdobie svoju atmosféru, tá jesenná je veľmi intenzívna a ťažko ju necítiť. Aj príbehy sa počas daždivých dní čítajú ľahšie a mnohé k tej melancholickej pochmúrnej alebo naopak slnečnej, no mrazivej nálade jednoducho patria.

Ktoré knižky sa mi spájajú s jeseňou a odporúčam ich aj vám na tento rok?

Upálené dievčatá

Vedeli ste, že za chvíľu budú dokonca aj sfilmované? Nie som si istá, či to bude mini séria alebo čisto film, no úprimne sa teším! Je pravda, že Upálené dievčatá sa ku mne dostali ešte v lete, ale nedokážem si predstaviť lepšiu voľbu na pochmúrny deň. Príbeh je strhujúci, podmanivý a neskutočne rýchlo sa doňho začítate... Nuž, čo viac treba počuť? 

Vitajte v dedinke Chapel Croft. Pred päťsto rokmi tu na hranici upálili osem protestantských mučeníkov. Pred tridsiatimi rokmi bez stopy zmizli dve miestne tínedžerky. A pred dvomi mesiacmi vikár miestnej farnosti spáchal samovraždu.

Reverendka Jack Brooksová je slobodná matka, ktorá vychováva štrnásťročnú dcéru a bojuje s výčitkami svedomia. Do Chapel Croft prichádza s túžbou nájsť pokoj a začať nový život. Namiesto toho však nájde miesto zahalené tajomstvom a čudný darček na uvítanie: starú súpravu na vyháňanie diabla a lístok s tajuplným citátom: „Nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo, nič nie je utajené, čo by sa neprezvedelo.“

Posledný dom na zbytočenej ulici

Táto kniha mi nedala spávať. Je to mrazivý príbeh, ktorý chvíľami pôsobí nevinne a vzápätí zistíte, že jeho pointa je oveľa temnejšia, než by vám kedykoľvek dokázalo napadnúť. Výborné! Neviem, či sa príbehu dostalo toľko pozornosti, koľko by si zaslúžil, ale určite vám odporúčam dať mu šancu a pokukať očkom v kníhkupectvách.

Každý vie, že poslednému domu na Zbytočnej ulici sa treba vyhnúť oblúkom. Žije v ňom Ted Bannerman, čudák s mačkou a dcérou, ktorú nikto nikdy nevidel. Pred jedenástimi rokmi bol Ted hlavný podozrivý v prípade uneseného dievčatka. Hoci polícia uňho doma nič neobjavila, nedokáže sa zbaviť stigmy vraha. Je len obyčajný muž, ktorý dopláca na predsudky okolia? Alebo nepotrestaný zločinec s dobre pochovanými tajomstvami.

Búrlivé výšiny

Uznávam, že toto odporúčanie môže byť už trochu klišé, veď predsa Búrlivé výšiny každý pozná... ale nedokážem si pomôcť. Niečo na nich je! Aj teraz keď som doma chorá, spontánne som si na knihu spomenula, vytiahla ju z poličky že si v nej iba na chvíľku zalistujem a vzápätí som bola začítaná a nedokázala ju odložiť. Nuž a aj napriek tomu aká tragická a hrozivá je, môj čas mi spríjemnila takmer magickým spôsobom. Vždy sa k nej rada vrátim a vždy ju rada odporúčim ďalej. Na jeseň niet lepšieho čítania.

Búrlivé výšiny sú strhujúcim románom, v ktorom nás Emily Brontëová zavedie do pustých vresovísk yorkshirského panstva a zoznámi s obyvateľmi dvoch usadlostí a ich až prízračné prepletenými osudmi. Pán Lockwood, nájomca usadlosti Drozdovo, je prinútený jednej noci nájsť prístrešok v neďalekej usadlosti Búrlivé výšiny. Dozvedá sa o búrlivých udalostiach, ktoré sa udiali na panstve pred mnohými rokmi: o vášnivej láske najdúcha, mladého cigána Heathcliffa, a slečny Kataríny Earnshawovej, dcéry pána domu, ktorá ho zradila. Heathcliffova pomsta sa stala kliatbou panstva. Búrlivé výšiny sú napínavým mystickým príbehom plným vášne, zrady a pomsty.

Hlbina / alebo čokoľvek od Kariku

Čítali ste už novinku z pera Jozefa Kariku? Niektorí ju milujú, iní nie sú fanúšikmi a aj keď u mňa vyvolala pár výhrad, čítať autorovu tvorbu je už niečo ako jesennou tradíciou. Odporúčam siahnuť nielen po Hlbine ale naozaj aj po predchádzajúcich príbehoch, medzi ktorými si každý nájde to svoje!

Zima 1963. Do mesta v liptovských horách prichádza skúsený dôstojník obávanej Štátnej bezpečnosti, aby dohliadal na vyšetrovanie beštiálneho zločinu. Rýchlo však zistí, že páchateľom nie je človek, ale nesmierne vynaliezavý a zlomyseľný fenomén. Uprostred storočnej zimy pribúda obetí, ako aj zvláštnych a desivých úkazov. Napätie stúpa, schyľuje sa k zrážke bezpečnostných zložiek štátu.

Tajný príbeh

Nebudem vám klamať. Aj keď sa mi Tajný príbeh veľmi páčil, zároveň som z neho rozpoltená. Avšak bola by som blázon, keby tvrdím, že sa nehodí na jeseň!

Úprimná spoveď hlavného hrdinu Richarda Papena, ktorý sa v spomienkach vracia do svojich študentských rokov na malej vermontskej univerzite, kde našiel taký životný štýl, po akom vždy túžil – prenikne do skupiny bohatých a svetáckych študentov, ktorých si charizmatický profesor klasických jazykov vybral do svojho seminára. Richard, očarený novými priateľmi, vo svojej zaslepenosti netuší, že spáchali zločin, hoci sa mu to stalo takmer pred očami.

Hrôza v Hollow Falls

Tohtoročná novinka z vydavateľstva Lindeni nesklame žiadneho hororového nadšenca. Je to totiž klasická strašidelná záležitosť, kde príbeh od začiatku smeruje len a len k tomu, aby sa na konci všetko pokazilo a hrdinovia mali čo robiť, len aby prežili. Je to temné, zaujímavé a príbeh si rozhodne dokáže získať vašu pozornosť!

Tom má za sebou krach manželstva aj kedysi úspešnej novinárskej kariéry. Prichádza z Londýna do USA za svojou štrnásťročnou dcérou Frankie. Prenajme im ubytovanie v Hollow Falls, chatovom rezorte hlboko v lesoch štátu Maine. Od začiatku tam panuje zlovestná atmosféra a prvé konkrétne varovanie príde, keď sa Tom zoznámi s manželmi Davidom a Connie, ktorí nahrávajú podcasty o kriminálnych prípadoch. Rezort Hollow Falls má za sebou temnú minulosť: presne pred dvadsiatimi rokmi sa tu odohrala dvojnásobná vražda. Nikdy sa ju nepodarilo objasniť a lesy sa pri príležitosti tragického výročia hmýria turistami, ktorých fascinuje brutálny zločin. Je čoraz jasnejšie, že v Hollow Falls sa odohráva niečo desivé. Dovolenka snov sa mení na nočnú moru a Tom s Frankie majú len dve možnosti: odhaliť pravdu, alebo utiecť, kým je ešte čas.

Séria: Bolo raz jedno zlomené srdce

Naozaj som to nečakala, ale táto séria ma chytila za srdce. Prvý diel možno u mňa nevyvolal až takú hlbokú náklonnosť, ale druhý si ma už obtočil okolo prsta. Pokiaľ vonku prší a nechce sa vám vychádzať z domu, tak toto vás prenesie veľmi ďaleko a zaručene vám spríjemní vaše chvíle doma!

Evangeline Foxová odjakživa verila v pravú lásku a šťastné konce... až kým nezistila, že sa láska jej života chystá oženiť s inou. V zúfalej nádeji, že svadbu zastaví a vylieči svoje ranené srdce, uzavrie dohodu s charizmatickým, no podlým Princom sŕdc. Ten od nej na revanš za svoju pomoc žiada tri bozky. No už po prvom bozku Evangeline pochopí, že vyjednávanie s nesmrteľnými je veľmi nebezpečná hra, a Princ sŕdc chce v skutočnosti oveľa viac, než mu sľúbila. Princ sŕdc má s Evangeline veľké plány, ktoré ju buď privedú k jej vysnívanému šťastnému koncu, alebo do záhuby.

...

Tak čo kamoši? Našli ste si niečo pre vás? Zaujala vás nejaká kniha? Máte nejaký vlastný tip na jesenné čítanie :)?

Rýchle odporúčania | Príbeh o príbehoch a divoká Aljaška

Krajina ľadu je knižka po ktorej som pokukovala už počas zimného obdobia v knižnom sklade, v ktorom pracujem. Vždy, keď niekomu putovala do objednávky, neudržala som sa a aspoň letmo som si ju prelistovala alebo sa počas voľných chvíľ vytratila a išla si ju obzrieť. Príbeh ma fascinoval a tušila som, že by z toho mohol byť skvelý zážitok. Zrejme aj preto moja voľba darčekov od Ježiška smerovala priamo sem :). A neoľutovala som! 

Príbeh je písaný z dvoch uhlov pohľadu a v oboch prípadoch je písaný formou denníkov. Zatiaľ, čo v divokej a ľadovej Aljaške sa vydáva Allen Forrester na expedíciu so svojou skupinou mužov, jeho tehotná manželka Sophie prekonáva celkom odlišné, no rovnako bolestivé úskalia, ktoré sa spájajú so spoločenským vnímaním žien. Obaja si zapisujú udalosti svojich dní do denníkov, pričom Allen prežíva stretnutie s divokými kmeňmi Indiánov a snaží sa prejsť popri rieke Wolverine do údolí, ktoré zatiaľ nie sú zmapované. Na ceste sa stretáva s nevysvetliteľnými zážitkami a je veľmi otázne, či jeho zážitky nesú mystickosť alebo sú spôsobené krutou zimou a hladom. Nejeden raz vyzerá expedícia takmer beznádejne, ale Allen sa len tak ľahko nevzdáva a po celý čas sa snaží krajinu pochopiť a prijať.

Sophie však prežíva celkom iné obdobie života. Netrpí hladom, ani zimou, či dokonca ohrozením na živote. Jej zápisky sú však o psychike, o vnútornom (bohatom) svete, o frustrácii, či o spoločenských nezmysloch. Sophie je žena, ktorá má jedinú smolu v tom, že sa narodila do nesprávnej doby. Je nadčasová, inteligentná a zvedavá, čo je takmer vražedná kombinácia v časoch, kedy by mala byť poslušná a úslužná. Bolo však nesmierne zaujímavé sledovať ako sa nevzdáva svojich ambícii a cez všetky klebety sa snaží pracovať na veciach, pre ktoré mala vášeň.

Kniha má navyše nádhernú atmosféru, ktorá je doslova magickou, záhadnou a nepredvídateľnou zároveň. Autorka píše nádherným štýlom, ktorým si po celý čas udržala moju pozornosť a tak ako pri Dcére snehu, aj v tomto prípade sa kniha stala jednou z mojich obľúbených. 

Ďalší vianočný darček a ďalšia skvelá voľba!

Aj keď v prípade Kníhviazača som neraz veľmi váhala, či je to kniha, ktorá by bola mojou šálkou kávy. Obálka bola nepochybe nádherná (neraz som po nej hodila očkom) a príbeh znel sľubne. Stále som však v sebe cítila váhanie a áno... extrémne som knihu vopred podceňovala. Bála som sa, že sa nechám len zlákať jej prevedením, ale som rada že som sa nakoniec vykašľala na svoje myšlienkové pochody a pustila sa smelo do nej. 

Pretože to bolo famózne! A to už od samého začiatku... Ako som knižku zobrala do rúk, tak som aj bola takmer na jej závere. Príbeh mi utekal rýchlosťou svetla a ja som sa po celý čas nedokázala odtrhnúť. Bolo to dynamické, záhadné, tajomné, malo to atmosféru... Ani mi nenapadá, čo by tomu chýbalo, pretože minimálne všetky prvky po ktorých mám vo zvyku dychtiť, mi autorka ponúkla ako na dlani.

Príbeh sa delí na tri časti. V prvej sa spoznávame s hlavným hrdinom Emmettom, ktorý je farmárom a žije obyčajným životom spolu so svojimi rodičmi a mladšou sestrou. Teda takmer obyčajným, nakoľko trpí nevysvetliteľnou chorobou počas ktorej netuší, čo sa s ním deje. Rodičia si tiež nevedia dať rady a tak, keď Emmett dostane ponuku stať sa učňom v kníhviazačskej dielni, navedú ho aby ponuku prijal. Tam objavuje nádherné knihy, ktoré v sebe nesú niečo zvláštne - spomienky. Do viazačškej dielne prichádzajú ľudia, ktorí túžia pochovať svoje tajomstvá, či zbaviť sa ťaživých myšlienok na tragédie a tak si nechávajú svoje spomienky zviazať do kníh a tým z ich myslí spomienky miznú. Emmett však netuší, že v dielni sa nachádza aj niečo neobyčajnejšie, než cudzie osudy, a to jeho vlastný zväzok. Čo však bolo také ťažké, až ho to prinútilo zabudnúť?

Nuž ako som povedala... Fascinujúci svet. Fascinujúca myšlienka. Fascinujúci príbeh. Určite vám knihu odporúčam, i keď popravde nie je len záhadnou, ale je aj ľúbostnou. A pár, o ktorý sa jedná možno nie je taký typický, ako by mnohí čakali. Viac vám však nepoviem a verím, že viac ani netreba :).

Ste pripravení na Vianoce? | Knižky, ktoré vás naladia

Ahojte! Kto by to bol povedal, že Vianoce už máme pomaly pred dverami? Zrejme by som bola opatrná s tvrdením, že už začínam cítiť ich atmosféru, pretože zrejme by som klamala... Ale uvedomujem si, že sú naozaj blízko a povedala som si, že by som sa na ne mohla tento rok trošku pripraviť a vyvarovať sa starým známym chybám. Darčeky sa snažím vybaviť nie na poslednú chvíľu (držte mi palce), koledy preventívne nepočúvam aby sa mi nesprotivili, svetielka už tasím do plnej zbroje (pretože tie sa nesprotivia nikdy) a najmä si udržiavam akýmsi zázrakom pozitívnu náladu.

Posledné roky som totižto nebola úplne najväčším fanúšikom týchto sviatkov. Toto magické obdobie sa mi spájalo skôr s návalmi práce a s najhektickejším obdobím môjho celého roku, no tentoraz sa snažím vrátiť skôr do detských čias a všímať si viac to pekné. Tešiť sa na maličkosti. A neverili by ste, no skutočne to funguje! Odrazu sa už necítim ako zachmúrený pán Scrooge, ktorý potrebuje návštevu troch duchov Vianoc, ale skôr ako vyrovnaná osôbka, ktorá vie že zima je časom teplej čokolády, huňatých svetrov, milovaných svetielok a ďalších šálok horúcich nápojov. 

Ako som vám už nedávno spisovala článok o sezónnom čítaní, všimla som si že aj zima je pre mňa intenzívnym obdobím, kedy sa uchyľujem k sezónnym možnostiam. Máte radi vianočné príbehy? Pretože ja áno a pripravila som si pre vás aspoň pár tipov, ktoré by sa mohli páčiť aj vám. Tieto príbehy sú ideálne ako vianočné darčeky pre vašich blízkych, ale sú aj skvelou voľbou, ak si vy sami potrebujete oddýchnuť, utíšiť sa, cítiť sa komfortne a naladiť sa do pohody.

Príbehy, ktoré som čítala

Náhodné stretnutie v londýnskom metre privedie Viole do cesty muža, ktorý musí byť konečne ten pravý. Nielenže bývajú v tej istej štvrti, ale majú spolupracovať na rovnakom vianočnom predstavení pre deti, a to predsa nemôže byť náhoda!

Hráčka na violu túži po sviatkoch plných lásky, a preto by príbuzných, ktorí si už navykli na to, že bude naveky nezadaná, rada vymenila za niekoho, kto ju skutočne miluje. A hoci Nate má bonus v podobe rozkošnej dcérky, aj tak nie je ideálnym adeptom - ich rozvíjajúci sa vzťah komplikuje skutočnosť, že je ženatý. Jeho manželka síce uprednostnila kariéru v zahraničí, no kedykoľvek sa môže vrátiť domov.
Vysnívala si Viola príliš nereálny darček? No sú Vianoce, magický čas splnených prianí... aj tých najodvážnejších. A keď na Londýn začne padať sneh, uviaznu v nejednej ošemetnej situácii.

Och, Zasnežený Notting Hill bol také moje prvé minuloročné guilty pleasure. Strašne som dovtedy prevracala oči nad romantickými knižkami, ktoré vtedy vychádzali a nad samými "zasneženo, romanticko, vianočne" ladenými príbehmi, ALE Notting Hill som jedného dňa chytila do rúk spontánne. Bola som vtedy v práci a povedala som si, že do knihy iba nakuknem. Odrazu som však bola v štvrťke a následne som strávila pár krásnych dní, ktoré som bola ponorená hlboko v Londýnskych uličkách a mimo nich som sa inde ani ocitnúť nechcela. Bolo to milé, oddychové, vianočné a áno... Naozaj som si to užila.

Jane sa vzdala pokusov o lásku. Síce ako novinárka odhalila škandál roka, no v práci sa už mesiac vyhýba Simonovi, ktorý sa s ňou rozišiel. Blížia sa Vianoce, zatiaľ čo jej srdce má pred sebou dlhú cestu k uzdraveniu. Janina šéfka potrebuje vyslať niekoho na luxusnú služobnú cestu do Nórska, aby napísal článok o vianočnom stromčeku, ktorý bude stáť na londýnskom Trafalgar Square, a rozhodla sa vybrať práve Jane. Tá by sa pritom omnoho radšej umárala doma, než strávila dva týždne vo fjordoch s povrchnými blogerkami, uštipačnou publicistkou, nezdolne radostným fotografom a príťažlivým, no arogantným televíznym moderátorom.
Keď Jane naveľa podľahne atmosfére cesty a začne si ju vychutnávať, zdá sa, že láska s ňou predsa len zamýšľa urobiť ešte jeden pokus... Žeby ju uprostred zasneženej krajiny očakával pod imelom darček?

Po Notting Hille som už bola odvážnejšia a povedala som si, že si už idem bez výčitiek užívať príbehy, ktoré ma na moje prekvapenie bavia viac, než by som čakala. A aj v tomto prípade to dokonale fungovalo. Knihu som čítala v angličtine, pretože ma zaujala krásnou obálkou a popravde to bolo super, milo, zábavné. Príbeh je trochu uletený, ale ešte aj teraz keď si naň spomínam sa cítim byť súčasťou hrdinov a ich rozmanitej skupinky výletníkov v Nórsku. Nemôžem povedať, že som si počas čítania nepredstavovala, že medzi nimi tak trošku som aj naozaj, ale príbeh ma tam preniesol. A to stálo za to!

Knihy, ktoré sa chystám čítať / ktoré som zaregistrovala

Tilly Hunterová má úžasných priateľov, vysnívanú prácu umeleckej maskérky v prestížnej opernej spoločnosti a Felixa, láskavého a bezprostredného snúbenca, ktorý sa už čoskoro stane jej manželom. Všetko nasvedčuje tomu, že to budú dokonalé Vianoce! Keď je však kvôli chybe ohrozujúcej prevádzku spoločnosti nútená úzko spolupracovať s novým riaditeľom IT Marcusom Walkerom, nie sú to stánky s pečenými gaštanmi v milovanej Covent Garden, ktoré môžu za to, že začnú lietať iskry...Vážnemu a ctižiadostivému riaditeľovi IT, vždy oblečenému v drahom obleku, chýba akákoľvek kreativita, čo je pre technofóbnu maskérku pekelná kombinácia. Keď napokon Tilly zistí, že vzťah s jej snúbencom je v troskách, osud zasiahne. V jej blízkosti je čoraz častejšie Marcus s horúcou čokoládou, pri ktoromsa môže vyplakať... Možno práve on bude tým najlepším vianočným darčekom, aký kedy dostala.

Nedať tomu šancu po Notting Hille? Pff!

Pre sestry Samanthu a Ellu Mitchellové sú Vianoce najvzácnejším obdobím roka. Tento rok však budú nakupovať darčeky pre toho najnečakanejšieho hosťa zo všetkých – pre svoju matku. Od ich posledného stretnutia ubehlo už päť rokov. Keď sa im mama z ničoho nič ozve, Samantha s Ellou neochotne súhlasia, že spolu strávia Vianoce v nádhernej Škótskej vysočine... Gayle Mitchellová si vybudovala pozoruhodnú kariéru. Úspech si však vyžiadal svoju daň – vážne narušil jej vzťah s dcérami. K ich výchove pristupovala prísne s cieľom sformovať z nich silné osobnosti, no namiesto toho ich od seba odohnala. Až vidina vlastnej zraniteľnosti prinúti Gayle napraviť to. Počas prvých spoločných rodinných sviatkov po rokoch všetky ženy Mitchellové zistia, že niekedy stačí postaviť sa minulosti čelom, aby ste vyliečili rany vo svojom srdci. Pre jednu z nich pobyt v Škótsku prinesie aj nečakané ľúbostné vzplanutie.

Ehm Škótsko a Vianoce? A milá obálka k tomu? 

Tak nejak ma už knižka čaká na poličke...

Každý rok v decembri posiela Josie list rodičom, ktorých stratila v jednu vianočnú noc pred mnohými rokmi. Píše doň vždy rovnaké slová: Navždy mi budete chýbať. Tento rok jej však pravidelnú cestu k poštovej schránke prekazí sympatický Max, ktorý plánoval tráviť sviatky s rodičmi v New Yorku, no všetky lety zrušili. Aby neboli na vianočné sviatky sami, Josie a Max sa dohodnú, že ich strávia spolu a poriadne si ich užijú. Korčuľovanie sa na ľade, varené víno, nakupovanie darčekov aj bozk pod imelom. Josie verí, že je to len začiatok niečoho špeciálneho... Lenže Max zrazu bez rozlúčky zmizne a Josie nezanechá žiadnu možnosť, ako ho kontaktovať. Na to, čo urobil, má síce závažný dôvod, no ani on nevie na Josie zabudnúť. Napriek presvedčeniu, že sa už nikdy nestretnú, osud ich cesty znova spojí... A nielen raz...

Lily zanechala chvíli před Vánoci červený zápisník plný výzev na poličce svého oblíbeného knihkupectví a čeká, až někdo přijme nabídku ke hře. Ale je Dash ten pravý? Nebo je jejich osudem vzájemně sdílet svoje sny a touhy jen na stránkách deníku, který na střídačku schovávají po celém vánočním New Yorku? Můžou se ve skutečnosti setkat, bude to fungovat? Bude červený zápisník jejich knihou přání? Nebo se k sobě vlastně ani trošku nehodí?

Dash & Lily pre mňa nie je žiadnou novinkou. Čítala som to už dávno pradávno v českom jazyku a pamätám si, ako som nespala celú noc, pretože som bola zvedavá ako sa to skončí. Bolo to teda čítanie na jeden nádych, ale veľmi sa mi to v tom čase páčilo. Teraz už síce YA veľmi rada nemám, ale odkedy vyhlásili na Netflixe seriálové spracovanie tohto príbehu (ktoré som si od minulého roka ešte stále nepozrela), tak ma to zaujalo znovu. Myslím, že časom by som tomu dala ešte šancu a prečítala si to v angličtine. Najmä, keď to za tie roky vlastne ešte aj získalo pokračovanie.

...

Budem sa veľmi tešiť, keď mi napíšete, či vás vianočné príbehy bavia alebo sa im snažíte vyhýbať. A najmä, či vás nejaké knižky z môjho výberu zaujali a plánujete si ich prečítať. Ďakujem a majte sa krásne :)!

Príbehy na jesenné večery | Seasonal reading

Ahojte moji milí čitatelia :)!

Dúfam, že sa pri tomto článku spoločne zídeme a vymeníme si svoje tradície navzájom. Úprimne som sa celý deň tešila, až sa usadím a ukradnem si chvíľky na to, aby som vám spísala všetko, čo mám na mysli. O to viac sa teším, že je to o knihách, pretože toto jesenné obdobie vo mne akosi evokuje moje staré knihomoľské pohnútky a radosti viac.

Aj vy máte vo zvyku vyberať si knižky podľa ročných období? Jeseň je pre mňa osobne tým najvýraznejším a aj keď viem, a popravde aj rozumiem, že mnohí ľudia sa s týmto obdobím až tak nekamošia. Ja sa v ňom cítim najšťastnejšie. Dni, kedy je všetko oranžové a na ulici chrupkajú listy, po ktorých kráčam. Vo večery, kedy chutí teplý čaj najlepšie. V upršané popoludnia, kedy sa zababušená v deke môžem uchýliť k príbehom alebo skoré stmievanie, kedy sa spolu doma zídeme a sledujeme filmy. Všetko je tak nejak krajšie. Myslím si, že práve na tomto období sa dá nájsť veľmi veľa predností, vďaka ktorým by sa ľudia mohli cítiť bližšie k sebe. Áno, leto je zábavné a ide ruka v ruke so spomienkami a časom stráveným s priateľmi. Ale jeseň? Tá je o spoznávaní svojho vnútra. O hlbšom kontakte so samým sebou a o učení sa toho, ako žiť v pokoji. A všetka táto sebareflexia a čas ticha na mňa pôsobí veľmi upokojujúco.

Tento čas sa však naozaj spája, ako som už aj spomínala, s príbehmi. Dobrými, mrazivými, zábavnými, či romantickými... Každý v nás dokáže zanechať pocit, ktorý nám ovplyvní deň. Od malička som bola takýto sezónny čitateľ a tak sa mi mnoho konkrétnych kníh spája s obdobím, ktoré vám tak veľmi ospevujem. Ktoré by som vám však odporúčila na tento rok?

1. Vražda morskej panny

Táto kniha nevyšla tak dávno vo vydavateľstve Lindeni. Je to príbeh o Hansovi Ch.Andersonovi, ktorý je náhle obvinený z vraždy a na svoju obhajobu sa snaží krvopotne vyriešiť prípad, ktorý je skutočne len pre silnejšie povahy. Na ulici Kodane sa dejú zverstvá o ktorým by sa nám ani nesnívalo a autori vás dokonale prenesú do atmosféry, ktorá je viac než len mrazivá. Pokiaľ hľadáte spoločnosť do daždívých dní, tak táto kniha do nich svojou ponurou atmosférou dokonale pasuje.

2. Hana

Príbeh z celkom iného súdku, ale dnes keď som premýšľala nad pomyselným zoznamom jesenného čítania, Hana mi prišla na myseľ. Je to krásne bolestná knižka, pri ktorej by vám dlhé tmavé večery nádherne ubiehali. Dojme vás, rozosmúti, ale dojem vo vás zanechá natoľko hlboký, že budete vďačný za tieto pocity. 

3. Rebecca

Trocha klasiky nikdy nezaškodí! A Daphne du Maurier je kráľovnou, tak trošku gotických a najmä zaujímavých príbehov, ktoré vás až zázračne rýchlo vtiahnu do deja. Na jeseň sú dokonalé a pokiaľ by ste o jej tvorbu mali záujem, tak vám určite odporúčam aj Hostinec Jamajka, ktorý mám možno ešte aj o kúsok radšej. Nech je však ako chce, všetky od nej sú famózne :)!

4. Harry Potter (ktorýkoľvek diel!)

Harry Potterom nemôžete nič pokaziť. Jeseň je obdobie, kedy sa aj vy môžete vrátiť do Rokfortu, o ktorom ste isto iste taktiež snívali vo vašich detských snoch (a možno aj tých dospelých). Ja osobne mám tiež vždy podobný pocit ako Harry, a to že sa vraciam domov, zakaždým ako sa vrátim k tejto milovanej sérii. Garantujem vám, že sa zabavíte, budete napätý a najmä k vám dorazí nostalgia, ktorá vás neopustí až do konca. Nezáleží na tom koľko krát ste to už čítali... vždy je vhodný čas!

5. Búrlivé výšiny

Ďalšia klasika. Do tretice už síce žiadna nebude, ale Búrlivé výšiny postačia. Čítali ste ich už niekedy? Pretože toto je ten typ príbehu, ktorý môžete prečítať aj viackrát a neomrzí. Dokonalá atmosféra. Majstrovský napísané dielko. Spolu s ňou by sa vám mohla páčiť aj Jana Eyrová. Obe knižky vás zavedú na hmlisté slatiny a anglické sídla, no Búrlivé výšiny sú predsa len možno ešte o kúsok ťaživejšie. A to sa na jeseň hodí!

6. Neobyčajné deti slečny Peregrinovej

Och, pamätám si ako som sa poprvýkrát bála, keď som to čítala. Každých pár stránok som narazila na desivé fotografie, z ktorých mi nebolo príjemne a príbeh sa uberal smermi, vďaka ktorým boli moje nervy na tenkom ľade. Veľmi som si to však užila! Aj vtedy bol upršaný deň a von takmer mrzlo. Zabalila som sa do deky a ku koncu dňa som mala knihu prečítanú. To isté radím aj vám. Nebudete to ľutovať :).

Tak čo kamoši? Našli ste si z pomedzi mojich tipov niečo, čo vás oslovilo? Hodia sa vám na jesennú pohodu? Budem sa veľmi tešiť, keď mi napíšete o tých svojich príbehoch alebo aj ako sa máte. Ja vám však želám jediné, majte sa krásne a užívajte jeseň :)!

Knihy, ktoré si získali moje srdce | Máj 2021

Možno by bolo lepšie článok nazvať, "Ešte stále som nažive!" 

Alebo lepšie povedané blog stále existuje.

V poslednom čase som veru nemala veľa času sadnúť si a prihovoriť sa vám, hoc len pár riadkami, ale myslela som na vás. O veľa veciach som chcela písať a tak mi aspoň mysľou bežali vety, ktoré by som napísala.

Aj napriek nedostatku času sa mi však podarilo prečítať viac kníh, než by som čakala. Väčšmi ma však teší, aké krásne príbehy to boli! Zvažovala som, či si pre vás nachystám celkové zhrnutie toho, čo sa ku mne dostalo, ale napokon vám poviem iba o tých pár... tých, ktoré ma určitým spôsobom inšpirovali, spríjemnili mi dni a pohladili na duši.

Kníhkupectvo na Bylinkovom námestí

Že ste už o tejto knihe počuli? Nevadí. Rada vám o nej poviem ešte čosi viac. Pretože aj keď som od nej nič nečakala a dúfala som, že jej knižné prostredie sa mi bude aspoň trochu páčiť, dala mi viac než by som čakala. Viem, že nie každému sa páčila. A vlastne to aj plne chápem. Trošku som si vyhľadala hodnotenia a stretla som sa s mnohými názormi, ako, napr. "knižná ezoterika, nereálne, príliš poetické..." Ale myslím si, že veľmi veľa závisí aj od samotnej povahy čitateľa. Pokiaľ máte bohatý vnútorný svet a radi sa zahĺbite do vlastných myšlienok alebo myšlienok iných, nebude vám zvláštne, že hridnovia príbehu sa rozprávajú do hĺbky a že ich reč v sebe nosí dávku poetiky. Mne osobne sa to veľmi páčilo a keď som knihu dočítala, okamžite som dostala pocit, že toto som potrebovala. Spríjemnila mi dni a chvíle počas ktorých som si čítala príbehy zákazníkov z kníhkupectva sa mi stali veľmi milými. Tak trošku som sa do ich osudov a do príbehu majiteľky obchodíku vcítila, pretože mne samej by sa páčilo taký raz mať. Nadväzovať priateľské konverzácie s cudzincami, oprašovať poličky, tešiť sa na nové knižky... Ach. Pokiaľ milujete literatúru, tak touto knihou skutočne nič nepokazíte.

Hana

Ani ňou vás zrejme nezaskočím. Povedzme si úprimne, kto ešte nepočul o Hane? Ale ak patríte k ľuďom, ktorým vadil ošiaľ okolo nej alebo ju z nejakého iného hlúpeho dôvodu odkladali a nechceli čítať, tak vás tu vítam. Ste na správnom mieste. Dlho som si ju tvrdohlavo nechcela prečítať, ale okamžite som pochopila aká chyba to bola. Už od prvej stránky som bola ponorená do deja a od príbehu ani neodchádzala. Akonáhle som mala čas, tak som sa zabalila do periny, usadila na gauč a dychtivo čítala. Príbeh Hany je skvelý, smutný, citlivý a nádherný. Už teraz viem, že si od autorky prečítam aj jej ďalšie knihy, pretože jej písanie bolo fantastické. Takže naozaj, ak aj vy ešte stále váhate alebo to odkladáte, tak nebojte sa. Je to skvelá kniha.

Ako som sa stala pani Lewisovou

Ha! Konečne niečo o čom ste možno ešte nepočuli. Táto kniha je trošku z iného súdku, ale takisto to pre mňa bola láska na prvý riadok. Od začiatku som do nej bola začítaná a až beznádejne som sa v nej stratila. Každú chvíľu by ste ma s ňou našli v ruke a veľmi som celý príbeh prežívala a zaujímala sa o to, ako sa bude vyvíjať. O to viac, keď sa jednalo o skutočný príbeh poetky Joy a autora mojej milovanej Narnie - C.S.Lewisa. Ich láska bola neobyčajná, rozvážna, pevná a neoblomná. Joy a Lewis boli skutočné spriaznené duše, ktoré sa našli vďaka viere a ako to už býva... knihám. Celý príbeh je spracovaný pútavo, chvíľami prevládajú spomienky a iné úseky zase tvorí listová korešpondencia. A mňa na tejto knihe bavilo skrátka všetko. Absolútne všetko :).

V poslednom čase ju veľmi rada odporúčam ďalej, pretože sa hodí takmer každému. Je to romantický príbeh, historický, hĺbavý, oddychový, intelektuálny... Skrátka vám poskytne všetko, čo potrebujete a zároveň v ňom nič nie je prehnané. V každom smere je však nádherný.

Knihy za apríl | 2021

Ahojte :)! Myslím že pomaly, ale isto sme sa dostali k jari, ktorú sme zrejme už vštci celú zimu očakávali. Tak ako som aj dúfala, s príchodom slnka a kvitnúcich stromov sa aj ja začínam prebúdzať a mať oveľa väčšiu chuť, nuž... hádam do čohokoľvek. Avšak najmä pri knihách musím uznať, že cítim oveľa väčšiu potrebu čítať viac a následne aj písať. Preto dúfam, že sa tu na blogu budeme stretávať aj naďalej a spoločne si dokážeme, že blogy ešte majú čo ponúknuť. Zvládneme?

Ale aby som neodbočovala. V rýchlosti by som vám v tomto článku chcela zhrnúť knižky, ktoré som čítala za apríl dúfajúc, že si aj spomedzi nich nájdete tip, ktorý by ste si prečítali radi aj vy. Bola by som šťastná, keby sa tak stane, pretože mala som šťastie na neobyčajne krásne a pútavé romány, pri ktorých je priam nutné posunúť ich ďalej a odporúčiť ich kamošom. Takže poďme na to! Čo sa mi podarilo prečítať?

Prvou knihou, ktorá sa mi dostala do rúk bol titul Deti žltej hviezdy. Žiaľ, knižka mi na fotografii chýba, ale spomenúť vám ju spomeniem aj tak.

Jedná sa o vojnový príbeh z pohľadu dvoch bratov, ktorí sú ešte stále deťmi. Spoločne si pomáhajú a utekajú pred hrôzami vojny, ktorá sa ich veľmi dotýka nakoľko sú Židia a deportácia by pre nich bola stratou všetkej nádeje. Väčšmi však, než vojnový príbeh, je to dielo o láskavosti, dobrote a nezištnosti. Chlapci mali veľa náhodného šťastia, ktoré im pomohlo prežiť a vždy natrafili na dobrých ľudí u ktorých našli pomoc a úkryt. Je ťažké polemizovať nakoľko bolo niečo také v tých časoch možné a či predsa len nejde skôr o "rozprávku", ktorá má šťastný koniec. Nech je však ako chce, i tak sa jedná o veľmi pekný príbeh, ktorý by vás mohol zaujať.

Ďalšou knihou, ktorú som prečítala bol titul s názvom Stratený receptár a láska, ktorá neumrela. A práve pri tejto knižke by som si vás najradšej posadila pred seba, uvarila vám šálku čaju a porozprávala vám prečo by ste si ju mali prečítať aj vy. Nikdy som nepatrila do knižného klubu, ani len som žiadny nezakladala, ale viete čo? Keby žijem ako hrdinka nejakého príbehu, tak sa do takéhoto klubu istotne pridám. A Stratený receptár by musel byť jeho súčasťou. Viem si predstaviť toľko krásnych rozhovorov o jeho obsahu! A toľko radosti, keby sa aj mojim priateľom príbeh páčil, tak ako mne. 

Je ťažké vysvetliť vám o čom vlastne je, pretože vo svojej podstate je veľmi jednoduchý a celý čas iba príjemne plynie. Tvorí ho však veľa lásky, mnoho spomienok, kopa varenia a ešte väčšia láska k vareniu ako takému. Toto čítanie vám však odporúčam všetkými desiatimi a budem veľmi rada, keď mi dolu do komentárov napíšete, či ste knihu čítali alebo to aspoň máte v pláne :).

Neviem, či tu mám veľa fanúšikov historických románov, no mne sa v apríli jeden do ruky popravde dostal. Bolo to Večné puto od Laury Frantz a prekvapivo vám k nemu nemôžem povedať nič zlé, ani odradzujúce. Knihy od autorky vôbec nie sú červenou knižnicou, ale majú hlavu i pätu. Sú pútavé, láskavé a skvele si pri nich oddýchnete, pokiaľ to v momentálnej situácii potrebujete. Všimla som si, že už po druhýkrát sa mi pri jej knižke stalo, že som mala spočiatku problém začítať sa, ale zároveň sa mi aj po druhýkrát stalo, že potom som mala opačný problém, a to knižku odložiť.

O to viac mi autorka zahrala na citovú strunku, keď sa Večné puto odohrávalo na prekrásnom škótskom ostrove a hrdinovia knihy mali presne tie hodnoty a charakterové črty, pre ktoré sa vždy rada ponorím do príbehov o klanoch a Vysočine. V prípade, že vás kniha zaujala, tak po nej určite hoďte očkom. Mimo Večného puta, som od Laury čítala ešte najnovšiu Neobyčajnú ženu. Aj pri nej môžem povedať len samé pozitívne veci, pretože evidente ma jej písanie skrátka baví.

Najlepšie na záver? Zrejme to tak vyšlo samé, no novinka z Lindeni.sk Vyrástla som v gete, by vám nemala v žiadnom prípade ujsť. A to myslím vážne!

Isto si aj vy pamätáte aká famózna bola kniha Vzdelaná a koľko ošiaľu po jej vydaní vzniklo. Táto kniha by si zaslúžila rovnakú pozornosť a najmä je jej obsahom veľmi podobná Vzdelanej. I keď s celkom iným prostedím, postavami a problematikou.

Autorka Eliska sa narodila 13 ročnej Rómke, ktorá sa živila prostitúciou a neocastivovi, ktorý jej mamu dostal ako darček pre potešenie. Počas jej dospievania spoznávala extrémne odlišné svety, a to na jednej stránke rómske geto plné špiny a biedy a na druhej strane Nemecko, ktoré bolo hojnejšie, no chladné a upäté. Jej životný príbeh, ktorý je do bodky pravdivý je priam neuveriteľný, pretože prežiť to, čo autorka spísala do tejto knihy chce poriadnu dávku odvahy a odhodlania. Ak by ste si však mali niečo prečítať, tak prosím... nech je to tento príbeh. Nečíta sa jednoducho, ale z rúk ho veru nedostanete.

Nuž a aj keď som povedala, že Vyrástla som v gete bude záver, nie je to celkom tak. Koncom apríla som začala čítať aj dlho očakávaný Outlander 5, ktorý som dostala ako darček (a nemôžem byť šťastnejšia). Vždy sa mi s jeho čítaním spájajú veľmi pekné a nostalgické spomienky a verím, že inak tomu nebude ani teraz. Do jeho konca mi chýba ešte pár strán, no prišlo mi nefér o ňom neprehodiť, ani slovko, keď viac ako polovicu som zvládla ešte minulý mesiac. Prezdrádzať vám o deji zrejme veľa nejdem, nakoľko je to už piaty diel a len veľmi nerada by som niekomu pokazila zážitok, no samozrejme aj pri Cudzinke máte moju plnú podporu a vrelé odporúčanie. Je to taká srdcovka, na ktorú nezabúdam a ku ktorej sa vždy rada vrátim. A tak ma zaujíma, ako ju vnímate vy? Poznáte jej fantastický príbeh :)?

Najlepšie knihy za rok 2020

 

Ahojte :)!

Na túto každoročnú klasiku sa mi podarilo akosi pozabudnúť, ale povedala som si, že by bola škoda nedobehnúť zameškané a aspoň v krátkosti vám neopísať tie najlepšie knižky z minulého roku. Čo ma núti zamyslieť sa tak ako vždy... minulého?! 

Aj keď bol rok 2020 poriadne nevšedný, nemôžem povedať že by bol zlý. V mojom osobnom živote určite nie, pretože viac mi dal, než vzal. Podarilo sa mi v ňom nájsť mnohé vrátane seba samej, spoznať sa, stratiť sa a opäť sa vynoriť, spoznala som nových ľudí, začala žiť nové etapy mojej mladosti a úprimne... našla som šťastie. Myslím, že tento rok mal nadbehnuté na to aby nás potrápil, ale väčšinu času v ňom išlo iba o pohľad na vec a o to, či sa dokážeme odosobniť od všetkého nepohodlia a pomalosti, ktorá k nám zavítala a otočila naše inak rýchle, zabehnuté životy. 

Že sme však strávili veľa času doma, o tom hádam ani nemusíme diskutovať. Aj vďaka tomu však bol čas pre knihomoľov o čosi jednoduchší na zvládnutie, pretože mali sme na rozdiel od mnohých spoločnosť - príbehy plné krásnych slov, myšlienok a dobrodružstiev.

Nuž teda... ktoré sa ma dotkli najviac?

1. Stehlík - Donna Tartt

Prekrásna, úžasná kniha. Písanie Donny si ma naozaj získalo a aj keď som čítanie jej kníh poriadne dlho odkladala, už po chvíli som ostala bez slov. Takmer okamžite ma samotný príbeh vtiahol do deja a od začiatku do konca som sa nedokázala odtrhnúť. Stehlík mal úplne neskutočnú, priam melancholickú atmosféru, ktorá ma bavila a celkovo som to prečítala na jeden nádych. Ešte dodnes som však plná nadšenia, keď si na knižku spomeniem a dúfam, že v tomto roku sa dostanem k Tajnému príbehu!

Theo Decker má trinásť rokov, milujúcu matku a otca, ktorý ho zanedbáva. Priam zázračne prežije nehodu, ktorá ho pripraví o všetko, čo dovtedy poznal a ľúbil, a v New Yorku zostane sám. Našťastie sa ho ujme bohatá rodina a zdá sa, že chlapec napokon dospeje na muža. Theo však trpí. Chýba mu jeho minulosť a len ťažko nadväzuje nové vzťahy. Smútok je aj dôvodom, prečo chlapec silno lipne na obraze stehlíka, fascinujúcej maľbe holandského majstra Carela Fabritia, ktorý je jeho jediným spojivom so spomienkou na mŕtvu matku. A práve toto vzácne dielo ho zavedie do dobrodružného sveta, kde sú starožitnosti najvyššou métou, pre ktorú sa ľudia neštítia ničoho. Obraz stehlíka je Theovým talizmanom v nepreniknuteľnom labyrinte sveta, v ktorom za každým rohom číha nebezpečenstvo. Theovo putovanie vrstvami americkej spoločnosti je modernou odyseou o dozrievaní, prvých láskach a lúčení sa s nevinnosťou.

2. Niekedy netreba zdolať vrchol - Paolo Cognetti

Ach Paolo... Ak mám na nejakého autora slabosť, tak je to on. Taliani vedia byť v literárnom svete machri, no v tomto prípade by som povedala, že je autor ešte kúsok popredu. Jeho knihy sú skrátka nádherné! Odkedy som čítala jeho skoršie dielo Osem hôr, zamilovala som si ho. Titul Niekedy netreba zdolať vrchol je akoby nepriamym pokračovaním spomínaného predošlého titulu, avšak jedná sa o niečo úplne iné. Predovšetkým sa však jedná o príbeh plný odhodlania a poézie života - pretože to mi zrejme k jeho štýlu sedí najväčšmi. Jeho opisy sú vždy ako pohladenie na duši a najmä sú oslavou všetkej krásy sveta. Málokedy ma vie niečo dostať, tak veľmi ako myšlienkové pochody tohto pána.

Túžba dobyť proti túžbe pochopiť
Paolo Cognetti, fascinovaný knihou amerického spisovateľa a cestovateľa Petra Matthiessena Snežný leopard, ako štyridsaťročný zorganizoval výpravu po jeho stopách. Prešiel takmer rovnakú trasu ako jeho veľký vzor o štyridsať rokov skôr. Obaja navštívili končiny v severozápadnej časti Nepálu, kde stále prežívajú a ďalej sa zachovávajú zvyšky prastarej tibetskej kultúry. Okrem niekoľkých dobrých priateľov (a, pravdaže, početnej karavány, nevyhnutnej na takéto vysokohorské putovanie) Cognettiho sprevádzajú obšúchaný výtlačok Matthiessenovej knihy, modré ovce a najmä vidina zriedkavo spozorovaného snežného leoparda.

3. Klub nenapraviteľných optimistov - Jean-Michel Guenassia

Nádherná, prenádherná kniha. Nechcem preháňať, ale kľudne by som povedala, že aj majstrovské dielo... Je to jedna z tých kníh, ktorá vám skrátka utkvie v pamäti, zanechá na vás dojem a najmä pre vás bude jej čítanie obrovský zážitok. Čerstvo si pamätám, aká vtiahnutá do jej deja som bola... Sotva som dokázala robiť niečo iné, než nad ňou premýšľať a dychtivo čítať ďalej. A vlastne aj teraz si na ňu neraz spomeniem, i keď mi jej udalosti pomaly blednú v mysli.

Paríž 1959. V časoch alžírskej vojny a rokenrolu sa dvanásťročný Michel Marini dostáva do sveta dospelých. V bistre Balto ho viac než stolný futbal priťahuje zadná miestnosť, kde sa stretáva tajomný Klub nenapraviteľných optimistov – emigrantov z východnej Európy, ktorí opustili svoje domovy, rodiny aj staré ideály.
Počúva rozprávania o ich milostnom živote, manželkách, deťoch, ambíciách a exile za železnou oponou. Ich dramatické príbehy sa v nasledujúcich rokoch prelínajú s podobne dramatickými udalosťami v Michelovej rodine. Lásky a drámy k nemu už neprichádzajú iba zo vzdialeného sveta, ale znenazdajky sa objavujú aj v jeho živote.

4. Slnečnice - Sarah Winman

S touto knižkou je to veľmi zvláštne, pretože na začiatku by som ani zďaleka nepovedala, že ju zaradím medzi najlepšie knihy z celého roku. Ale... Úprimne jej príbeh sa mi páčil. A nielen to, dotkol sa ma veľmi zvláštnym a čarovným spôsobom, nuž a tak nejak to nedokážem neoceniť. Je to rýchly príbeh, krátky a jednoduchý, no pre mňa bol pohladením na dušu a dal mi všetko, čo som potrebovala bez toho, aby som tušila, že sa mi to pýta.

Ellis a Michael sa prvý raz stretnú, keď majú dvanásť. Ich neveselé zoznámenie prerastie do hlbokého priateľstva. Preháňajú sa na bicykloch po oxfordských uliciach, učia sa plávať, objavujú poéziu a spoločne čelia Ellisovmu neľútostnému otcovi. Spoznávajú svetlé aj tienisté stránky života. Jedného dňa ich blízky vzťah nadobudne nový, chúlostivý rozmer. Z chlapcov sa stanú muži. O desať rokov je však Ellis ženatý s Annie a po Michaelovi niet ani stopy. Kam sa podelo celé jedno desaťročie? A čo sa medzitým stalo? Bol by to príbeh o láske, keby to dopadlo inak. Ibaže všetko sa zmenilo... Alebo sa v skutočnosti nezmenilo nič? A tak to predsa len bude príbeh o láske. O láske vo všetkých jej podobách.
Román Slnečnice je obrazom dvoch ľudských životov, ktoré by sa naplnili, keby im okolnosti priali, keby boli spoločenské, kultúrne a rodinné pomery iné. Je to poetické, nádherne zdržanlivé rozprávanie o láske a osamelosti. Aj o žiali z bolestnej straty blízkych, znásobenom márnymi telesnými aj umeleckými túžbami, no najmä nenaplnenými túžbami srdca.

5. Povedal mi veštec - Tiziano Terzani

Aj keď som vášnivý cestovateľ, čítať cestopisy ma nikdy nebavilo a ani ma to nelákalo. To však platilo len dovtedy, kým som nenarazila na túto knihu. Zmenila mi názor a doslova mi otvorila bránu k cestopisom, pretože jej obsah mi vyrazil dych. Pri čítaní som ledva dýchala a najmä som sa cítila na míle vzdialená od svojho domova. Autor popisuje Áziu magickým spôsobom, ktorý však nie je len pozitívny a krásny, ale aj vyjadruje stránky, ktoré sú skryté a ktorými roky trpia miestni ľudia. Skrátka a dobre... bolo to fantastické!

Slávnemu talianskemu reportérovi Tizianovi Terzianimu povedal hongkonský veštec, že v roku 1993 bude ohrozený jeho život a mal by sa vyhnúť lietaniu. Rozhodol sa preto, že do lietadla nenastúpi a a bude cestovať ako dávni objavitelia. Pešo, loďou, autobusom, autom či vlakom po celej Ázii.
V tejto knihe nájdete Barmu, Thajsko, Laos, Kambodžu, Vietnam, Čínu či Mongolsko videné z tých najnezvyčajnejších uhlov. V každej z týchto krajín hľadal veštcov, jasnovidcov či šamanov, vďaka čomu sa s čoraz väčším porozumením ponáral do dávnych zvykov, ohrozených agresívnou západnou civilizáciou. Z jeho nespočetných ciest, ktoré absolvoval v priebehu roka vznikla unikátna reportážna kniha Povedal mi veštec.
„Moje rozhodnutie sa ukázalo ako veľmi dobré a rok 1993 bol jedným z najzaujímavejších v mojom živote,“ povedal neskôr Tiziano Terziani. „Predpovedali mi smrť, no ja som začal znovu žiť.“

6. Pre Emily - Katherine Slee

Väčšinou mám knihy aspoň chvíľu v hľadáčiku a zvyknem ich často obzerať, než sa do nich pustím. S Emily to však bolo celkom iné. Akonáhle som ju zahliadla, v momente som ju mala v ruke a v tom ďalšom so mnou putovala domov. Netušila som prečo ma tak láka, ani či sa mi bude páčiť, no tešila som sa z nej ako malá a popravde moja radosť neprechádzala, ani keď som ju reálne začala čítať, pretože som si ju od začiatku zamilovala. Príbeh o Emily mi pripomenul sladké dni detstva, spomienky na moju starkú, s ktorou som dodnes najväčšia kamoška a skrátka vo mne vyvolal nostalgiu, ktorá sa len ťažko popisuje. Celý príbeh je však nádherný a neviem, čo viac by som k nemu mohla povedať, než že si ho prečítajte...

Malé venovanie môže znamenať veľa...

Preto obľúbená autorka detských kníh Catriona Robinsonová vždy venovala svoje diela ľuďom, ktorí najväčšmi poznačili jej život – vrátane samotárskej vnučky Emily. Emily sa nad venovaniami nikdy nezamýšľala. No keď Catriona nečakane zomrie, každé z nich sa stane omrvinkou na ceste, ktorá údajne vedie k stratenému, dosiaľ nepublikovanému rukopisu. Je to záhada a vyriešiť ju môže iba Emily. Ibaže to znamená, že musí kráčať v šľapajach starej mamy do veľkého sveta, pred ktorým sa skoro celý život skrývala...

7. Príbeh o Áste - Jón Kalman Stefánsson

Fuuh k tomuto sa mi aj ťažko vyjadruje... No v dobrom slova zmysle. Totižto nikdy som nečítala nič podobné. Nebola som pripravená na to, aké umenie sa skrýva v slovách autora, ale úprimne nič krásnejšie som nikdy nečítala. Jeho slová sú ako melódia, báseň, majú svoj vlastný život a plnú škálu významov v pár odsekoch a častiach. Je to doslova zážitok.

Zo začiatku som mala problém zvyknúť si, pretože naozaj je to celkom iné. Pre niekoho hádam aj nezmyselné, pretože tieto príbehy sú len fragmenty a drobné skladačky, ktorých dieliky sa spájajú až do konca, no ja som v tom význam našla. A aj doteraz ma vždy napĺňa prazvláštny pocit, keď si na Ástu a jej autora spomeniem.

Ásta, ktorej meno – ak si odmyslíme posledné písmeno – po islandsky znamená láska, sa narodí koncom päťdesiatych rokov mladému zaľúbenému páru, Sigvaldimu a Helge. Idyla rodinného života však netrvá dlho. Na Helgu doľahne monotónnosť a útrapy všedného dňa a rodinu opustí. Kým sa Sigvaldi snaží opäť si usporiadať život, vyrastá Ásta u pestúnky.
Príbeh o Áste nie je len životným príbehom jednej ženy, ale aj rozprávaním o rodine, o osudoch, ktoré sa navzájom preplietajú a ovplyvňujú, o láske v jej mnohých podobách, ľudských túžbach, strate a ľútosti, vyrozprávaný s citlivosťou a pochopením.

8. Normálni ľudia - Sally Rooney

Váhala som, či sem túto knihu zaradiť. V knižnom svete vyvolala obrovský boom a tak ako ju niektorí milujú, inými je nenávidená... Avšak napokon som sa rozhodla, že jej patrí výnimočná pozornosť, ktorú by som jej týmto chcela venovať. Patrí jej to, pretože aj keď je to príbeh jednoduchý a celkom bežný, ukrýva v sebe obrovské množstvo emócii, surovej úprimnosti, pravdy a života.

Mňa osobne príbeh Connella a Marianne veľmi strhol. Dlho som zaspávala s myšlienkou na nich, žila ich životmi a cítila, že v ich nešťastnom šťastí nájde každý tú svoju stratenú lásku a kúsok seba samého...

Connell a Marianne pochádzajú z jedného malého mestečka na západe Írska, no zdá sa, že tam sa podobnosť medzi nimi končí. Connell je v škole obľúbený, zatiaľ čo Marianne je samotárka. Marianne je z bohatej rodiny, Connel vyrastal bez otca a jeho matka je upratovačka. Keď však jedného dňa nadviažu rozhovor – síce trápny, no strhujúci – spustia lavínu, ktorá navždy zmení ich životy.
Normálni ľudia sú príbehom o neprekonateľnej fascinácii, priateľstve a láske. O ľuďoch, ktorých vzájomná príťažlivosť a zároveň neznesiteľná vzdialenosť dovádzajú k poznaniu, že nemôžu byť spolu ani jeden bez druhého. Podáva svedectvo o tom, aké ťažké je zmeniť sa, stať sa tým, čo považujeme za „normálne“. A s dojímavou nehou odkrýva, ako nás život učí manévrovať v priestore medzi sexom a mocou, tendenciou zraňovať a byť zraňovaný, túžbou milovať a byť milovaný.

Príbehy na ktoré len tak nezabudneš

Ahojte kamoši!

V predošlom článku som vám sľúbila tipy na knižky, ktoré si moju pozornosť v poslednom čase získali väčšmi, než iné a tak sú tu! Je ich len pár, avšak v prípade, že vás zaujmú sa budem veľmi tešiť. Všetky sú svojim spôsobom výnimočné, iné a dotkli sa ma (ako to ja rada hovorím). Nie je však výnimočné, keď sa vás niečo dotkne priamo na duši? 

Prvou knižkou, ktorú by som vám chcela odporúčiť je príbeh s názvom Pre Emily. Možno ste ju už mali možnosť zaregistrovať a možno aj nie, no nech je ako chce - prekrásna obálka vás zaručene upúta vždy, keď ju zazriete. Aj v mojom prípade tomu bolo tak... Zahliadla som ju a už som vedela, že toto bude niečo, čo by som nemala nechať len tak, niečo na čo by som sa mala pozrieť pozornejšie a s troškou šťastia mala prežiť niečo, na čo nezabudnem. Hneď ako som knihu vzala do rúk, moje tušenie bolo ešte väčšie. Kniha vyzerala krásne, znela krásne a nech som ju nalistovala na akúkoľvek stránku cítila som, že toto je to pravé. Tak so mnou Emily odišla domov a hneď sme sa spriatelili. Vlastne... čím dlhšie sme spolu trávili čas, tým viac sme si rozumeli :).

Je to ten typ krásnej, jednoduchej, nostalgickej a citlivej knihy. Je plná života, radosti, spomienok a smútku, pričom každý z týchto pocitov vás samých privedie niekam do vašej mysle - do zákutí, na ktoré nemyslíte alebo naopak, na ktoré myslíte až príliš často.
Pripomenula mi moje detstvo a čas strávený so starou mamou. Kúzelné časy, ktoré každý deň predstavovali nové dobrodružstvo, aj v tých najobyčajnejších chvíľach. Taktiež mi pripomenula ľudskosť, hodnoty a krásu momentov, ktoré trvajú, ktoré sa dejú... Nechcem vám prezrádzať príliš, ale tak ako je krásny príbeh, tak sú tam aj krásne postavy, krásne myšlienky a celok tvorí niečo väčšie, než som vôbec mohla očakávať. Určite odporúčam! 

A v čom je výnimočný Príbeh o Áste? Vyznie klišé, keď poviem, že hádam vo všetkom? Myslím to však úprimne... Nie som si istá, či som vôbec niekedy vo svojom živote čítala niečo podobné. Autor si ma získal, ale tak naozaj. Jeho slová sa mi vrývali priamou cestou do duše a do pamäte a jeho tvorba pre mňa čoskoro nadobudla význam a hodnotu, ktorá sa len tak ľahko nevytratí... ani netúžim, aby sa niekedy stratila. Chcem si ho uchovať. Uchovať si to aký ma talent pracovať so slovami, skladať krásne vety a hovoriť svoje vlastné pravdy a tvoriť svoj vlastný čas, pretože toho je v tejto knihe veľa. Minulosť, prítomnosť, udalosti budúce... Všetko sa prepletá a jedno s druhým súvisí, až to napokon tvorí jeden jediný vzor - ŽIVOT. Ťažko sa mi opisuje a hovorí o Áste, pretože naozaj to nie je ničomu podobné. Vďakabohu za to! Je to poetická kniha, hlboká, iná... Azda nie každému sadne, možno na ňu niektorí budú potrebovať tú správnu náladu alebo len čas a chuť spoznať to, čo v sebe ukrýva, avšak ja na ňu nedám dopustiť. Na každej jednej strane sa nachádzala myšlienka, ktorú som mala chuť si podčiarknúť, zapamätať, vyryť si do vnútra... A zároveň tá príroda... Ach ten Island. Bolo prekrásne ocitnúť sa v ňom skrz Ástu, pretože jej obsah načrtol celý, malý, veľky spletitý svet tejto fascinujúco chladnej krajiny.

Váhala som, či vám chcem spomenúť aj knižku Find Me od André Acimana, ale venujem jej aspoň pár riadkov. Nie je to kniha, ktorú by som vám vyslovene potrebovala odporúčiť, ale moju pozornosť si získala, to rozhodne áno...

Myslím si, že nazývať ju pokračovaním Call Me By Your Name je trošku omylom, pretože to pokračovaním nie je... nie celkom. Opisuje to skôr život, ktorý plynie a udalosti, ktoré hrdinom osud prinesie. Nie však len tým, o ktorých by sme túžili počuť viac. Stretávame sa skôr s tým, akým spôsobom ich život samotná láska a vášeň, ktorá ich isté leto v Taliansku spálila, akým spôsobom sa dotkla ich života a bytia, ich vnímania a ich okolia. Nuž a sledujeme tu aj osudy iných postáv. V tom spočíva tento príbeh a svojim spôsobom vytvára niečo naozaj fascinujúce. Cítim sa však rozpoltene, pretože knihu nehodnotím vysoko. Na Goodreads som jej udelila 3,5 hviezdičky, ale i tak... I tak na nej niečo je. Má svoje čaro. Je to o niečom viac, než o hodnotení a skúmaní jej kvality - obnáša úprimnosť, ktorej mnohí nie sme schopní. Veľmi sa mi páči autorov prístup k intiminte, ktorá búra absolútne všetky zábrany, aké sú v príbehoch vôbec možné. Vytvára dojem, že čítam o skutočných ľuďoch, že ich životy sa dejú, tak ako aj môj a ich túžby sú rovnako silné, ako tie moje... Áno na Acimanovej tvorbe niečo je. Aj preto knihu napokon spomínam, to či si ju prečítate však nechávam na vás :).

Budem však rada, keď mi napíšete, ktoré knihy v poslednom čase zaujali vás? Och a plánujete si prečítať niektorú z tých o ktorých som vám písala alebo ste už jednu z nich aj čítali :)? 

Majte sa krásne a užívajte si leto!

Stories that you need...

Ahojte :)!

V poslednom čase sa vám prihováram len zriedkavo a som si vedomá toho, že by som to chcela zmeniť... Byť opäť aktívna a neustále vás tu inšpirovať, motivovať, ale najmä by som rada opäť tvorila a písala. O svete. O knihách. O živote. O všetkom. Či sa polepším? Pevne verím! Ale zaručene vám môžem povedať, že mi chýbate a priestor, ktorý sa tu snažím stále udržiavať mi chýba tiež.

Na dnešný článok som sa však tešila, pretože by som vám rada posunula tipy na knihy, ktoré si ma za posledný čas získali viac, než iné. Rozhodla som sa, že na ne nebudem písať recenzie, ani vám zdĺhavo predstavovať ich pozadie, či dej. V skratke vám len rozpoviem prečo by ste si ich mali prečítať a ak vás zaujmú, budem veľmi šťastná. To platí aj v prípade, že ste ich čítali a podelíte sa so mnou o svoj názor. Sú to knihy, pri ktorých by som si rada len tak sadla do trávy alebo so šálkou kávy (kdekoľvek) a rozprávala sa o nich s vami hodiny... 

Normálni ľudia

Priznám sa, že ja sama nemám rada, keď je okolo nejakej knihy ošiaľ, vidím ju na každej jednej sociálnej sieti a každý deň už takmer čakám, že na mňa vyskočí aj z chladničky. Určite veľmi dobre viete o čom hovorím a takisto zrejme viete, že kniha Normálni ľudia patrí k tým, na ktoré môžete naraziť často. Nuž budem sa tváriť, že to tak nie je a porozprávam vám len o svojich pocitoch.

Ako prvé ma zaujal seriál. Keď som si pozrela ukážku, ostala som zvláštnym spôsobom plná dojmov a cítila som, že tento príbeh by mohol byť niečím, čo sa mi zapáči väčšmi, než by som čakala. Knihu som si kúpila spontánne chvíľu na to a už čoskoro som sa do nej začítala. Nemalo to žiadny poriadok, teda aspoň pre mňa nie, pretože najprv som začala pozerať pár epizód seriálu, následne som čítala knihu a tak nejak doteraz nemám dopozeraný seriál, ale za to vám môžem povedať, že moje cítenie bolo správne a že s Normálnymi ľuďmi sme si mali čo povedať. Niekedy si vás príbeh jednoducho objaví sám a vy sa tomu neubránite. Vlastne na to, ani nemáte dôvod... Dotkne sa vás, istým spôsobom vás surovo strhne, ale aj nežne pohladí na miestach, ktoré ste hádam, ani netúžili opäť v sebe objaviť, ale rozumiete tomu, že je to tak správne.

Normálni ľudia mi sadli do momentálnej nálady. Do života. A do duše.

Veľmi sa mi páčil príbeh ich dvoch hrdinov, ktorí sa strácajú a nachádzajú. Ktorí sú spojení a zároveň takí vzdialení... Pri príbehoch ako je tento mi napadá len jediné slovo: "život." Viac sa k tomu zrejme ani nedá povedať. A hádam ani viac nechcem hovoriť. Knihu si môžete sami prečítať a pochopiť alebo aj nepochopiť, no to je v poriadku. Nie každému sadne, ale nie je na tom nič zlé, pretože všetci prežívame a cítime niečo iné a aj keď sa dívame na rovnaké predmety, nikdy nevidíme rovnaké veci. Preto sa len teším, ak sa vám kniha páčila rovnako alebo sa vám bude páčiť a budem rada, keď sa so mnou o to podelíte.

V rýchlosti by som vám len dodala, že seriál ma taktiež ani trochu nesklamal. Sledovať ho je pocitovo asi ako utápať sa v sne, či nekonečnosti. Dáva vám to zmysel?

Stehlík

Stehlík, Stehlík... Túto knihu som si chcela prečítať naozaj dlhý čas. Lákala ma, myslievala som na ňu, cítila som, že si ju musím prečítať, ale aj tak som ju odkladala dlhší čas, než bolo treba. Chvíľami som sa bála jej hrúbky a jej veľkosti, pretože už na pohľad vidíte, že príbeh je to rozsiahly. Netreba sa tým však nechať odradiť, pretože to čo som zažila pri Stehlíkovi som už nezažila dávno. Úprimne.

Nie je v tom až taký veľký rozdiel, ako v predošlom prípade, pretože aj tu ma veľmi zaujalo filmové spracovanie. Tu som si však naozaj prečítala poctivo ako prvé knihu a stálo to za to.

Možno zniem trochu roztržito, možno zliepam slová dokopy a tie znejú chaoticky, ale táto kniha bola SKVELÁ. Ani neviem, ako vám vyjadriť všetky tie pocity, pretože ak ma niečo za posledný čas prinútilo cítiť a prežívať emócie hlbšie - stojí za tým Stehlík. Počas jeho čítania som toho toľko cítila... Hlavný hrdina mi prirástol k srdcu a poľahky by sa dalo predstaviť si, že jeho príbeh nie je iba príbehom, ale že sú to spomienky na dávneho priateľa. Denník blízkej osoby.

Táto kniha je plná temnoty a života. Smútku a ťažkostí. No je aj plná nádeje a neustáleho boja. Deň za dňom. Krom za krokom.

Autorka píše famózne a pre mňa sa stal Stehlík niečím, na čo len tak ľahko nezabudnem. V prvom rade po tom, ani netúžim. 

Čítala som ho pomaly. Vychutnávala som si každý jeden odsek, či stranu a jeho celok vo mne zanechal stopu hlbšiu, než topánka v blate. Viem, že si z neho odnesiem niečo, čo pretrvá a tento pocit ma robí šťastnou a smutnou zároveň. A presne takým je aj tento príbeh. Svetlý a tmavý. Veselý a smutný. Nádejný a beznádejný. Je plný kontrastov a predovšetkým otázok o osude. Či sú nám udalosti dané alebo, či sme mohli veci urobiť inak. Čo by bolo keby? Čo všetko je našou vinou?

Práve dnes som čerstvo videla aj film (konečne) a určite vám odporúčam aj ten. Všetko mi ožívalo pred očami a bol to úžasný pocit. Stehlík dostal rozmery a mne sa to páčilo! V mojej mysli bol dostatočne živý aj predtým, pretože naozaj ma do seba vtiahol veľmi hlboko... avšak pozorovať film a hercov, ktorí sa vžívali do postáv, ktorých osudy som sledovala stovky strán - to vám stojí za to. Herecké obsadenie bolo skvelé (iba ak Hobieho a Pippu som si predstavovala trošku inak), no aj tí sa úloh zhostili perfektne a ja som s nimi nemala žiadny problém.

Plánujete si pozrieť film? Čítali ste knihu?

...

Nuž a ako sa mám? Ťažko povedať. Chýba mi písanie osobných článkov, či postrehov zo života, no momentálne sa necítim, ani tvorivo, ani inšpirovane, ani nijak. Mnohé dni sa zobúdzam s prázdnym pocitom s ktorým idem napokon aj spať, no napriek tomu by som len potvrdila slová Sally Rooney zo spomínaných Normálnych ľudí, "Life offers up these moments of joy despite everything." Či som šťastná? Neviem. Ale stále sú tu pokojné rána, horúce šálky káv, farebné kvety, úsmevy, dobré knihy, rozhovory a momenty radosti. Stále sú tu veci, v ktorých sa dá šťastie náhle nájsť, ako dieliky puzzlí pri skladaní väčšieho obrazu. A tak mi to aj príde s touto situáciou. Že toto obdobie je len skladačkou, ktorá tvorí väčší obraz. Krásny obraz :). Pretože tak ako sa už dobre poznám, zase vyjde slnko a zase budem štebotať o všetkom krásnom, čo svet v sebe má. Musím si len počkať na tú chvíľu, kedy sa prebudím a budem opäť vidieť viac... Chýba mi hlbší kontakt so svetom, ktorý v sebe akosi nedokážem momentálne objaviť, no som typ človeka, čo vždy plánuje dobrodružstvá a vždy sa hýbe vpred, takže verím, že čoskoro ma všetko znovu očarí. Už teraz mám nové plány o ktoré sa s vami neskôr rada podelím O:) len mi v nich držte palce haha. 

Neplánujem sa siliť a snažiť sa konať bez chuti, či pocitu. Nebudem sa tváriť, že som plná nadšenia, keď evidentne nie som. Ale to je v poriadku. Všetci máme z času načas právo necítiť sa sebou. Akoby sme potom vedeli byť tým kým sme? 

Majte sa krásne kamoši :)!