nedeľa 6. februára 2022

Rýchle odporúčania | Príbeh o príbehoch a divoká Aljaška


Krajina ľadu je knižka po ktorej som pokukovala už počas zimného obdobia v knižnom sklade, v ktorom pracujem. Vždy, keď niekomu putovala do objednávky, neudržala som sa a aspoň letmo som si ju prelistovala alebo sa počas voľných chvíľ vytratila a išla si ju obzrieť. Príbeh ma fascinoval a tušila som, že by z toho mohol byť skvelý zážitok. Zrejme aj preto moja voľba darčekov od Ježiška smerovala priamo sem :). A neoľutovala som! 

Príbeh je písaný z dvoch uhlov pohľadu a v oboch prípadoch je písaný formou denníkov. Zatiaľ, čo v divokej a ľadovej Aljaške sa vydáva Allen Forrester na expedíciu so svojou skupinou mužov, jeho tehotná manželka Sophie prekonáva celkom odlišné, no rovnako bolestivé úskalia, ktoré sa spájajú so spoločenským vnímaním žien. Obaja si zapisujú udalosti svojich dní do denníkov, pričom Allen prežíva stretnutie s divokými kmeňmi Indiánov a snaží sa prejsť popri rieke Wolverine do údolí, ktoré zatiaľ nie sú zmapované. Na ceste sa stretáva s nevysvetliteľnými zážitkami a je veľmi otázne, či jeho zážitky nesú mystickosť alebo sú spôsobené krutou zimou a hladom. Nejeden raz vyzerá expedícia takmer beznádejne, ale Allen sa len tak ľahko nevzdáva a po celý čas sa snaží krajinu pochopiť a prijať.

Sophie však prežíva celkom iné obdobie života. Netrpí hladom, ani zimou, či dokonca ohrozením na živote. Jej zápisky sú však o psychike, o vnútornom (bohatom) svete, o frustrácii, či o spoločenských nezmysloch. Sophie je žena, ktorá má jedinú smolu v tom, že sa narodila do nesprávnej doby. Je nadčasová, inteligentná a zvedavá, čo je takmer vražedná kombinácia v časoch, kedy by mala byť poslušná a úslužná. Bolo však nesmierne zaujímavé sledovať ako sa nevzdáva svojich ambícii a cez všetky klebety sa snaží pracovať na veciach, pre ktoré mala vášeň.

Kniha má navyše nádhernú atmosféru, ktorá je doslova magickou, záhadnou a nepredvídateľnou zároveň. Autorka píše nádherným štýlom, ktorým si po celý čas udržala moju pozornosť a tak ako pri Dcére snehu, aj v tomto prípade sa kniha stala jednou z mojich obľúbených. 


Ďalší vianočný darček a ďalšia skvelá voľba!
Aj keď v prípade Kníhviazača som neraz veľmi váhala, či je to kniha, ktorá by bola mojou šálkou kávy. Obálka bola nepochybe nádherná (neraz som po nej hodila očkom) a príbeh znel sľubne. Stále som však v sebe cítila váhanie a áno... extrémne som knihu vopred podceňovala. Bála som sa, že sa nechám len zlákať jej prevedením, ale som rada že som sa nakoniec vykašľala na svoje myšlienkové pochody a pustila sa smelo do nej. 

Pretože to bolo famózne! A to už od samého začiatku... Ako som knižku zobrala do rúk, tak som aj bola takmer na jej závere. Príbeh mi utekal rýchlosťou svetla a ja som sa po celý čas nedokázala odtrhnúť. Bolo to dynamické, záhadné, tajomné, malo to atmosféru... Ani mi nenapadá, čo by tomu chýbalo, pretože minimálne všetky prvky po ktorých mám vo zvyku dychtiť, mi autorka ponúkla ako na dlani.

Príbeh sa delí na tri časti. V prvej sa spoznávame s hlavným hrdinom Emmettom, ktorý je farmárom a žije obyčajným životom spolu so svojimi rodičmi a mladšou sestrou. Teda takmer obyčajným, nakoľko trpí nevysvetliteľnou chorobou počas ktorej netuší, čo sa s ním deje. Rodičia si tiež nevedia dať rady a tak, keď Emmett dostane ponuku stať sa učňom v kníhviazačskej dielni, navedú ho aby ponuku prijal. Tam objavuje nádherné knihy, ktoré v sebe nesú niečo zvláštne - spomienky. Do viazačškej dielne prichádzajú ľudia, ktorí túžia pochovať svoje tajomstvá, či zbaviť sa ťaživých myšlienok na tragédie a tak si nechávajú svoje spomienky zviazať do kníh a tým z ich myslí spomienky miznú. Emmett však netuší, že v dielni sa nachádza aj niečo neobyčajnejšie, než cudzie osudy, a to jeho vlastný zväzok. Čo však bolo také ťažké, až ho to prinútilo zabudnúť?

Nuž ako som povedala... Fascinujúci svet. Fascinujúca myšlienka. Fascinujúci príbeh. Určite vám knihu odporúčam, i keď popravde nie je len záhadnou, ale je aj ľúbostnou. A pár, o ktorý sa jedná možno nie je taký typický, ako by mnohí čakali. Viac vám však nepoviem a verím, že viac ani netreba :).

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára