Všetky skvelé miesta / Jennifer Niven

Všetky skvelé miesta

Theodora Fincha trápia depresie. Každý deň premýšľa nad smrťou, no zároveň hľadá dôvody, prečo žiť.
Violet Markeyová ráta dni do maturity, aby mohla ujsť z malého mesta, kde ju prenasledujú bolestné spomienky na sestrinu tragickú smrť.
Navzájom sa nepoznajú, až kým sa obaja neocitnú na rímse školskej zvonice, s pohľadom upretým na chodník šesť poschodí pod nimi. Dole sa zhlukujú študenti a škodoradostne pobádajú Fincha, aby skočil. Na výčiny problémového študenta už sú zvyknutí. Čo tam však robí Violet? Keď dvojica napokon cúvne, na druhý deň sa v školských novinách objaví článok o hrdinke Violet, čo zachránila čudáka Fincha. Nebolo to však naopak?
Finch je novou známosťou uchvátený a Violet presvedčí, aby spolu pracovali na školskom projekte – túlali sa po Indiane a spoznávali jej neobjavené zákutia, všetky skvelé miesta, o ktorých mnohí ani netušia. Práve tam si uvedomia, že môžu byť sami sebou, zbaviť sa nálepiek, ktoré im dávajú tí, čo ich vôbec nepoznajú. Skrátka môžu byť konečne šťastní.
Zdanie však občas klame, najmä ak je smútok priveľký...

Pre mňa bola kniha Všetky skvelé miesta v tomto období asi najočakávanejšou novinkou a nevedela som sa na ňu dočkať. Počula som o nej ešte predtým než sa mala vydať. Ak máte Instagram a sledujete mnohých ľudí zo zahraničia, ktorí sú zameraní na knihy, tak u každého jedného nájdete fotku na ktorej je táto knižka s prekrásnou obálkou. Je všade a je dosť známa. Už od prvej chvíle čo som ju uvidela takým spôsobom som túžila prečítať si ju. Keď som zistila, že Yoli ju ide preložiť veľmi som sa potešila a chcela by som im za to aj veľmi, veľmi poďakovať. Táto kniha ma totižto zasiahla spôsobom akým ma kniha nezasiahla už veľmi dlho. Dovoľte mi vyjadriť vám moje pocity z príbehu Fincha a Violet...

"Naučil som sa, že na tomto svete sú aj dobré veci, ak ich dosť úpenlivo hľadáš. Naučil som sa, že nie každý ma musí sklamať, vrátane mňa, a že aj kopček, ktorý je tristoosemdesiattri metrov nad morom, sa môže zdať vyšší ako zvonica, ak na ňom stojíte s tou správnou osobou."

Už od začiatku som mala z knihy veľmi príjemný pocit a bavila ma. Nemala som z nej pocit, že by to bola najlepšia kniha akú som kedy čítala, ale určite patrila k tým lepším a páčila sa mi. Čítala sa veľmi dobre a pri štýle autorky som si prišla na svoje, pretože mi nesmierne sadol. Dokonale dokázala opísať situácie, a vytvorila naozaj skvelé postavy, ktoré boli reálne. Nádherne sa pohrala so svojím príbehom a dokázala sa pohrať s pocitmi čitateľa. Nebolo to o citovom vydieraní. Čitateľ bol prirodzene smutný na miestach kedy byť smutný mal a zas veselý, keď byť veselý mal. Autorka nás doslova vtiahla do svojej knihy a my čitatelia stojíme tam niekde uprostred diania a pozorujeme dej. Keď som čítala nevidela som slová, ani písmená, ale videla som obrazy. Ako už poniektorý viete, tak toto si na knihách cením najviac a keď so mnou dokážu urobiť toto, že ma prenesú do svojho deja, tak v tom momente to má u mňa kniha vyhraté.

Čím som čítala ďalej, tým viac som bola do príbehu pohltená a nechala sa unášať ním. Netušila som čo čakať a tak bola pre mňa každá stránka prekvapením. Začítala som sa tak veľmi, že bolo pre mňa obrovským problémom knihu odložiť. Do neskorej noci som čítala, pretože spánok neprichádzal do úvahy. Osud hrdinov bol pre mňa dôležitejší. Ráno som vstala a automaticky som ihneď siahla po knihe a čítala, čítala a čítala.Táto kniha skrátka v sebe niečo má. Nesie posolstvo, ktoré by sa malo šíriť ďalej. Ľudia by o tom mali vedieť, mali by to čítať a mali by o tom počuť. Toto nie je obyčajný príbeh dvoch zamilovaných tínedžerov. Je to príbeh dvoch zlomených ľudí, ktorí sa zachránili navzájom. A je to príbeh, ktorí ukazuje, že na svete nie je všetko spravodlivé.

Theodor Finch je iný. Nie je tak iný spôsobom klišé. Je iný snáď vo všetkom. Je zvláštny a nevyspytateľný. No cez to všetko je veľmi inteligentný a snáď nad všetkým sa zamýšľa. Keď ho spoznáte a naozaj dobre. Tak pochopíte, že on svet priam vidí inými očami. Veci, ktoré sú pre niektorých škaredé, on vidí krásne, pretože na svete je veľa ľudí a aspoň pár ľuďom sa aj škaredá vec vidí pekná. Theodor Finch je postava, ktorú som si ja obľúbila, ktorá sa mi dostala pod kožu a pomaly ale isto až do duše a je to človek, ktorého osud mi zlomil srdce. Nikdy to nemal ľahké, no on je cez to všetko silný. Theodor Finch je človek, ktorý ma odvahu a srdce. 

Čo keby mohol byť život aj takýto? Len tie šťastné časti, žiadne hrozné ani máličko nepríjemné. Čo keby sme mohli vystrihnúť všetko zlé a nechať si len to dobré? To chcem robiť s Violet - dať jej len to dobré, držať od nej všetko zlé.

Violet Markeyová bola typické dievča. Mala toho najlepšieho chlapca zo školy, bola roztlieskavačka a mala všetko po čom jej srdce piští. A potom sa stala nehoda... Jej sestra umrela a Violet prežila. Ona je tu a jej sestra je mŕtva. To je pocit s ktorým Violet žije a s ktorým sa nevie vysporiadať. Život akoby zastal a nič už zrazu nemá zmysel. Zúfalstvo Violet doženie na zvonicu školy, no tam ju zachráni Theodor. Vtedy sa všetko zmení... Ja si myslím, že Theodor nezachránil Violet iba na školskej zvonici. Myslím si, že jej ukázal smer a naučil ju zase žiť. Zbavil ju strachu a dal jej šancu zas dýchať...

Pre mňa je toto kniha na ktorú tak skoro nezabudnem. Doteraz na ňu myslím a aj počas čítania ma sústavne nútila myslieť na ňu. Našla som zopár názorov, že sa podobala Greenovym knihám, alebo že bola poskladaná z nich. Našlo sa tam pár podobným prvkov, ale rozhodne nie je rovnaká. Každý autor má svojský štýl a svojské nápady. V dnešnej dobe je kníh toľko, že skrátka podobným prvkom sa vyhnúť nedá a dôkazom toho sú mnohé YA knihy. Áno určite je táto kniha niečo ako Greenovská klasika, ale nepovedala by som, že sú rovnaké. Som veľmi rada, že som mala možnosť prečítať si túto knihu. Je to kniha, ktorá svojím príbehom láme srdce a áno aj som si troška poplakala a zasiahlo ma to, ale určite stojí za to prečítať si ju. Odporúčam ju úplne každému.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.

Knihu si môžete kúpiť, napr. TU.

Moje hodnotenie:

Jeden plus jeden / Jojo Moyes

Jeden plus jeden

Predstavte si, že máte príšerný život. Manžel od vás odišiel a na domácnosť neprispieva ani penny, vášho syna tínedžera šikanujú a dcéra, matematický génius, má možnosť nastúpiť na prestížnu školu pre nadané deti, ale vy si to nemôžete dovoliť. Aj kúpa obyčajnej rovnošaty by vás finančne položila, nieto školné. Taký je v skratke život Jess Thomasovej.
Jedného dňa sa jej však do života pripletie zvláštna náhoda. V taxíku nájde zväzok bankoviek, patriaci arogantnému milionárovi Edovi Nichollsovi, ktorému Jess upratuje dom. Peňazí nie je veľa, pre Eda len pár drobných, no pre Jess by znamenali kľúč k vyriešeniu problémov. Mladá matka je zásadová a dobre vie, čo je správne, no rozhodne sa inak. V tej chvíli ešte netuší, ako jej tento človek zmení život.

Nuž, kde začať? Som dá sa povedať fanúšik kníh Jojo Moyes a jej tvorbu mám veľmi rada. Keď som zistila, že vychádza jej nová knižka tešila som sa. Chvíľu pred jej vydaním som však začala váhať. Nebola som si istá, či ju chcem čítať, ale napokon som si povedala, že to skúsim. Doteraz si niesom istá či to bolo dobré rozhodnutie. Prvú knihu ktorú som čítala od tejto autorky je Dievča, ktoré si tu zanechal. Do tejto knihy som sa zamilovala od prvej stránky. Dej bol smutný, ale aj krásny. Príbeh bol priam kúzelný a ja doteraz na tú knihu spomínam s tým ako veľmi sa mi páčila. Následne som si zakúpila Posledný list od milenca, avšak ten som ešte doteraz nečítala. Ďalej som čítala Strieborný záliv. A práve tu ma už začali nahlodávať pochybnosti. Chýbalo mi to predošlé kúzlo. Mne sa totižto strašne páčilo, keď sa minulosť prelínala s prítomnosť. Tu mi to chýbalo. Áno bola tam minulosť, ale nie taká dávna a aj keď to bolo dobré, nedostalo ma to. Pri jeden plus jeden som už začala veľmi váhať, ale povedala som si, že to skúsim. Skúsila som a ako to dopadlo?

Nechcem aby to vyznelo, že kniha je vyslovene zlá. To nie je! Verím, že mnohým ľuďom sa bude páčiť a budú sa k nej radi vracať. Môj prípad to však bohužiaľ zrejme nie je. Nechápem to. Naozaj neviem v čom je problém, pretože kniha je čitateľná a Jojo Moyes má veľmi dobrý štýl písania. Príbeh a dej nie je sám o sebe zlý, no nejde to... Naťahuje sa to. Aj keď to nie je zámer, cítim tam náznaky citového vydierania a navyše tie smutné okamihy sa ma akosi ani len nedotýkali. Od začiatku som to čítala tak nezaujate. Ako keby som to čítala len tak okrajovo. Doslova som to čítala a nečítala. Dúfam, že má chápete... Ťažko sa mi to vysvetľuje. Nedokázala som si obľúbiť postavy a vžiť sa do celého príbehu.

Naťahovalo sa to. Čím som čítala ďalej, tým menej ma zaujímalo čo sa tam vlastne deje. Možno by bolo rozumné dať knihe ešte niekedy druhú šancu, pretože ma mrzí ako to dopadlo. Dievča, ktoré si tu zanechal u mňa zrejme tak veľmi nasadilo vysokú latku, že Jojo Moyes ju u mňa už zrejme nikdy neprekoná. Ale tak na knihe sa dajú nájsť aj plusy. Ako som už spomínala kniha je čitateľná. Autorka ma dobrý štýl písania, vie čo robí a svoje príbehy ma skvele premyslené, takže hluchých miest sa nemusíte báť. Postavy sú dobré a pokiaľ sa vám nestane to čo mne, tak by ste si ich mali obľúbiť. Verím a viem, že tento príbeh sa bude ľuďom páčiť. Verím, že mnoho ľudí si tu aj poplače, pousmeje sa a  že mnoho ľudí bude rado, že to čítali. Jojo má svoj okruh fanúšikov a tým sa to bude páčiť.

Jess Thomasová je žena, ktorá ma v rukách celú rodinu a v živote to nemá ľahké. Musí tvrdo pracovať a za malý plat musí uživiť svoju rodinu na ktorú ostala sama. Jej dcéra Tanzie je veľmi nadaná na matematiku a je iná. Nezaujíma ju make up a podobné veci ako iné dievčatá. Jej vášeň je počítanie a to ju robí šťastnou. Tanzie má na to aby sa dostala na skvelú školu pre nadané deti, lenže Jess na to nemá peniaze. A tu nastáva problém. Každá matka chce pre svoje dieťa to najlepšie, no a keď to tomu dieťaťu nemôžete dať zožiera ju to. Jess to trápi a veľmi. Jej bývalý manžel jej s ničím nepomáha a ona je na všetko sama. Je silná a nepoddáva sa situácií v ktorej je, no má toho strašne veľa. Jess je milá, inteligentná, silná a myslím, že si ju obľúbite.

Ed Nicholls je dá sa povedať úplný opak s Jess. Zatiaľ čo ona tvrdo pracuje a prebíja sa životom, on o peniaze nemá núdzu a o život má postarané. Jeho netrápi, či má zaplatené účty, či si môže dovoliť dať svoju dcéra na dobrú školu a či vôbec má z čoho žiť. No aj napriek tomu je viac ako jasné, že život, ktorý žije ho nenapĺňa. Keď môžete mať čo sa vám zachce, po nejakom čase vás to omrzí. Je to inteligentný a sebavedomý chlap. Vie si veci zariadiť vo svoj prospech a v živote sa nestratí, pretože má mozog, ktorým vie premýšľať a ktorým vie ako si zarobiť. Tu si myslím, že väčšina žien si ho obľúbi a žiadna s ním nebude mať problém.

Ja len dúfam, že som vás mojou recenziou neodradila od prečítania tejto knihy. Ak váhate, kúpte si ju a názor si utvorte sami. Môže sa stať, že vám sa páčiť bude. Ak sa vám páčili predošlé knihy a máte radi Jojo Moyes choďte do toho a neváhajte. Ja tomu možno ešte niekedy dám šancu a ktovie? Možno sa zapáči aj mne. Keď to zhrniem, tak to nie je zlá kniha, ale ani skvelá. Je to priemer. Preto tomu dávam tri sovičky. Našli sa veci, ktoré sa mi tam páčili a myslím, že na Jojo nezanevriem. Každý raz začas pochybí a toto bol zrejme u nej krok vedľa. Nevadí...

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.

Knihu si môžete kúpiť, napr. TU.

Moje hodnotenie:

Prvá / Kiera Cass

Prvá

Selekcia sa blíži k záveru a v súťaži zostali len 4 dievčatá. America je pevne rozhodnutá získať Maxona pre seba, a hoci sa opätovne zblížili, Maxon stále netuší, kto je Aspen. Boje s rebelmi sa stupňujú, a keď vážne ohrozujú aj Americinu rodinu, rozhodne sa s nimi vyjednávať. Pri nebezpečnej misii ju postrelia do ramena a udalosti sa vymknú spod kontroly. Zúfalé boje prinesú rodinám nečakané odhalenia a zdrvujúce tragédie. Maxon napokon odhalí, kto bol Americinou tajnou láskou, a jej pozícia v selekcii je vážne ohrozená. Tým sa však prekvapenia nekončia...

A je to tu... Veľký koniec na ktorý sme všetky čakali. Áno viem, že sú ešte všelijaké poviedky a je tu ešte kniha The Heir, no toto považujem za koniec, pretože tu sa dozvieme ako všetko skončí, všetko sa rozuzlí a navyše je tu záver Selekcie. Je pre mňa ťažké vôbec niekde začať a chytiť sa nejakého bodu. Celkovo je oveľa náročnejšie písať recenzie na knihy, ktoré milujeme než na tie ktoré sa nám nepáčili.

Pre mňa je Selekcia takou srdcovou záležitosťou. Je to moja slabosť... Keď si spomeniem ako som ju nechcela čítať (...tak strašne som s tým bojovala.) Všade som videla recenzie na malú modrú knihu s peknou obálkou, každý to ospevoval a ja som si to proste sprotivila a nechcela som o tom ani počuť. Ani neviem ako, no napokon som sa prehovorila a skúsila som to. Bolo to jedno z mojich najlepších rozhodnutí! Hneď od začiatku som si to zamilovala. Potom som silno ľutovala, že som to nečítala už skôr. Po Selekcií prišla Elita a tú som doslova zhltla na posedenie, pretože som sa od nej nemohla odtrhnúť, no a od tej doby som nedočkavo čakala na posledný, tretí diel. Vitajte pri recenzií na Prvú!

Tretí diel Selekcie začína v podstate plynule na druhý. Autorka čitateľa ihneď uvedie do obrazu a už sa začína jedna veľká jazda. Ide sa na to zhurta, pretože vás nečakajú opisy o tom ako si tam za tú dobu dievčatá nažívali, ale začína sa to akciou. Čo pokladám za jedno veľké plus. Mňa táto kniha chytila skutočne od prvej stránky a keď som raz začala, bolo pre mňa veľkým problémom odložiť ju. Kiera Cass má skvelý štýl písania. Keď čítam, tak pre mňa za mňa môže opisovať aj tú najnudnejšiu vec aká vôbec môže byť, no vďaka jej štýlu visím na jej slovách a dychtivo čítam ďalej. Od nej by som zrejme prečítala aj telefónny zoznam. Vie písať pútavo. Má to premyslené a dobre vyjadruje pocity postáv, skvele vykresluje situácie. Ja som si ju ako autorka neskutočne obľúbila a budem veľmi rada, ak u nás preložia čo najviac jej kníh.

Nedokážem povedať, ktorý diel sa mi páčil najviac, pretože všetky milujem. Každý je v niečom slabší a v niečom zas prevyšuje, takže ja ani na jeden nemôžem povedať krivé slovo. Vidím iba samé plusy. Prvou a to zrejme aj jednou z najväčších výhod knihy je čitateľnosť. Číta sa neskutočne rýchlo. Začnete a ani neviete ako a už ste pri konci so slzami v očiach (ale k tomu sa ešte dostaneme). Skvelé postavy. Áno, áno viem, že Americu má veľa ľudí v zuboch, no ja ju mám rada. Dokonca už ani Aspen mi tak nevadí, dokonca ho mám k celku rada, takže ja sa nesťažujem. Štýl písania autorky, zápletka, premyslenosť a ak už si to nemáte prečítať pre nič iné, tak aspoň pre tie prekrásne obálky. Je radosť sa na ne dívať. Človek sa na ne nevie vynadívať.

America je určitým spôsobom moja obľúbená postava. Aj keď na ňu každý nadával, najmä v Elite, tak mne nevadila. Tak trocha chápem jej nerozhodnosť. Tiež som v určitých veciach nerozhodná a čo sa týka Americi, tak som ju pochopila. Aspen či Maxon? Aspena skutočne ľúbila a plánovali spolu budúcnosť. Maxona taktiež ľúbi, lenže stále je tam tá otázka Čo ak? Čo ak ešte môžu byť s Aspenom šťastný. Lipnúť na starej láske, alebo dať priechod novým citom. Chápem ju... Veľmi mi neprekáža ani jej zbŕkle správanie. Všetko čo robí, sa snaží vykonať len v dobro. Síce jej to vždy nevyjde, no robila to s dobrým úmyslom. Je spravodlivá, šľachetná, odvážna. Čo dodať :).

Je mi jasné, že postava, ktorú si zamiloval úplne každý je Maxon. Ani ja niesom výnimkou. On je proste také zlatíčko. Najprv pôsobí ako klasický prototyp dokonalého princa, no čim viac ho spoznáte, tým viac ho milujete, pretože je skvelý. Má len tie najlepšie vlastnosti. Je spravodlivý, takisto odvážny a je milý. Raz z neho bude skvelý kráľ, pretože jemu nejde o trón a korunu, ale zo všetkých síl sa chce postarať o svoj ľud. Chce im pomôcť a zlepšiť podmienky pre život. Ďalej je strašne milujúci. Nenájdem na ňom ani jednu vec, ktorá by mi prekážala. On sa teda určite zaradil medzi moje obľúbené postavy.

Recenzia sa nám už chýli ku koncu... Ospravedlňujem sa ak nie je veľmi dobrá, no priznávam, že na túto knihu sa mi píše naozaj ťažko. Nie je pre mňa jednoduché vyjadriť čo pre mňa znamená a ako veľmi sa mi páčila. Na konci aj padlo pár slzičiek, pretože... No pretože to musíte zistiť sami a prežiť to. Rozhodne túto knihu odporúčam a celkovo celú túto sériu. Možno že má svoje chyby, no oplatí sa prečítať. Som tak strašne rada, že som sa napokon prekonala a prečítala si Selekciu. Ani si nechcem predstaviť, že by som to nečítala...  Je mi ľúto, že to už v podstate končí, no teším sa aj na ďalšie knihy od Kiery Cass, ktoré si určite prečítam.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly. 

Knihu si môžete kúpiť, napr. TU.

Moje hodnotenie:

Labyrint: Zhorenisko / James Dashner

Labyrint: Zhorenisko

Thomas veril, že útek z Labyrintu prinesie Flekárom slobodu, ale nemohol sa väčšmi mýliť. Život nie je ani zďaleka taký jednoduchý a ukazuje sa, že to, čo spočiatku vyzeralo ako koniec trápenia, je iba jeho začiatkom. Po krátkom oddychu sa Flekári stretávajú s mužom, ktorý výzorom pripomína potkana, a dozvedajú sa, že testovanie vstupuje do druhej fázy. Ich úlohou je za dva týždne prejsť cez najhorúcejšiu časť sveta – Zhorenisko. No Thomasova priateľka Teresa záhadne zmizne.
Na Zhorenisku neexistujú žiadne pravidlá. Flekári sa musia spoľahnúť iba na seba, nijaká pomoc nepríde a trestom za zlyhanie je smrť. CHAOS sa prostredníctvom nových premenných postaral, aby ich šance čo najväčšmi znížil.
Skúška v Zhorenisku otestuje silu priateľstva aj súdržnosti. Flekári musia čeliť aj novému nepriateľovi, ktorý je rozhodnutý prežiť aj za cenu toho, že by mal Thomasa a jeho priateľov zničiť

Na druhý diel Labyrintu som sa neskutočne tešila. Jednotka sa mi ohromne páčila a ledva som pri nej dýchala. Aj keď som pri jednotke najprv videla film a až potom som čítala knihu, vôbec mi to nevadilo a mala som pocit, že ten príbeh čítam bez toho aby som o ňom vôbec niekedy počula. Úplne ma to pohltilo a po konci som ostala neskutočne navnadená na dvojku. Čakala som a tešila som sa, že sa konečne niektoré veci vyjasnia a nejako sa to rozuzlí, že skrátka príde NIEČO s veľkým N. Vďaka ti James Dashner! Vďaka tebe som mimo ešte viac ako som bola. Ak si myslíte, že v tomto diely sa niečo vyrieši, tak sa zbavte všetkých nádejí. Ako sa hovorí "A bude húř..."

Cítil pot. Vdychoval prach a teplý vzduch. Dlane mal od krvi vlhké a lepkavé. Naokolo vládla úplná tma.
Bežal a nezastavoval sa.

Príbeh plynulo pokračuje a nadväzuje na koniec prvého dielu. Flekári sa prebudia a čakajú ich nemilé prekvapenia. Mne osobne sa veľmi páči, keď príbeh takto plynule pokračuje. Ihneď vás to vtiahne do deja a máte pocit, že od chvíle čo ste dočítali prvý diel, neubehla ani sekunda. Už od začiatku je táto kniha jedna veľká jazda pri ktorej ani na chvíľu nepoľaví akcia. Akcia a napätie doslova tvorí celú knihu. Ani na malilinkú chvíľočku si nevydýchnete, celý čas budete čítať so zatajeným dychom. Ja som tak ako aj predtým, ani teraz nedýchala. Knihu som si brala všade zo sebou a prežívala som to. Keď som čítala, nevidela som strany, ale obrazy. Cítila som sa, akoby som bola niekde tam s nimi. Keď sa knihe podarí vo mne vyvolať toto, tak to nesmierne oceňujem, pretože nie každá kniha to dokáže.

Štýl autora je bezkonkurenčne úžasný. Píše strašne čitateľne a skrátka vie čo robí. V podstate je to génius! On vymýšľa tak dobré a premyslené zápletky, až človeku rozum zastáva. Tí čo to čítali mi určite dajú za pravdu, že vytvoril perfektné zápletky v ktorých sa nenájde slabé miesto, ktoré by nepremyslel. Príbeh posúva na stále vyššiu a vyššiu úroveň a svojim hrdinom dáva zabrať. Avšak zabrať dáva aj čitateľom, ktorým spôsobuje veľkú ujmu na zdraví. Psychicky nás ničí, robí nám infarkty, nervy. Pri ňom si nikdy nemôžete byť istý, že niečo je v poriadku, pretože on sa iba zasmeje a dokáže vám, že nič v poriadku rozhodne nie je. 

Flekári kráčali k slabo blikajúcim svetlám mesta. Thomas si ten pohľad bez batoha na chrbte a teraz už aj bez plachty nad hlavou takmer vychutnával.

Napokon sa stratili aj posledné zvyšky súmraku a na krajinu padla ako čierny opar temnota.

Do príbehu sa nám dostáva aj veľa nových postáv. Spomeniem asi iba jednu, ktorá sa podľa mňa vyskytovala v príbehu najviac a je takou dôležitejšou. Tou je nová hrdinka Brenda. Je ťažké utvoriť si na ňu názor, ale nemôžem povedať, že by som ju nemala rada. Vlastne som si ju celkom aj obľúbila. Zo začiatku som nad ňou chvíľkovo krútila hlavou a niektorými vecami mi vedela liezť na nervy, no potom ako bola v príbehu viac a viac, tak som si ju obľúbila. Je statočná a je to fajn priateľka. Nemám proti nej absolútne nič. Novou postavou je aj chlapec Aris. Naňho názor nemám. Spočiatku som ho mala rada, potom nie, potom áno... Skrátka neviem čo si o ňom myslieť,

takže si musím počkať do ďalšieho dielu aby som si naňho mohla urobiť názor.

Pôvodné postavy nesklamú. Thomas je naďalej skvelý a odvážny. Minho sa taktiež nezmenil. Sarkastické poznámky si odpustiť nedokáže, nech sa deje čo sa deje. A Newt je stále taký aký bol. Toto je vlastne taká moja top trojka z postáv. Thomasa som si obľúbila, Minha mám tiež celkom rada, a Newta milujem. On je proste úžasný. Je odvážny a je to skvelý priateľ, ktorého by ste chceli mať vždy pri sebe. Ani neviem prečo, no neskutočne som si ho zamilovala. On je akoby taká duša Flekárov. Zatiaľ čo Minho je často panovačný a trúsi tie svoje poznámky, a Thomas všetko rieši, Newt je milý a spája všetkých chlapcov. U mňa zrejme nenastala žiadna zmena. Aj naďalej nemám rada Theresu. Och bože ja si vážne neviem pomôcť, ale vadila mi vo filme, vadila mi v knihe a nezmenilo sa to ani v tomto diely. Nedokážem ju mať rada a z nevysvetliteľnej príčiny ju neviem vystáť.

Táto kniha sa číta doslova rýchlosťou svetla. Ani neviete ako a už ste za polkou. Určite je to aj formátom, no povedala by som, že je to aj tým, že autor si nás čitateľov vie udržať a tak visíme pohľadmi na jeho slovách a nedočkavo čítame ďalej. Po prečítaní by čitateľ mal dostať odškodné. Tie nervy, depresie a všetky tie emócie sú proste silné. Skvelá kniha na fangirl momenty musím uznať. Ja som bola po dočítaní úplne mimo. Príbeh je ešte viac zamotaný a radšej ani nemyslím na to čo všetko nás ešte čaká. Úprimne som mala chuť stočiť sa do klbka a kolísať sa až do vydania tretieho dielu a potom až naveky. Knihu rozhodne odporúčam. Ani za svet si ju nenechajte ujsť.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.

Knihu si môžete kúpiť, napr. TU.

Moje hodnotenie :