Je ešte pomerne skoré ráno a ja som si privstala pred prácou. Rada sa s vami podelím niekedy o to, kde vlastne pracujem, pretože času tam trávim množstvo a zároveň je to miesto, ktoré považujem za druhý domov... ale o tom potom.
Privstala som si, pretože nerada prežívam deň, do ktorého len vstanem a ihneď aj utekám z domu za povinnosťami. Vždy si potrebujem ukradnúť chvíľu času pre seba, v ktorom sa venujem tým nepovinným záležitostiam. A aj keď som to dnešné ráno chcela venovať čítaniu (aktuálne čítam Čarotepku, tešte sa na recenziu O:)!), akosi ma premohla chuť, ktorú som cítila už pár dní. A to chuť prihovoriť sa vám.
Predovšetkým však musím podotknúť, že dnešný článok nie je mierený na nejakú hlbokú podstatu. Je skôr osobný, denníčkový a tak nejak sa vám chcem len vypísať z dní.
Pokiaľ toto práve čítajú ľudia, na ktorých príchod sem sa veľmi teším... dobre viete, že pred pár dňami som urobila (pre mňa) veľký krok, ktorý síce znie hlúpo a nepodstatne, no pre mňa nebol jednoduchý - za čo sa prirodzene hanbím.
Zrušila som svoju činnosť na Instagrame
Áno! Zrušila. A práve prežívam po rokoch prvé dni, bez tejto prudko vyhľadávanej aplikácie. Už veľmi rýchlo som zistila pár podstatných poznatkov, ktoré vám rada spíšem
- Druhý deň bez Instagramu a mňa udrel fakt... fakt toho, že som bola závislá a myslím si, že takúto závislosť som neprežívala len ja, ale máme ju viacerí. Neuvedomujeme si, ako nás táto sociálna sieť pevne drží, oveľa pevnejšie než to očakávame. Za ten deň som aspoň 30x klikla na miesto, kde zvykla byť na ploche ikonka.. zo zvyku.
- Na ďalší deň mi začalo byť nevoľno a nevedela som, ako tráviť čas. Inokedy by som si prešla celé #dnescitam či odfotila vlastnú knihu a pozrela si všetko možné... Zrazu tu nebolo nič. Žiadny pocit prepojenia so svetom. Žiadne nečinné a zbytočné povaľovanie sa. Netušila som, čo robiť a z toho, ako veľmi ma mykalo, predsa len sa tam opäť prihlásiť, mi skutočne nebolo dobre.
- ALE... Aj po ťažkom začiatku sa dostavil efekt rýchlo, pretože prišla som na podstatné veci
- odrazu mám celú kopu času k dobru a moje dni sú dlhšie
- nie, nemusím si kupovať nový mobil a moja baterka nie je pokazená... žrala ju spomínaná aplikácia
- viac si uvedomujem svoje okolie a jeho váhu
- za deň mi nepribudne do telefónu 20 nových fotografií ladiacich do profilu
- žijem
Aj keď som bola vernou fanúšičkou a stále vnímam obrovské výhody a čaro Instagramu, som šťastná, že jeho súčasťou viac nie som. Bolo desivé cítiť nevoľnosť, pretože som sa naň nemohla prihlásiť. Je desivé uvedomiť si to množstvo HODÍN, ktoré som tam strávila. Taktiež vnímať to, ako som realizovanie sa na sociálnej sieti vnímala väčšmi, než realitu. Je desivé uvedomiť si, že mimo nej sme osamelí... aspoň zo začiatku áno. A je desivé si uvedomiť, že bez nej som sa cítila bezcenná, pretože som nadobudla pocit, že nič neznamenám. Myšlienky, ktoré vám dokáže nadstaviť dlhodobé používanie a prežívanie tejto falošnej reality nie sú v poriadku. Nie sú normálne, ale nikdy by ste si nemysleli, že si vás vôbec nájdu pokiaľ Instagram používate naďalej.
Je mi vtipné, ako vážne o tom hovorím. Azda by to znelo, že preháňam, ale nie... A vy, niektorí z vás, ktorí sa tomu venujete zrejme aj pochopíte, čo som tým myslela.
Ale dosť bolo o tom. V skratke vám stačí vedieť, že sa cítim oveľa lepšie a že myšlienku o tom, že som bezcenná a ako ďalej budem preboha tvoriť(?!) nemienim vnímať vážne.
Už pri rušení účtu som sa vyjadrila jasne. Neprestávam s písaním, iba sa presúvam tvoriť a písať na miesto, kde som to zanedbávala a mala byť už dávno. Sem na blog :).
Viem, že blogosféra už nie je, čo bývala. Výstižný článok nájdete aj na Knižnom nebe o tom, ako to momentálne medzi blogermi vyzerá, čo je veľmi smutné, no pravdivé zároveň. Ale pravdivé je aj to, že si za to môžeme sami. A ja taktiež nie som prekvapená z vašej zníženej aktivity a čítania mojich príspevkov, keď opäť raz tu bol stav, kedy pribúdali naozaj len recenzie.
Dosť bolo.
Chcem sem vdýchnuť život.
A najmä chcem vytvoriť miesto, ktoré vás inšpiruje.
Kde nájdete sami seba, či niečo, čo ste hľadali.
A kde sa vždy radi vrátite.
A pokiaľ sa tu vytvorí priestor na diskusiu, budem len šťastná.
A tak vám už v rýchlosti prajem len krásne leto a dni plné zážitkov. Ďakujem vám, ak ste si prečítali, nie práve dôležitý článok, no pre mňa osobný a dôležitý. Majte sa krásne :)!
...
Och a pokiaľ neviete o čom to vlastne hovorím alebo nie je úplne jasné prečo som sa rozhodla prestať s knižným Instagramom... zhrnuté dôvody, ktoré som uviedla vám ešte priložím sem.
Jak stories na tvém již neaktivním IG, tak i tento článek je neuvěřitelně inspirativní. A čím více toho od tebe čtu, tím více mám chuť udělat to samé. Začala jsem již tím, že jsem unfollowla asi polovinu lidí, a věřím, že se mi jednou podaří od IG také distancovat úplně. Nejspíše ne teď a možná ani ne zítra, ale možná už za měsíc či dva.
OdpovedaťOdstrániťMoc děkuji za tvé inspirativní povídání o tomto odvážném kroku, který jsi se odhodlala udělat. Jsem si jistá, že jsi otevřela oči vícero lidem a ukázala, že skončit s Instagramem (či jakoukoliv jinou sociální síti) je prostě možné a také osvobozující.
Ahoj :)! Veľmi pekne ti ďakujem za tento komentár a tvoje slová. Úprimne mám čoraz väčšiu radosť, keď čítam reakcie na tento krok, pretože som ani trošku nečakala, že niekoho navedú na podobné myšlienky. Zároveň ma však taktiež stále viac desí čítať o tom, aký odvážny krok to je a ako sa od toho všetci snažíme odnaučiť, pretože predtým som si vôbec nebolo vedomá toho, akí sme navyknutí na samotné využívanie tejto siete. Aké ťažké je pre nás pustiť sa jej. Čím viac to čítam alebo sledujem svoje rekacie v prvých dňoch, tým viac som si vedomá reality toho, aké zlé to vlastne je. Akú závslosť prežívame. Desí ma to. O to viac ma však potom teší, že nie len ja, ale aj ty chceš zmenu. Že si to obmedzila, že na tom pracuješ... V mojom prípade som vedela, že obmedziť to nedokážem a buď ho zruším úplne alebo sa nič nezmení, no teba obdivujem, pretože aj toto je veľká a skvelá vec! Nech je to akokoľvek, aj táto sieť má svoje výhody a pokiaľ ich dokážeš využívať s mierou a len tak, ako ty chceš... môže ti niečo priniesť.
OdstrániťĎakujem ti, že si si našla čas na prečítanie článku a povedala si mi svoj názor. Prajem ti krásny deň a pokiaľ sa budeš chcieť niekedy porozprávať o tom, ako sa ti darí s IG alebo čokoľvek, pokojne mi sem napíš. Maj sa krásne :)!
Obdivujem ťa, že si takéto niečo dokázala spraviť! :) Tiež ma niekedy zaujíma, ako by vyzeral môj život, ak by som odhodila všetky sociálne siete, no bojím sa, že by bol príliš osamelým, keďže sa cez ne kontaktujem s väčšinou mojich kamarátov, rodiny a blízkych... A neviem, odkiaľ by som čerpala inšpiráciu... Možno si spravím taký test detox toto leto. Azda by som inšpiráciu našla v bežnostiach, v prírode, tam, odkiaľ má ozaj pochádzať, nie z umelých ilúzii ľudí na internete... No nič :D
OdpovedaťOdstrániťUrčite sa veľmi teším na tvoje články! Tiež je mi smutno z toho, čo ostalo z blogosféry, no ďakujem ti, že si sa podujala to obnoviť, možno ma to nakopne tiež, z čoho sa veľmi teším. Píš, prosím ťa, lebo čítanie tvojich článkov je pre mňa relaxom a som rada, že slová od teba môžem opäť čítať vo veľkom. :) Ani to sa mi nepáči na instagrame - vyvoláva v človeku lenivosť písať veľa - aj ja som zlenivela v tom vedomí, že väčšinu povie fotka. Ale to je len klam, ktorému musím tiež uniknúť, tak, ako si to odvážne urobila ty. :) Krásne leto prajem, plné šťastlivých pocitov^^
Presne toho som sa bála tiež a prvé dni som to skutočne pocítila... tú osamelosť. V trávení času medzi sebou a v komunikácií ako takej, máme určite v dnešnej dobre problémy a nedostatky. Pokiaľ však človek funguje na sociálnej sieti, vlasntú osamelosť, až tak intenzívne necíti. V mnohom to dokáže obmedziť pocity a stlmiť to, čo nám chýba. Možno aj preto sme na tom takí závislí. Zvláštnym spôsobom milujeme tú ilúziu, ktorú nám dáva a ten pocit, že je všetko fajn. Aj toto boli dôvody prečo som to urobila, pretože som sa chcela naučiť cítiť veci reálne. Reálne všetkému čeliť a byť si vedomá toho, ako žijem a aké mám vybudované okolie... Je to trošku desivé, aspoň teraz to tak určite vnímam, pretože IG bol skutočne silným návykom a ten návyk máme mnohí.
OdstrániťJa ti držím palce v detoxe! Myslím si, že je to skvelý nápad a zároveň by ti to mohlo dať priestor uvedomiť si, ako to chceš potom ďalej. Či si ten čas len nejako obmedzíš alebo ti už viac nebude chýbať... Skrátka sa nájdeš :).
Som strašne šťastná, keď viem, že mám pre koho písať. Bála som sa toho, že začnem opäť pôsobiť tu, no zatiaľ mám z toho skvelý pocit. Nechcem byť prehnaný optimista, ale neverím, že blogosféra už nemá žiadnu nádej, keď ju tvorilo toľko zaujímavých ľudí. To isté ty. Tvoj blog bol jedným z mojich najobľúbenejších, takže ak by si sa k nemu niekedy vrátila... minimálne jedného čitateľa máš O:).
Tiež som mala s týmto problém - s písaním. Bola som zvyknutá na rýchlu formu, tak ako aj ty a presne ako si povedala... "fotka povie". Nedokázala som už veľmi rozmýšľať spôsobom, ktorý by mi dovolil zároveň spracovať moje myšlienky. Bol to zmätok.
Ale schopnosť opäť voľne premýšľať a tvoriť sa mi po kúskoch vracia a ten pocit je na nezaplatenie.
Tvoje slová o tom, ako rada čítaš články ma neskutočne zahriali a ďakujem ti. Zlepšila si mi deň :)! Aj ja ti prajem krásne leto, kopec zážitkov, dobrých kníh, inšpirácie... a držím ti palce :)!
áááá je to tu! :))) Tak ako som ti písala ešte na ig, tak to isté platí doteraz. Aj keď mi tam chýbajú tvoje nové príspevky, som hrozne rada, že tvoje ďalšie príspevky (a určite oooveľa väčšie, dlhšie, a určite hodnotnejšie než niekedy čisto len fotka na ig) nájdem tu. Som tomu strašne rada. Teším sa na tvoje krásne slová, ktoré pohladia na duši, nech sú už o hocičom. Dokážeš sa vyjadriť na akúkoľvek tému a dať jej zmysel. človek sa nad tvojimi myšlienkami sám zamýšľa a nachádza v nich inšpiráciu a hodnotu. Prosím ťa, neober nás o tvoje krásne slová a myšlienky a podeľ sa s nami o nich. Prajem ti krásne prázdninky, chvíle kreativity a veľa energie! Aaa ešte som chcela, že ozaj by ma zaujímalo niečo o tvojej práci, je úžasné, že ju tak zbožňuješ :) som zvedavá čo to je
OdpovedaťOdstrániťOpäť raz mám chuť si uložiť každé jedno slovo alebo si ho zapísať niekam, kde si ho pozriem vždy keď budem smutná alebo mať zlý deň. Cítim takú obrovskú vďačnosť ♥! Neľutujem svoje rozhodnutie a veľmi si vážim, že podporu od teba získavam aj tu. Že si nájdeš čas a prídeš si sem pozrieť a prečítať moje myšlienky. Nevnímam ich tak, ako ich vidíš ty. Vždy vo všetkom vidím chyby a cítim, že by to mohlo byť lepšie, no keď sa dozviem, aký veľký dosah môžu mať, či vôbec len to, že sa páčia... neopísateľne veľa to pre mňa znamená. Som šťastná, že opäť dokážem písať súvisle a rozsiahlejšie. Veľmi sa teším, že pomaly, ale isto sa mi moja tvorba vracia a nachádzam sa v tom, čo chcem vyjadriť. Ďakujem ti, že to čítaš. Ďakujem ti, že môžem písať aj pre teba a som neskutočne šťastná...
OdstrániťO práci budem písať zrejme čoskoro článok, tak sa tej téme trošku povenujem.
Prajem ti krásne leto a veľa veľa inšpirácie, či radosti v každom dni :)!
Nájsť rovnováhu pri sociálnych médiách a vôbec internete je hrozne ťažké - ponúkajú nespočetné možnosti a zároveň aj ťažkosti. Dokázať s niečím, čo je tvojou súčasťou, takto rázne seknúť, pretože vieš, že je to pre teba dobré, je fakt odvážne a uznávam ťa.:) Tak príjemné blogovanie a teším sa na nové články.:)
OdpovedaťOdstrániťJe to veľmi ťažké... Tá rovnováha je potom veľmi krehkou záležitosťou, keď si človek príliš navykne na všetky tie výhody - popri nich sa tie ťažkosti vnímajú náročnejšie. No veľmi veľmi ti ďakujem :)! Teším sa, že sa sem vrátiš a som sama zvedavá, čo sem časom pribudne. Maj sa krásne :)!
OdstrániťTie dôvody, ako si ich zhrnula (tykám, aj keď sa nepoznáme:), to je naozaj silná a pravdivá káva. A fakt výborná, lebo tie argumenty a dôvody sú tak brutálne pochopiteľné... Ja som predtým skôr rozmýšľala nad tým, ako je možné, že Instagram ľudí baví a zhltne ich na dennej báze. Od začiatku ma skôr otravuje pozerať xy fotiek denne a stories ani nehovorím, keď tam vidím viac ako 3 obrázky, pretočím oči. A aj keď som chcela aspoň popri každom článku na blogu, hodiť foto na Instagram, nejako som si na to nenachádzala čas a energiu. Nevedela som tomu dať prím, a ako čítam tvoje slová, zjavne je to aj dobre. Možno bola chyba v tom, že som na Instagrame skôr z dôvodu - podľa názvu knihy Austina Kleona - Ukaž, co děláš. :D
OdpovedaťOdstrániťAktuálne je to už mesiac, čo Instagram nemám a tak už aj mne napadajú myšlienky, ako to môže niekoho (mňa) tak veľmi stiahnuť. Mám pocit, že keby sa naň vrátim, tak by som sa tomu venovala celkom inak, ale potom si uvedomím, že to také jednoduché nie je. Čas by som tam netrávila inak, ale opäť enormne veľa. A že to jednoducho má tie účinky, o ktorých teraz občas pochybujem čím viac času prejde. Preto je skutočne dobre, že teba od začiatku prakticky nebaví. Že na to nemáš dostatok času a energie, pretože akonáhle to človeka baviť začne, tak jeho čas a energia smeruje prevažne len tam... Ďakujem ti za komentár a prajem krásny deň :)!
Odstrániť