Autor: Jozef Karika
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2016
Počet strán: 368
Legenda, zámerná mystifikácia alebo desivá skutočnosť? Túto otázku si kladie aj autor, predkladá strhujúci hororový príbeh a necháva na čitateľovi, aby našiel odpoveď.
...
Trhlina, ach Trhlina... Dalo by sa povedať, že moje dojmy práve zverejnené a zdieľané s vami sú poriadne neskoré popri ošiali, ktorým si kniha prešla, no verte mi. Jej čítanie bolo v pláne dlhý čas.
Akosi som ho však neustále odkladala a nemala som ten pocit, že prišiel už "správny čas", ale čo nerada, a možno aj trochu s hanbou priznávam je aj fakt, že voči Karikovej tvorbe som bola mierne skeptická. Nemalo to žiadne opodstatnenie, no akosi podvedome som si k nemu vytvorila isté obavy a predsudky, ktoré som v sebe evidentne živila, až doteraz. A to aj napriek tomu, že skrz vlastnú nedočkavosť som videla filmové spracovanie príbehu, ktoré sa mne osobne v tom čase veľmi páčilo. Z kina som odchádzala s pocitom, že knihu si musím prečítať, no poznáte to...
Stalo sa tak až teraz. Avšak ja vždy hovorím: "lepšie teraz, než nikdy!" No nie?
Ale teraz už vážne. Od začiatku som bola veľmi zaujatá tým, čo Karikov príbeh ponúka. Záhadu. Totižto od detstva mám rada nevysvetliteľné javy, konšpirácie, miznutia, paranormálne aktivity... odjakživa som tým bola skrátka fascinovaná a mala pre takéto záležitosti slabosť. O pohorí Tribeč som pred Trhlinou nikdy nepočula, no akonáhle sa tak stalo, už nebolo cesty späť. Je celkom iné počuť o záhadách, ktoré sú blízke. Mám tým na mysli, že vo svete sa deje množstvo prípadov, avšak o všetkých len počujeme. To, že Tribeč sa nachádza na Slovensku dáva atmosfére a celkovej uveriteľnosti celkom iný rozmer.
Avšak keď už hovoríme o tej uveriteľnosti... Toto je zrejme najkľúčovejšia vec celej knihy. Tu sa rozchádzajú všetky názory a pletú myšlienky. Trhlina nie len, že vykresľuje záhadu, ale aj jej vznik je pomerne nezvyčajný a bol dôvodom prečo ma jej čítanie, tak veľmi lákalo. Sám autor povedal, že bláznov, či "múdrych ľudí" ktorí majú preňho "skvelý námet" je viac než dosť - často mu píšu a snažia sa ho kontaktovať. Avšak Igor, ktorý tvrdí, že tento príbeh prežil a jediné, čo bolo jeho cieľom je to, aby sa jeho zážitok dostal na papier a ľudia o ňom vedeli - jeho prípad je celkom iný. A jediné, čo dokážem k celej téme povedať je, že skutočne neviem.
Táto recenzia sa mi nepíše jednoducho, pretože moje dojmy sú zmätené. Názor na ňu sa prakticky nedá vyjadriť, pretože ten určitý, jednotný názor neexistuje.
Igorove rozprávanie je podložené faktami. Svoj príbeh hovoril úprimne, priamo a bez prikrášľovania akýchkoľvek maličkostí. V zlom hovoril o sebe, prehovoril o svojich prešľapoch, či skutkoch počas krízových situácií v pohorí. Nezamotal sa vo svojej verzii a neplietol si fakty. Všetko, čo hovoril malo dôkaz a svoje argumenty veľmi presne podkladal zdrojmi, ktoré ich potvrdzovalo. V knihe sa vyskytujú veľmi často poznámky autora, v ktorých sú odkazy na zdroje alebo ktoré dokazujú slová Igora... Avšak aj tak nikdy nezistíme, či to je pravdivé. Igor nie je dokonalý charakter a práve jeho posledné priznania spochybňujú celý jeho zážitok. No tam nastáva problém. Či už pravdu hovoril alebo nie a či už na pohorí niečo zažil, zmiznutia, ktoré sú spomenuté z minulosti sú fakt. Ľudia sa tam skutočne stratili a nikdy nenašli. Na pohorí sú naozaj nezvyčajné predmety a opustené osady. Ako to skutočne je?
Mám z toho väčšiu dilemu, než z tipovania odpovedí na testoch. Rozhodne som otvorená záhadám Tribečského pohoria a miznutiu ľudí, také veci sa môžu diať a nie som veľmi skepticky založená... Ale príbeh Igora? Ja neviem! Páči sa mi, že si na to máme utvoriť názor sami a koľko zmätku a otázok to vytvára, avšak veľmi by som chcela vedieť, ako to vlastne je (kto nie?). Igorove trvdenia prudko narúšajú okolnosti jeho rozprávania, ale na konci čelíme správnej otázke - nechcem vám nič prezrádzať, aj keď ste to už väčšina čítali, no i tak - a to či, dané okolnosti sú následkom jeho zážitku, alebo je jeho zážitok následkom okolností (ak ste čítali, tak určite viete, čo tým myslím)? Avšak Igorovi treba uznať, že celý čas nič neskrášľoval. Hovoril o sebe všetko narovinu, nemusel.
Nenávidím, keď na niečo neviem prísť. Nespočetne veľa krát sa mi už stalo, že som nevedela zaspať z toho, ako som premýšľala nad zmyslom existencie, hah, takže si viete predstaviť, čo je v mojej mysli teraz... Ale každopádne Karika si ma získal. Mala som voči nemu predsudky, ale jeho písanie sa mi páčilo a určite siahnem, aj po jeho ďalších príbehoch.
Stalo sa tak až teraz. Avšak ja vždy hovorím: "lepšie teraz, než nikdy!" No nie?
Ale teraz už vážne. Od začiatku som bola veľmi zaujatá tým, čo Karikov príbeh ponúka. Záhadu. Totižto od detstva mám rada nevysvetliteľné javy, konšpirácie, miznutia, paranormálne aktivity... odjakživa som tým bola skrátka fascinovaná a mala pre takéto záležitosti slabosť. O pohorí Tribeč som pred Trhlinou nikdy nepočula, no akonáhle sa tak stalo, už nebolo cesty späť. Je celkom iné počuť o záhadách, ktoré sú blízke. Mám tým na mysli, že vo svete sa deje množstvo prípadov, avšak o všetkých len počujeme. To, že Tribeč sa nachádza na Slovensku dáva atmosfére a celkovej uveriteľnosti celkom iný rozmer.
Avšak keď už hovoríme o tej uveriteľnosti... Toto je zrejme najkľúčovejšia vec celej knihy. Tu sa rozchádzajú všetky názory a pletú myšlienky. Trhlina nie len, že vykresľuje záhadu, ale aj jej vznik je pomerne nezvyčajný a bol dôvodom prečo ma jej čítanie, tak veľmi lákalo. Sám autor povedal, že bláznov, či "múdrych ľudí" ktorí majú preňho "skvelý námet" je viac než dosť - často mu píšu a snažia sa ho kontaktovať. Avšak Igor, ktorý tvrdí, že tento príbeh prežil a jediné, čo bolo jeho cieľom je to, aby sa jeho zážitok dostal na papier a ľudia o ňom vedeli - jeho prípad je celkom iný. A jediné, čo dokážem k celej téme povedať je, že skutočne neviem.
Táto recenzia sa mi nepíše jednoducho, pretože moje dojmy sú zmätené. Názor na ňu sa prakticky nedá vyjadriť, pretože ten určitý, jednotný názor neexistuje.
Igorove rozprávanie je podložené faktami. Svoj príbeh hovoril úprimne, priamo a bez prikrášľovania akýchkoľvek maličkostí. V zlom hovoril o sebe, prehovoril o svojich prešľapoch, či skutkoch počas krízových situácií v pohorí. Nezamotal sa vo svojej verzii a neplietol si fakty. Všetko, čo hovoril malo dôkaz a svoje argumenty veľmi presne podkladal zdrojmi, ktoré ich potvrdzovalo. V knihe sa vyskytujú veľmi často poznámky autora, v ktorých sú odkazy na zdroje alebo ktoré dokazujú slová Igora... Avšak aj tak nikdy nezistíme, či to je pravdivé. Igor nie je dokonalý charakter a práve jeho posledné priznania spochybňujú celý jeho zážitok. No tam nastáva problém. Či už pravdu hovoril alebo nie a či už na pohorí niečo zažil, zmiznutia, ktoré sú spomenuté z minulosti sú fakt. Ľudia sa tam skutočne stratili a nikdy nenašli. Na pohorí sú naozaj nezvyčajné predmety a opustené osady. Ako to skutočne je?
Mám z toho väčšiu dilemu, než z tipovania odpovedí na testoch. Rozhodne som otvorená záhadám Tribečského pohoria a miznutiu ľudí, také veci sa môžu diať a nie som veľmi skepticky založená... Ale príbeh Igora? Ja neviem! Páči sa mi, že si na to máme utvoriť názor sami a koľko zmätku a otázok to vytvára, avšak veľmi by som chcela vedieť, ako to vlastne je (kto nie?). Igorove trvdenia prudko narúšajú okolnosti jeho rozprávania, ale na konci čelíme správnej otázke - nechcem vám nič prezrádzať, aj keď ste to už väčšina čítali, no i tak - a to či, dané okolnosti sú následkom jeho zážitku, alebo je jeho zážitok následkom okolností (ak ste čítali, tak určite viete, čo tým myslím)? Avšak Igorovi treba uznať, že celý čas nič neskrášľoval. Hovoril o sebe všetko narovinu, nemusel.
Nenávidím, keď na niečo neviem prísť. Nespočetne veľa krát sa mi už stalo, že som nevedela zaspať z toho, ako som premýšľala nad zmyslom existencie, hah, takže si viete predstaviť, čo je v mojej mysli teraz... Ale každopádne Karika si ma získal. Mala som voči nemu predsudky, ale jeho písanie sa mi páčilo a určite siahnem, aj po jeho ďalších príbehoch.
Pokiaľ odhliadnem od frustrácie z deju a zhodnotím vám knihu, ako takú, tak ja som si jej čítanie užila. Od začiatku ma to vtiahlo do príbehu a aj počas dňa som nad ním musela premýšľať. Stránky sa mi otáčali samé a štýl rozprávania bol ľahký a pútavý. Karika zbeletrizoval nahrávky, ktoré počas rozhovorov s Igorom zachytil a k jeho písaniu nemám námietky. Ťažko tu rozdeliť realitu od výmyslov a určiť, či vôbec nejaké výmysly sú alebo či realita... Ale pre mňa bola Trhlina pozitívnym, miestami desivým zážitkom. Atmosféra fungovala perfektne a boli pasáže, kedy som sa v noci necítila úplne v bezpečí, čo si rozhodne cením. Ja osobne som nadšená!
A čo vy? Zaujala vás záhada pohoria? Vaše dojmy si rada prečítam dolu v komentároch :)!
Moje hodnotenie:
To nesnáším, když ani pořádně nevíš, jak se cítíš, a pak chceš napsat recenzi, moc to dobře to znám :'D Kniha asi není úplně můj šálek kávy, ale vypadá zajímavě :)
OdpovedaťOdstrániťPresne, presne... Je to príšerný pocit! Neskutočne frustrujúci, mätúci a slová sú chaotické a len ťažko sa hľadajú... ale vidím, že ti to ani nemusím popisovať. Problémy recenzentov, haha :D.
OdstrániťAj keď nie je Trhlina úplne tvojou šálkou kávy ďakujem ti, že si si našla čas prečítať si túto recenziu a podeliť sa o pochopenie a napísala pár riadkov. Maj sa krásne :)!