Čo tak žiť pre prítomnosť?

Čím to je, že čím sme si vzdialenejší, tým sme si bližší? Čím ťažšie na svet padá vlna smútku a vážnosti situácie, tým viac som v duši šťastná a zabúdam na to, čo sa deje navôkol.
Chýbajú mi priatelia. Rodina. Kontakt, ktorý mi viac nepríde ako samozrejmosť, ale tak ako som už kdesi dávnejšie čítala - neskončili sa rozhovory, ani smiech, ani ranná šálka kávy, umenie a ani hudbe nie je koniec.
Akoby si teraz môžem všímať oveľa viac maličkostí, ktoré mi predtým unikali v zhone bežných dní. Moja myseľ už nie je tak veľmi zaťažená, ako zvykla bývať a odrazu mi každým dňom z duše padá stále viac a väčších kúskov kameňa. Cítim veľkú úľavu. Cítim sa voľná a slobodná.
Niektoré dni sa len prebudím a uvedomím si, že celý deň je len môj. Môžem ísť do prírody alebo si na parapetnej doske okna čítať krásne príbehy. Z tej postele nemusím, ani len vyjsť alebo sa môžem zdvihnúť a uvariť kávu mamine, ktorej chutí vždy viac keď ju urobím ja. Nemusím premýšľať. Dni už nemusím plánovať.
Nezaspávam s ťažkou mysľou nad tým, čo ma čaká. Nezobúdzam sa z úzkosťou nad tým, čo ma čaká. Akoby žitie v prítomnom okamihu konečne nadobúdalo skutočný rozmer a ja som sa pomaly naučila nielen jeho hodnotu vnímať, ale ju aj stále väčšmi prežívať a vážiť si.

Je tu jar a ja osobne hádam, ani nepoznám obdobie, ktoré by bolo krajšie a živšie. Všade sú kvety a slnko zalieva večery svojim oranžovým svetlom. Všetky krásne stromy a budovy a ľudia a múry sú doslova pohladené prekrásnou oranžovou z ktorej srší teplo a radosť z dňa... Och a ten zvuk! Či už ráno, keď slnko ešte len vstáva a ja si otvorím okno, aby mi do izby prenikol studený, čerstvý vzduch alebo či večer, kedy sa deň pomaly chýli ku koncu - niet krajšieho zvuku, než spev vtáčikov, ktoré po celé dni voľne letia. V týchto chvíľach je tu len radosť a pocit náhleho zastavenia času.

Neprežívam extrémnu radosť, ani extrémny smútok, ako to už mám po celý život vo zvyku. Cítim vyrovnanosť a pokoj, ktorý mi je zrazu veľmi cenný. Zažívam rozhovory, ktoré nie sú vždy len vážne, ale aj hlúpe a detinské, no o to viac sa potom škerím a smejem. Čítam dobré knihy. Také vďaka ktorým nedokážem ísť spať a ráno zas nedokážem vstať.
Chýba mi cestovanie, ale cestujem príbehmi. Začínam čítať cestopisy, skúšam nové žánre a ani na chvíľku sa nevzdávam vo všetkých plánoch, ktoré v mojom živote mám. Síce teraz nemôžem objavovať nové mestá, kultúry a spoznávať nových ľudí - môžem však plánovať, trasovať, počítať a robiť si v hlave plán, kam ma moje nohy ponesú, keď tomuto všetkému bude koniec.

Kúsok mojej mysle však koniec ešte nechce. Želám si aby sa skončila choroba, aby ľudia netrpeli, ale neželám si aby sa opäť začalo to, čo sa nazýva realitou, pretože práve tieto dni sa cítim reálnejšie a živšie, než kedykoľvek predtým. Zrazu žijeme maličkosťami, na ktorých záleží. Zrazu sa môžeme obzerať okolo seba a pozorovať, čo sa okolo nás deje. Ceniť si úsmevy a čítať ich nie z pier, ale z očí. Máme čas pozorovať a vnímať. A to je cenné. Veľmi cenné. Cenné je však si v sebe držať aj nádej, že život sa nekončí a že z tohto sa môžeme naučiť viac, než si dokážeme predstaviť.

A tak si ceňme priateľov. Trieďme si svoje myšlienky a nestrachujme sa o to, čo príde. Vnímajme to, čo je tu. Krôčik po krôčiku, minútu za minútou buďme lepšími ľuďmi. Staňme sa niekým pre koho už nič nebude samozrejmosťou a kto nepodľahne myšlienke, že na nič nemá čas. Kto viac nebude smútiť za minulosťou a obávať sa budúcnosti. Staňme sa niekým kto bude žiť teraz.

Veď predsa aký krásny svet by to bol, keby sme verili, že zo snov netreba vyrásť a že žiadna predstava nie je príliš hlúpa, ani príliš nereálna na to aby bola pravdivou?

Och a táto pieseň mi hrá celé dni v hlave. Ani zďaleka nie je takou smutnou, ako jej názov môže znieť. Práve naopak sa mi čoraz viac šťastných momentov spája s jej milým textom a s osobami, ktoré boli súčaštou tej chvíle. Nuž a vlastne ešte s niečím pre mňa súvisí - s nádejou, že všetko bude dobré :). Majte sa krásne kamoši!

Cilkina cesta | Keď záleží len na jedinom - prežiť

Originálny názov: Cilka's Journey

Autorka: Heather Morris

Vydavateľstvo: Ikar

Rok vydania: 2020

Počet strán: 360

Krása jej zachránila život – a odsúdila ju na roky utrpenia
Cecília „Cilka“ Kleinová mala len šestnásť rokov, keď ju deportovali do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. Tam si ju vyhliadol veliteľ Schwarzhuber a násilne ju oddelil od ostatných väzenkýň. Cilka rýchlo pochopila, že moc, hoci nechcená, znamená šancu prežiť. Zato, že spala s nepriateľom, ju obvinili z kolaborácie. Mala však na výber? Kde sú morálne hranice pre dieťa, ktoré skončí v koncentračnom tábore? Po vojne Cilku odsúdili na pätnásť rokov nútených prác v gulagu. Na Sibíri čelí novým hrôzam vrátane neželanej pozornosti dozorcov. Vďaka priazni istej lekárky dostane príležitosť starať sa o chorých. Tí zápasia o život v neľudských podmienkach a mladá žena sa tak dennodenne borí so smrťou. Napriek útrapám však stále nachádza dosť síl na prežitie a napokon aj na lásku.

...

Ešte si spomínate na príbeh Tetovača z Auschwitzu?
Autorka Heather Morrisová je výnimočná tým, že svojim knihám venovala čas. Trvalo niekoľko rokov, kým poskladá príbeh z rozprávania Laleho, ktorý koncentračný tábor zažil na vlastnej koži. Jeho príbeh bol nezvyčajný, istým spôsobom až neuveriteľný, no zároveň dodáva nádej, pretože všetky tie hrôzy nezničili jeho ducha, ale ukázali mu vynachádzavosť, potrebu prežiť a bezpodmienečnú lásku - osobu s ktorou strávil celý zvyšok svojho života. V jeho spomienkach sa vyskytovala aj Cilka, no nápad napísať jej vlastný príbeh vznikol, až potom. 

A tak vznikol s odstupom času. Autorka sa nemohla Cilky pýtať otázky, tak ako Laleho a vypočuť si ju naživo, no veľká časť skladačky jej osudu a životnej púte je vyrozprávaná práve vďaka nemu. Podarilo sa vypátrať aj iných pamätníkov, pričom každý vyrozprával svoj vlastný zážitok, či spomienku na Cilku, no vzhľadom k tomu, že nie všetky sa zhodovali a každý mal na ňu celkom iný pohľad, táto kniha je fikciou. Fikciou s reálnym základom, avšak mnohé veci mohli byť alebo boli inak. Príbehu to však, ani malým kúsočkom neuberá na kvalite.

Nechcem knihy porovnávať, ale ak mám byť úprimná, tak táto kniha sa autorke vydarila ešte viac, než Tetovač. Vložila do nej obrovský kus srdca a práce, takže na finálnej podobe to je veľmi cítiť. Príbeh Cilky je dojemný, plný pocitov a najmä je taktiež až neuveriteľne plný života a potreby prežiť. Človek má často o sebe predstavu istej hranice, za ktorú nie je schopný ísť, avšak príbehy akým je aj ten Cilkin nám ukazujú, že túžba dýchať vzduch a zazrieť nový deň je vždy silnejšia, než problémy, utrpenie a tyrania, ktorú môžeme prežiť.

Gulag nebol o nič jednoduchší, než koncentračný tábor. Podmienky boli neľahké, aj to je slabé slovo... Tieto tábory mali človeka zlomiť priamo v jeho najhlbšej podstate a verím, že v mnohých prípadoch sa to aj podarilo. My ľudia sme rôzni a aj keď Cilka ukazuje práve tú krásu hodnôt v nezištnom pomáhaní a nesebeckosti, v každom prostredí sú ľudia, ktorí dokážu zo seba vydať to najhoršie, aj v podmienkach v ktorých by mali držať spolu. Cilka to nemala jednoduché, ale zvládla to. Myslím si, že tých ľudí drží pri živote často tá tvrdohlavosť v odmietaní nechať sa premôcť a stratiť samého seba.

Je ťažké odhadnúť ako to bolo naozaj, avšak verím len v tú najlepšiu možnú verziu charakteru, ktorý som mala skrz túto knihu možnosť zazrieť. Cilkin príbeh je kontroverzný a mnohí sa môžu pozerať na jej osud a spôsob, akým prežila odmietavo, avšak pre mňa je absolútne nepredstaviteľné a nepochopiteľné, čo sa preživším väzňom táborov stalo. Ako obete utrpenia mohli označiť za nepriateľov štátu a poslať ich do ďalšieho pekla na ešte dlhší čas. Pre niektorých ich posledný. Nikdy to nepochopím, avšak ako ľudia sa môžeme učiť byť ľuďmi z každého príbehu, ktorý si vypočujeme. Neustále môžeme byť lepšími a ak môžu byť inšpiráciou osoby ako Cilka, na lepšiu zmenu máme nádej.

Takže ako by som to zhrnula? Výborná, kvalitne napísaná kniha, ktorá si po celý čas udrží vašu pozornosť. Odkladať sa vám nebude ľahko a najmä vo vás niečo hlbšie zanechá. Myslím, že z toho je už veľmi jasné, že moje odporúčanie máte :), takže smelo do toho!

Moje hodnotenie:

Fantastické, záhadné a napínavé | MESTO

Originálny názov: Staden

Autorka: Camilla Sten

Vydavateľstvo: Ikar

Rok vydania: 2020

Počet strán: 400

Jedného dňa všetci obyvatelia malého banského mesta Silvertjärn záhadne zmizli. Bez stopy sa stratilo takmer deväťsto ľudí. Nikto nevie, ako sa to stalo. Bola to nehoda, masová samovražda alebo v zmiznutí zohralo svoju úlohu oživenie fanatického náboženského hnutia?
Odvtedy prešlo viac ako pol storočia.
Alice je mladá ambiciózna dokumentaristka. Odmala počúvala príbeh o Silvertjärne z rozprávania starej matky, ktorá pri nevysvetliteľnej udalosti stratila celú rodinu. Túži konečne sa dozvedieť pravdu. S priateľmi sa rozhodne stráviť päť dní v izolovanom opustenom meste a zozbierať materiál na film. Len čo však dorazia na miesto, počujú zvláštne zvuky a vidia nevysvetliteľné veci. Čoskoro si musia položiť otázku, či je minulosť naozaj minulosťou a či tajomné mesto nepohltí aj ich.
Mesto je klaustrofobický triler o zle, ktoré by nemalo jestvovať, a záhade, ktorá by sa možno nikdy nemala objasniť.

...

Milujete záhady? Fascinuje vás história, ktorá dodnes nemá vysvetlenie, udalosti ktoré sú až fantasticky nemožné a tajomné zmiznutia, ktoré neboli nikdy vyriešené? Tak potom ste tu správne! Vitajte a ponorte sa do záhady švédskej dedinky Silvertjärn, ktorú sa pokúsi odhaliť tím mladých ľudí za účelom zdokumentovať všetko nevšedné a podozrivé. Z dedinky bez jedinej stopy zmizli všetci obyvatelia, avšak prípad sa nikdy nevyriešil. Nevie sa, či prežili, umreli, utiekli... Jednoducho sú preč a nikto o nich viac nepočul. Opustená dedinka môže byť desivá, ale nebezpečenstvo by vám hroziť nemalo, alebo sa mýlim?

Túto knihu som si túžila prečítať od prvého momentu, ako som ju zazrela. Bola som neskutočne zaujatá tým, čo príbeh predstavoval, pretože už od detstva som mala vždy nutkanie zaoberať sa takýmito záhadami a tajomstvami, ktoré zdanlivo nemali riešenie. Páčilo sa mi o nich fantazírovať alebo sa občas aj báť, no to patrilo k tomu. Zrejme vo mne dodnes ostala táto časť dieťaťa a tak sa viem pre podobné záležitosti nadchnúť aj dnes. Kniha mala množstvo cestičiek, ktoré mi mohli radosť pokaziť, ale úprimne sa tak nestalo. Som z nej nadšená!

Mesto je jedna fantázia. Prvé momenty príbehu som mala problém začítať sa a začínala som mať strach, že to nepôjde tak dobre, ako som si predstavovala. Bolo tam veľa mien, opisy mi prišli chaotické, pohľady sa striedali a ja som bola tak trochu dezorientovaná a frustrovaná z toho, že sa neviem zorientovať. Časom sa to však zlepšilo. Po zlepšení som ešte chvíľu cítila mierny odstup a také vlažné čítanie, ktoré mi neprinášalo žiadne pocity alebo dojmy, ale potom to prišlo... Odrazu som pocítila celý ohňostroj pocitov.

Kapitoly boli poväčšine krátke a tak som bojovala sama so sebou s tým, aby som dokázala ísť spať, splniť si povinnosti, skrátka aby som dokázala knihu odložiť. Nebola to ľahká úloha... V deji bolo cítiť neustále napätie, ktoré ma nútilo čítať ďalej a vzbudzovalo vo mne túžbu vedieť, čo sa stane. Opisy opustených domov a budov boli miestami mrazivé a ja som sa skutočne pristihla aj pri tom, že cítim niečo veľmi blízke strachu. Príbeh sa mi začínal dostávať pod kožu, ale mne sa to páčilo. Silným znakom toho, že sa jedná o knihu, ktorá za to stojí bolo pre mňa aj to, že zhruba od polky som ju prečítala na jedno posedenie. Neprestala som až kým som nebola na konci, pretože udalosti ma nútili čítať ďalej a ten pocit bol skvelý. Málokedy vás kniha stiahne tak veľmi, že nie ste schopní robiť nič iné, a tak vždy keď sa tak stane, teším sa ako malé dieťa. 

Kapitoly sa striedajú na tri časti. Teraz - predstavuje pátranie tímu a udalosti v prítomnosti. Vtedy - sú spomienky z minulosti obyvateľky dediny, plus je tu ešte jedna línia z minulosti a tú predstavujú listy, ktoré sa týkajú rodiny spomínanej obyvateľky. 

Celé to do seba časom krásne zapadá a často boli striedania týchto pohľadov tou pravou gradáciou samotného deja.

Ja vám knihu môžem len a len odporúčať, nuž a aj cez chaotický začiatok jej nemám čo vytknúť. Som nadšená, očarená a jednoducho povedané - bola to moja šálka kávy. Verím, že môže byť aj vašou a tak vám prajem príjemný, desivý zážitok!

Moje hodnotenie:

Vnútorný hlas | 3:42

Originálny názov: The Voince Inside

Autor: Brian Freeman

Vydavateľstvo: Ikar

Rok vydania: 2020

Počet strán: 344

Vo voľnom pokračovaní úspešného psychotrileru Nočný vták sa odsúdenému sériovému vrahovi podarí dosiahnuť, aby ho prepustili na slobodu. Pre mesto sa stane nočnou morou a pre detektíva Frosta životnou výzvou.
Štyri roky po tom, ako sériového vraha Rudyho Cuttera odsúdili za vraždy siedmich žien na doživotie, inšpektor Frost Easton z oddelenia vrážd sanfranciskej polície odhalí podvod. Jeho kolegyňa a blízka priateľka sfalšovala dôkazy, aby nebezpečného Cuttera dostala do väzenia. Frost je nútený zverejniť pravdu a vrah, ktorý okrem iných žien brutálne zabil aj jeho sestru, sa dostane na slobodu. Inšpektor je odhodlaný dostať Cuttera späť za mreže, tentoraz však čestne a podľa pravidiel. Spojenca nachádza v spisovateľke Eden Shayovej, ktorá píše o Cutterovi knihu a vie o ňom viac než ktokoľvek iný. Má strach, pretože Cutter vo väzení spriadal plány na pomstu za stratené roky.
Zvíťaziť nad prefíkaným vrahom, ktorý sa chystá opäť udrieť, však vôbec nebude jednoduché, pretože jeho nasledujúci krok je vždy na míle vzdialený od toho, čo inšpektor očakáva. Frost musí súčasne bojovať s vlastnými démonmi a diabolská hra začína byť osobná.

...

Už viackrát som spomenula, že tento žáner veľmi nečítam, avšak evidentne sa u mňa začína nejaká nová etapa a nachádzam si k tomu cestu. Vnútorný hlas je druhou vydanou knižkou od autorky Brian Freeman, ktorá si titulom Nočný vták, vybudovala svoju priazeň u mnohých čitateľov. Čítala som na ňu fantastické hodnotenia a aj keď som nevedela, čo od príbehu čakať, cítila som nádej, že by to nemuselo byť vôbec zlé. Veru nebolo.

Od začiatku bol príbeh veľmi chytľavý a dynamický. Žiadny zdĺhavý úvod, ktorý by nás uviedol do problematiky tu veľmi nebol, ihneď sa začali diať veci, ktoré mali v deji následne rýchly spád. Hlavným hrdinom príbehu je detektív Frost, pričom tentoraz je preňho prípad veľmi osobným vzhľadom k tomu, že medzi obete vraha, ktorého sa snaží dostať za mreže je aj jeho sestra. 

Ako ste sa mohli dočítať vyššie v anotácii, Frost stál pred neľahkým rozhodnutím. Zistenie, že vraha Cuttera dostali za mreže podvodom mu rozhodne sťažilo život, no najhoršie na tom bolo, že jeho čestná povaha mu nedovoľovala nechať to tak. I keď si to vrah zaslúžil... Dokázať mu všetky vraždy nanovo a zbierať dôkazy od nuly priviedlo viacerých do ťažkého rozpoloženia, navyše ani život s pocitom, že nebezpečný vrah behá po slobode a hľadá ďalšie obete, nie je jednoduchý. No dej to zamiešalo perfektne.

Autor má skutočný talent na psychológiu postáv, opisy konania, vnútorných myšlienok, pohnútok, ale aj na písanie ako také. Ani malú chvíľku som sa nenudila a určite by som si prečítala aj jeho predošlú knihu, keďže táto bola moja prvá. Možno sa mi slová hľadajú tak ťažko aj preto, že to bolo pre mňa naozaj veľké a o to väčšmi príjemné prekvapenie, pretože páčilo sa mi to väčšmi než by som čakala. Do poslednej chvíle som netušila odhadnúť ako sa to skončí, čo sa udeje ako ďalšie, čo má vrah Cutter v pláne a najmä jeho motív... Tak ako na to nevedel prísť Frost, ani ja som nemala potuchy prečo si Cutter vyberá dané obete a aký majú súvis s jeho plánmi. Všetko však do seba napokon krásne zapadlo a som veľmi šťastná, že koniec nebol nejaký prehnaný alebo príliš nereálny. Autor si po celý čas držal svoju vysokú latku a aj záver dotiahol do konca na výbornú.

Ja cítim len spokojnosť a dobrý pocit z toho, že som si knihu tak veľmi užila. Určite ju odporúčam aj vám a najmä ak váhate, či nie je potrebné mať pred ňou prečítanú predošlú knihu, tak verte mi, že nie je. Táto kniha sa vám veľmi rýchlo dostane pod kožu a aj keď to určite nie je to najhoršie, čo sa v krimi prečítať dá, za seba môžem povedať, že ma z niektorých scén mrazilo. Vnútorný hlas vám má čo ponúknuť a určite by ste tomu mali dať šancu. Neoľutujete :).

Moje hodnotenie:

AKO PREŽIŤ | Filmové tipy

Už pár dní som sa odhodlávala sadnúť si a spísať všetky tipy, ktoré by vám mohli v období karantény a všetkých týchto zvláštnych dní pomôcť prísť na iné myšlienky. Mnohí z nás už pociťujú únavu zo všedných dní alebo sme zahltení informáciami, ktorými sme aktuálne obklopení. Preto som pre vás vybrala filmy, ktoré sú aspoň pre mňa... magické, čarovné, úsmevné a iné :).

Priznám sa, že na filmy mám trošku zvláštny vkus a niekedy sa mi práve najväčšmi páčia tie, ktoré nie sú až tak známe alebo sú skôr netypickými snímkami. V tejto časti článku sa s vami podelím o výnimočné príbehy, ktoré sú síce iné, no poľahky si ich zamilujete a celkom sa v nich stratíte. Aspoň dúfam, že áno ♥.

...

This Beautiful Fantastic

Emma Brown je obyčajná mladá žena, ktorá však až tak obyčajnou nie je... Má svoje zvláštne zvyky a pohľad na svet. Svoj svet má presne stanovený, avšak život jej dá odrazu plán s ktorým nerátala a ktorý jej život rozhodne rozbúra dosť na to, aby sa zmenil. 

Prekrásny film, ktorý patrí k mojim najobľúbenejším. Vždy keď si ho pozriem mám oveľa lepšiu náladu, musím sa usmievať a život je krajší. Nedokážem vám opísať, aké pekné to je, no verte mi, že s čarom to má veľa spoločného a že život je s ním krásny. Film taktiež poteší milovníkov knižiek, ktoré sa tu z času načas ukážu a jednoducho vás to poteší všetkým, čím sa dá :).

Amélia z Montmartru

Amélia je niečo ako filmová klasika. Ak si ju doteraz nevidel, nič sa nedeje, ale radšej si ju pozri, pretože o niečo podstatné prichádzaš. Neviem v čom presne tkvie čaro tohto filmu, ale je silné a dosť intenzívne na to, aby ste si ho obľúbili a viac naň nezabudli. Nič podobné som nevidela a zrejme ani neuvidím, no zážitok je to prekrásny. Nie každému sadne, ale myslím si, že každý kto aspoň trošku rád sníva pochopí tento jeden veľký sen.

Goodbye Christopher Robin

Príbeh o tom, ako vznikol Winnie-the-Pooh, o čare detstva, fantázie, predstáv a hier. O vzťahu syna a otca... Celý čas má film jemnú atmosféru a čas pri ňom príjemne ubieha. Je to ako taká milá terapia a zaspomínanie si na detské časy alebo len príjemné unášanie sa, bez toho aby ste premýšľali nad tým, čo vás trápi. Obsadenie je skvelé a celkovo tento film mne osobne veľmi sadol a milo ma prekvapil. Je to taká pocta detstvu :).

Mary Shelley

Myslím, že mnohí veľmi dobre viete, ktorý svetoznámy príbeh sa spája s menom tejto autorky. Frankenstein je klasikou. Dodnes poskytuje skvelý zážitok pre čitateľov po celom svete a po Mary Shelley jednoznačne ostala na svete stopa. Nuž a tento film...? Je krásny! Verím, že sa nejedná o jej absolútne dôveryhodný životopis, avšak spracované je to natoľko pútavo a čarovne, že si vás to získa, nech sa deje čo sa deje. Prekrásne momenty, herecké výkony, atmosféra... Popravde aj na niekoľkonásobné pozretie ma to stále baví rovnako. Nedokážem potlačiť obdiv k osobnosti Mary.

Becoming Astrid

Azda nie až tak úsmevný, no výborný určite... Životopis autorky Astrid Lindgrenovej bol pre mňa dychberúci. Toto spracovanie si zaslúži pozornosť a potlesk, pretože jej život rozobral veľmi citlivo a fantasticky. Celé moje detstvo som vyrastala na jej Pippi dlhej pančuje a jej príbehy sú niečím, čo naše detské roky robí ešte krajším a čarovnejším zážitkom. Jej život nebol jednoduchý, no jej charakter ma zaujal. Určite odporúčam.

Before Sunrise

Nuž a posledný film na záver... Zrejme ani nenájdem tie správne slová. Totižto videla som ho už nespočetne veľa krát a aj tak ma vždy dostane svojimi myšlienkami, atmosférou, pointou... skrátka všetkým. Je to jeden z najvýnimočnejších filmov, aké poznám a veľmi si ho cením. Predstavuje pre mňa niečo hlboké, niečo snivé a prirodzene si tieto všetky pocity vždy rada pripomínam, pretože časom my už títo dvaja hrdinovia prirástli k srdcu. Je to film, ktorý by ste si mali pozrieť aspoň raz za život. Mnohí sa v ňom nájdete alebo vám azda niečo pripomenie.

Tvar noci

Originálny názov: The Shape of Night

Autorka: Tess Gerritsen

Vydavateľstvo: Ikar

Rok vydania: 2020

Počet strán: 312

Ava Collettová trestá sama seba za jednu nepredstaviteľnú tragédiu. Nakoniec ujde z Bostonu do starého sídla Brodie’s Watch na odľahlom polostrove štátu Maine v nádeji, že tam dokončí knihu, s ktorou sa už trápi celé mesiace. V pustom dome konečne nájde pokoj – no len do chvíle, kým nezačuje divné zvuky. Podľa miestnych klebiet v dome už po desaťročia straší duch kapitána Brodieho. Ava sa raz v noci strhne zo sna a ocitne sa zoči-voči prízraku, až priveľmi hmotnému. Narazí aj na sériu zdanlivo náhodných úmrtí, na ktorých čosi nesedí. Ako si overuje záhadné zmiznutie predchádzajúcej nájomníčky, zisťuje, že vo vzduchu visí desivé tajomstvo, ktoré sa miestni zúfalo snažia utajiť. Avu cez deň zamestnáva vyšetrovanie, v noci zas pravidelné návštevy dávno mŕtveho kapitána. Nie je si ani istá, či sa nezbláznila, jedno však vie určite. Musí odhaliť pravdu, skôr ako vrah znova zaútočí.

...

Táto kniha zožala množstvo rozpoltených názorov, ktoré som mala šancu prečítať si, než som sa pustila do jej čítania. Snažila som sa nebrať ich príliš vážne, pretože názor som si chcela urobiť sama, avšak niektoré hodnotenie boli znepokojivé. Knihu som však začala čítať a nechcelo sa mi im veriť! Bolo to výborné... Príbeh mal nabitú atmosféru, ktorá sa krásne dopĺňala s opismi autorky, ktorá mala výborný štýl písania s talentom udržať si pozornosť čitateľa. Avšak časom som pochopila.

Áno pochopila som prečo sa Tvar noci niektorým ľuďom skrátka nemôže páčiť. V istom bode príbehu začína autorka smerovať svoj dej cestou, ktorú som rozhodne nečakala. Vsunula tam prvky, pri ktorých upustila uzdu svojej fantázie a chvíľami som aj ja otvárala ústa dokorán, nad tým čo vlastne čítam... Má to však háčik. Zvyšok knihy bol natoľko dobrý, že toto som dokázala stráviť. Taktiež sa nejedná o krimi, triler alebo detektívku - je to fikcia, takže aj to bol poľahčujúci faktor prečo mi to neprišlo, až také zlé. Nuž a ako posledné by som na obhajobu povedala to, že či už to prehnané je alebo nie je, autorka píše tak dobre, že vám to dokáže podať tak, aby vás to bavilo.

Tie prehnané prvky, o ktorých sa nemôžem zmieňovať aby som vám neprezradila dej navyše netvoria, až tak veľkú časť príbehu aby som ich považovala za reálny problém. Oveľa podstatnejšie je pre mňa to, že som sa od knižky neraz nedokázala odtrhnúť. Že príbeh vo mne vedel vyvolať napätie, azda aj malý odvar strachu a rôzne iné emócie, ktoré ma nútili čítať ďalej.

Tvar noci je príbeh, ktorý pre mňa obsahuje všetko, čo mám v knihách rada. Staré, osamelé sídlo plné histórie. Ducharina. Kroky a nevysvetliteľné zvuky. Strach a neistota hlavnej hrdinky nad tým, čo vidí a počuje... Jednoducho milujem záhady. Milujem takéto príbehy založené na atmosfére, ktorá funguje.
Takže za seba môžem povedať, že čítanie som si užila nakoľko to len šlo. Niektoré veci sa dali v deji odhadnúť, iné ma prekvapili, avšak knihu hodnotím oveľa pozitívnejšie, než by som čakala po niektorých jej hodnoteniach. Skvele som pri nej prišla na iné myšlienky a pokiaľ ste taktiež milovníkmi opustených, starých domov a duchárskych historiek, tak toto je pre vás to pravé :)!

Moje hodnotenie: