Kniha nepokoja | Pre všetky poetické duše

Originálny názov: Livro do Desassossego

Autor: Fernando Pessoa

Vydavateľstvo: Ikar

Edícia: Odeon

Rok vydania: 2018

Počet strán: 288

"Všetky moje city sú povrchné, ale úprimné. Odjakživa som bol herec,

a ešte aký! Vždy, keď som miloval, predstieral som lásku aj sám pred sebou."

Môj milý čitateľ, vitaj! Zo srdca ťa zdravím a teším sa z tvojej prítomnosti, pretože možno si sem zamieril s tým, že si prečítaš jednu z ďalších mojich recenzií... Azda ťa zaujal titul, ktorého sa týka, avšak ja ti dnes ponúknem niečo iné. Nezahltím ťa faktami o knihe, o jej forme, deji a kvalite, klasickým spôsobom. Pokúsim sa ťa preniesť do duše človeka, toho odvekého umenia, pre ktoré strácame rozum. Ak si na to pripravený a máš kúsok času, v tomto rýchlom svete, posaď sa a ja ti rozpoviem príbeh starý a vždy nekonečne aktuálny.

Kto sú to umelci? Zamýšľal si sa niekedy nad tým? Nechaj ma hádať. Si jedným z tých praktických ľudí, ktorí pomätenie mysle, produkujúcej kúsočky života, kúsočky diel, bláznovstvo, vnímajú bez pocitov. Rád vidíš výsledok, no nie proces. Rád vidíš dielo, no nie jeho autora. Máš svoje predstavy, možno sa vieš oddať fantázií, no v živote máš jasno a tvoje hranice sú presne dané. Si takýmto človekom? Snáď sa mýlim. Dúfam v to a zároveň nie, pretože možno patríš k strateným dušiam. Nepochopeným tvorcom, vizionárom a samotárom. Si smutným tvorom, neustále premýšľajúcim. Tvoje myšlienky nemožno zastaviť a cítiš sa prázdnym. Pričom tvoja myseľ obsahuje celý vesmír a snáď aj kúsok viac. Žiješ, nie v svete, nie v realite, ale vo svojom vnútri. Vo svojej fantázií a svetoch, ktoré my nepoznáme. Meníš svet každým svojim nádychom, pretože tvoje zásuvky obsahujú tvoje srdce. Ten kúsok teba, ktorý je vášnivý a tichý. Hádavý, prudký a zároveň láskavý a krehký. Ostanú tvoje výtvory bez lásky, kedže ty v nich uspokojenie nenájdeš, zatiaľ čo iní áno? Zmeníš nimi svet alebo nimi zmeníš sám seba?

Fernando Pessoa bol umelcom. Bol však najmä človekom. Záhadou sveta.

Všetci sme len ľudia a tvoríme svoj vlastný svet. Plačeme, smejeme sa, kričíme a milujeme. Sme však tajomstvom, ktoré za celý svoj život neodhalíme, ani my sami. Uvažujeme nad zmyslom a pointou vlastnej existencie - niektorí menej, niektorí viac, a žijeme. Stále kráčame ďalej hnaný silou, ktorej nerozumieme, no unášame sa v prúde bytia.

Kým Fernando bol? Čo svetu dal? Aké diela vytvoril?

Predovšetkým bol spisovateľom. A nie len jedným. Kniha nepokoja je napísaná dvomi autormi a zároveň je ním, len jeden jediný. Zmeny zmýšľania, pocitov a štýlu samotného písania Fernando menil, ako mu duša kázala. Akoby mal v sebe osobností viac a jeho ruka bola len nástrojom. Jeho telo bolo bábkou okolností a duša sa drala von.

Kým teda vlastne bol?

"Občas sa utešujem myšlienkou, že raz v budúcnosti, do ktorej už nebudem patriť, sa moje slová dočkajú chvály a že nakoniec nájdem ľudí, ktorí mi budú "rozumieť"."

Táto kniha sa ma dotkla, drahý čitateľ. Možno to vieš a možno nie, no k umelcom sa radím, aj ja. Mojim umením je písanie, no toto vrodené remeslo vnímam najmä v duši človeka a v jeho samostatnej existencii. Som presvedčená o tom, že umením je už len samotná myseľ toho, kto ho tvorí. A diela sú len nedokonalým odzrkadlením tej nekonečnej masy zmätku, živiaceho sa na jeho majiteľovi. Umenie je krásne. Umenie bolí. Berie, aj dáva, no kto je ním naplnený, azda by byť iným nechcel. Čím to však je, že každý z týchto géniov si našiel svoje pochopenie, až po smrti? Generáciu vnukov, pravnučiek a deti, tých ľudí, ktorí odmietali rebelov svojej doby, odrazu začnú fascinovať bytosti, po ktorých zostali len popísané papiere, či pomaľované obrazy. Po Fernandovi zostali rozhádzané listy, papiere, útržky nikdy nespojené do jediného celku a ver, či never, dodnes sa odborníci snažia spojiť ich dokopy. Prísť na ich odkaz, pretože on bol človekom, čo mal svoju pravdu.

"Moje ostré vnímanie je ako choroba, ktorá mi je cudzia.

Trpí ňou niekto iný, koho som chorou súčasťou, pretože mám neodbytný pocit, 

akoby som bol závislý od jeho väčšej schopnosti cítiť."

Povedala som ti veľa viet, ale čo ma tak zaujalo na jeho diele? Netušíš o čom písal, nepovedala som ti dej, anotáciu, skrátka som ti povedala všetko, no v skutočnosti absolútne nič. Čo ma prinútilo zastaviť sa a ukradlo mi môj dych, pozornosť a moju dušu? 

Nie, nepovedala som ti dej, pretože žiadny nie je. Kniha nepokoja nemá príbeh, jedine ak by ním bol život a jeho priebeh. Nemá príbehovosť a v skutočnosti, ani nie je súvislá. Písaná je denníkovou formou, no denníkom nie je. Čím teda je?

Útržkami. Úlomkami. Je poskladaná z viet a právd. Vypovedá o aktuálnej nálade autora a jeho pocitov. Ukazuje bežné momenty života a zároveň tie chvíle, kedy je človek na svete stratený a smädný po poznaní prečo sa veci dejú, tak ako sa dejú a čo rozhodlo o tom, že existuje a dýcha. Popisuje vlastnú bezradnosť a zároveň šťastie z východu slnka a oblohy, ktorá je nová, čerstvá a vzduch je svieži. Poznanie toho, že takéto chaotické útržky boli vydané a ešte k tomu sú aj svetovo uznávané ma omráčilo. Doslova.

Vieš, aj ja píšem. Často. Občas. Skrátka píšem.

Ale nikdy by som nenapísala príbeh, ktorý by ti mohol zmeniť život, či preniesť ťa ďaleko. Rovnako, ako Pessoa ti dokážem dať len útržky svojej duše a svojich slov, ktoré sa poskladajú dokopy. Nikdy som netušila, že môžu byť niekomu užitočné, že je o ne záujem, no tento génius mi dal nádej. 

Nedokážem si pomôcť, ale chcela by som, aby tento umelec vedel, či väčšmi cítil pochopenie, ktoré sa mu odo mňa dostalo. Koľko pocitov a vnemov mi vnukol a ako prudko ma vytrhol z reality. Túžim po tom, aby vedel, aký chaos po sebe zanechal. Prekrásny a potrebný a taký živý.

Čitateľ máš ešte nejaké otázky? Prosím neklaď si ich, no zároveň premýšľaj. 

Prečítaj si niečo, čo ťa môže zmeniť. Čo ti môže ovplyvniť vnímanie. Rozšír svoje obzory. 

Ale netráp sa zbytočne, ak svoje hranice máš jasné určené a rozšíriť ich nechceš. Hovorila som ti, že dúfam, že tvoje cítenie nefunguje takýmto spôsobom, no zároveň ti to prajem, aby si sa nedostal do víru nevysvetliteľných emócií. Netráp sa, ak ich nedokážeš, či nechceš prežiť. V takom prípade by táto kniha nebola pre teba a pre mnohých ľudí veru nie je. Všetci sme rozmanití a ty niečím zmeníš svet, o tom nepochybujem.

No pokiaľ túto knihu vezmeš do ruky a vieš, čo všetko obnáša... Cítim s tebou nekonečnú spriaznenosť.

"Všetkých nás niečo opája. Mňa dostatočne opája vlastná existencia.

Potulujem sa opitý vlastným vedomím a istým smerovaním. Cez úradné hodiny

chodím do kancelárie ako každý. Mimo úradných hodín chodím k rieke pozorovať

jej prúd ako každý. Som rovnaký. No mám vlastnú oblohu, na ktorú v ústraní

kladiem súhvezdia a vlastné nekonečno."

Knižné zhrnutie roku 2018

Ahojte moji milí čitatelia :)!
Cítite sa šťastní alebo stratení z Nového roku? Úprimne by ma zaujímalo, ako ho prežívate vy, pretože vnútorne mňa osobne vie tento sviatok zasiahnuť zrejme ešte väčšmi, než Vianoce. Tá obrovská novota, ktorú prináša a nejasnosť. Toľko možností je pred človekom a množstvo udalostí, ktoré ešte len čakajú a striehnú na svoju chvíľu... Asi ma to trochu desí. Ale aj tak to milujem. Štart. Začiatok niečoho.
31.12. sa ohliadam za spomienkami a 1.1. mám odrazu možnosť vytvoriť si nové. Samozrejme takto to celkom nefunguje, no princíp je jasný. Máme šancu urobiť kopu dobra, plniť si sny a tešiť sa. Aj keď môj názor je, že túto možnosť máme po celý rok.
Nech je, ako chce. Som rada, že rok 2018 je za nami, pretože mi so všetkou úprimnosťou dal zabrať. Nebol jednoduchý, nebol ideálny, ale mal prekrásne okamihy. Veľa ma naučil a za to som vďačná. Ale dosť bolo o mne. Porozprávajte mi, ako sa tešíte vy. Dávate si novoročné predsavzatia? Ja nie.

Každopádne na tento článok som sa veľmi veľmi tešila. Ako každý rok O:). Ak je niečo, o čom píšem rada, tak sú to zhrnutia. Je totižto skvelé ohliadnuť sa za všetkými prečítanými knihami a musím skromne priznať, že šťastie na tituly som mala tento rok obrovský. Skúšala som azda i nové smery, nové žánre a v mnohých som nechala kúsok seba. Ktoré boli najlepšími?

No ešte predtým...
Ako dopadla knižná výzva?
Tento rok som si dala za úlohu prečítať 62 kníh. Každým rokom to akosi znižujem, no povinností je veľa a snažím sa teraz orientovať hlavne na radosť z čítania, takže sa určite chápeme :)... Výzva sa splnila perfektne na presno a ja som krásne spokojná. Koľko kníh ste mali za cieľ vy?

Tak a poďme pomaly na to.

Najväčšie prekvapenie

Vek zázrakov. Táto kniha bola, až zarážajúco prekrásna. Dej sa stupňoval tempom, ktoré vo mne, až zanechávalo zvláštny smútok a nápad, ktorý autorka spracovala bol originálny. Knižka mi ležala v poličke zopár rokov, pretože som jej čítanie stále odkladala a bola to chyba. No ešte väčšia by bola, keby si ju nikdy neprečítam.

Žena v okne. Trilery všeobecne veľmi nečítam a keď detektívky, tak som za klasiku - Agathu Christie, ale tomuto príbehu som z mne neznámej príčiny dala šancu a vďakabohu za to. Neskutočne chytľavé čítanie. Časom som ho odporučila, aj mamine a tá bola nadšená, takže berte to, ako tiché odporúčanie.

Toto je moje srdce. V tomto roku som akosi stratila svoje nadšenie pre tínedžerské knižky a vyhľadávam ich už o čosi menej. Avšak Toto je moje srdce bolo pre mňa obrovským, skutočne obrovským prekvapením. Čakala som klišé príbeh, ktorý ma akurát tak rozhnevá, no to čo som dostala, by mi nikdy nenapadlo... Úžasne spracované témy o dospievaní, láske, sebavedomí. Jednoducho krása.

A veľmi špeciálne miesto a kúsok zo srdca si u mňa ukradla knižka Keby som ťa našla. Ten príbeh ma v tom čase, tak pohltil, až som ani nikam nemohla bez knihy ísť. Netuším, či som ju čítala skrátka v dobrom období alebo v tom bolo viac, no mne dala veľmi veľa.

Guernseyská literárna a koláčová spoločnosť... tu slová netreba.

Najumeleckejšia kniha

Daj mi tvoje meno. Prvá kniha, ktorá ma prinútila vziať do ruky ceruzku a podčiarkovať si (v tomto prípade snáď všetko). No i tak je to nedokonalá kniha. Avšak možno, aj v tom tkvie jej čaro.

Smäd po živote je... Pravdivý. 

Sofia vždy chodí v čiernom. Jediné slovo... Život.

Najlepší námet
Ján Špirko: Zajatec je kniha, ktorý by si zaslúžila viac pozornosti. Jedná sa o zápisky Jána, ktorý bol partizánom a prežil svoje vlastné hrôzy v zajatí. Tieto zápisky, až po rokoch našli jeho vnúčatá, inak o tom rodine nehovoril...
Chlapec na vrchole hory. John Boyne nikdy nesklame. Nikdy.
Vojna nemá ženskú tvár. Ani slovo "silná" nie je dostatočným výrazom pre emócie tohto príbehu, no obdivujem autorku za jej prácu, ktorú odviedla. Ťažko sa mi čítalo.

Najživotnejšia kniha

Viete, niektoré príbehy sú, ako život. Tiché, pomalé, pravdivé, vedia vás zasiahnuť poriadne hlboko, no sú to zároveň pre mňa jedny z najmilších kníh, aké sa mi môžu dostať do rúk. Niektorými vecami sa oplatí dať udrieť.

Kniha, ktorá má z nie celkom známych príčin, výnimočné miesto v mojom srdci

Chlapec vtáčik a truhlár je veľmi pekný príbeh, ktorý je určený síce detským čitateľom, no je to jedna z tých kníh, ktorá je vlastne ešte lepšou voľbou práve pre čitateľov vyššieho veku. Kniha vás očarí ilustráciami, estetikou, no príbeh je rovnako krásny a autorkino písanie taktiež.

A Zakázané ovocie bolo super.

Záblesk svetla. Zvláštny príbeh, no výborný.

Knižnica duší by tu nemala byť, pretože príčiny sú viac, ako jasné... No v mojom srdci výnimočné miesto má O:).

Kniha roka

Dáma s kaméliami je kratučký príbeh, no svojim obsahom ponúka rozsiahlu škálu ľudských charakterov, udalostí a životných príhod. Mne osobne sa táto kniha veľmi páčila a tvorba A.Dumasa mladšieho si ma získala.

Na Osudný omyl spomínam len v dobrom. Zábavné, krásne... Čo dodať? Neskutočne príjemná kniha, od mojej najmilšej autorky.

Peter a Lucia je majstrovské dielo, ktoré mi pohladilo dušu.

Tess v sebe nesie kúsok nekonečna a Hardyho mi priblížila ešte väčšmi. Načala vo mne fascináciu jeho odlišným písaním v každom jednom diele a zároveň rovnakým a podobným.

Spoločnosť si musíte prečítať, či pozrieť... Na tom nezáleží. Záleží, len na tom, že je to fantastické a Na konci samoty je príbeh, ako sám život. Sledujete celé ľudské roky jedného života a ten čas vám stojí za to.

Kniha kníh

Nie je pre mňa možné opísať pocity, ktoré mi dala táto kniha. V nej som nenašla, len najlepší príbeh tohto roku, ale aj takzvanú, moju osobnú, knihu kníh. Thomas Hardy sa stal pre mňa géniom a áno... svojou tvorbou mi zmenil kúsok života. Zmenil kúsok mojej duše. Nie je to len môj najobľúbenejší autor, v tom to nie je... Stal sa mi spriaznenou dušou. Umelcom, ktorý má v mojich očiach obrovskú úctu. Ďaleko od hlučného davu pre mňa znamená veľmi veľa. Veľa sa mi s tým spája, až ma to priam kúsok tvorí.

Ak ste sa dostali, až sem, tak vám gratulujem a zároveň ďakujem. 

Chcela by som vám poďakovať za ďalší krásny rok, na tomto mieste. Za to, že vždy sa tu nájdu nejaké spriaznené duše, ktoré sem zavítajú a že ma neprestávate podporovať a inšpirovať. Všetci sa meníme a za tie roky, som sa zmenila priam neuveriteľne... No tak to má byť.

Do Nového roku vám prajem len to najlepšie a nech sa vaše sny stávajú skutočnými. Majte sa krásne :)!