Opátstvo Northanger / Jane Austen

Autorka: Jane Austen

Originálny názov: Northanger Abbey

Vydavateľstvo: Slovart

Rok vydania: 2010

Počet strán: 248

Módne kúpeľné mestečko Bath pred dvesto rokmi: sem si chodili anglickí otcovia liečiť v horúcich prameňoch kĺby trápené dnou a spolu s manželkami uvádzať dcéry do spoločnosti s cieľom upútať záujem vyhliadnutých ženíchov. Hrdinky príbehu, úprimná, naivná mladučká Catherine a jej prefíkaná priateľka Isabella, si toto svoje poslanie spestrujú čítaním v tých časoch veľmi obľúbených hororových gotických románov a ich rekvizity vidia na každom kroku. Takáto situácia dáva Jane Austen výbornú príležitosť rozohrať svoj typický zmysel pre humor a ironický vtip.

Klasika je druh žánru, ktorý mi je ako som už miliónkrát spomínala môjmu srdcu veľmi blízky. Pokiaľ ide o diela Jane Austen, tak je to pre mňa ešte pomerne neprebádaná oblasť. Vzhľadom k tomu, že klasiku tak veľmi milujem a v jej útrobách by som sa dokázala "stratiť" na celé dni, cítim takmer ako povinnosť oboznámiť sa so všetkými jej knihami. Moje stretnutia s jej knihami sú veľmi rôznorodé. Viem pri nich cítiť rozpačitosť, skvelú atmosféru, užívam si opisy charakterov, ktorými je Jane Austen preslávená, no sú aj veci, ktoré mi spočiatku v jej tvorbe veľmi nesadli.

Ako prvé som od nej čítala, zrejme jej najznámejšie dielo - Pýcha a predsudok. Všetko tam dokonale plynulo, celé to malo obrovské čaro, ale... Bola tam vec, ktorá mi nesedela, respektívne chýbala, no ani za svet nedokážem povedať čo to bolo. Časom sa mi však začal názor na túto knihu pretvárať a meniť úplne inými smermi. Jej knihy dokážu vyvolať taký zážitok, že aj keď som to čítala asi dva roky dozadu, názor sa mi tvorí dodnes. Avšak pri knihe Rozum a cit to už bolo o niečo lepšie. Či už to bolo tým, že som obrovský fanúšik filmového spracovania z roku 1995, alebo čímkoľvek iným, čítanie som si fantasticky užila. Ako sa mi teda páčilo Opátstvo Northanger?

Budem vás ešte chvíľku naťahovať, pretože než sa dostanem k vyjdrovaniu pocitov, nemôžem si odpustiť pochvalu obálky. Slovart sa skutočne prekonal, pretože edícia kníh od Jane Austen má jedny z najkrajších obálok. V poličke vyzerajú prekrásne a človek vlastne ani nevie, či sa na ne dívať, alebo sa pustiť do čítania. Ani Opátstvo rozhodne nezaostáva. Opäť ružovkasté farby a kvet tvoria dokonalú, romantickú a jemnú obálku z ktorej budete mať problém spustiť oči.

Nuž a teraz sa môžem bez výčitiek pustiť do hodnotenia...
Úprimne povedané, aj keď mám kníh, ktoré potrebujem nutne prečítať celú kopu - do čítania tejto krásky som sa nemusela dva razy nútiť. Púšťala som sa do nej s nadšením. Nečakala som od nej priveľa a neočakávala som ani nejakú prehnanú akciu, či niečo podobné. Vzala som anotáciu doslovne a pripravila som sa na príbeh, ktorý bude príjemne plynúť a popri tom všetkom nebude chýbať jemný, humorný cit autorky. Tak aj bolo. Nebudem porovnávať tento príbeh s tými predošlými, ktoré som mala možnosť čítať. Uvedomujem si, že autorka chcela každým jedným povedať niečo iné a do každého vložila niečo jedinečné. Jediné čo môžem povedať, čo by sa mohlo javiť ako porovnávanie je to, že aj pri tejto knižke som mala opäť pocit, že mi tam chýba tá "záhadná" vec na ktorú neviem ani za svet prísť.

To však neznamená nič negatívne :). Verím, že tieto nedostaky, ktoré popri čítaní pociťujem sú viac menej mojou chybou. Poznáte to... Prežijete uponáhlaný deň. Neviete kde vám hlava stojí a povinnosti sa vám len a len kopia. Do toho sa snažíte aj akosi "socializovať" a tak trávite čas aj s priateľmi u ktorých nájdete dobrý rozhovor a formu relaxu. V noci, keď máte konečne čas ste tak unavení, že ledva vidíte a tak je ťažké čo i len pomyslieť na knihu, ktorá leží na vašom nočnom stolíku. Preto z nej prečítate iba pár strán, pričom je maximálne namáhavé vnímať o čo tam vôbec ide. Nuž a v takých prípadoch sa iba ťažko dá povedať, že si knihu vychutnáte.
Takto som to mala aj ja. Nebolo jednoduché nájsť si čas na čítanie. Ešte ťažšie bolo sústrediť sa a vychutnávať si dej, no noazaj som sa snažila. Cez všetko som si podľa možností čítanie užívala ako to len šlo. Verím, že keby som mala čas, tak by som sa od knihy ani nepohla.

Aj keď tu nenájdete akciu, objavíte tu celkom iný druh zábavy. Dej tu plynie prirodzene a veľmi príjemne. Stránky sa otáčajú samé a všetko privádza ku dokonalosti špecifický štýl Jane Austen. V jej knihách je ona samotná rozprávačka príbehu čo na mňa pôsobí skvelým dojmom. Je to v podstate maličkosť, no dojem to zväčší o nepoznanie. Keď Jane odrazu vloží nejakú poznámku, alebo jej názor na danú situáciu, či postavu príbehu to dodá určitú autentickosť. Popravde aj mňa ako čitateľa to dokáže do knihy akoby preniesť ešte viac a viem sa s tým zosobniť (vzhľadom k tomu, že je poznámky sú veľmi trefné). Avšak na štýle Jane Austen milujem jej nadčasovosť. Je to žena, ktorá síce má zásady a správanie vtedajšej doby, no je svojhlavá a má názor. Práve to je to podstatné. Ženy mali byť nevzdelané a bez názoru. Avšak Jane má obe z toho. Plus si k tomu pridajte humor a iróniu. Ako ženu tej doby ju nesmierne obdivujem. Je vidieť, že niektorými vecami doslova pohŕdala a mňa robí naozaj veľmi šťastnou, že svoj názor dokázala rozumne prejaviť a že si ho môžeme prečítať dodnes. 

Láska je zrejme komplikovaná vo všetkých časoch, no v tejto dobe to ľudia nemali ani trocha jednoduché. Mnohým ich vzťahy vyšli šťastne, no mnohí naopak také šťastie nemali, najmä kvôli spoločenským nepomerom.



Som veľmi rada, že som si túto knižku mohla prečítať. Každá kniha Jane Austen má svojské čaro, ktoré jednoducho stojí za to, no v tomto prípade boli gotické romány ozajstnou čerešničkou na torte. Nehorázne som si to užívala a zabávala som sa na hlavnej hrdinke, ktorá strašidelné úseky z kníh, ktoré čítala videla takmer na každom kroku (v čom som sa možno aj občas našla). To mi pripomína, že som takmer zabudla spomenúť hrdinku! Tou bola mladučká Catherine, ktorá ako ste sa vyššie zrejme dočítali išla s v podstate rodinnými priateľmi do mestečka Bath. Catherine je veľmi mladá a neskúsená. Je veľmi láskavá a vo všetkom chtiac, či nechtiac vidí dobro. Dokonca aj tam kde je to takmer nemožné. Nič si nevyloží zle a snaží sa byť príkadnou dámou v správaní, no dušou miluje dobrodružstvo a záhady - čo bolo na nej veľmi sympatické. Párkrát som sa dočítala, že niektorým čitateľom prekážala. Presnejšie ľuďom vadila jej naivita, no ja v tomto smere nemám čo vytknúť. Je pravda, že niektoré veci, ktoré boli nadmieru jasné jej nedošli, no neprekážalo mi to. Mne osobne bola Catherine sympatická. Žiaľ sa našli postavy, ktoré mali od sympatie veľmi ďaleko, no to na veci nič nemení.

Opátstvo Northanger je skvelý, príjemný a oddychový príbeh pre každého milovníka romantiky a klasiky. Nachádza sa tam gotika, humor a skvelé vykreslenie charakterov. Skôr ako sa dozviete ako postava vôbec vyzerá, viete akou je osobnosťou a ako sa prejavuje. Väčšinou to je veľmi zaujímavé. Knihu určite odporúčam :)! Odporúčiť vám môžem aj film na ktorý som nedávno narazila. Možno ho poznáte a možno aj nie. Je to príbe Jane Austenovej s názvom Becoming Jane/Vášen a cit. Naoza neoľutujete!

Za recenzný výtlačok ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly.

Knihu si môžete kúpiť, napr. na tejto adrese.

Moje hodnotenie:

GIVEAWAY - Vyhodnotenie :)!

Ahojte milí moji čitatelia :)!
Dnešný deň je veľmi výnimočný, a to nielen pre mňa, ale aj pre vás! Prečo? Konečne prišlo na rad vyhodnocovanie súťaže! Veľmi sa teším účasti a naozaj všetkým som vám držala palce. Prirodzene sa veľmi teším spolu s výhercami, no nebolo pre mňa jednoduché vybrať si. Ani trošku. Na začiatku som sa rozhodla, že nebudem losovať, ale vyberiem si na základe odpovede na formulár. Nakoniec mi prišli také krásne odpovede, až som myslela, že si nevyberiem. Avšak musela som.
Iste ste už zvedavý, tak to nejdem zbytočne naťahovať.
Chcem vám iba poďakovať za krásne 3 roky. Verím, že spolu prežijeme ešte mnoho krásnych chvíľ a najmä dúfam, že sa tu budete vždy radi vraciať ♥.

Hralo sa o dve knižky, a to o knihu Zavri oči a snívaj a Daringham Hall.
Kto teda vyhral?

Zavri oči a snívaj

vyhrala

Ema

Daringham Hall
vyhrala
Alethea

Obom výherkyňám gratulujem! Na zadaný e-mail vám pošlem správu čo a ako :). Na odpoveď máte 2 dni.

Všetkým veľmi pekne ďakujem za účasť a ako som už spomínala za skvelé odpovede. Ďakujem vám za všetko :)! 

Môj boj 1 / Karl Ove Knausgård

Môj boj

Originálny názov: Min kamp I.

Autor: Karl Ove Knausgård

Vydavateľstvo: Ikar

Rok vydania: 2016

Počet strán: 432

„Podpísal som zmluvu s diablom,“ povedal autor o svojej šesťzväzkovej autobiografii, ktorej dal príznačný názov Môj boj.
Dielo vyvolalo v Nórsku a neskôr i ďaleko za jeho hranicami mimoriadny ohlas a vášnivé diskusie. Autor v ňom totiž otvorene a nekompromisne vykresľuje osudy a zážitky svojej rodiny či priateľov a predovšetkým seba v ustavičnom boji so zvládaním života v celej jeho rozmanitosti a zložitosti či s vlastnými spisovateľskými ambíciami. V prvej časti skúma svoj život od jemnosti a neistoty chlapčenských rokov cez dospievanie v malej nórskej dedine, kde žije s bratom, matkou a s prísnym, autoritatívnym otcom, až po neodvratný rozpad rodiny. Je to román o zmysle ľudskej existencie, o stretnutí so smrťou, o jej prežívaní „na vlastnej koži“ – otec zomiera a až v tomto okamihu sa synovi, teraz už dospelému, stáva blízkym.
Opisy rozličných, aj navonok jednoduchých situácií zaberajú desiatky knižných stránok. Strhujúca je už úvodná rozsiahla stať o smrti. Knausgard je však vynikajúci rozprávač a jeho dielo sa oprávnene stalo literárnou senzáciou s nobelovskými ambíciami a neodmysliteľnou súčasťou modernej svetovej prózy.

Keď mi klasicky prišla ponuka noviniek z dielne Ikaru, na prvý pohľad ma zaujala knižka s názvom Môj boj. Po prečítaní anotácie môj záujem vzrástol ešte viac, a keď som si pozrela celkové recenzie na toto dielo, tak som už musela začať naozaj vážne uvažovať o jej prečítaní. V hlave sa mi ozývalo veľa dôvodov prečo sa do nej pustiť, no našli sa aj dôvody prečo som veľmi, ale naozaj veľmi váhala. Mala som pocit, že je to voľba žánru pri ktorom vyjdem zo svojej konfortnej zóny a pôjdem do neznámych vôd. Ani troška som si nebola istá či je to môj štýl a dosť som sa bála aj faktu, že je to životopis. Bála som sa aj toho, že to má šesť dielov. Nechápte ma zle, ale vo svojom voľnom čase mám tak málo času a tak veľa kníh, ktoré potrebujem čítať, preto si vždy naozaj premyslím do akej knihy sa pustím. Povedzme si však úprimne, že ja osobne skúšam nové veci rada. A ak mám byť k sebe samej úprimná, tak mi už bolo zrejme hneď od začiatku jasné, že to risknem. Tak aj bolo.

Pustila som sa do toho s naozaj malou dušičkou. Postupne však všetky obavy zo mňa začali opadávať a cítila som sa istejšie. Dokonca som zistila, že to ani troška nie je experiment, ale je to moja šálka kávy, čo ma potešilo :)! Jedno mi však bolo jasné. Na oddychové čítanie som mohla zabudnúť. Táto kniha ním nie je ani zďaleka. Nie je to ľahké čítanie, no to neznamená nič negatívne aby bolo jasno.  Moje dojmy boli zo začiatku trošička rozpoltené. Ako prvé som bola nadšená. Nadšenie vystriedala akási zvláštna monotónnosť, no začalo sa to opäť zlepšovať, až to nadobudla prvotné nadšenie. A takto to išlo párkrát dookola. Teraz už viem, že som na tento svojský štýl nebola zvyknutá, ale nič to... zvykla som si veľmi rýchlo.

Ako som už hovorila. Všetky negatívne dojmy boli mnou. Čoskoro som zistila, že kniha si drží genialitu po celý čas. Autor má komplikovaný štýl písania. Keď chce povedať nejakú myšlienku, hovorí okolo nej veľa omáčiek a hovorí to nuž... komplikovane. Avšak(!) veci, ktoré hovorí dávajú až neskutočne veľký zmysel. Niektoré jeho myšlienky a postrehy ma doslova uchvátili. Paralyzovali. Obrali o slová. Nad mnohými som sa musela zamyslieť a "vstrebať ich". Prípadne som zopár poslala priateľom, nedokázala som tomu odolať. Všetci sme sa zhodli, že sú absolútne fantastícké a predovšetkým hlboké.

Štýl, ktorý mi spočiatku prišiel monotónny, u mňa veľmi rýchlo nabral hĺbku a môžem povedať, že som si ho priam užívala. Nie je to dej pri ktorom môžete čakať neustále zvraty v deji, akciu a skrátka dianie vecí. Veľkú časť tvoria už spomínané myšlienky/postrehy/úvahy a spomienky. A inak sa autor venuje úplne bežným veciam, drobným útržkom. Daným spomienkam sa venuje veľmi do hĺbky a opisuje ich nadlho, no stojí to za to. Viem, že v tejto recenzii veľmi, ba až príliš často používam slovo "hlboký", no neviem si pomôcť. Totižto aj postavy v knihe mali neskutočnú hĺbku, autentickosť. V podstate to je celkom prirodzené vzhľadom k tomu, že pre autora sú všetky spomínané postavy blízky priatelia a rodina, no v knihách to nie je až také zvyčajné. Postavy, ktoré sa vám konečne iba nezdajú byť živými, ale naozaj nimi sú. Skvelá výhoda pri čítaní životopisu.

Bolo pár chvíľ kedy som nad niektorými autorovými názormi krútila hlavou, no potom to zo mňa opadlo. Karl Ove totižto nie je jednoduchá osobnosť. Práve naopak. Nemusíte s ním vždy súhlasiť a vždy ho chápať, no aj tak vás uchváti, respektívne fascinuje. Je to neobyčajný človek pri ktorom budete mať pocit, že do niektorých vecí svojim chladným postojom vidí lepšie ako iní ľudia. Som veľmi rada, že som sa do tejto knižky pustila. Boli chvíle kedy som si nebola taká istá tým, že sa pustím aj do ďalších dielov, no teraz už viem, že áno. Rozhodne. Knihu určite odporúčam, no radím premyslieť si či je to správna voľba. U mňa bola :).

Moje hodnotenie:

Je YA literatúra naozaj vhodná pre tínedžerov, a predovšetkým je dôležitá? | Milión dôvodov prečo áno

Nedávno ma zaskočil pomerne netradičný e-mail po ktorom som ostala zamyslená ešte veľmi dlhú dobu. Jednalo sa o menší/väčší dotaz od vydavateľstva Ikar v ktorom chceli vedieť aký mám názor na YA literatúru. Presnejšie, či si myslím, že má svoje miesto vo svete tínedžerov, keď sa tam riešia veci od homosexuality, až po drogy, depresie a mnohé ďalšie. A ako vnímam vývoj tohoto literárneho žánru. Na pohľad je to veľmi jednoduchá otázka s jasnou odpoveďou, no keď som sa zamyslela prišlo mi na um veľmi veľa faktorov.
Aby som vás nenaťahovala... Som za to, že je YA literatúra pre tínedžerov? Jednoznačne áno.
Chcela by som však poukázať na dôvody prečo je podľa mňa dokonca dôležitá.

YA literatúru čítam rada a tak ju vyhľadávam veľmi často. Nie pri každom titule sa zamýšľam nad nejakou hlbšou pointou, či zmyslom. Existujú však autori, ktorí sú natoľko talentovaní, že ma ich diela doslova pohltia a zamýšľam sa pomaly nad každým slovíčkom. Niekto môže písať celú večnosť a čitateľa jednoducho neprinúti zamyslieť sa. Niekto môže napísať hoc aj poviedku a pre daného čitateľa to môže byť zážitkom na celý život. Písanie je dar. Často mávam problém preniesť svoje myšlienky na papier a v takýchto prípadoch na blog. V mysli ich vidím celkom jasne a keď ich chcem vyjadriť nedokážem ich sformulovať aby dávali zmysel. Tento článok však považujem za dôležitý a tak sa budem snažiť postupovať krôčik po krôčiku.

Doba sa mení nie vždy k lepšiemu a literatúra sa prirodzene mení spolu s ňou. Keď sa mení doba, mení sa aj zmýšľanie ľudí a tým sa mení celkový prejav. Literatúra, ktorá je určená mladým ľuďom je často plná násilia, smútku, rodinných problémov avšak vždy poskytuje aj akési riešenie. Zmierenie. Vyrovnanie. Som si istá, že mnohí ľudia sa pozastavia nad tým, či je toto naozaj to pravé čítanie pre mladých. Neodsudzujem to. Je pochopiteľné, že niektorým (napríklad) rodičom sa nemusí páčiť takýto žáner a nepokladajú ho za vhodný. Ale podľa mňa sa na to treba pozrieť aj z iného uhlu pohľadu.

YA - homosexualita

Vopred by som chcela poprosiť o pochopenie. Možno každý nezdieľa názor ako ja, ale naozaj tu nechcem vidieť nenávistné komentáre. Budem neskutočne šťastná, keď si spolu na túto tému spoločne podiskutujeme, no slušne.

Čoraz viac sa stretávam s knihami, ktoré sú venované práve tejto problematike. Kedysi by bola možno táto tema tabu, no v dnešnej dobe sa rieši veľmi často. Prečo? Veľa vecí nám uteká pomedzi prsty, no sú tu aj nejaké výhody. Máme viacej slobody a nakoľko ju využijeme je len na nás. Zatiaľ čo by v takom stredoveku homosexuálov zrejme popravili, v dnešnej dobe sa môžu prejaviť a ukázať okoliu, že je to v poriadku. Lenže aj teraz sa nájdu ľudia, ktorí to úplne v poriadku nevidia. Stačí ísť na taký Facebook a nájdete tam celé more nenávistných komentárov z ktorých mi býva úprimne až zle. Je smutné ako si dokážu ľudia ubližovať navzájom a aké veľmi nízke pochopenie majú voči svojmu okoliu. Aj preto sa teším desať násobne viac knihám kde sa táto téma nachádza a otvorene rieši. Mnohí z nás poznajú zo svojeho úzkeho okolia človeka, ktorý ide takouto odlišnou cestou. Často to bývajú naši blízky priatelia. S akými názormi sa však stretávate? Nie sú to vždy len priaznivé však že? Ľudia dokážu toho daného človeka odsúdiť skôr než ho vôbec spoznajú. Vnímajú ho akoby mal mor, pritom je to rovnaký človek z mäsa a kostí ako oni. V knihách tohoto druhu sa môžeme často stretnúť s tým, že hlavná postava o sebe zistí túto skutočnosť a nevie sa s tým zmieriť. Je to taký tipický príklad, ktorý sa skvele hodí aj do reálneho života. Postava sa začne cítiť previnilo, často k sebe cíti nenávisť a hnev. Postupom času však pochopí, že nemôže ísť sám proti sebe a zmieri sa s tým. Prestane hľadieť na to čo si myslia ostatní a je jednoducho šťastný. Pýtate sa prečo to má teda taký význam v realite? Pretože na svete je nekonečné množstvo chlapcov, či dievčat, ktoré to cítia rovnako a týrajú za to samých seba. Poznám prípady zo skutočného života kedy si dokonca ubližovali, aby sa potrestali za to, že sú iní. Už chápete čo sa snažím povedať? 

Táto literatúra môže pomôcť. S hlavným hrdinom sa môžu dokonale zžiť a postupne zistia, že na tom, že sú iní nie je nič zlé. Byť iným neznamená, byť zlým. Koniec koncov všetci sme len ľudia, tak kto nám dáva právo súdiť jeden druhého? Prečo by ľudia, ktorí za to čo cítia vlastne ani nemôžu mali trpieť a zapierať svoju osobnosť? Svoju podstatu? A to všetko len kvôli tlaku spoločnosti. Cením si všetkých autorov, ktorí sa neboja a hovoria čo si myslia. Či si to uvedomujú, či nie pomáhajú tým viac ako si dokážu predstaviť. Verím, že aj vďaka nim sa časom dokážu potlačiť mnohé predsudky a že si ľudia uvedomia, že kvôli odlišnosti nie sú menejcenní.

Odporúčaná literatúra: Aristoteles a Dante spoznávajú svet a tajomstvá vesmíru, Dám ti aj slnko, Charlieho malé tajomstvá

YA - zneužívanie

Je to hrozné, ale aj takéto veci sa žiaľ ešte vždy dejú. Túto tému som sa rozhodla riešiť podľa knižky Hovor!, ktorú chcem uviesť ako príklad.

V tejto knihe sa nachádza hlavná hrdinka, ktorá bola zneužitá a ktorá sa s tým snaží zmieriť. Hroznú skutočnosť si nechala pre seba a uzavrela sa pred svojim okolím. Zo šťastného, beztarostného dievčaťa sa stala osoba, ktorá sa uzavrela aj pred svojimi najbližšími a ktorá svoje pocity dáva von len cez svoje maľby. Téma tu sedí, ale prečo zrovna táto kniha? Pretože sa tu dokonale potvrdzuje aké je to dôležité. Hneď na začiatku nájdete krátke úryvky z e-mailov, ktoré dostala autorka po vydaní jej knihy. Písali jej dievčatá z celého sveta, ktorým sa stalo to isté čo hlavnej hrdinke a ktoré jej ďakovali, pretože mnohým to pomohlo a mnohé sa v tom našli. V tejto knihe sa nachádza veľa bolesti a smútku, no napokon sa aj Melinda (hlavná hrdinka) dokáže od toho všetkého oslobodiť. Ukazuje sa tu aké je nesmierne ťažké, no aj cez to dôležité hovoriť. Povedať to. Neuzavrieť sa. A tak, pokiaľ sa takáto knižka dostane do rúk dievčaťu, ktorému sa také niečo stalo verím, že to musí byť veľmi bolestivé, no napokon sa to stane balzamom na dušu. Netvrdím, že to pomôže všetkým obetiam. Všetci prežívame všetko svojim spôsobom. No mnohým prípadom to pomôže, v to pevne verím. Takže túto problematiku považujem v literatúre za taktiež veľmi dôležitú. 

Odporúčaná literatúra: Hovor!

YA - šikana

Toto býva veľmi častým problémom v ľudskej spoločnosti a stretla sa s tým asi väčšina z nás. Šikana býva rôznorodá, tak ako aj jej dôvody. Často práve tí čo šikanujú boli samy šikanovaní a svoj hnev si ventilujú na svojich obetiach. Prípadne sa šikanuje aj kvôli maličkostiam a hlúpostiam. Nie vždy to ostáva "iba" pri slovných urážkach, ale môže to prerásť aj do niečoho oveľa horšieho. S týmto problémom sa v bežnom živote môžeme stretnúť neskutočne často, čo si všimli aj autori a danej témy sa chytili. Ako prvá mi napadla knižka od našej slovenskej autorky Mirky Varáčkovej, ktorá vydala svoj román - Len to nikomu nepovedz. Takéto vážne témy vo svojích knižkach rieši často, no ja som od nej žiaľ nečítala všetky, tak to neviem dobre posúdiť. Túto som však čítala...

Hlavná hrdinka Eva je pravidelne šikanovaná od svojich spolužiakov, ktorí jej strpčujú život ako sa len dá. Eva to berie ťažko, ale zároveň si na to svojim spôsobom zvykla. Brat jej nie je veľmi nápomocný a tak to nemá ako vyriešiť. Aj v jej prípade sa šikana stupňuje a ako to už býva, nerieši sa to až kým sa niečo nestane.

Aj v tomto prípade to vidím tak, že deti, ktoré trpia takýmto problémom sa môžu v príbehu nájsť a naučiť sa ako to správne riešiť. Dodá im to silu, nádej a istý spôsob vyrovnanosti. Šikane sa obeť nesmie poddať, pretože presne o to ide ľuďom, ktorí to celé spôsobujú. No to nie je také jednoduché, pretože čím dlhšie to trvá, tým viac to bolí. No všetko má svoje riešenie. Niekedy je to prestup na inú školu, niekedy je to naozaj iba maličkosť, ktorá dá všetko do poriadku. Všetko je však samozrejme ako inak individuálne. No netreba sa vzdávať. Najhoršie je, že v ľuďoch, ktorí zažili šikanu to jednoducho ostane. Vždy v nich bude drobná črepinka, ktorá im vždy zatne do živého. Vďaka nej o sebe budú pochybovať, nebudú so sebou spokojní a poniektorí dokonca ponižujú samých seba, v horšom prípade cítia k sebe nenávisť. Šikana je problém, ktorý treba riešiť čo najskôr, pretože aj s nevinnej "hry" môže byť časom veľký problém. Deti sa niekedy o tom, že sa im niekto posmieva boja povedať. Myslím, že knihy im v tomto smere pomôžu, pretože uvidia, že presne to je dôležité. Hovoriť... Opäť.

Odporúčaná literatúra: Len to nikomu nepovedz

YA - rodinné problémy

V niektorých prípadoch trpia hádkami dospelých oveľa viac práve deti. Deti majú často tendenciu obviňovať sa. Nadobudnú pocit, že všetko zlé čo sa deje je ich vina, čo je samozrejme hlúposť. Obviňovať sa dokážu aj tínedžeri. Často sa my tínedžeri snažíme tváriť dospelejšími než v skutočnosti sme a snažíme sa byť pri niektorých veciach nad vecou. Mnoho tínedžerov je nútených dospieť skôr. Prinútia ich k tomu okolnosti s ktorými jednoducho nemôžu pohnúť. Starší súrodenci sa musia zrazu postarať o mladších súrodencov, prípadne musia začať pracovať... Prípadov je veľa. V tomto komplikovanom veku máme problém s vyjadrovaním svojim pocitov, preto často dávame von viac hnevu akoby sme si priali. Neskôr nás to mrzí, no nedokážeme povedať "prepáč". Veľmi ťažko znášame aj pocity smútku. Mnohí ho dajú plne najavo, lenže existuje komplikovanejšia skupina, ktorá si to nechá pre seba a dúsi to v sebe. V dnešnej dobe sa rozvádza neuveriteľné množstvo párov. Prečo to spomínam? Opäť ide o deti a o to ako to vnímajú. Pre tínedžerov sú rodičia v niektorých momentoch otravní, no keď sa im odrazu rozpadne zázemie, ktoré mali pohne to s nimi. A tu môže nastať v niektoých prípadoch obrovský problém. Ako som už spomínala, každí z nás vníma problémy inak a inak ich znáša. Mladí ľudia, ktorí sa niekedy jednoducho nevedia zmieriť s problémom, ktorému majú čeliť sa stanú sami problémom. Začnú cítiť hnev, ktorý neovládnu. Utiahnu sa k alkoholu a bohužiaľ v niektorých prípadoch k oveľa horším veciam. Ide to s nimi dolu vodou... Rodičia zúfajú. Pre tínedžera takýto obrat v podstate nemá absolútne žiadny význam, no silou mocou sa v tom snaží nájsť útechu.

V YA knihách sa rodinné problémy nachádzajú asi najviac. Nájdete to v podstate v každej druhej knihe. Niekomu umrie blízky, inde sa zas rozídu rodičia, otec podvedie mamu, mama otca, rodič opustí rodinu... Dôvody sú rozmanité, no problém je ten istý. Ako sa s tým vyrovnať? Deti sa cítia osamelé, nešťastné. Robenie problémov je "hra" kedy sa cítia byť silnejšími a aspoň navonok šťastnejšími. No v knihách sa ukazuje, že sa tomuto dá predísť. Že nikdy nikto nie je na nič sám. Nesmieme sa obviňovať z vecí za ktoré nemôžeme.

Odporúčaná literatúra: Šťastná sedmička, Eleanor & Park, Život jedna báseň, Sedem minút po polnoci...

YA - Hľadanie samého seba

Hľadanie samého seba. Vec, ktorá neminie žiadneho tínedžera. Niektorí to berú ľahšie a objavujú sa skôr po psychickej stránke, no niektorí toho naozaj veľa navyvádzajú. Tínedžerstvo je ťažké obdobie, no aj cez to všetko jedno z najkrajších. Smiech, bláznovstvá, zažívanie samých nových vecí, sloboda, nekonečno... Všetci máme svoje nekonečné chvíle, ktoré nám nikto nevezme a ktoré sú natoľko intenzívne až je nemožné ich popísať.
Ktorú knihu chcem uviesť ako príklad? Možno ma niektorí odhalili a možno aj nie... Charlieho malé tajomstvá!

Táto kniha je doslova a do písmena biblia pre mladých, zmätených, iných, koniec koncov akýchkoľvek ľudí. Platí to tak aj u mňa. Je to príbeh, ktorý vo vás ostane a bude vás sprevádzať každou chvíľou vášho života. Aj tu sa ukazujú problémy, ktoré poznačili Charlieho, avšak ukazuje sa tu aj sila priateľstva, učenia sa na vlastných chybách... Klamala by som, keby som povedala, že sa tu neobjavujú veci ako je sex, drogy a alkohol. Háčik je však v tom, že to autor používa síce ako samozrejmý prvok, ktorý ako ukázal, patrí k životu mladých ľudí, no nesnaží sa povedať "Choďte a robte zlé veci. Je to v poriadku." Ukazuje zlé veci, ktoré sa môžu stať dobrými. Ukazuje, že aj cez všetky chyby, ktoré urobíme môžeme dostať ďalšie šance a že nás všetko zlé posunie vpred. Stephen Chbosky nás naučil byť nekonečnými. Aj Charlie bol zmätený. Nemal priateľov. Zažil toho mnoho. No priateľov získal tým, že bol sám sebou. Navzájom sa podporovali a učili žiť jeden druhého. Urobili kopec hlúpostí a chýb, ale aj o tom je život a mladosť. Znie to ako klišé, no všetko zlé je na niečo dobré. Milujem Charlieho jedinečný pohľad na svet. Som veľmi rada, že takáto kniha existuje. Verím, že podporila nejedného človeka.

Odporúčaná literatúra: Charlieho malé tajomstvá (must read!), Kam zmizla Aljaška, Papierové mestá a mnoho ďalších :)!

Tak čo priatelia... Zdieľame na vec spoločný názor, alebo cítite opak? Budem veľmi rada, keď mi zanecháte komentár. Zaujíma ma ako to vidíte vy. Každý autor, bloger, ktokoľvek potrebuje ohlas, či už negatívny, alebo pozitívny. Teším sa na vaše odpovede a ďakujem za pozornosť :)!

Smrť a iné okamihy môjho života / Sebastian Niedlich

Smrť a iné okamihy môjho života

Originálny názov:  Der Tod und andere Höhepunkte meines Lebens

Autor: Sebastian Niedlich

Vydavateľstvo: Ikar

Rok vydania: 2016

Počet strán: 296

Mať priateľov, to je pekná vec. A človek na nich niekedy natrafí naozaj na veľmi nezvyčajných miestach. Martin však nie je práve nadšený, keď sa pri posteli svojej umierajúcej babičky zoznámi so stelesnenou Smrťou, ktorá má podobu mladého muža vyzbrojeného sieťkou na motýle, do ktorej chytá duše umierajúcich. Pôvodne si prišiel po dušu starej dámy, ale je nesmierne šťastný, že ho konečne niekto vidí a počuje. Spriatelia sa a zrazu sa Martinovi začne zjavovať kedykoľvek a kdekoľvek, aj v tej najnevhodnejšej chvíli... Vraj on je ten pravý, on je predurčený na to, aby prevzal jeho úrad. A Martin naozaj začne mať nadprirodzené schopnosti. Keď však spozná ženu, o ktorej tuší, že je tá pravá, musí si položiť závažnú otázku: Má vôbec zmysel žiť, milovať a túžiť po šťastí, keď sa raz všetko aj tak skončí smrťou? Nuž, ale aj nad vážnymi vecami sa treba vedieť občas zasmiať, nemyslíte?

Pri tejto knihe ma ako prvé nezaujala iba veľmi vydarená obálka, ale aj viac ako sľubná anotácia. Príbeh sľubuje niečo iné, originálne, neokukané. Bez väčšieho premýšľania som si knižku vybrala a s miernym napätím ju očakávala. Prečo to napätie? Pretože som absolútne nevedela čo od nej čakať. Nemala som žiadne očakávania a naozaj som netušila aké to bude. Avšak čierny humor o živote? Vtipy o vážnych veciach? Sem s tým! ...Bol to risk, no obrátilo sa to na zisk?

Na tejto knihe ma zaujalo hneď niekoľko vecí. Keby som ich mala všetky vymenovať, tak by sme tu zrejme boli do rána. Páčila sa mi obálka, anotácia, ale zaujala ma aj samotná ojedinelá predstava smrti. Smrť tu nie je vykreslená ako klasická zubatá. Má dlhý čierny plášť (čo už zrejme patrí k jej imidžu), no miesto kosáku má sieťku na motýle. Áno ďalšou vecou je, že motýle sú tu zobrazené ako ľudská duša. Keď človek umrie, vypustí motýľa a Smrť ho lapí. Smrť sa tu neprejavuje iba ako kamenná postava, ale ukazuje sa, že má aj svoje ľudské stránky. Napadlo vás niekedy, či aj Smrť bola niekedy človekom? Uvedomujem si, že v tomto prípade ide skôr iba o žart, no tak či tak mal autor zaujímavé úvahy nad ktorými som sa musela občas zamyslieť. Smrť vykonáva svoju prácu a my si automaticky myslíme, že ona vie kam ide ďalej "lapená" duša, no je to skutočne tak? Čo ak aj Smrť iba mechanicky vykonáva svoje poslanie bez toho aby vedela zvyšok detailov.

Príbeh je písaný z pohľadu Martina. Kniha sa začína od Martinovho detstva a ako dej napreduje, tak aj Martin dospieva. To znamená, že je tu veľmi rozsiahle časové pásmo vzhľadom k tomu, že máme možnosť vidieť dobrú polovicu života hlavného hrdinu. Aj napriek tomu dej nebol uponáhľaný, čo si veľmi cením. Autor sa s tým popasoval fantasticky! Nevzal to ako vážnu tému, ale písal odľahčene a nenáročne. Strašne dobre sa to čítalo a stránky sa doslova otáčali samé. Dej príjemne ubiehal, neťahal sa. Príbeh neupadol do nudnej monotónnosti.Vyskytuje sa tu mnoho myšlienok, úvah, skvelých vtipov a jedinečných situácií. Po celý čas nechýba humor, ktorý mi neraz vyčaril na tvári úsmev.

Martin bol skvelý hrdina. Možno sa nie vždy zachoval, tak akoby si čitateľ želal, no na nervy rozhodne neliezol. Všetky drobné chybičky sa mu dali veľmi ľahko odpustiť. Často sa ocitol v situácií, ktorá bola všetko len nie príjemná. Pri priatelení so Smrťou potreboval skutočne veľmi pevné nervy a veľa síl. Páčilo sa mi sledovať ako sa Martin vyvíjal. Pochopiteľne bolo jeho správanie v detstve podstatne odlišné ako v puberte, či v dospelosti a mňa osobne bavilo sledovať tieto rozdiely.

Z tejto knižky som ostala veľmi príjemne prekvapená. Určite ju odporúčam ďalej! Nečakala som, že to bude až také dobré... V podstate je to taká nenápadná kniha, ktorá ukrýva poklad. Smrť a iné okamihy môjho života je skvelou voľbou pre upršané dni, alebo skrátka lenivé chvíle s čajíkom v ruke. Je to jednoducho skvelá oddychovka, ktorá vám jemným, nenúteným spôsobom niečo dá. Ja som si čítanie maximálne užila :).

Moje hodnotenie: