streda 5. októbra 2016

Je YA literatúra naozaj vhodná pre tínedžerov, a predovšetkým je dôležitá? | Milión dôvodov prečo áno

Nedávno ma zaskočil pomerne netradičný e-mail po ktorom som ostala zamyslená ešte veľmi dlhú dobu. Jednalo sa o menší/väčší dotaz od vydavateľstva Ikar v ktorom chceli vedieť aký mám názor na YA literatúru. Presnejšie, či si myslím, že má svoje miesto vo svete tínedžerov, keď sa tam riešia veci od homosexuality, až po drogy, depresie a mnohé ďalšie. A ako vnímam vývoj tohoto literárneho žánru. Na pohľad je to veľmi jednoduchá otázka s jasnou odpoveďou, no keď som sa zamyslela prišlo mi na um veľmi veľa faktorov.
Aby som vás nenaťahovala... Som za to, že je YA literatúra pre tínedžerov? Jednoznačne áno.
Chcela by som však poukázať na dôvody prečo je podľa mňa dokonca dôležitá.


YA literatúru čítam rada a tak ju vyhľadávam veľmi často. Nie pri každom titule sa zamýšľam nad nejakou hlbšou pointou, či zmyslom. Existujú však autori, ktorí sú natoľko talentovaní, že ma ich diela doslova pohltia a zamýšľam sa pomaly nad každým slovíčkom. Niekto môže písať celú večnosť a čitateľa jednoducho neprinúti zamyslieť sa. Niekto môže napísať hoc aj poviedku a pre daného čitateľa to môže byť zážitkom na celý život. Písanie je dar. Často mávam problém preniesť svoje myšlienky na papier a v takýchto prípadoch na blog. V mysli ich vidím celkom jasne a keď ich chcem vyjadriť nedokážem ich sformulovať aby dávali zmysel. Tento článok však považujem za dôležitý a tak sa budem snažiť postupovať krôčik po krôčiku.

Doba sa mení nie vždy k lepšiemu a literatúra sa prirodzene mení spolu s ňou. Keď sa mení doba, mení sa aj zmýšľanie ľudí a tým sa mení celkový prejav. Literatúra, ktorá je určená mladým ľuďom je často plná násilia, smútku, rodinných problémov avšak vždy poskytuje aj akési riešenie. Zmierenie. Vyrovnanie. Som si istá, že mnohí ľudia sa pozastavia nad tým, či je toto naozaj to pravé čítanie pre mladých. Neodsudzujem to. Je pochopiteľné, že niektorým (napríklad) rodičom sa nemusí páčiť takýto žáner a nepokladajú ho za vhodný. Ale podľa mňa sa na to treba pozrieť aj z iného uhlu pohľadu.

YA - homosexualita
Vopred by som chcela poprosiť o pochopenie. Možno každý nezdieľa názor ako ja, ale naozaj tu nechcem vidieť nenávistné komentáre. Budem neskutočne šťastná, keď si spolu na túto tému spoločne podiskutujeme, no slušne.
Čoraz viac sa stretávam s knihami, ktoré sú venované práve tejto problematike. Kedysi by bola možno táto tema tabu, no v dnešnej dobe sa rieši veľmi často. Prečo? Veľa vecí nám uteká pomedzi prsty, no sú tu aj nejaké výhody. Máme viacej slobody a nakoľko ju využijeme je len na nás. Zatiaľ čo by v takom stredoveku homosexuálov zrejme popravili, v dnešnej dobe sa môžu prejaviť a ukázať okoliu, že je to v poriadku. Lenže aj teraz sa nájdu ľudia, ktorí to úplne v poriadku nevidia. Stačí ísť na taký Facebook a nájdete tam celé more nenávistných komentárov z ktorých mi býva úprimne až zle. Je smutné ako si dokážu ľudia ubližovať navzájom a aké veľmi nízke pochopenie majú voči svojmu okoliu. Aj preto sa teším desať násobne viac knihám kde sa táto téma nachádza a otvorene rieši. Mnohí z nás poznajú zo svojeho úzkeho okolia človeka, ktorý ide takouto odlišnou cestou. Často to bývajú naši blízky priatelia. S akými názormi sa však stretávate? Nie sú to vždy len priaznivé však že? Ľudia dokážu toho daného človeka odsúdiť skôr než ho vôbec spoznajú. Vnímajú ho akoby mal mor, pritom je to rovnaký človek z mäsa a kostí ako oni. V knihách tohoto druhu sa môžeme často stretnúť s tým, že hlavná postava o sebe zistí túto skutočnosť a nevie sa s tým zmieriť. Je to taký tipický príklad, ktorý sa skvele hodí aj do reálneho života. Postava sa začne cítiť previnilo, často k sebe cíti nenávisť a hnev. Postupom času však pochopí, že nemôže ísť sám proti sebe a zmieri sa s tým. Prestane hľadieť na to čo si myslia ostatní a je jednoducho šťastný. Pýtate sa prečo to má teda taký význam v realite? Pretože na svete je nekonečné množstvo chlapcov, či dievčat, ktoré to cítia rovnako a týrajú za to samých seba. Poznám prípady zo skutočného života kedy si dokonca ubližovali, aby sa potrestali za to, že sú iní. Už chápete čo sa snažím povedať? 
Táto literatúra môže pomôcť. S hlavným hrdinom sa môžu dokonale zžiť a postupne zistia, že na tom, že sú iní nie je nič zlé. Byť iným neznamená, byť zlým. Koniec koncov všetci sme len ľudia, tak kto nám dáva právo súdiť jeden druhého? Prečo by ľudia, ktorí za to čo cítia vlastne ani nemôžu mali trpieť a zapierať svoju osobnosť? Svoju podstatu? A to všetko len kvôli tlaku spoločnosti. Cením si všetkých autorov, ktorí sa neboja a hovoria čo si myslia. Či si to uvedomujú, či nie pomáhajú tým viac ako si dokážu predstaviť. Verím, že aj vďaka nim sa časom dokážu potlačiť mnohé predsudky a že si ľudia uvedomia, že kvôli odlišnosti nie sú menejcenní.
Odporúčaná literatúra: Aristoteles a Dante spoznávajú svet a tajomstvá vesmíru, Dám ti aj slnko, Charlieho malé tajomstvá

YA - zneužívanie
Je to hrozné, ale aj takéto veci sa žiaľ ešte vždy dejú. Túto tému som sa rozhodla riešiť podľa knižky Hovor!, ktorú chcem uviesť ako príklad.
V tejto knihe sa nachádza hlavná hrdinka, ktorá bola zneužitá a ktorá sa s tým snaží zmieriť. Hroznú skutočnosť si nechala pre seba a uzavrela sa pred svojim okolím. Zo šťastného, beztarostného dievčaťa sa stala osoba, ktorá sa uzavrela aj pred svojimi najbližšími a ktorá svoje pocity dáva von len cez svoje maľby. Téma tu sedí, ale prečo zrovna táto kniha? Pretože sa tu dokonale potvrdzuje aké je to dôležité. Hneď na začiatku nájdete krátke úryvky z e-mailov, ktoré dostala autorka po vydaní jej knihy. Písali jej dievčatá z celého sveta, ktorým sa stalo to isté čo hlavnej hrdinke a ktoré jej ďakovali, pretože mnohým to pomohlo a mnohé sa v tom našli. V tejto knihe sa nachádza veľa bolesti a smútku, no napokon sa aj Melinda (hlavná hrdinka) dokáže od toho všetkého oslobodiť. Ukazuje sa tu aké je nesmierne ťažké, no aj cez to dôležité hovoriť. Povedať to. Neuzavrieť sa. A tak, pokiaľ sa takáto knižka dostane do rúk dievčaťu, ktorému sa také niečo stalo verím, že to musí byť veľmi bolestivé, no napokon sa to stane balzamom na dušu. Netvrdím, že to pomôže všetkým obetiam. Všetci prežívame všetko svojim spôsobom. No mnohým prípadom to pomôže, v to pevne verím. Takže túto problematiku považujem v literatúre za taktiež veľmi dôležitú. 
Odporúčaná literatúra: Hovor!

YA - šikana
Toto býva veľmi častým problémom v ľudskej spoločnosti a stretla sa s tým asi väčšina z nás. Šikana býva rôznorodá, tak ako aj jej dôvody. Často práve tí čo šikanujú boli samy šikanovaní a svoj hnev si ventilujú na svojich obetiach. Prípadne sa šikanuje aj kvôli maličkostiam a hlúpostiam. Nie vždy to ostáva "iba" pri slovných urážkach, ale môže to prerásť aj do niečoho oveľa horšieho. S týmto problémom sa v bežnom živote môžeme stretnúť neskutočne často, čo si všimli aj autori a danej témy sa chytili. Ako prvá mi napadla knižka od našej slovenskej autorky Mirky Varáčkovej, ktorá vydala svoj román - Len to nikomu nepovedz. Takéto vážne témy vo svojích knižkach rieši často, no ja som od nej žiaľ nečítala všetky, tak to neviem dobre posúdiť. Túto som však čítala...
Hlavná hrdinka Eva je pravidelne šikanovaná od svojich spolužiakov, ktorí jej strpčujú život ako sa len dá. Eva to berie ťažko, ale zároveň si na to svojim spôsobom zvykla. Brat jej nie je veľmi nápomocný a tak to nemá ako vyriešiť. Aj v jej prípade sa šikana stupňuje a ako to už býva, nerieši sa to až kým sa niečo nestane.
Aj v tomto prípade to vidím tak, že deti, ktoré trpia takýmto problémom sa môžu v príbehu nájsť a naučiť sa ako to správne riešiť. Dodá im to silu, nádej a istý spôsob vyrovnanosti. Šikane sa obeť nesmie poddať, pretože presne o to ide ľuďom, ktorí to celé spôsobujú. No to nie je také jednoduché, pretože čím dlhšie to trvá, tým viac to bolí. No všetko má svoje riešenie. Niekedy je to prestup na inú školu, niekedy je to naozaj iba maličkosť, ktorá dá všetko do poriadku. Všetko je však samozrejme ako inak individuálne. No netreba sa vzdávať. Najhoršie je, že v ľuďoch, ktorí zažili šikanu to jednoducho ostane. Vždy v nich bude drobná črepinka, ktorá im vždy zatne do živého. Vďaka nej o sebe budú pochybovať, nebudú so sebou spokojní a poniektorí dokonca ponižujú samých seba, v horšom prípade cítia k sebe nenávisť. Šikana je problém, ktorý treba riešiť čo najskôr, pretože aj s nevinnej "hry" môže byť časom veľký problém. Deti sa niekedy o tom, že sa im niekto posmieva boja povedať. Myslím, že knihy im v tomto smere pomôžu, pretože uvidia, že presne to je dôležité. Hovoriť... Opäť.
Odporúčaná literatúra: Len to nikomu nepovedz

YA - rodinné problémy
V niektorých prípadoch trpia hádkami dospelých oveľa viac práve deti. Deti majú často tendenciu obviňovať sa. Nadobudnú pocit, že všetko zlé čo sa deje je ich vina, čo je samozrejme hlúposť. Obviňovať sa dokážu aj tínedžeri. Často sa my tínedžeri snažíme tváriť dospelejšími než v skutočnosti sme a snažíme sa byť pri niektorých veciach nad vecou. Mnoho tínedžerov je nútených dospieť skôr. Prinútia ich k tomu okolnosti s ktorými jednoducho nemôžu pohnúť. Starší súrodenci sa musia zrazu postarať o mladších súrodencov, prípadne musia začať pracovať... Prípadov je veľa. V tomto komplikovanom veku máme problém s vyjadrovaním svojim pocitov, preto často dávame von viac hnevu akoby sme si priali. Neskôr nás to mrzí, no nedokážeme povedať "prepáč". Veľmi ťažko znášame aj pocity smútku. Mnohí ho dajú plne najavo, lenže existuje komplikovanejšia skupina, ktorá si to nechá pre seba a dúsi to v sebe. V dnešnej dobe sa rozvádza neuveriteľné množstvo párov. Prečo to spomínam? Opäť ide o deti a o to ako to vnímajú. Pre tínedžerov sú rodičia v niektorých momentoch otravní, no keď sa im odrazu rozpadne zázemie, ktoré mali pohne to s nimi. A tu môže nastať v niektoých prípadoch obrovský problém. Ako som už spomínala, každí z nás vníma problémy inak a inak ich znáša. Mladí ľudia, ktorí sa niekedy jednoducho nevedia zmieriť s problémom, ktorému majú čeliť sa stanú sami problémom. Začnú cítiť hnev, ktorý neovládnu. Utiahnu sa k alkoholu a bohužiaľ v niektorých prípadoch k oveľa horším veciam. Ide to s nimi dolu vodou... Rodičia zúfajú. Pre tínedžera takýto obrat v podstate nemá absolútne žiadny význam, no silou mocou sa v tom snaží nájsť útechu.
V YA knihách sa rodinné problémy nachádzajú asi najviac. Nájdete to v podstate v každej druhej knihe. Niekomu umrie blízky, inde sa zas rozídu rodičia, otec podvedie mamu, mama otca, rodič opustí rodinu... Dôvody sú rozmanité, no problém je ten istý. Ako sa s tým vyrovnať? Deti sa cítia osamelé, nešťastné. Robenie problémov je "hra" kedy sa cítia byť silnejšími a aspoň navonok šťastnejšími. No v knihách sa ukazuje, že sa tomuto dá predísť. Že nikdy nikto nie je na nič sám. Nesmieme sa obviňovať z vecí za ktoré nemôžeme.
Odporúčaná literatúra: Šťastná sedmička, Eleanor & Park, Život jedna báseň, Sedem minút po polnoci...


YA - Hľadanie samého seba
Hľadanie samého seba. Vec, ktorá neminie žiadneho tínedžera. Niektorí to berú ľahšie a objavujú sa skôr po psychickej stránke, no niektorí toho naozaj veľa navyvádzajú. Tínedžerstvo je ťažké obdobie, no aj cez to všetko jedno z najkrajších. Smiech, bláznovstvá, zažívanie samých nových vecí, sloboda, nekonečno... Všetci máme svoje nekonečné chvíle, ktoré nám nikto nevezme a ktoré sú natoľko intenzívne až je nemožné ich popísať.
Ktorú knihu chcem uviesť ako príklad? Možno ma niektorí odhalili a možno aj nie... Charlieho malé tajomstvá!
Táto kniha je doslova a do písmena biblia pre mladých, zmätených, iných, koniec koncov akýchkoľvek ľudí. Platí to tak aj u mňa. Je to príbeh, ktorý vo vás ostane a bude vás sprevádzať každou chvíľou vášho života. Aj tu sa ukazujú problémy, ktoré poznačili Charlieho, avšak ukazuje sa tu aj sila priateľstva, učenia sa na vlastných chybách... Klamala by som, keby som povedala, že sa tu neobjavujú veci ako je sex, drogy a alkohol. Háčik je však v tom, že to autor používa síce ako samozrejmý prvok, ktorý ako ukázal, patrí k životu mladých ľudí, no nesnaží sa povedať "Choďte a robte zlé veci. Je to v poriadku." Ukazuje zlé veci, ktoré sa môžu stať dobrými. Ukazuje, že aj cez všetky chyby, ktoré urobíme môžeme dostať ďalšie šance a že nás všetko zlé posunie vpred. Stephen Chbosky nás naučil byť nekonečnými. Aj Charlie bol zmätený. Nemal priateľov. Zažil toho mnoho. No priateľov získal tým, že bol sám sebou. Navzájom sa podporovali a učili žiť jeden druhého. Urobili kopec hlúpostí a chýb, ale aj o tom je život a mladosť. Znie to ako klišé, no všetko zlé je na niečo dobré. Milujem Charlieho jedinečný pohľad na svet. Som veľmi rada, že takáto kniha existuje. Verím, že podporila nejedného človeka.
Odporúčaná literatúra: Charlieho malé tajomstvá (must read!), Kam zmizla Aljaška, Papierové mestá a mnoho ďalších :)!


Tak čo priatelia... Zdieľame na vec spoločný názor, alebo cítite opak? Budem veľmi rada, keď mi zanecháte komentár. Zaujíma ma ako to vidíte vy. Každý autor, bloger, ktokoľvek potrebuje ohlas, či už negatívny, alebo pozitívny. Teším sa na vaše odpovede a ďakujem za pozornosť :)!

6 komentárov:

  1. Miluji ya literaturu! Mí profesoři ji odsuzují, většina mých spolužáků jí nemůže přijít na jméno a sotva ji zmíním, mění téma. Já se stále ptám: proč? Pro mě znamená tak strašně moc. Je to podle mě jeden z hlavních žánrů literatury a jsem ráda, že se objevil na scéně. Spousta teen přemýšlí o sebevraždě, zajímají je (nás) drogy, temné stránky běžného života, přátelství, první lásky a taky se stále (někdy marně) snažíme najít sami sebe. Vždyť jsou to knihy o nás pro nás! Proč by měli být méně cenné nebo špatné? Vždyť mluví o tom, co je v životě běžné, co k němu v dnešní době neomylně patří! Skvělý článek musím říct, ztotožňuji se s tvými názory a nejspíš jej dám svým přátelům, kteří pro ya nemají sebemenší pochopení, přečíst.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nechápem postoj tvojho okolia k YA literatúre. To, že je určená tínedžerom neznamená, že je brak preboha... Úplne s tebou súhlasím. Nevidím dôvod prečo by ju mali odmietať. Koniec koncov ako si povedala, tak je napísaná o nás, pre nás.
      Ďakujem krásne. Som veľmi rada, že sme sa zhodli a snáď to presvedčí aj tvojich priateľov :). Na YA nie je predsa nič zlé. Čítam veľa žánrov... Od klasiky až k YA a nevidím tam žiadnu menejcennosť.

      Odstrániť
  2. Ja som tiež dostala podobný mail, ale článok som o tom nepísala, pretože vlastne ani neviem, čo by som tam napísala. Je pravda, že odsudzovať ľudí na základe toho, či sú homosexuáli, nie je správne, ale nepáči sa mi, ako ich teraz do kníh pchajú nasilu. Niekedy ako keby ani autori nechceli mať v knihe tieto veci, ale dajú ich tam len preto, lebo je to moderné. A práve to sa mi nepáči. Dnes je veľa ľudí takých, pre ktorých je homosexualita trendom, je to "in", získajú si veľa pozornosti a každý sa o nich zrazu zaujíma, ale nie je to naozaj to, kým v skutočnosti sú. Ide o klamstvo, len aby si získali publicitu.

    Tie ostatné témy sú tiež v knihách zaujímavé, ale ja osobne som nikdy podobnú literatúru nevyhľadávala. Nerada čítam príbehy, ktoré sa stali či pôsobia príliš reálne, alebo celkovo o chorobách a šikanovaní. Deje sa to všade v realite okolo nás, autori, akoby tým boli zrazu posadnutí, že len o tomto budú písať a nič iné v kníhkupectvách nenájdeme... neviem. Ja mám dosť utrpenia z vlastnej reality, no keby som o tom mala ešte aj čítať, asi sa odstrelím. Knihy ma bavia, rada by som s nimi pracovala, editovala ich, ale napriek tomu zostávajú pre mňa miestom, ku ktorému môžem pred hrôzami súčasnosti uniknúť. A vlastne aj preto mám dosť problém čítať knihy zo školy, ktoré sú skoro všetky na jedno kopyto o komunizme a o vojne. Ak sa nútim do čítania niečoho, o čom nechcem čítať, vysáva to zo mňa energiu a potom mám problém sústrediť sa na knihy, ktoré čítať chcem.
    Ale tak za to si vlastne môžem sama, nie? Ja som si tú školu vybrala dobrovoľne, nikto ma do toho netlačil. Preto sa snažím pri čítaní podobných kníh sústrediť iba na štylistiku a gramatiku, zážitok potláčam do úzadia. Lenže načo čítať knihu, ak nás nezaujíma, čo sa v nej deje?
    Niekedy je toho utrpenia fakt príliš a ak mi má kniha ešte pridať ďalšie bremeno navyše, však sa netrápime dosť v dnešnej dobe, tak nie vďaka.

    Ale chápem, prečo autori podobné príbehy píšu a prečo ich čitatelia vyhľadávajú. Pre ľudí je jednoduchšie čítať o tom, ako trpí niekto iný viac než oni, ale mne, bohužiaľ, nevyhovuje ani to. Možno preto mám taký blízky vzťah k fantastike, prežívam všetko s postavami, ale zároveň si uvedomujem, že to nie je skutočné.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Áno v tomto smere máš tiež pravdu. Poznám pár ľudí, ktorí sa inak orientujú, pretože je to "in", ale k tomu sa moc nevyjadrujem. Koniec koncov raz na to prídu... Avšak stále je viac ako dosť takých, ktorí to cítia úprimne. Tiež niekedy nemám rada, keď sa snažia autori riešiť vážnu tému, ale už vyslovene na silu. Preto vidím veľa práve v spracovaní. "...Nie pri každom titule sa zamýšľam nad nejakou hlbšou pointou, či zmyslom. Existujú však autori, ktorí sú natoľko talentovaní, že ma ich diela doslova pohltia a zamýšľam sa pomaly nad každým slovíčkom. Niekto môže písať celú večnosť a čitateľa jednoducho neprinúti zamyslieť sa. Niekto môže napísať hoc aj poviedku a pre daného čitateľa to môže byť zážitkom na celý život." Presne týmto som to chcela povedať v článku :).

      Tvoj postoj je v podstate celkom pochopiteľný. Knihy by aj mali byť únikom z reality, únikom pred problémami, a nie opakom... Ale je to vec názoru. Mne osobne neprekáža čítať depresívnejší dej, ale napríklad viem, že mojej mamine by som niečo také nemohla dať čítať. Z rovnakého dôvodou aký máš ty.

      Ja som našťastie v žánroch ako chameleón :D...
      Ďakujem Ti za komentár :)!

      Odstrániť
  3. Ja mám YA literatúru vo všeobecnosti rada, aj napriek tomu, že sa možno s niektorými hrdinami nedokážem stotožniť natoľko ako niekto iný, kto má podobný problém, no myslím, že sa vždy nájde niečo, čo má postava a čitateľ spoločné. Rada čítam o psychických poruchách, o chorobách a o homosexualite, pretože tak mám dojem, že si viem vytvoriť empatiu voči týmto ľuďom, snažím sa vcítiť do ich kože a predstaviť si, čo by som robila na ich mieste. Základom kníh je preniesť čitateľa do iného sveta a či to už je naozaj iný svet alebo reálny svet s inými problémami, to je v podstate jedno. Čo by som ale YA knihám vytkla je, že sú niekedy až príliš dramatizované. Vykresľujú hlavného hrdinu ako rebela voči prekážkam života, vkladajú mu do úst silné slová a filozofické frázy, ktoré by možno normálny tínedžer nepovedal. Ja osobne by som uvítala menej vyumelkovaných postáv, ktoré hrajú úlohu symbolu, a privítala by som viac reálnych postáv, ktorých najsilnejším rozhodnutím nie je povedať áno, ale práve nie. Chcela by som vidieť postavy, ktoré namiesto rebelovania voči svojim rodičom sa ich snažia počúvať, pretože vedia, že im nechcú zle. Aj napriek tomu ale YA mám rada, aj keď si myslím, že v niektorých prípadoch predkladajú mládeži nereálnu predstavu o riešení problémov. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Presne viem čo máš tým vyumelkovaným správaním na mysli. Tiež mi to v niektorých prípadoch prekáža, no snažím sa nedávať takéto prípady do jedného vreca s celkovou YA literatúrou. Ale áno býva to časté :D. Ale tiež je to o tom ako sa s tým autor poráta... aspoň ja si tak myslím. Pri niektorých by mi to absolútne neprekážalo a zase naopak. Ktovie, možno je takéto prehnané, priam v niektorých príbehoch hrdinské správanie práve kvôli tomu aby to poskytlo podporu, pomoc čitateľom, ktorí sú na tom podobne, ak nie rovnako. Je to prehnané, no ak sú vo veľmi zlej situácii, tak je možno práve to čo je pre nich to pravé. Ktovie... Ale máš pravdu. Tiež by som niekedy rada videla skôr normálneho hrdinu, ktorý koná správne. Pri troške šťastia sa však nájdu také knižky aj teraz :).
      Ďakujem za komentár :)!

      Odstrániť