Originálny názov: Imaginary Friend
Autor: Stephen Chbosky
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2020
Počet strán: 680
Slobodná matka Kate Reesová uteká z násilného vzťahu, aby si zachránila život. So synom Christopherom zakotvia v malom mestečku v Pensylvánii, ďaleko od všetkého. Spočiatku sa Mill Grove javí ako dokonalý úkryt. Jedného dňa však sedemročný Christopher zmizne. Šesť dní ho nik nevie nájsť. Napokon vyjde uprostred noci z lesa na okraji mesta bez viditeľných poranení. Tvrdí, že mu nik neublížil, no nie je schopný opísať, čo sa mu prihodilo. Spomenie len akéhosi dobrého pána, ktorý ho vyviedol na cestu a vzápätí utiekol. Christopher odvtedy počuje hlasy, trpí ukrutnými bolesťami hlavy a je posadnutý úlohou, akú môže splniť len on ? postaviť v lese do Vianoc domček na strome, inak jeho mama a všetci v meste už nikdy nebudú ako predtým.
...
Pre mnohých sa meno Stephen Chbosky spája s príbehom, na ktorý sa len tak ľahko nezabúda... Ani časom nie. Jeho Charlieho malé tajomstvá vytvorili priestor v ktorom si mnohí z nás našli svoje bezpečné miesto, priateľov v podobe postáv a najmä pochopenie, pretože autor ukázal, že vie čo skutočne znamená byť... či už mladý, stratený, šťastný, živý alebo hľadajúci sa. Jeho písaním akoby chápal veci, ktoré nám bežne unikajú alebo ktoré napak až príliš hlboko vnímame vo svojich bežných dňoch. Niečo na ňom bolo. A stále je, pretože čaro Charlie nestráca. Čím viac si ho prečítate, tým viac tam nájdete, nie menej... A preto zrejme nemusím hovoriť, že mňa osobne si veľmi získal.
Aj preto som sa priam až neskutočne tešila, že po rokoch sa dočkám(e) niečoho nového.
Veci sa však nevyvinuli ako mali.
Možno je to tým, že my ľudia si často vytvárame vopred kopu očakávaní a predstáv, nuž a keď sa odrazu stretneme s realitou, ktorá z našich predstáv vybočuje ostaneme zaskočení. Možno to je tým... Alebo len nie vždy máme správnu náladu v období v ktorom sa k nám dané veci dostanú.
Nech už je dôvod akýkoľvek a okolností sú spôsobené čímkoľvek... Imaginárny priateľ pre mňa nebol priateľom. Nesadli sme si. A nedokázala som zmeniť fakt, ktorý znamenal len jediné - môj milovaný Stephen ma tentoraz nepresvedčil.
Je prirodzené, že časom sa tvorba a štýl písania u autora mení. Rozhodne je normálne dospievať a vyvíjať sa aj vo vlastnej tvorbe.
Nemám pocit, že by som čakala niečo podobné Charliemu a naozaj som sa snažila vyhýbať porovnávaniu, keď reálne je príbeh o niečom úplne inom. Aj tak sa však nedokážem zbaviť pocitu, že jeho písanie mi v tomto prípade nesadlo. Tešila som sa na celkovú mysterióznosť, atmosféru, záhadu, zápletku... ale dostala som len chaos. Nie v dobrom slova zmysle. Písanie bolo mätúce, štýl bol chaotický, rozprávanie mi chvíľami nedávalo zmysel a taktiež niektoré momenty boli až priveľmi nezáživné. Mám pocit akoby autor dostal perfektný nápad, ale jeho spracovanie zlyhalo. Až tak veľmi sa snažil urobiť to zvláštnym, až mu to nevyšlo, pretože zvlášnte to bolo. A zvláštne mám rada. No toto nebol dobrý druh zvláštnosti... Chvíľami ani nedával zmysel. Neviem, či som sa doteraz vôbec stretla s niečím podobným.
Myslela som si, že to bude niečo ako Stranger Things. Párkrát som narazila na ohlasy, kde sa táto kniha prirovnávala k spomínanému príbehu, avšak nie. S tým to nemalo nič spoločné. Ani len atmosférou nie a tá by ma veľmi potešila. Na moje obrovské prekvapenie však nefungovala ani tá. Neviem si predstaviť čoho by som sa mala v príbehu báť, keďže väčšina tých prvkov pôsobila len rušivo a nereálne, nuž a vlastne viac než strach som sa len zamýšľala či naozaj čítam to čo čítam... Bolo to divné! Príliš.
Kniha mala svoje svetlé stránky. Boli tam momenty, ktoré ma bavili, no aj tak ich prevýšili tie kedy nie. Najhoršie je, že ma to mrzí. Mrzí ma, že som si k tomu nedokázala nájsť cestu alebo aspoň nájsť nejaké pozitívum, no vyslovene Imaginárny priateľ nie je príbeh pre mňa a nebolo to v mojich silách. Verím, že svojich čitateľov si nájde a ja sa z toho budem len tešiť - verte mi, že rada by som bola medzi nimi - ale nie som. Taká je pravda. Aj tak by som však chcela podotknúť, že sa jedná len a len o moje pocity, ktoré nemusia sedieť aj na vás. Ak sa mi najnovšie dielo Chboského k niečomu podobalo, tak to bolo k tvorbe Kinga a možno kúsok jeho It. Nie je to úplná podobnosť, ale niečo majú spoločné... A možno aj v tom je môj problém, pretože ani ku Kingovi som si zatiaľ svoju cestu nenašla a neviem nájsť. A vidíte, že mnohým sa páči. Takže žiadne strachy a určite dajte knižke šancu. O to viac budem rada, keď mi napíšete ako sa vám páčila a či sa na ňu tešíte aspoň tak veľmi, ako ja predtým :)!
Za knižku veľmi pekne ďakujem internetovému kníhkupectvu Bux.sk
Kúpiť si ju môžete, napr. na tejto adrese.
