Nezabíjajte vtáčika / Harper Lee

Nezabíjajte vtáčika

V tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia zasiahne Spojené štáty hospodárska kríza, hoci ospalého provinčného mestečka Maycomb v Alabame sa dotkne len okrajovo. V tom období je najväčšou starosťou dvoch súrodencov Scout a Jema a ich priateľa Dilla to, ako vylákať z domu miestneho čudáka a čím si skrátiť dlhé chvíle. Keď však obvinia mladého černocha zo znásilnenia bieleho dievčaťa, udalosti naberú rýchly spád. Obhajoby sa ujme Scoutin otec Attikus Finch. Ten považuje právnickú pomoc za svoju morálnu povinnosť. Čaká ho však márny boj s predsudkami, strachom a nevraživosťou. Od obyvateľov mestečka poznačeného rasovou nenávisťou dostáva hanlivú nálepku obhajca negrov, čo sa negatívne dotkne aj jeho detí.
Kultový román Nezabíjajte vtáčika nie je iba o rasizme a justičnej vražde, je to predovšetkým dojímavý príbeh o dospievaní, utváraní si vlastných názorov na svet, morálke, statočnosti a odvahe.

Kniha Nezabíjajte vtáčika je jednou z najznámejších klasík. Je to kniha, ktorú vám ani nemusím predstavovať, pretože aj ak ju človek nečítal, tak o nej určite aspoň počul. Túto knihu som si túžila prečítať odkedy sa pamätám. Bola som veľmi sklamaná, keď som zistila, že u nás na Slovensku táto kniha akosi chýba... totižto o starom vydaní som sa nejako nedozvedela, keďže bolo také staré, že väčšina ľudí ani nevie že existuje, alebo existovalo vrátane mňa. Veľmi, ale skutočne veľmi som sa potešila, keď sa ukázalo, že Ikar plánuje vydať nové vydanie tejto knižky a za to im nesmierne ďakujem. Bola to skvelá správa a pre mňa to bola veľmi očakávaná "novinka". Musím ešte predtým než sa pustím do hodnotenie poznamenať, že obálka knihy je vskutku podarená. Som rada, že ju nakoniec pozmenili, pretože to je zmena k lepšiemu. Páči sa mi oveľa viac ako tá čo mala byť pôvodne.

Ono keď sa na nejakú knihu veľmi tešíte, automaticky začnete mať príliš veľké očakávania a nakoniec ostanete sklamaní. Ja som mala naozaj nadmerné očakávania. No som rada, že po dočítaní som rozčarovaná určite neostala, pretože príbeh sa mi páčil a nesklamal. Aj keď na to, že je to taká uznávaná klasika som čakala, že to bude o niečo lepšie. Ťažko sa mi to vysvetľuje, pretože sama nerozumiem čo ma vlastne na tomto príbehu tak trocha sklamalo, no cítim, že niečo mi tam chýbalo. Akoby mi ušla nejaká veľká pointa a ja som to prečítala iba po povrchu. Neviem. Naozaj netuším čo mi tu chýba, no dúfam, že raz na to prídem. Avšak verím, že som mohla túto knihu čítať aj v zlom období. Plánujem sa k nej ešte niekedy vrátiť. Vlastne si ju neplánujem prečítať len raz, alebo dvakrát, ale určite si ju zaradím na čestné miesto knižnice a budem sa k nej pravidelne vracať. Možno časom objavím to čo som teraz prehliadla a budem sa tomu veľmi tešiť.

Teraz si však nemyslite, že sa mi kniha nepáčila a idem ju skritizovať. To ani nápad. Možno som prehliadla nejakú veľkú vec, no koniec koncov veľa vecí som tam rozhodne neprehliadla. Je až neskutočné akí ľudia boli v tej dobe pokrytci a ako veľmi prevládala v Amerike rasová neznášanlivosť. Napríklad taká situácia... Jedná dáma nadáva na to ako Hitler trýzni Židov, aká je to hlúposť a nezabudne poznamenať, že Židia sú slušní a dobrí ľudia a tak je to nespravodlivé, neospravedlniteľné a podobne. S čím samozrejme súhlasím, ale! Táto žena iba o pár dní dodá ako by sa mali s černochmi narobiť poriadky, atď... Vážne?! Tak veľmi tu smrdí pokrytectvo až to bolí! Nedokážem pochopiť čo mali vtedy ľudia za problém. A čo, že majú černosi tmavšiu pleť? Sú to predovšetkým ľudia, tak ako ostatní. Názory aké vtedy v Amerike prevládali boli absolútne nesprávne a ako som už vravela bolo to čisté pokrytectvo.

Treba však uznať, že Harper Lee má skvelý štýl písania. Je v ňom niečo veľmi osobité, čo mám rada. Milujem keď má autor svojský štýl a nikto iný by ho nedokázal napodobniť. Občas som mala problém, že som čítala, čítala a náhle som sa stratila v deji. Autorka iba zrazu spomenula meno nejakej postavy a ja som listovala dozadu, že kedy sa tam tá dotyčná postava objavila, pretože o nej nič neviem. Poniektoré postavy totižto predstavila až časom. Občas ma to miatlo, ale neprekážalo mi to.

"Majú, samozrejme právo si to myslieť a priam tak majú právo, aby ich mienku plne rešpektovali," povedal Atticus, "no ak ja chcem žiť s ostatnými ľuďmi, musím žiť najprv v súlade so svojím srdcom. Jediné, na čo sa nevzťahuje pravidlo väčšiny, je ľudské svedomie."

Akoby som sa mohla hnevať na chvíľku zmätenosti, keď autorka vymyslela tak úžasné postavy? A kniha Nezabíjajte vtáčika má naozaj jednú z najlepších postáv. Kto to je? Atticus! Priam som si užívala, keď Atticus učil deti a rozprával im svoje múdrosti. Atticus je krásny človek. Má dušu. Nedal sa opantať dobou a predsudkami, ale konal podľa vlastného svedomia. Bol neskutočne múdry, láskavý a dobrácky. Aj keď mnohí nesúhlasili s jeho výchovnými metódami, verím, že vychoval z Jema a Scout rovnako dobrých ľudí ako je on sám.

Knihu určite odporúčam. Je to jedna z kníh, ktoré si za svoj život skrátka musíte prečítať. Chápem, že mnohých ľudí sa veľmi dotkla a chápem, že je to tak uznávaná kniha. Svoje uznanie si zaslúži plným právom. No uvedomujem si, že Američanov táto knižka asi zasiahne viac, čo je prirodzené. Ako som už spomínala, tak ma mrzí, že som v tejto knihe nenašla také čaro ako mnoho iných ľudí, ktorý knihu milujú, no verím, že časom ho objavím a taktiež si knižku zamilujem. No páčiť sa mi páčila a tak som rada. Ono táto kniha má aj mierne dlhší rozbeh. Druhá polovica ma bavila viac ako prvá. Ale nič to. Odporúčam knihu všetkými desiatimi :).

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.

Knihu si môžete kúpiť, napr. TU.

Moje hodnotenie :