Kontrasty medzi obdobiami alebo čas na myšlienky

Ahojte kamoši!

Po dlhšej dobe sa k vám prihováram s novým článkom, ktorý popravde vzniká (opäť raz) veľmi spontánne a neplánovane. Vidím, že v poslednom čase sa k vám prihováram menej alebo skôr len nárazovo, keď mi niečo napadne, no asi je to v poriadku. Všetci občas myslíme viac sami pre seba, vnímame veci len vnútorne alebo len svoje okolie pozorujeme, či veci prežívame bez toho aby sme o nich viac hovorili. Som však šťastná, že ešte vždy sú tu momenty, kedy odrazu sedím vo svojej izbe a viem, že vám chcem niečo rozpovedať a najmä že sa v tom niekto taktiež nájde.

Vždy sa snažím veľa si všímať, aj keď povahou som poriadne roztržitá a na bežné veci nevšímavá. A teraz prichádza jeseň... Obdobie kedy sa cítim najviac v kontatke so životom aj sama so sebou. Vždy sa mi všetko krásne spája s týmito hmlistými ránami a dlhými večermi. Myslíte, že je možné, že mesiace v ktorých sme sa narodili, teda lepšie povedané obdobie - práve to máme potom aj najväčšmi radi? Pretože svoje narodeniny som len nedávno oslávila v septrembri, nuž a jeseň je pre mňa všetkým. Vždy si v duchu hovorím Anninu vetu, "I'm so glad I live in a world where there are Octobers." bez toho aby vôbec bol október, no na tom vôbec nezáleží. V týchto dňoch presne viem, čo tým myslela a prečo jej to od samého šťastia vykĺzlo z úst. Na striedaní období je vždy niečo čarovné. Povedala by som, že až bolestne krásne.

A všimli ste si niekedy ako aj naše telo reaguje na tieto zmeny? Leto skutočne milujem. Aj s ním sa mi vždy spája veľa spomienok, nezabudnuteľných zážitkov a veľmi veľa živých pocitov... S príchodom jesene si však akoby naša duša potrebuje oddýchnuť. Príroda vždy funguje podľa cyklov a zmien a prispôsobuje sa tomu, čo sa deje okolo nej. Stromy zo seba nechávajú opadávať svoje lístie, zvieratá sa pripravujú na zimný spánok, kvety odkvitajú, úroda sa zbiera a aj keď často nevedome, tak aj my ľudia fungujeme podľa týchto zákonov. 

Jeseň akoby vytvára priestor na trávenie času so svojím vlastným vnútrom a vnútorným svetom, ktorý si tvoríme. Je to čas na uvedomenie si svojho života a svojej osobnosti. Sú to príležitosti na zamýšľanie sa nad svojimi konaniami, spôsobom života a celkovo nad uvažovaním a pomalším bytím. Deň rýchlo prejde a večer už nastáva rýchlejšie. Zatiaľ, čo v lete je vždy vhodný čas na pobehovanie a smiechoty s priateľmi, jeseň prináša chvíle osamote, ktoré majú byť prežité v tichu. Možno len dostávame čas svoje letné zážitky stráviť alebo si uchovať svoje spomienky na šťastie, avšak odrazu smiech strieda - ticho, behanie strieda -  pokoj pri knihách alebo pri tvorení, či skrátka len seriáloch, lietanie po vonku s priateľmi sa mení na - stretávky pri káve a všetko sa premieňa na opaky a kontrasty toho, čo sme robili celé prázdniny.

A toto pomalšie bytie ma robí naozaj šťastnou. Úprimne sa z neho teším lebo je to ako opäť privítať samu seba a porozprávať sa so sebou o tom ako som sa celý ten čas mala. Zisťujem, že občas nie som sama sebou a nie všetko čo robím sa mi páči a napĺňa ma. Zisťujem, že niekedy sa strácam, ale vďaka tomu, že nad tým premýšľam viem, že sa vždy nájdem. Taktiež viem, že vo veľa veciach sa mením a rastiem, ale že na seba môžem byť hrdá, ruka v ruke s tým, že vždy sa môžem snažiť viac a vlastne aj viac urobiť. Najväčšmi však zisťujem, že tu chcem byť viac. Čo presne to znamená? 

Znamená to to, že nechcem žiť vo svojej ulite do ktorej sa môžem kedykoľvek uchýliť a vonkajšie okolie príjmať len keď to mne vyhovuje, ale že chcem byť súčasťou ostatných. Viac tu byť pre ľudí. Viac konať dobro. Viac vnímať. Viac neprehliadať. Viac počúvať a viac sa učiť.

Po prvýkrát v živote už nesedím v školskej lavici a nemám okolo seba učiteľov, ktorí mi každé ráno niečo určité kážu. O to viac mám však pocit, že sa musím učiť. Ako byť. Ako ľúbiť. Ako si vážiť samú seba, ostatných, život a všetko čo mám. S týmto blogom doslova dospievam a stále ma neprestáva prekvapovať moment, v ktorom si uvedomím, že od založenia tohto priestoru ubehlo už krásnych sedem rokov. Od trinástich až po dvadsiatku... Za ten čas sa udialo nemálo vecí. Nemálo som sa zmenila, ale to sa týka aj

vás... tých ktorí ma čítate.

Napĺňa ma šťastím, keď viem, že sa meníme spolu. Všetko tak nejak ovplyvňuje naše malé-veľké svety a ja sa mám stále čo učiť od vás. Teším sa, že možno sa aj niečo mále naučíte vy odomňa.

Vidíte? A o tomto je ten priestor a čas, ktorý nám dáva jeseň. Naše telo potrebuje oddych. Naša myseľ potrebuje priestor a čas. Potrebuje veľa dobrých kníh, horúcich šálok ranných káv, večerov pri čajoch a prechádzok po milovaným miestach... Je dôležité počúvať svoj hlas, ktorý nám tíško hovorí, čo nám treba. Často žijeme spôsobom, ktorý nám nedovoľuje načúvať naším potrebám, ale tak či tak vždy príde moment, kedy sa musíme zastaviť. Ja teraz na sebe až alarmujúco vnímam koľko spánku potrebujem  a koľko samoty sa mi pýta. Vždy keď mi príde svet až príliš hlasitý a všetko na mňa vplýva, viem že čas pre seba mi zaručene pomôže všetko okolo utíšiť. A tak sa teším z týchto kontrastov, pretože pred mesiacom by som o tomto čase vybehla von, ale zrazu len pijem čaj a píšem pre vás tieto riadky a konečne mám pocit, že písať chcem a aj budem. V možnosti tvoriť je krása a zároveň niečo veľmi priateľské a upokojujúce lebo vždy vás to uvíta rovnako vrúcne.

Leto mi bude chýbať. Veľa zmien prichádza práve preto, že je mu koniec. Priatelia s ktorými dospievam a ktorých ľúbím čoskoro odídu. Mňa čaká veľa práce. A svet sa vždy hýbe vpred, budúcnosť nikdy nie je presne určená a ja mám vždy na duší kúsoček strachu, či svoje sny dokážem naplniť tak ako túžim, ale treba sa tešiť. Zo všetkého aj z týchto zmien. Nikdy nevieme, čo nás čaká, nikdy nerozumieme plánu, ktorý život s nami má, no ešte nikdy sa mi nestalo to, že by som zaň napokon nebola vďačná. Každú jednu vec, ktorú stratíme, ktorá nám nevyjde a pri ktorej máme pocit, že máme pravo hnevať sa a trápiť - za každou nás čaká niečo vďaka čomu pochopíme prečo sa veci udiali tak ako sa udiali. A prečo je to pre nás lepšie.

Ja len dúfam, že ste rovnako šťastní alebo ešte lepšie pokojní. Že v týchto dňoch nachádzate krásu a že leto pre vás bolo rovnako nezabudnuteľné a nádherné. V týchto dňoch vždy cítim nostalgiu a vzduch vonia spomienkami, no dúfam, že spomienky ktoré vám mnohé vône prinesú budú radostné a zahrejú vás na duši. Želám vám nádhernú jeseň a želám vám ešte krajšie dni!

Budem sa tešiť, keď mi napíšete ako svoje životy prežívate vy a či rovnako cítite zmeny, ktoré prichádzajú so striedaním sa období 💛...!