Lišiak Pax | Príbeh nekonečného priateľstva, odhodlania a spoznávania ľudskosti

Originálny názov: PAX

Autorka: Sarah Pennypacker

Vydavateľstvo: Stonožka

Rok vydania: 2017

Počet strán: 248

Zvieratá. Tvory, ktoré majú v sebe často viac citu, ako my ľudia. Naši najlepší priatelia, naši spoločníci.
Lišiak Pax sa narodil, ako každá líška. Mal okolo seba kopec súrodencov a mamu, ktorá ich chránila. Všetko sa však rýchlo pokazilo a Pax sa čoskoro stal jediným živým členom rodiny. Objavil ho chlapec, ktorý takisto prišiel o niekoho koho ľúbil a ktorý potreboval dostávať lásku. Bol to Peter. Peter sa ujal Paxa a už od začiatku sa z nich stali nerozluční priatelia. Pax cítil, keď bol Peter smutný a bol mu vždy nablízku. Peter zas dokázal dať Paxovi pocit domova, bezpečia a naučil ho dôverovať ľuďom. A potom prišla vojna.

V ťažkých časoch by mali priatelia obzvlášť držať spolu, no lišiak a chlapec sa rozdelia. Peter vypustí Paxa do voľnej prírody, pretože mu to prikáže otec, no zároveň mu sľúbi, že Pax bude v bezpečí. Peter ide bývať k starému otcovi a Petrov otec? Ten si plní jeho povinnosť, ako to často nazýva. Ide do vojenskej služby.
Ako si Pax odrazu zvykne na život bez ľudí? Celý čas bol kŕmený, bol zvyknutý byť v teple a predovšetkým v spoločnosti Petra. Zrazu sa však nachádza v lese, Peter je v nedohľade a je úplne sám.

Lišiak Pax je knižka, ktorú som si jednoducho musela prečítať. Veľa ľudí sa ma pýtalo, či to nie je len tak náhodou rozprávka pre deti a podobne. Takto... Aj John Boyne predsa píše pre deti, pričom odkaz v nich nájde najmä dospelý, no nie? Vedela som, že s Paxom to bude rovnako. Veľmi som sa na to tešila, aj keď som vedela, že niečo z toho, čo mi naservíruje autorka mi celkom iste zlomí srdce. Je úplne jedno, že príbeh o lišiakovi je taký útly a prečítate ho na posedenie. Knihy nemusia mať stovky strán, aby odovzdali nejaké posolstvo. Tu sa to krásne ukazuje. A na základe tohto obdivujem  autorku. Krátkym príbehom dokázala v čitateľovi vyvolať každý druh emócie, dokázala tam vložiť mnohé príbehy, mnohé udalosti a i tak sa jej podarilo, že príbeh nepôsoboí uponáhlane.

Štýl Sarah Pennypacker mi výborne sadol. A za obrovskú prednosť knižky považujem aj prekrásne ilustrácie, ktorý vytvoril Jon Klassen. Určite si skúste na internete pozrieť jeho tvorbu. Jeho ilustrácie sú výnimočné. Dokážu vo vás vyvolať hrejivý pocit a nedokážete sa na ne vynadívať. Akoby hovorili svoj vlastný príbeh... V Paxovi taktiež navodzovali krásnu atmosféru a hovorili aj to nevypovedané. Jeho tvorba si doslova ukradla kúsok môjho srdca.

Pokiaľ ide o príbeh samotný, tak mu nemám čo vytknúť. Od začiatku som vedela, že sa mi to bude páčiť. Nebol to žiadny risk, skúšanie nového, skrátka som to cítila v kostiach. Milujem príbehy, ktoré sú písané pre deti, no ponúknu toho viac každej vekovej kategórii. Či už John Boyne, C.S.Lewis alebo Sarah P., všetkým trom sa vo mne podarilo vyvolať... niečo. Tým, ako je to detsky písané to na mňa pôsobí oveľa citlivejšie. Detskí hrdinovia neriešia milostné trojuholníky, či akčné boje. Často krát sa však zamýšľajú nad vecami podstatnými. Nad tými, ktoré "dospeláci" prehliadajú a nepozastavujú sa nad nimi, no často krát sú to tie najdôležitejšie prvky života. Nebojujú s monštrami, no bojujú s bežným životom. Stávajú sa hrdniami bežného života a práve tá krása v jednoduchosti má svoje obrovské čaro.

Príbeh o Paxovi sa veľmi rýchlo stal jedným z mojich najobľúbenejších. Páčila sa mi na ňom každá jedna maličkosť. Milujem aké rozmanité postavy sa tu nachádzajú a koľko právd sa ukrýva medzi riadkami. Zbožňujem, aké životné príbehy sem autorka zakomponovala a naozaj milujem Petrovu púť. Pri uvažovaní o prečítaní Paxa naozaj neváhajte. Nemáte tu čo stratiť. Je to kratunké a priame. Nemusíte sa báť, že ste na to príliš starý, pretože ako som už vyššie spomínala. Je to pre každú vekovú kategóriu. Ja osobne rozhodne odporúčam! Bolo to výnimočné a prekrásne. Chcela by som vedieť viac... Viac o živote Petra a Paxa, no páči sa mi, že si ich životy môžem v predstavách tvoriť sama.

Vo svete Ginny Moonovej / Benjamin Ludwig

Originálny názov: The Original Ginny Moon

Autor: Benjamin Ludwig

Vydavateľstvo: Ikar

Rok vydania: 2017

Počet strán: 344

Ginny Moonová je navonok a v mnohých ohľadoch ako iní štrnásťroční tínedžeri: hrá na flaute v školskej kapele, každý týždeň trénuje basketbal, na hodinách angličtiny číta básne Roberta Frosta a zbožňuje Michaela Jacksona.
Lenže Ginny je autistka. Preto to, čo je dôležité pre ňu, ostatným ľuďom pripadá trochu... trafené: absolútna nutnosť začať deň presne deviatimi bobuľami hrozna na raňajky, jej posadnutosť Bábikou, ktorú v deviatich rokoch musela nechať vo vtedajšom domove, a nutkavé spriadanie tajných plánov na útek z domova, kde ju majú radi a konečne si ju chcú ponechať navždy. Deväťročnú Ginny traumatizujúcim spôsobom vzali vlastnej matke, ktorá ju týrala a zanedbávala, a posielali z jednej pestúnskej rodiny do druhej. Ginny napokon našla svoj „Navždydomov“ – bezpečné miesto s rodičmi, ktorí ju pestujú ako v bavlnke. Vari to nie je presne to, v čo dúfajú všetky deti v náhradnej starostlivosti? Ginny má však iné plány. Kradne, klame a zneužíva dobré úmysly tých, čo ju ľúbia, len aby opäť získala to, čo jej v súčasnom živote najviac chýba – svoju Bábiku. Dokonca sa aj dá kvôli tomu uniesť, ale realita ju zrádza a zneisťuje.
Ginny rozpráva svoj príbeh v prvej osobe, čím sa tento román zároveň stáva autentickým autoportrétom jej svojského, i keď pre okolie bizarného spôsobu vnímania vonkajšieho sveta. Je to príbeh outsiderky, ktorá sa snaží zaradiť, niekam patriť a porozumieť životu.

Ginny Moonová je neobyčajná hrdinka, ktorej konanie často nebudete chápať a časom sa za to zahanbíte. Na jej mieste by mnohí z nás konali inak, no ona sa snažila o veľmi ťažké rozhodnutia pre správnu vec i keď vedela, že si tým zničí budúcnosť a vlastné šťastie. V hĺbke duše však viete, že má pravdu. Že sa snaží o dobrú vec. Musím sa však priznať, že nebolo jednoduché zžiť sa s autistickým dievčatkom. Znepokojovali ju veci, ktoré bežných ľudí nie. Mala svoje zvyky, svoje zmýšľanie. Je to niečo podstatne iné než v obyčajných knihách.

Príbeh ako taký sa číta výborne. Stránky rýchlo ubiehajú a kapitoly sú veľmi krátke, čiže to vo vás ľahko vyvolá efekt "tak ešte jednu kapitolu".  Autor má jednoduchý a svojim spôsobom svojský štýl písania, ktorý podľa mňa sadne mnohým ľuďom. Nevenuje sa siahodlhým opisom, no zároveň dej nie je príliš zrýchlený a nedôveryhodný. Počas čítania sa ľahko dostanete do deja, pretože autor popisuje v podstate bežný život (aj keď nie tak celkom bežný, to chápeme...). Domácnosť v ktorej to nie je vždý iba rúžové, problémy v rodine, ťažké životné situácie... Nie je to iba plytký román, ale naopak nesie množstvo vážnych tém.

Mne osobne sa knižka páčila. Je možné, že som od nej čakala málinko viac, no sklamaná nie som. Ako hovorím, nebolo jednoduché zžiť sa s Ginny, no človek si ju svojim spôsobom obľúbi rýchlo. Moje srdce si získal aj Ginnyn "navždy otec", ktorý k nej pristupoval vždy trpezlivo, láskavo a veľmi priateľsky. Z "navždy mamy" som mala občas poriadne zmiešané pocity, pretože sa mi nie vždy páčil prístup k Ginny. Po jednej stránke som to chápala, no aj tak to nebolo celkom správne.

V knižke zažijete aj poriadne prekvapenia. Totižto autor si príbeh poriadne premyslel a svoj zvrat odhalil dokonale. Niektorých to možno neprekvapí, no verím, že niektorých naopak áno. Nie je to obyčajné dielo a určite vám ho odporúčam. Ak vám koniec koncov nezalahodí príbeh, obálka vám to vynahradí. V jednoduchosti je krása a to sa tu maximálne potvrdilo.
Kniha sa mi páčila, no mrzí ma, že ma až tak nestrhla. Bol to silný príbeh, diali sa tam zlé veci, ale skrátka ma to nejak nevzalo. Nedokázala som sa do toho vcítiť, prežiť to. Bavilo ma to, ale iba tak normálne. No za prečítanie to každopádne stálo :).

Moje hodnotenie:

Už nikdy sa nevrátim | Príbeh o sebapoznaní, mladosti, cestovaní, snoch a predovšetkým o živote samotnom

Originálny názov: I’ll Never be Young Again

Autorka: Daphne du Maurier

Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ, a.s.

Rok vydania: 2001

Počet strán: 255

Ďalší známy román populárnej britskej autorky potvrdzuje, že svoj vycibrený štýl opäť dokonale zladila s napínavým dobrodružným príbehom odohrávajúcim sa v najmalebnejších zákutiach severnej a západnej Európy. Keď nedospelý Dick ujde z domu, v ktorom nad ním večne visí deptajúci tieň jeho otca, uznávaného anglického spisovateľa, ocitá sa zoči-voči vnútorným rozporom, aké zmietajú dušou každého vnímaného mladého človeka, hraničiacim s pokušením uniknúť im tým najdrastickejším spôsobom. Z najťažšieho ho vytrhne bývalý väzeň Jack, svojrázny, svetaskúsený, hlbokomyseľný a tak trochu tajomný muž, ktorý ho naučí inému pohľadu na svet a živé bytosti v ňom. Vzrušujúca plavba na palube lode vzdorujúcej rozmarom mora, na ktorú sa Dick s Jackom dajú najať ako členovia posádky, zážitky v nádhernej panenskej prírode drsných nórskych fjordov, putovanie nehostinnými horskými hrebeňmi Škandinávie a nakoniec smrteľná tragédia, ktorá obráti naruby celý jeho život, sú len predohrou k ďalšiemu vzťahu - láske k mladučkej klaviristke Heste a hľadaním samého seba v čarovnom prostredí Paríža.

"Jake, ja nechcem nikdy zostarnúť. Chcem sa vždy ráno budiť

s pocitom, že ma čaká niečo veľké, že je to už blízko, hneď za

rohom, za prvým kopcom. Chcem si navždy uchovať pocit, že ak

sa čo len na minútu zastavím, unikne mi niečo, čo je vzdialené len

niekoľko metrov..." 

Niektoré knihy vás pohltia od začiatku a prečítate ich na posedenie, avšak niektoré knihy vás pohltia natoľko, že každé slovo čítate pomalšie, vety si opakujete v hlave a nad každou myšlienkou rozvážne uvažujete. Nezáleží vám na tom koľko času vám to vezme a aké dlhé chvíle pri nej strávite. Vychutnávate si a prežívate svet, ktorý dávno prekročil medze vašej fantázie a odniesol vás niekam ďaleko. Ďaleko do životov, ktoré nie sú vaše a do problémov, ktoré sa pre vás stávajú osobnými, pretože časom už iba nečítate príbeh. Nie, kdeže... Vy ho prežívate na vlastnej koži z hrdinami, ktorí sa už dávno stali vašimi priateľmi.

Už nikdy sa nevrátim je kniha, ako som už vyššie spomínala o sebapoznaní, mladosti, cestovaní, o snoch a živote. Hlavný hrdina Dick priam hľadá sám seba a vytvára si svoje zázemie. Počas čítania sledujete to, ako sa zo zúfalého mladého chlapca stáva muž, ktorý však i v pokročilom veku dokáže narobiť kopec chýb. Krásne myšlienky, ktoré sa tu nachádzajú ma dostali. Mnohé som si poznačila a musela som sa nad nimi dlhší čas zamyslieť. Jednoduchosť, no výstižnosť. Toto mi sedí k štýlu, akým autorka písala svoje dielo. V deji sa toho neudeje veľa a zároveň mnoho. Tým, že sa však dej pomaličky stupňuje, nepôsobí únahlene a to, aké veľké časové obdobie prejde si ani neuvedomíte. 

Čitateľ v každom životnom úseku Dicka, nájde čosi aj z vlastného života. Či už obľubu sedieť a čítať noviny v kaviarňach, túžbu po dobrodružstvách, či v prežívaní neľahkého obdobia, v komplikovanom vzťahu medzi otcom a synom. Každý si nájde to svoje, vďaka čomu pocíti náklonnosť k príbehu, ako takému. V tejto knižke nie je nič čierne, ani biele. Nič nie je jasné, pretože, tak ako v jeden deň svieti slnko, v ten ďalší môže byť dážď - presne ako tu. Nikdy neviete, čo sa udeje za okamih a čo nové Dick zažije.

"...zakaždým, keď niekde niečo necháš, je to, akoby si tam nechal kúsok seba samého."

Svojim spôsobom sa mi veľmi páčilo, že Dick nebol vytvorený ako dokonalý, bezchybný hrdina. Mal kopec chýb. Nemal jasnú predstavu o živote, mnoho krát sa rozhodol zle. Menil názory a správal sa hlúpo. No každá jedna negatívna vlastnosť mu dodala život, pretože takí sme my ľudia. Robíme chyby. V príbehu sa nemenili iba krajiny, ale aj charakter. Dospievanie, ktoré je tak obyčajne ľudské, až je krásne. Autorka často vyjadrila tie najobyčajnejšie stránky života tým najkrajším možným spôsobom. 

Moje srdce si získali nekončiace cesty. Ocitla som sa v blízkosti fjordov, v Paríži, Londýne, na samotnom mori, v horách... A predovšetkým som vďaka tomuto príbehu prežila prekrásne momenty. Nekonečné, jednoduché, priateľské. Nikdy nezabudnem na Jaka, ktorý sprevádzal Dicka. Viem si živo predstaviť, ako sa usmieva múdrym úsmevom, potľapká vás po ramene a vie skôr, čo si myslíte, než vám to vôbec napadne. Naučil Dicka žiť. Naučil ho myslieť a ukázal mu smer. Jake sa mi stal knižným priateľom na ktorého si vždy rada spomeniem.

"Chcel som byť unavený, starý, stratiť sa bez stopy a bez myšlienok na to, čo všetko som ešte neprežil."

Už nikdy sa nevrátim je nezvyčajný, no zároveň jednoduchý román, ktorý si treba skrátka vychutnať. Som si viac, ako istá, že nesadne každému, no viem, že svojich čitateľov si nájde. Daphne du Maurier je majsterka slova. I keď v svojich dielach používa množstvo opisov, jej príbehy sú iné. Majú čaro, obsahujú dávku melanchólie, múdrostí, či dobrodružstvá. Každá jej kniha je niečim celkom iná. Každá si ma však získala... Netreba hľadieť na obálku. Príbeh môže milo prekvapiť. Odporúčam :)!