štvrtok 25. marca 2021

Čo milujem na našom bývaní?


Nemôžem uveriť, že už ubehli tri mesiace odkedy som vám písala riadky o tom, že môj život sa mení. Porozprávala som vám ako sa čoskoro sťahujem, ako sa teším na nové miesto kde budem môcť tvoriť a kde som dúfala, že nájdem domov... Na jednu stránku sú tri mesiace krátky čas, no keď si pomyslím ako šialene rýchlo mi ušli a čo všetko sa počas nich udialo, tak mi to príde ako celá večnosť. Taktiež cítim, až zvláštne dojatie nad tým, aká som bola plná očakávaní a radosti z toho, že sme si s Patrikom našli náš prvý byt, pretože teraz? Teraz je to už 100% domov kam sa teším, až sa vrátim. 

V spomínanom článku som vám sľúbila, že vám budem o všetko písať a podelím sa s vami o nové zážitky. Aj preto som sa rozhodla, že prišiel ten správny čas.

Vo vzduchu konečne cítiť jar. Práve sedím vo svojej kuchynke, kde mi robí spoločnosť káva v plechovom hrnčku a (konečne milovaný) spev vtáčikov. Je skutočne nádherný večer, jeden z tých, kedy je až neuveriteľne ľahké vykladať svoje myšlienky na papier. Celkom ľahko a plynulo padajú do viet a ja sa z toho radujem. Takmer tak veľmi ako z toho, že na stôl mi začína svietiť troška mesačných lúčov a že je od zajtra víkend.

Článok som nazvala, čo milujem na našom bývaní. Myslím si, že je dostatočne výstižný, pretože tak ako som dúfala, pomaly ale isto môžem s čistým svedomím povedať, že toto je miesto, ktoré milujem. Bytostne sa teším na prvé leto, ktoré tu strávime, na skoré rána a hrejivé večery, ktoré nemajú konca. Vždy som šťastná z večerov, ktoré tu máme a najmä keď je to ten typ, kedy máme čas pre seba a nič nemusíme. Je pravda, že aby sme mohli spolu bývať a to, že sme sa rozhodli žiť ako dospeláci vedie ku kope práce. Čas pre seba je pre nás teraz poriadne vzácny, pretože pracujeme od pondelka do piatku už nejaký čas. No i tak sa na to dá pozrieť pozitívne, pretože práca nás baví. Pracujeme s knižkami, spolu a má to svoje čaro, pretože nech sme akokoľvek unavení, sme samostatní a máme byť za čo na seba hrdí. Nebolo to od začiatku jednoduché a finančne sme sa neraz nasmiali na tom, keď sme sa rohodovali ešte aj o lacnejšej variante prášku do pečiva. Ale stálo to za to a vlastne aj stále stojí. Obaja máme staré domovy, kde sa môžeme kedykoľvek vrátiť a kam sa aj samozrejme radi často prejdeme a zvítame sa s rodičmi. Pocit, ktorý však predstavuje to, že domov už máme svoj vlastný a tvoríme ho my je naozaj krásny.

Ale aby som vám už nehovorila stále len o svojich pocitoch...


Magické prednosti nášho bytíku

1. Kuchyňa
Kuchyňa je také moje malé magické miesto a priestor kde sa rada uchýlim, keď Patrik spí alebo vlastne kedykoľvek. Možno by vás napadlo, že je to kvôli vareniu, ale kdeže. Zo mňa kuchárka nikdy nebola a zrejme ani nikdy nebude. Zmierila som sa s tým, že toto umenie je pre mňa zahalené a nedostupné na veky vekov :D. Skrátka a dobre, neviem to. Nemám to rada. Bodka.
V tomto prípade sa však jedná o atmosféru miestnosti. Rada si tu čítam alebo ako aj teraz - píšem. Vždy si pootvorím okno, aj keď mi je chvíľami už chladno, no keď počujem zvuky a tlmené rozhovory z ulice a vtáčiky na stromoch, tak ma to vie neuveriteľne upokojiť a cítim sa v tých momentoch pokojná. Pred prácou, pokiaľ máme smeny ranné, musím vstávať poriadne skoro a tak som si zvykla vstať o čosi väčšmi skôr, než je nutné a pri rannej káve si tu čítam knihy a oddychujem pred začiatkom dňa. Asi najmagickejšia záležitosť celej tejto miestnosti je to, že práve v kuchyni vidieť cez okno vždy tie najkrásnejšie odtiene oblohy alebo aj mesiac. A to najmä ráno a večer. Nuž a mesiac je vec, ktorú mi nemožno neľúbiť. Vždy sa na chvíľu zasnívam, keď sa zadívam naň ako si visí na oblohe a pozoruje ma na oplátku.

2. Gramofón
Veľmi, ale skutočne veľmi dlho som túžila po gramofóne a vlastných platniach. Čoskoro ako sme sa sem nasťahovali som mala narodeniny a voľba darčeku bola pre mňa veľmi jasná. Od maminy sme dostali staré džezové platne, pokúpili sme si vysnívaného Nohavicu (Máma mi na krk dala klíč) a následne na to pre Paťka obľúbeného Duchoňa (S úsmevom) a už teraz viem, že prídu ďalšie a zbierku si dopĺnime. Viem, že je to klišé, ale verte mi alebo nie - ten zvuk je naozaj iný. A nech sa deje čo sa deje, vytvára nádhernú atmosféru. 
Pamätám si ako sme dostali prvé platne od Armstronga a po izbe sme s Patrikom pomaličky tancovali ako z nejakej filmovej scény. Och alebo tie večery keď len ležíme na matraci, rozprávame sa, objímame a počúvame Nohavicu... To vám je niečo! Vlastne teraz, keď tak o tom píšem, napadá mi iba jediné. Je to balzám na dušu :). Ale aby som bola úprimná, tak nie všetky filmové, romantické scény sú len príjemné. Tak ako sa ľúbime, tak si aj ľúbime robiť zle a tak sme už veru skončili oblečení vo vani s tým, že sme sa bili o hadicu a snažili sa obliať toho druhého. No už teraz sú to spomienky, nad ktorými sa musím pousmiať a verím, že sa ešte často budem naďalej.

3. Drevené parkety
Možno je to zvláštny dôvod, ale keď sa zadívate na fotku, tak verím že pochopíte prečo ich tak veľmi ľúbim. V tomto byte máme v izbe starú, klasickú, drevenú podlahu (na ktorej sa šmyknem tak 10x za deň), ktorá je úplne nádherná. Keď sme boli prvýkrát na obhliadke a vlastne aj ešte predtým, keď som videla byt na inzeráte, tak som bola očarená práve nimi. Vždy som túžila po jednoduchej izbe, s matracom na zemi a hádajte čím? - drevenými parketami. A toto bolo ako vystrihnuté z mojich predstáv. Aj stále je.


4. Matrac na zemi
Nebudeme hovoriť o tom, že tento bod, ktorý síce s Patrikom milujeme, je presne tá vec, ktorú naši rodičia nenávidia. Dobre, možno trošku zveličujem, ale rozhodne pre to nemajú pochopenie. "Ako môžeme spať na zemi? Isto to chladí. Prechladneme. Chystáme sa kúpiť posteľ?" Nuž... nie, nie a nie. Nechladí to. Neprechladneme. A nechystáme sa. Pretože takto to je skvelé! 

5. Svetlo
Ak ma už sledujete dlhší čas, tak zrejme viete, že som veľký milovník slnka a svetla. Celú zimu a obdobie mrazov vždy tíško trpím, pretože obloha je zatiahnutá, neustále sneží alebo je hmla alebo mokro a sychravo. Celé tie mesiace sa cítim unavená, deprimovaná, zvláštne smutná a prázdna. Ibaže s príchodom jarného obdobia je to akoby som sa znovu nadýchla. Akonáhle svieti slnko, tak sa cítim živá, plná inšpirácie a mám zase chuť tvoriť a chuť existovať. Všetko mi príde krajšie a som plná energia. Aj vy to tak máte?
A na moju veľkú radosť máme v našom byte extrémne veľa svetla. Neviem vám povedať na aké strany je orientovaný, v tomto sa nevyznám hah, ale od rána do večera nám sem svieti slnko, na stenách sa hrajú lúče a vždy je tu príjmne teplo z toho ako sa cez okná vyhrejú priestory. Viem, že v lete to zrejme príjemným nenazvem, ale aj tak to tá radosť zo svetla prevyšuje!


A to by už asi aj stačilo. Samozrejme je tu kopa ďalších vecí, ktoré mám veľmi rada. Napríklad plechový obraz od Paťka zobrazujúci van, alebo kôpky kníh ktoré mám na zemi, či kvety po oknách... No myslím, že všetkým vám je jasné, že som si našla svoje miesto na svete a najmä, že som na tom mieste šťastná. Je to náš prvý byt a viem, že v ňom nebudeme bývať naveky, keďže je malinký a je akurát len pre nás, no odchádzať sa nám z neho nebude ľahko a vždy si naň budem pamätať. Pripomína mi to trošku piaty diel Anny zo Zeleného domu - Annin vysnívaný domov. Takisto prvýkrát bývala s Gilbertom v ich rozkošnom malom, vysnívanom domčeku a to miesto bolo skutočne plné ich lásky. Dúfam a verím, že tak je to aj s našim vysnívaným domovom.

10 komentárov:

  1. Och kristy, nadherny clanocek. Velmi sa potesim, ked vidim ze si pridala clanok. :) A z tohto mam este vacsmi radost, pretoze je napisany ako z mojej duse. :) Az ma to prekvapuje ake sme podobne. Rovesnicky s podobnymi osudmi celkom. :) Ja som sa s mojim priatelom prestahovala do nasho prveho bytiku v novembri 2020, co je par mesiacov dozadu. A uplne z tvojich riadkov citim to, co pocitujem ja. My byvame na 6.poschodi v malom jedno-izbaku s predelenou izbou. Mame krasny vyhlad na hory a vychody slnka, ktore nam siahaju az do spalne. :) Tento novy lifystyle je uplne ze uzasny. Zit konecne s niekym koho milujes! :) Dokonca sa nam podarilo kupit si vysnivanu dodavku, ktoru si prerabame na obytny van. :)) Snad sa raz stretneme na cestach aj s vasim buducim vanom :* :))
    PS: zboznujem tvoje clanky a hygge fotky :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Už som to zrejme párkrát spomínala, ale predsa len mi to nedá... Ja som taká šťastná a vďačná za to akých mám čitateľov. Ale vážne! Vo svojom okolí nepoznám takmer nikoho, čo by v našom veku žil ako my. Ľudia tomu často nerozumejú alebo možno nechcú rozumieť a potom prídem sem a mám tu samé spriaznené duše. Je to krásny pocit, keď viem že tieto slova sú pre niekoho niečo s čím sa dokáže stotožniť a že za tie roky tú mám naozaj tých “svojich” ľudí 🖤
      Podľa tohto komentáru vidím, že sme si naozaj poriadne podobné. Dodávka? Závidím ti v tom najlepšom slova zmysle. Verím, že si ju zariadite podľa svojich snov a najmä že v nej zažijete tie najkrajšie momenty, aké sa v živote dajú nájsť :). Naozaj dúfam, že sa raz na tých cestách stretneme. Keby sme sa aj nemali, tak aspoň tu si o nich snáď napíšeme a budeme si podobné naďalej, v tom že sme to dokázali :)
      Veľmi pekne ti ďakujem za to, že sem vždy zavítaš s radosťou a za tvoje slová, ktoré ma potešili 🖤

      Odstrániť
  2. Teším sa z toho, ako si sa prirodzene zamilovala do vášho nového bytíku. Z fotiek, ktoré vidím tu aj na Instagrame, pôsobí čarovne aj na mňa a pravdupovediac vám závidím ten pokoj, samostatnosť, slobodu a, samozrejme, že máte takto seba navzájom (a veľmi vám to prajem! ^). Je skvelé, že si takto dokážeš užívať tie najmenšie detaily, zastaviť sa, počúvať a unášať sa tichom. Takú schopnosť nemá každý človek a myslím si, že dokáže veľmi pomôcť k vnútornému pokoju, ktorý teraz tak nutne všetci potrebujeme. :)

    Mňa niečo podobné čaká v septembri, keď sa budem sťahovať pravdepodobne do Holandska za vysokou školou. Momentálne sa na to dokážem len mega tešiť, neustále snívam o dokonalom študentskom živote v zahraničí na holandskom bicykli, ale tuším, že v čase pár mesiacov pred dňom D ma to prejde a príde skôr stres a panika, ako to sama zvládnem. :D Ale prekážky v živote budú vždy a ja ti ďakujem za to, že ma ich učíš prekonávať a svojimi slovami ma motivuješ k lepšiemu, harmonickejšiemu pohľadu na svet. Maj sa pekne a budem sa tešiť na ďalší článok^^ :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Takže napokon to bude Holandsko? Úprimne sa s tebou teším akoby som tam mala ísť tiež. Znie to úžasne 🖤 určite to nebudeš mať vždy len jednoduché a človeku sa cnie, no viem že ty to zvládneš a svojimi prekrásnym fotografiami mnohí pocestujeme spolu s tebou. Dúfam, že svet zachytíš tak ako ho vnímaš a že ťa bude inšpirovať a objavovať v tebe aj to, čo by si nečakala.
      Ani si nevieš predstaviť aká šťastná by som bola keby si v Holandsku začala opäť písať blog. Priznám sa, že aj po rokoch si pri tebe naň neraz spomeniem... mala som ho rada :). Som však šťastná, že to čo potrebuješ teraz nachádzaš ty na tom mojom. Plnia sa mi tým sny... mám na mysli to, že tieto riadky niekomu pomáhajú. Niekto sa v nich nachádza. Že je tu priestor na rozhovory, nachádzanie sa a na pochopenie.
      Všetci čo ma už dlhšie čítate ste také moje spriaznené duše a som za to neskutočne vďačná 🖤 viem si predstaviť, že keby opäť píšeš v Holandsku tak mi dodáš odvahu nikdy neprestávať túžiť objaviť svet. U mňa by si naopak nachádzala pokoj, ktorý pri odvahe treba :). A tá tebe veru nechýba, už teraz zvládaš veľké veci tým, že ťa tá cesta čaká. Úprimne sa s tebou teším a želám ti všetko dobré 🖤 Zároveň ti tak ako vždy veľmi veľmi ďakujem... za tvoje slová, za tvoj čas, za tvoju podporu :)!

      Odstrániť
    2. Už som sa na to dala, už nie je cesty späť a po lete tam jednoducho ísť musím, hrozne po tom túžim, vymaniť sa z toho stereotypu, ktorý mám doma a ktorý sa počas pandémie ešte zmonotónnil... Ďakujem Ti veľmi pekne za priania a dôveru, ktorú určite potrebujem! :D Námetom na písanie blogu si sa trafila presne do čierneho, chcela by som sa k tomu vrátiť aspoň cez denníkové zápisky a úvahy zo študentského života či niečo z môjho štúdia... Veľmi dúfam, že na to budem mať čas a budem sa tomu venovať, najmä, keď počujem, že by si si to prečítala ty <3
      Teším sa na tú našu symbiózu, pôjdem teda do toho, spriaznená duša <3 Všetko dobré aj tebe, veľa krásnych dní!

      Odstrániť
  3. Jaj to boli časy, keď sme si zariaďovali náš byt, ma prepadla teraz nostalgia :D
    Určite tak ako sa to vám páči, tak je to najlepšie. Matrac na zemi by som nedala ani ja a to len z toho dôvodu, že sa z neho ťažko vstáva. Budú vás bolieť časom chrbáty :D A tiež prach na zemi keď sa usadí, budete ho ťahať do postele. Ale inak je to kreatívne a pekné :) 1 noc sme takto mali, kým nám neprišli postele :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Som rada, že si si to všetko znovu pripomenula :D. Niekedy je ozaj pekné zaspomínať si :).
      Aaaa zatiaľ si nesťažujem :D! Jediný praktický problém je s chlpmi od psa, ale s tým bol problém aj predtým, keď som mala svoju posteľ, takže sa nič nedeje. A chrbty si nesťažujú lebo obaja sme zvyknutí na extrémne tvrdý matrac a spatie bez vankúšov. Dúfam, že to tak aj ostane a nenájdem nové sťažnosti :DD.

      Odstrániť
  4. Bože, máte to krásne! Už dlhšie obdivujem tvoje fotky na instagrame. Inak, aj ja mám matrac na zemi a tiež dostávam presne tie isté otázky od ocina. Či mi nie je zima, že prechladnem a kedy už budem mať posteľ. Ale ach, matrac na zemi so mnou zostane ešte veľmi dlho. :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Takže ďalší vyznávač matracu, vitaj :D! Je to zvláštne, ale spať len na matraci, ktorý leží na zemi je za mňa dosť upokojujúce a komfortné. Verím, že to tak máš tiež. A že neprechladneš ani ti nie je zima haha.
      A ďakujem ti krásne 🖤 ja zas vždy obdivujem tie tvoje fotky a blog. To mi pripomína, že by som naň mala po dlhšom čase zavítať :)

      Odstrániť
  5. Chcel by som poďakovať spoločnosti Lapo Micro Finance za poskytnutie pôžičky. Niekoľkokrát som bol oklamaný, keď som sa pokúšal získať pôžičku, kým som nenatrafil na spoločnosť Lapo Micro Finance, ktorá mi poskytla pôžičku v hodnote 23 000 dolárov na starostlivosť o moje choré dieťa. Ak dnes potrebujete skutočného veriteľa, kontaktujte Lapo a nenechajte sa zmiasť. Kontaktný e -mail: lapofunding960@gmail.com
    Whatsapp +447883183014

    OdpovedaťOdstrániť