Čo milujem na našom bývaní?

Nemôžem uveriť, že už ubehli tri mesiace odkedy som vám písala riadky o tom, že môj život sa mení. Porozprávala som vám ako sa čoskoro sťahujem, ako sa teším na nové miesto kde budem môcť tvoriť a kde som dúfala, že nájdem domov... Na jednu stránku sú tri mesiace krátky čas, no keď si pomyslím ako šialene rýchlo mi ušli a čo všetko sa počas nich udialo, tak mi to príde ako celá večnosť. Taktiež cítim, až zvláštne dojatie nad tým, aká som bola plná očakávaní a radosti z toho, že sme si s Patrikom našli náš prvý byt, pretože teraz? Teraz je to už 100% domov kam sa teším, až sa vrátim. 

V spomínanom článku som vám sľúbila, že vám budem o všetko písať a podelím sa s vami o nové zážitky. Aj preto som sa rozhodla, že prišiel ten správny čas.

Vo vzduchu konečne cítiť jar. Práve sedím vo svojej kuchynke, kde mi robí spoločnosť káva v plechovom hrnčku a (konečne milovaný) spev vtáčikov. Je skutočne nádherný večer, jeden z tých, kedy je až neuveriteľne ľahké vykladať svoje myšlienky na papier. Celkom ľahko a plynulo padajú do viet a ja sa z toho radujem. Takmer tak veľmi ako z toho, že na stôl mi začína svietiť troška mesačných lúčov a že je od zajtra víkend.

Článok som nazvala, čo milujem na našom bývaní. Myslím si, že je dostatočne výstižný, pretože tak ako som dúfala, pomaly ale isto môžem s čistým svedomím povedať, že toto je miesto, ktoré milujem. Bytostne sa teším na prvé leto, ktoré tu strávime, na skoré rána a hrejivé večery, ktoré nemajú konca. Vždy som šťastná z večerov, ktoré tu máme a najmä keď je to ten typ, kedy máme čas pre seba a nič nemusíme. Je pravda, že aby sme mohli spolu bývať a to, že sme sa rozhodli žiť ako dospeláci vedie ku kope práce. Čas pre seba je pre nás teraz poriadne vzácny, pretože pracujeme od pondelka do piatku už nejaký čas. No i tak sa na to dá pozrieť pozitívne, pretože práca nás baví. Pracujeme s knižkami, spolu a má to svoje čaro, pretože nech sme akokoľvek unavení, sme samostatní a máme byť za čo na seba hrdí. Nebolo to od začiatku jednoduché a finančne sme sa neraz nasmiali na tom, keď sme sa rohodovali ešte aj o lacnejšej variante prášku do pečiva. Ale stálo to za to a vlastne aj stále stojí. Obaja máme staré domovy, kde sa môžeme kedykoľvek vrátiť a kam sa aj samozrejme radi často prejdeme a zvítame sa s rodičmi. Pocit, ktorý však predstavuje to, že domov už máme svoj vlastný a tvoríme ho my je naozaj krásny.

Ale aby som vám už nehovorila stále len o svojich pocitoch...

Magické prednosti nášho bytíku

1. Kuchyňa

Kuchyňa je také moje malé magické miesto a priestor kde sa rada uchýlim, keď Patrik spí alebo vlastne kedykoľvek. Možno by vás napadlo, že je to kvôli vareniu, ale kdeže. Zo mňa kuchárka nikdy nebola a zrejme ani nikdy nebude. Zmierila som sa s tým, že toto umenie je pre mňa zahalené a nedostupné na veky vekov :D. Skrátka a dobre, neviem to. Nemám to rada. Bodka.

V tomto prípade sa však jedná o atmosféru miestnosti. Rada si tu čítam alebo ako aj teraz - píšem. Vždy si pootvorím okno, aj keď mi je chvíľami už chladno, no keď počujem zvuky a tlmené rozhovory z ulice a vtáčiky na stromoch, tak ma to vie neuveriteľne upokojiť a cítim sa v tých momentoch pokojná. Pred prácou, pokiaľ máme smeny ranné, musím vstávať poriadne skoro a tak som si zvykla vstať o čosi väčšmi skôr, než je nutné a pri rannej káve si tu čítam knihy a oddychujem pred začiatkom dňa. Asi najmagickejšia záležitosť celej tejto miestnosti je to, že práve v kuchyni vidieť cez okno vždy tie najkrásnejšie odtiene oblohy alebo aj mesiac. A to najmä ráno a večer. Nuž a mesiac je vec, ktorú mi nemožno neľúbiť. Vždy sa na chvíľu zasnívam, keď sa zadívam naň ako si visí na oblohe a pozoruje ma na oplátku.

2. Gramofón

Veľmi, ale skutočne veľmi dlho som túžila po gramofóne a vlastných platniach. Čoskoro ako sme sa sem nasťahovali som mala narodeniny a voľba darčeku bola pre mňa veľmi jasná. Od maminy sme dostali staré džezové platne, pokúpili sme si vysnívaného Nohavicu (Máma mi na krk dala klíč) a následne na to pre Paťka obľúbeného Duchoňa (S úsmevom) a už teraz viem, že prídu ďalšie a zbierku si dopĺnime. Viem, že je to klišé, ale verte mi alebo nie - ten zvuk je naozaj iný. A nech sa deje čo sa deje, vytvára nádhernú atmosféru. 

Pamätám si ako sme dostali prvé platne od Armstronga a po izbe sme s Patrikom pomaličky tancovali ako z nejakej filmovej scény. Och alebo tie večery keď len ležíme na matraci, rozprávame sa, objímame a počúvame Nohavicu... To vám je niečo! Vlastne teraz, keď tak o tom píšem, napadá mi iba jediné. Je to balzám na dušu :). Ale aby som bola úprimná, tak nie všetky filmové, romantické scény sú len príjemné. Tak ako sa ľúbime, tak si aj ľúbime robiť zle a tak sme už veru skončili oblečení vo vani s tým, že sme sa bili o hadicu a snažili sa obliať toho druhého. No už teraz sú to spomienky, nad ktorými sa musím pousmiať a verím, že sa ešte často budem naďalej.

3. Drevené parkety

Možno je to zvláštny dôvod, ale keď sa zadívate na fotku, tak verím že pochopíte prečo ich tak veľmi ľúbim. V tomto byte máme v izbe starú, klasickú, drevenú podlahu (na ktorej sa šmyknem tak 10x za deň), ktorá je úplne nádherná. Keď sme boli prvýkrát na obhliadke a vlastne aj ešte predtým, keď som videla byt na inzeráte, tak som bola očarená práve nimi. Vždy som túžila po jednoduchej izbe, s matracom na zemi a hádajte čím? - drevenými parketami. A toto bolo ako vystrihnuté z mojich predstáv. Aj stále je.

4. Matrac na zemi

Nebudeme hovoriť o tom, že tento bod, ktorý síce s Patrikom milujeme, je presne tá vec, ktorú naši rodičia nenávidia. Dobre, možno trošku zveličujem, ale rozhodne pre to nemajú pochopenie. "Ako môžeme spať na zemi? Isto to chladí. Prechladneme. Chystáme sa kúpiť posteľ?" Nuž... nie, nie a nie. Nechladí to. Neprechladneme. A nechystáme sa. Pretože takto to je skvelé! 

5. Svetlo

Ak ma už sledujete dlhší čas, tak zrejme viete, že som veľký milovník slnka a svetla. Celú zimu a obdobie mrazov vždy tíško trpím, pretože obloha je zatiahnutá, neustále sneží alebo je hmla alebo mokro a sychravo. Celé tie mesiace sa cítim unavená, deprimovaná, zvláštne smutná a prázdna. Ibaže s príchodom jarného obdobia je to akoby som sa znovu nadýchla. Akonáhle svieti slnko, tak sa cítim živá, plná inšpirácie a mám zase chuť tvoriť a chuť existovať. Všetko mi príde krajšie a som plná energia. Aj vy to tak máte?

A na moju veľkú radosť máme v našom byte extrémne veľa svetla. Neviem vám povedať na aké strany je orientovaný, v tomto sa nevyznám hah, ale od rána do večera nám sem svieti slnko, na stenách sa hrajú lúče a vždy je tu príjmne teplo z toho ako sa cez okná vyhrejú priestory. Viem, že v lete to zrejme príjemným nenazvem, ale aj tak to tá radosť zo svetla prevyšuje!

A to by už asi aj stačilo. Samozrejme je tu kopa ďalších vecí, ktoré mám veľmi rada. Napríklad plechový obraz od Paťka zobrazujúci van, alebo kôpky kníh ktoré mám na zemi, či kvety po oknách... No myslím, že všetkým vám je jasné, že som si našla svoje miesto na svete a najmä, že som na tom mieste šťastná. Je to náš prvý byt a viem, že v ňom nebudeme bývať naveky, keďže je malinký a je akurát len pre nás, no odchádzať sa nám z neho nebude ľahko a vždy si naň budem pamätať. Pripomína mi to trošku piaty diel Anny zo Zeleného domu - Annin vysnívaný domov. Takisto prvýkrát bývala s Gilbertom v ich rozkošnom malom, vysnívanom domčeku a to miesto bolo skutočne plné ich lásky. Dúfam a verím, že tak je to aj s našim vysnívaným domovom.