Malé veľké radosti a vďačnosti | Marec

Neviem, či už žijeme v pandemických časoch príliš dlho alebo je len všetkého veľa... Mám však pocit, že tieto časy nedávajú zabrať len mne, ale aj môjmu okoliu, ktoré sledujem. Veľmi sa snažím presadnúť z pozície "je to zlé a ťažké" na "čo sa z toho môžem naučiť a čo by som mala zmeniť?". Vidieť čaro všedných dní je napriek tomu niekedy ťažšie, než to pre mňa zvyklo bývať a tak si o to viac zaslúžia tie dobré veci pozornosť. Preto vám kamoši rozpoviem o maličkostiach, ktoré možno napokon potešia aj vás.

Predtým než sa začítate, prikladám vám túto skladbu, ktorá možno pridá čaro do slov, ktoré som si pre vás pripravila :). Ďobni si sem.

Za čo tieto dni môžeme byť vďační alebo čo potešilo mňa?

1. Ranný východ slnka

Aj napriek pandémii patrím ku skupine ľudí, ktorá môže chodiť do práce. A tak väčšinou zažívam veľmi skoré ranné cesty, keďže zvyknem chodiť peši. V zime to bolo chvíľami poriadne nepríjemné a často som prišla taká premrznutá a zasnežená, až sa na mne dala merať vrstva snehovej pokrývky... Teraz však mnohé rána začínam so slnkom. Ráno pri prebúdzaní začína byť čoraz vidnejšie a najmä v momente ako sa vydávam von z bytu vonku svitá slnko. A je to nádherné. Odrazu je na svete pokoj a obloha je oranžová, pričom je slnko stále vyššie a krásnejšie. A takéto rána mám rada. Počas cesty navyše vídam prekrásne staré domy s brečtanom a verandami a vždy si povzdychnem nad tým, aké sú prastaré a pekné.

2. Príchod jary

Už v predošlom článku som nebola veľmi pozitívne naladená, avšak osôbka ktorá mi zanechala komentár mala pravdu. Príchod jary všetko akosi mení.

Vo vzduchu cítiť spomienky, v duši nostalgiu, je jednoduchšie nachádzať inšpiráciu počas dní a najmä radosť. Vždy keď príde jar, mám pocit akoby malo prísť niečo nové, veľké a krásne... je to zvláštny prísľub, ktorý sa nedá popísať, ale viete, že život už nebude ako predtým a čakajú vás momenty, na ktoré budete spomínať opäť až ďalšiu jar. Navyše aspoň ja osobne to mám tak, že sa na jar cítim oveľa živšie. Tá ponurosť a ospalosť zimy zo mňa opadáva a vždy sa mi z toho poriadne uľaví.

3.Teplá šálka kávy

To je univerzálne pravidlo pre krajší začiatok dňa. Kávu nepotrebujem na energiu, ale pre dobrý pocit. Je to niečo ako rituál. Ako ukradnutá chvíľka v ktorej čas tak veľmi nebeží.

4. Čaj z termosky a pikniky v lese

Toto tak trošku súvisí aj s príchodom jary... Akonáhle je vonku slnečko a aspoň trochu teplo, tak sa s priateľom Patrikom nabalíme do nášho žltého batohu. Vezmeme si so sebou deky, čaj, jabĺčka a čo najdlhšie trávime deň na lúkach a v lese. Počúvame hudbu, vymýšľame si rozprávky, jeme sladké jablká a lozíme po stromoch. Je skvelé byť deťmi a keď sa my dvaja bláznime, neraz sa nimi na chvíľu znovu stávame. Ale to mám na tom najradšej :). Vždy potom prídeme domov príjemne unavení, hladní a líca máme červené ako tie jablká.

5. Objavenie podcastu What Jane Read

Toto bola pre mňa veľmi svetlá chvíľa za mesiac marec. Janu sledujem na sociálnych sieťach už dlhší čas, ale o jej podcaste som netušila. Potom som narazila na jednu z jej epizód a celkom mi to zmenilo deň. Podcast je plný príjemných rozhovorov, ktoré sa týkajú tvorenia, knižiek, cestovania, marketingu a mnoho ďalšieho k čomu ešte len prídem. Celé je to však skvelé a aspoň mňa to veľmi nakoplo nevzdávať sa a tvoriť ďalej. Viac sa sebavzdelávať a rozvíjať. Určite odporúčam! 

6. Špeciály Simpsonovcov

Často bývam unavená a tak v noci zvykneme s Patrikom sledovať spomínaný seriál. Je to asi najväčší relax a terapia na svete. Tento seriál mi zachraňoval existenciu počas prvej vlny korony a úprimne mi ju neraz zachraňuje aj teraz. Aj vy tak milujete ich nemiestny humor? To mi pripomína, že som ešte nevidela najnovší South Park...

7. A na záver - zaspávanie v objatí

Cítiť sa v bezpečí, na tom veru záleží... A ja som skutočne vďačná, že mám vedľa seba osobu o ktorú sa môžem vždy oprieť a pri ktorej, nech sú akokoľvek náročné časy, vždy nájdem pokoj a lásku. Práve pri tejto osobe sa učím ako láska nie je ničím bolestivým, či náročným. Všetko prekonávame spolu a nech sa deje čokoľvek, na konci dňa záleží len na jedinom - že sa máme. Že sme v tom spolu. Mať svojho parťáka je na nezapletenie, pretože nie sme len pár. Patrik je aj môj najlepší kamarát a tak hádam ani nejestvuje dobrodružstvo, ktoré by som nemohla a najmä nechcela plánovať s ním. Myslím, že problém dnešnej doby a vlastne býval to aj môj problém je ten, že si často namýšľame, že si lásku musíme zaslúžiť. Som nekonečne vďačná za to, že som mala možnosť pochopiť, že neexistuje nič ako miera lásky, merítko toho čo si zaslúžim a najmä, že sa z vecí nemusím obviňovať. Jediná vec, ktorú som sa naučila je lásku rozdávať a prijímať ju, a to v rovnakej miere. 

...

Za čo ste vďační vy? Čo vás teší? Čo vás toto celé učí alebo ako to zvládate? 

Kľudne sa mi rozpíšte a rada sa s vami porozprávam o tom ako nažívate :). Zatiaľ sa majte krásne!