Trblietavý, okúzľujúci, sarkastický, magický | Magnus Bane: Zápisky veľkobosoráka

Autorky: Cassandra Clare, Sarah Rees Brennan, Maureen Johnson

Originálny názov: The Bane Chronicles

Vydavateľstvo: Slovart

Rok vydania: 2016

Počet strán: 440

Goodreads: 4.22

Pekelné stroje, Nástroje smrteľníkov, Kódex Tieňolovcov, to všetko sú názvy, ktoré už len pri počutí zahrajú na moju strunku a mne sa na tvári rozleje spokojný úsmev. Tieňolovci sú mojou srdcovkou, ktorá ma asi nikdy neomrzí. S nimi som prežila nevídané dobrodružstvá, prebdela som noci a rozšírila som ich medzi priateľov, ktorí sa stali taktiež veľkými fanúšikmi, či už tohoto magického sveta, alebo kníh všeobecne. Celá táto mánia sa začala, keď som mala zhruba trinásť rokov. Veď to poznáte. Videla som trailer, zašla som do kina, film ma nadchol a už po pár dňoch som držala knihu v rukách. Zhodou okolností to bol narodeninový darček, čiže aj preto je táto séria môjmu srdcu tak veľmi blízka. Čím dlhší čas ubieha, tým viac sa rozširuje moja zbierka kníh Cassandry Clare. Myslím, že je iba otázkou času, kedy im bude venovaná celá polička :D. Cassandra má o svete Tieňolovcov ešte stále čo povedať, a tak píše aj naďalej nové príbehy, alebo dodatky, ako sú napríklad tieto poviedky. Magnus Bane je jedna z najlepších postáv nielen série, ale všeobecne kníh. "Trblietavý, okúzľujúci, sarkastický, magický..." taký je náš milovaný Magnus. Keď som sa dozvedela, že zbierka jeho poviedok bude preložená, takmer som sa zbláznila šťastím. Od prvého momentu som vedela, že si to chcem, ale i musím prečítať nech sa deje, čo sa deje. Ako sa mi to páčilo?

...

1. poviedka | Čo sa naozaj stalo v Peru (Goodreads 3.73)

Do poviedok som sa púšťala s obrovským nadšením a chuťou. Ak som aj cítila nejaké obavy, potlačila som ich veľmi hlboko a tak som si nechala iba tie radostné pocity. Dokonca som to brala ako takú veľkolepú chvíľu, pretože zo skúsenosti viem, že chvíle s knihami od Cassandry vždy stoja za to. Teraz však nastáva to veľké, ale... Prečo? Pretože po prečítaní prvej poviedky moje nadšenie opadlo a obavy prišli na rad. Nepáčila sa mi. Nech som nad tým akokoľvek premýšľala (pretože pochopiť to nedokážem), tak sa mi nepáčila. Táto poviedka mala byť skôr v takom humornom štýle, čo je fajn. Lenže to spracovanie je všetko len nie fajn. Humor, ktorý na knihách Cassandry Clare tak veľmi milujem tu absolútne nefungoval. Hlášky, ktoré mi na tvári vyčarili aspoň chabý úsmev by som dokázala zrátať na jednej ruke. Štýl písania mi prišiel úplne iný, než na aký som zvyknutá. Nesadlo mi to. Preto som najprv poviedke dala 2,5*. Počas čítania som nad tým veľa premýšľala, a nakoniec s prižmúrenými očami dávam 3.

Hodnotenie: 3*

2. poviedka | Kráľovná na úteku (Goodreads 3.75)

Do druhej poviedky som sa púšťala s obavami, no tie zo mňa pomaly, ale isto opadávali, čomu som bola veľmi rada. Hneď od začiatku sa to začínalo sľubne. V tejto poviedke sa Magnus nachádza v Paríži v roku 1791, čiže za čias francúzskej revolúcie. Priznávam, že z opisov Francúzska som bola úplne očarená. Doslova som ich hltala očami a bola som z nich maximálne nadšená, pretože vďaka nim som mala pocit akoby som tam bola. Nie vždy som fanúšikom opisov, no tu som im úplne prepadla. Zápletka sa mi páčila. Páčilo sa mi, že sa tu nachádzajú aj známe osobnosti z toho obdobia. Tak ako Rick Riordan dokáže preniesť bájne kúsky do súčasnosti a reality samotnej, Cassandre sa podarilo vtesnať magické prvky do tých historických. Koniec koncov to do seba krásne zapadalo.

Hodnotenie: 4*

3. poviedka | Upíri, čajové pečivo a Edmund Herondale (Goodreads 4.11)

V tejto poviedke sa po prvýkrát objavili Tieňolovci. A viete kto ešte? Camille, prefíkaná, podmanivá upírka. Práve tu sa nachádza prvé stretnutie Magnusa s Camille, a začína sa tu črtať náznak ich vzťahu. Mne sa však ešte viac páčilo, že sa tu nachádzal Edmund Herondale. Každého predka z rodu Herondale považujem za fascinujúceho, a inak tomu nebolo ani v tomto prípade. Harondelovci sú nespútaní a nevyspytateľní. Sú to bojovníci srdcom aj dušou. A sú to poriadne čísla v mnohých prípadoch... čo si budeme nahovárať :D. Táto poviedka sa mi výborne čítala, boli tu skvelé momenty, štýl písania bol výrazne lepší, a už to bolo viac to pravé orechové. 

Hodnotenie: 4,5*

4.poviedka | Polnočný dedič (Goodreads 4.16)

Tak toto bolo neskutočne úžasné :3! Nachádzali sa tu postavy z Pekelných strojov a ukázalo sa tu troška viac útržkov z ich spoločného osudu o ktorom by sme sa zo série nedozvedeli. Scény kde boli spoločne sa mi ohromne páčili a ich čítanie som si maximálne užívala. Popravde ma Polnočný dedič zaujal natoľko, že by som si to prečítala ako normálnu, samostatnú knihu. Zápletka tu bola záhadná a viac ako sľubná. Bolo mi hrozne ľúto, keď som to dočítala, pretože som chcela viac, chcela som pokračovanie...

Hodnotenie: 5*

5.poviedka | Vzostup hotela Dumort (Goodreads 3.81)

Hodnotenie tejto poviedky som si musela premyslieť. Je to o začiatkoch Dumortu, kedy nebol obývaný klanom upírov, nebol tam smrad, ani bordel, no aj tak to už bolo pochybné miesto. Ide o to, že Dumort nie je iba o tom, že si ho privlastnili upíri. Udalostí, ktoré sa v ňom udiali je viac, a sú oveľa temnejšie než by sme sa nazdali. Bolo to dosť zvláštne a záhadné, no opäť mi prekážalo, že to nebol štýl Cassandry Clare.

Hodnotenie: 3,5*

6.poviedka | Záchrana Raphaela Santiaga (Goodreads 4.16)

Musím priznať, že na túto poviedku som sa obzvlášť tešila. Raphael Santiago je postava, ktorá sa k celku často objavuje v sérií Nástroje smrteľníkov a zväčša je prítomný pri kľúčových momentoch. Jeho konania sú väčšinou jasné, no jeho osobnosť v sérií veľmi nedostala priestor. Iba ak to, že pôsobí ako arogantný vodca. Tu sa však všetko, čo sa jeho týka iba začína. Bola som veľmi zvedavá, ako to vlastne bolo a čo s tým má Magnus spoločné. Nuž výsledok ma nesklamal. Ale Raphael pre mňa, tak či tak ostáva záhadnou postavou, ktorá bude vždy niečo skrývať.

Hodnotenie: 4,5*

7.poviedka | Pád hotela Dumort (Goodreads 3.90)

Tu sa už hotel stáva takým aký ho poznáme. Deje sa tu mnoho zaujímavých vecí a koniec bol pre mňa veľmi prekvapivý, no aj tak sa mi táto poviedka až tak nepáčila. Prišlo mi, že tu nie je dostatočne prejavená Magnusova osobnosť, pretože neverím, že by na niektoré situácie reagoval, tak ako reagoval. A opäť mi prekážal (ne)štýl Cassanry.

Hodnotenie: 3*

8.poviedka | Čo kúpiť Tieňolovcovi, ktorý má všetko (a s ktorým oficiálne ani nechodíte) Goodreads 4.26)

Malec :3... Čo viac dodať?! Ukazoval sa tu vývoj ich vzťahu, ich začiatky a prvé kroky. Sú tu odhalené pocity, ktoré k sebe vlastne prechovávajú, najmä samozrejme tie Magnusove. Celé to bolo strašne super.

Hodnotenie: 4,5*

9.poviedka | Posledný boj Newyorského inštitútu (Goodreads 4.27)

Kruh, ktorý založil a stal sa jeho vodcom Valentin Morgenstern, je v knihách často spomínanou témou. Niet sa čo diviť... Práve v Poslednom boji sú ukázané hrôzy, ktoré Kruh páchal podrobnejšie, a ukazuje sa ako sa toto vyčíňanie prejavovalo vo svete. Páčilo sa mi vidieť hrdinov, ktorých už poznáme ako dobrých v tej horšej podobe, kedy ešte patrili medzi členov Kruhu. Bolo iba ťažké predstaviť si, že napríklad láskavý Luke, nebol vždy tým dobrákom. Táto poviedka mala rozhodne ten správny nádych a štýl tu bol konečne taktiež skvelý.

Hodnotenie: 5*

10.poviedka | Pravá láska (a prvé rande) (Goodreads 4.33)

Znova Malec. Znova skvelý zážitok! Už z názvu vám je asi jasné o čo v tejto poviedke zrejme šlo. Áno, bolo to prvé rande Aleca a Magnusa. Vždy som milovala túto skvelú dvojku, no po tomto som si ich zamilovala ešte viac. Ich prvé rande by som si takto nepredstavovala ani vo sne. No bolo to úžasné :3! A pár momentov fakt stálo za to :D. Túto poviedku písala iba Cassandra, čo bolo cítiť :3.

Hodnotenie: 5*

11.poviedka | Odkazová schránka Magnusa Banea (Goodreads 4.15)

Poviedka o nezábavnej téme, zábavným spôsobom. Humor mi tu konečne fungoval, a bol taký aký má byť. Bolo cítiť Cassandryn svojský štýl (Yaaay!), aj keď toto písali všetky tri autorky spolu. Hlášky tu stáli za milión :D! A postavy boli sami sebou. Nesklamalo.

Hodnotenie: 5*

Dlho som premýšľala ako túto knihu zhodnotím, pretože hodnotiť ju ako celok by nemalo zmysel. Každý príbeh v nej je iný, inak napísaný a dáva inší zmysel a význam. Nakoniec som sa rozhodla, že každú poviedku vezmem po svojom. Preto som si popri čítaní neustále zapisovala nejaké poznámky a po každej poviedke som si robila stručné body v zmysle, čo bolo dobré a čo naopak nie. Na túto knihu som sa veľmi tešila, a tak mi je teraz až trocha ľúto, že ju už mám za sebou. Som však rada, že u nás na Slovensku neustále vychádzajú nové, a nové Tieňolovecké príbehy. Už teraz sa neviem dočkať na ďalšie :)! Najbližšie by malo vyjsť Kto je kto v Tieňoloveckom svete. Už teraz viem, že si to určite nenechám ujsť. Ak ste fanúšikom kníh od Cassandry Clare, nenechajte si ujsť ani Magnusove poviedky. Nemôžem vám zaručiť, že sa vám budú bezvýhradne páčiť všetky, no niektoré si nájdu miesto vo vašom srdci. 

Pravá tvár / Michal Škombár

Pravá tvár

Autor: Michal Škombár

Vydavateľstvo: GO IDENTITY

Rok vydania: 2016

Počet strán: 245

Diel: 2/2

V pokračovaní úspešného románu Druhá šanca sa George ocitá pred jednou z najťažších volieb: Spomedzi stovky smrteľne chorých si musí vybrať jedného, svojho budúceho žiaka, ktorému zachráni život. Jeho kroky ho však vedú do izby, kde leží Sue. Porušuje nepísané pravidlo a vyberá si ženu. Jeho žiačka počas výcviku čelí tvrdým úderom rovnako ako muží. George odhliadnuc od svojich citov nemôže zasiahnuť. Na druhej strane sa rozmáha hnutie zla. Zločinci unášajú rodiny všetkých poslancov, no z kruhu únosov vynechávajú rodinu premiéra. Kto stojí za tým všetkým? Kto velí strane zla? Ako sa George vysporiada so svojimi citmi?

Pravá tvár, pokračovanie knihy Druhá šanca od slovenského autora Michala Škombára vyšla iba nedávno. Prvý diel som čítala už pred nejakým tým časom, no stále si pamätám, že sa mi veľmi páčil. Táto séria je môjmu srdcu veľmi blízka a predovšetkým ju považujem za výnimočnú. Nielen, že je skvelo napísaná, ale je v nej aj kus srdca autora, čo cítiť na každej jednej stránke. Prvý diel sa mi páčil a tak som bola veľmi zvedavá na druhý diel. Ako sa mi páčil? Ak mám byť úprimná, tak sa mi páčil ešte viac ako ten prvý! 

Predovšetkým sa to strašne dobre číta, vlastne sa to akoby čítalo samo. Dej mi plynul strašne rýchlo a tak som sa ani nenazdala a bola som za polkou. Michalov štýl je v tejto knihe už oveľa vypísanejší a je cítiť, že si je v písaní istejší. Pri prvom diely tejto knižnej série, mnohí vyčítali priveľké množstvo opisov, ktoré mne osobne síce neprekážali, no viem, že nie každý je fanúšik opisov. Bola som zvedavá ako to bude v tomto prípade a musím uznať, že opisov je tam naozaj oveľa menej. Opisy boli zvládnuté na jednotku... Je ich tam, tak akurát.

V deji nechýba humor, ktorý mám pri týchto knihách tak veľmi rada. Je nemožné, aby som sa pri čítaní aspoň trocha neusmiala, pretože poznámky, ktoré hádžu hrdinovia sú trefné a vtipné. Najradšej však mám také to bratské doťahovanie medzi hlavným hrdinom Georgom a jeho najlepším kamarátom Charlesom. Na ich podpichovanie som si zvykla a beriem ho úplne automaticky. Prirodzene to však nie je iba o vtipoch. Akcia a napätie, to všetko sú faktory, ktoré tu nesmú chýbať. Tým, že je to druhý diel a zároveň posledný, veci sa dávajú do pohybu a tak sa čitateľ dozvedá jedno odhalenie za druhým.

Neviem, či práve toto zavážilo na tom, že sa mi tento diel páčil viac, no veľmi ma potešilo, že sa do príbehu začala vkrádať aj štipka romantiky. Najlepšie na tom je to, že táto romantika nebola ani troška otravná, práve naopak. Vzťah, ktorý sa vyvíjal medzi hlavnými hrdinami mi bol neskutočne sympatický a celý ten priebeh som si veľmi užívala. Medzi nimi sa to vyvíjalo pomaly a postupne, a to sa mi ohromne páčilo. Čím dlhší čas im trvalo kým sa dali dokopy, tým bol ich vzťah hlbší a krajší.

Zápletka je skvele premyslená. Mišo mohol ísť na istotu a písať o tom, ako si George vyberie muža, ktorý podstúpi výcvik, no on sa ponoril do témy hlbšie a skúsil niečo nové. Jednotka svetla medzi svoje rady ženy neprijíma a tak sa Sue stala prvou a jedinou. Už keď som sa aj zamýšľala nad tým, či to zvládne, Sue sa predviedla a ukázala mi, že zvládne všetko čo si zaumieni. Je to nová hrdinka, ktorá príbeh oživila najviac ako sa len dá. Je veľmi jednoduché si ju obľúbiť, pretože nejde jej čo vytknúť. Je jemná, milá a má odvahu a zotrvačnosť za dvoch.

Po celý čas bolo čítanie tejto knihy príjemným zážitkom! Čítanie som si užívala a príbeh ani na chvíľu nestrácal na čitateľnosti a pútavosti. Som veľmi rada, že som zhruba pred rokom dostala možnosť začítať sa do tejto jedinečnej série na ktorú si vždy rada spomeniem. Miša fakt obdivujem za to, že dokázal napísať niečo tak výborné, cez všetky prekážky, ktoré mu v tom stáli, a držím mu palce v písaní aj naďalej! Už teraz sa neviem dočkať na jeho ďalšie knihy :)! Ak ide o túto sériu, tak ju odporúčam. Nie je to obyčajný príbeh! Na záver ešte musím pochváliť aj samotný koniec, ktorý bol viac ako prekvapivý...

Pokiaľ ste ešte nepočuli o Druhej šancí, môžete si prečítať moju recenziu, ktorú nájdete tu.

Ak vás táto séria zaujala, môžete si ju zakúpiť, napr. na tejto adrese.

Prvý diel (Druhá šanca) nájdete TU.

Druhý diel (Pravá tvár) TU.

Ďakujem, že som mala možnosť prečítať si ju :)!

Moje hodnotenie:

Mesačná chvastačka - Júl 2016

Zdravím vás pri Mesačnej chvastačke :)! A ako vždy s omeškaním :D! Nuž, ale Spotify je zapnutý, zmrzlina otvorená a atmosféra je pre písanie ako stvorená. Júl bol na knižky bohatý a tak som nadobudla mnoho krásnych kúskov, ktoré som už stihla prečítať, alebo na ktoré sa ešte iba s radosťou chystám. Júl bol krásnym mesiacom, kedy som zažila kopec pekných vecí, výlet o ktorom som vám písala a po celý čas ma sprevádzalo čítanie, čo je predsa paráda :).

Kúpené knihy:

Magnus Bane: Zápisky veľkobosoráka / Cassandra Clare - Verte, či neverte, k tejto kráske som sa žiaľ ešte nedostala. Knihy Cassandri Clare nadovšetko milujem a tak by bolo u mňa normálnym javom, keby som sa na túto knihu vrhla a čítala ju až do konca... No keďže je času málo, tak sa tak ešte nestalo. Avšak mám taký pocit, že keď dočítam knihu, ktorú mám momentálne rozčítanú, tak po nej bude nasledovať práve môj milovaný, trblietavý Magnus :).

Kto chytá v žite / J.D.Stalinger - Klasika o ktorej už každý aspoň trocha počul. Som na ňu popravde poriadne zvedavá. Aj keď je to známe dielo, neviem čo od toho čakať, no rada sa nechám prekvapiť.

Recenzné výtlačky:

Predtým ako som ťa poznala / Jojo Moyes - Krásna kniha, krásny film, krásny príbeh... Čo dodať :). Recenzia TU.

Čo bolo potom / Jojo Moyes - Aj keď som považovala tento príbeh za ukončený a neviem, či som bola práve nadšená z pokračovania, tak som sa do toho pustila a páčilo sa mi to. Pár výhrad sa našlo, ale tie vôbec nezavážili v dobrom pocite z knihy. Recenzia TU.

Uvoľnení / Neal Shusterman - Táto kniha bola pre mňa obrovským prekvapením! Neviem čo som čakala, ale že to bude také skvelé, tak to určite nie. Od začiatku som sa od toho nevedela odtrhnúť a visela som na každom slovíčku. Odporúčam všetkými desiatimi :)! Recenzia TU.

Zavri oči a snívaj / Lucy Keating - Niežeby som bola sklamaná, ale túto knihu považujem za oddychovku. Netreba od toho čakať extra veľa. Ale každopádne príbeh to nie je zlý, a najmä je to originálny nápad čo si cením :). Recenzia TU.

Zbohom zbraniam / Ernest Hemingway - Toto bola moja druhá kniha od Ernesta Hemingwaya a bolo to naozaj veľmi príjemné a pútavé čítanie. Stránky sa mi otáčali samé a príbeh som prežívala spolu s hrdinami. Vedela som ako sa to skončí, takže koniec ma veľmi nezasiahol, no opísané hrôzy z vojny ma nenechali chladnou. Recenzia TU.

Darované:

Pri stretnutí s jednou známou sa mi akosi dostala do rúk Rebelka od Jany Pronskej. Od tejto autorky som ešte nič nečítala, no nepočula som na jej knihy najhoršie ohlasy. Navyše príbeh vyzerá sľubne a tak sa do toho rozhodne niekedy pustím. Snáď čo najskôr :). 

Všetky pokope:

S úlovkami za júl som naozaj viac ako spokojná. Už sa neviem dočkať, keď sa pustím do kníh, ktoré ešte len čakajú v poličke! A čo vy? Čítali ste niečo z mojich noviniek :)? Dúfam, že sa vám môj "článok" páčil. Prajem príjemný zvyšok dňa... s knihou v ruke :).

Zrodená z ohňa / Sarah J. Maas

Zrodená z ohňa

Autorka: Sarah J. Maas

Originálny názov: Throne of Glass Series: Heir of Fire

Vydavateľstvo: Slovart

Rok vydania: 2016

Počet strán: 542

Diel: 3/5

Celaena sa už vysporiadala s nebezpečnými protivníkmi i so srdcom rozlámaným na márne kúsky. Teraz myslí len na pomstu, no ako kráľova šampiónka musí slúžiť podlému tyranovi, ktorý má všetko na svedomí. Kapitán kráľovskej gardy ju však vyšle do Wendlynu netušiac, že Celaenina minulosť aj budúcnosť sa skrýva práve v ďalekom kráľovstve férov. Pomoc férskej kráľovnej má však privysokú cenu...
Kým Celaena vo Wendlyne bojuje s démonmi minulosti, v Erilei sa na útok pripravujú nebezpečné sily. Chaol a Dorian sa púšťajú do boja s temnotou, akú nečakali ani v najhorších nočných morách. Obávané bosorky sa totiž spolčili s tyranským kráľom a krvilačná Manon sa nezastaví, kým pred ňou nebude celá Erilea kľačať na kolenách.

Keď som dočítala druhý diel, chcelo sa mi plakať z toho ako dlho budem čakať na ten štvrtý. Koniec skončil otvorene a tak bolo čakanie skutočným utrpením. Teraz som sa však dočkala a tak pocit, ktorý som pocítila, keď sa mi táto knižka dostala do rúk stál za to. Najmä, keď som ešte k tomu zistila, že na úvodnej stránke je moja recenzia z Goodreads, skákala som dva metre po strop :D. Do knižky som sa pustila hneď ako sa dalo. Bola som plná očakávaní, obáv a predstáv... Prvých sto strán som bola trošičku rozpačitá. Dokopy sa tam nič moc nedialo, ale dej tak či tak príjemne plynul a ani trošku som sa nenudila. Potom sa to však rozbehlo a vtedy tú príjemnú idylku vymenilo napätie, nervy a akcia. Nestíhala som ani dýchať. Možno som časom tak trocha dúfala a želala si, aby opäť nastalo to sladké nič nedianie sa, aspoň pre dobro mojej psychickej pohody.

Buď je Sarah J. Maas génius, alebo nebezpečný psychopat. Aj keď verím, že je to skôr genialita... Nechápem ako jeden človek môže vymyslieť tak dokonalý príbeh, ktorý nemá ani jedno slabé, alebo nepremyslené miesto. Ako autorka má neprekonateľný štýl písania, ktorým by mohla odrovnať nejedného autora. Keď čítam jej knihy, visím na každom jej slovíčku a verím jej každé jedno slovo. Vytvorila mimoriadne reálny svet, ktorý je pre mňa reálny ako mesto v ktorom bývam. Wendlyn, Adarlan a koniec koncov celá Erilea, to všetko sú miesta, ktoré beriem ako samozrejmosť.

V tomto diely stojí zápletka naozaj za to. Všetko sa svojim spôsobom rieši, no predovšetkým ešte viac zamotáva a objavujú sa nové skutočnosti. Zrodená z ohňa predstavuje nové postavy, prvky, miesta a mnoho ďalšieho... Postavy, ktoré sa tu objavujú v deji veľmi zavážili, alebo ešte len zavážia. Jedným z najdôležitejších nových postáv je však určite Rowan. Rowan je bojovník telom, i dušou. Aj keď som sa tomu bránila a neverila som, keď mi iný hovorili, že si ho obľúbim, nedokázala som to zastaviť. Zamilovala som si ho. Išlo to postupne. Malými skutkami si ma pomaličky získaval, až som si ho nakoniec obľúbila najviac ako sa len dá. Je to veľmi zaujímavá postava. Rowan je tajomný a jeho telo je rokmi výcviku v podstate zbraň. Pôsobí ako skala, no hlboko potláča city, ktoré počas dlhých rokov ukryl čoraz hlbšie do svojho vnútra. Tetovanie, ktoré zdobí jeho telo ma veľmi zaujalo. To tetovanie rozpráva svoj vlastný príbeh...

Z počiatku som nechápala čo každý vidí na veliteľke Čiernozobých - klanu bosoriek. Manon bola krvilačná, bezcitná, drzá, arogantná... Áno viem. Znie super už od začiatku, no keď som čítala príbeh z jej pohľadu, tak som z toho nebola taká nadšená. Avšak aj pri nej to išlo postupne. Čoraz viac som si začínala užívať jej kapitoly a divným spôsobom sa mi začínala páčiť. Dianie okolo bosoriek bolo po celý čas viac ako zaujímavé a verím, že sa okolo toho bude diať ešte kopec vecí. Inak... Neviem si pomôcť, ale nedá mi to nespomenúť. Bosorky mali svoje zvery na ktorých lietali - wyverny. Aj to by mali byť krvilačné zvieratá, nebezpečné a neohrozené. Problém je však v tom, že som si ich po celý čas predstavovala ako Nočného Besa z Ako vycvičiť draka. Chvíľami mi to prišlo až smiešne. Vážne. Skúste si to predstaviť :D.

Veľmi sa mi na tomto diely páči aj to, že sa kúsok po kúsku objavilo oveľa viac zo Celaeinej minulosti. V minulých dieloch sa už čo to objavilo, ale aj tak bola jej minulosť zväčša zahalená tajomstvom. Teraz sa ukázalo mnoho vecí a mňa toto odhaľovanie veľmi bavilo a najmä zaujímalo. Pre mňa to je určite obrovským plusom. Táto kniha má všetko, čo by perfektná kniha mala mať. Je plná akcie, zvratov, odhalení... Pri konci bolo nemožné túto knihu čo i len na chvíľu odložiť. Od toľkého vypätia nervov a všetkých tých vecí, ktoré sa udiali mi pri čítaní tiekli slzy. Ku koncu to už boli naozaj silné emócie. Myslela som si, že druhý diel nič neprekoná, ale stalo sa. Trón zo skla je pre mňa jedna z najlepších sérií. Štvrtý diel by mal vyjsť niekedy koncom februára a tak si ešte na pokračovanie "troška" počkáme. Veľmi sa naň teším a som zvedavá čo všetko sa ešte udeje. Aj keď z väčšej časti sa toho poriadne bojím. Ak ide o túto sériu, alebo samostatný diel, tak vám obe možnosti určite odporúčam. Neváhajte a nechajte sa uniesť týmto úžasným, fantastickým svetom!

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly.

Knihu si môžete kúpiť, napr. TU.

Moje hodnotenie:

Do sveta sa hlási púť na počesť Mateja Hrebendu | Antikvár Medokýš

Milí moji čitatelia! Dnes sa k vám hlásim s tak troška netradičným článkom, ktorý som sa rozhodla napísať, či už na počesť Mateja Hrebendu, alebo nášho martinského antikvára Jana Cígera (Medokýša). Ján Cíger je majiteľom martinského antikvariátu, ktorý je v našom mestečku dobre známy, tak ako aj jeho majiteľ. Väčšina obyvateľov ho pozná práve vďaka jeho láske ku knihám, no známy je aj jeho tvorivými nápadmi, humorom, vedomosťami a pre deti je to predsa ujo Hraškológ :). Tieto dni sa odohráva veľká udalosť o ktorej ste možno počuli, no možno aj nie a práve preto som sa rozhodla napísať tento článok.

Púť na počesť Mateja Hrebendu
Aby som vám porozprávala o tejto púti, na začiatok vám predstavím kto vlastne ten Matej Hrebenda je. „S batôžkom kníh, palicou v ruke a najčastejšie oblečeného do rimavského kroja – tak ho stretávali ľudia pred vyše storočím na jeho potulkách nielen po rodnom kraji, ale i po iných stoliciach a roztrúsených dolnozemských osadách." Matej Hrebenda bol národný buditeľ, ľudový básnik, zberateľ národných piesní, ale aj záchranca kníh. Narodil sa 10.marca 1796 v Rimavskej Píle. Jeho život nebol jednoduchý, pretože ako desať ročnému mu umrela matka, otec sa oňho prestal starať, upadli do biedy a navyše od útleho detstva začal strácať zrak. V pätnástich rokoch nevedel Matej Hrebenda čítať a písať ani počas dňa, pretože bol bez zraku takmer úplne. Ako záchrancu kníh som ho neoznačila náhodou. Bol to budovateľ knižníc a navyše zachránil mnohé vzácne zbierky kníh a napokon ich daroval Matici slovenskej, alebo slovenskému gymnáziu v Revúcej, ktorému venoval všetky svoje úspory a celú svoju knižnicu. Obdivuhodné je, že aj napriek jeho slepote to bol veľký cestovateľ. Prechodil celé Slovensko, Prahu, Viedeň a Pešť. Na svojich cestách šíril kultúru a osvetu a práve na týchto cestách zachraňoval staré knihy pred skazou. Počas putovania vyzbieral mnohé ľudové piesne, ktoré sa dostali do zbierok Jána Kollára, ale i samotného Pavla Dobšinského. Zapisoval ich jeho pomocník, ktorý, ho sprevádzal od roku 1842.

"Šiel slepý Matej Hrebenda

s knižkami v batohu

a videl viac než vidiaci

do duše národu."

Nuž a samotná púť?

Ujo Medokýš, ako som už vyššie spomínala je známy asi všetkým možným, no jedno mu nejde odoprieť. Ctí si zvyky, tradície a osobnosti, ktoré pre náš národ spravili mnoho. Verím, že preňho nebude ľahké prejsť púť, ktorú s odhodlaním včera začal, no pocit, ktorý ho čaká, keď dorazí do cieľa určite stojí za to. Je to krásna myšlienka, pretože táto cesta je naplánovaná tak, aby to naozaj bolo poctou. Trasa celej púte je takáto: Lipovec - Martin - Turčianske Teplice - Banská Bystrica - Brezno - Tisovec - Rimavská Píla. Celkovo je to vyše 160km, ktoré Medokýš prejde úplne peši s vozíkom naplneným 200 knihami. Prečo sa púť začína na Lipovci? Tam sa narodila matka Mateja Hrebendu. A prečo práve tieto miesta? Pretože presne touto cestou išiel Matej Hrebenda, keď sa vracal z Viedne za rodinou. Antikvariát uja Medokýša navštevujem vždy keď sa dá, pretože toto miesto ukrýva mnoho pokladov, ktoré nikde inde nenájdete. Tento antikvariát nie je obchod, ale miesto kde si každý príde na svoje, a kde keď raz vstúpite, zaručene sa tam vrátite. Samotný majiteľ popisuje svoj antikvariát takto:  "Antikvariát nie je obchod, ale priestor na stretnutia medzi knihami. Kníhkupectvo je čisto o biznise. Ale antikvariát je priestor pre rozhovory, filozofovanie, čítanie, hrabanie sa v knihách. Tu ide o niečo hlbšie než iba o predaj. S každým zákazníkom sa porozprávam. Človek z Mädokýša nemusí zakaždým odchádzať s knihou. Chcem predovšetkým to, aby odchádzal spokojný.” A presne tak to je. Mnohí ľudia tam neprichádzajú výlučne za knihami, ale práve za dobrým rozhovorom :). Počas Medokýšovej púte som mala to šťastie a stretla som ho, keď prechádzal cez mesto Martin. Zastavil sa na kus reči a porozprával mi o jeho ceste. Zaujímalo ma, či plánuje prespať pod holým nebom a tak som dostala odpoveď, že nebo ešte nevidel oblečené. Vo vozíku preto ukrýva stan, ktorý mu na ceste celkom iste dobre poslúži. Pár krát sa však niekde určite ubytuje, keďže cesta je náročná. Keďže som človek zvedavý, vyskúšala som si vozík s knihami potiahnuť. Veru nezávidím ťahať takú záťaž celých 160 kilometrov. Aspoň, že sa počas putovania vozík troška odľahčí, pretože knihy budu darované. Do cieľa - Rimavskej Píli by mal Medokýš doraziť v stredu. Púť by tým pádom mala trvať päť dní. Obdivuhodné všakže? Priznávam, že ja osobne neviem, či by som mala silu prejsť takúto diaľku len tak, ako za starých čias, no uja Medokýša obdivujem a prajem mu šťastnú cestu :)! Čo si myslíte o tejto púti vy? Dali by ste sa na to :)? Pokiaľ ide o samotný antikvariát, tak vám určite odporúčam navštíviť ho. Ak máte cestu okolo, idete do Martina len tak na výlet, hľadáte nejakú knižku... neváhajte a bežte tam. Rozhodne to nie je iba návšteva kde kúpite knihu a odídete. Tam sa či chcete, či nie vždy vrátite :). Navyše už čoskoro bude obnovený spolok Živena, ktorý vám predstavovať určite nemusím :).

Dúfam, že sa vám tento článok páčil a najmä, že splnil účel. Želám si aby táto myšlienka poputovala ďalej, pretože takáto vec si obdiv zaslúži.

Ak vás antikvariát Medokýš zaujal a nemáte tam cestu, môžete si pozrieť aj internetovú stránku, kde si môžete knihy objednať v pohodlí domova :). Stránku nájdete TU.

Pokiaľ ide o informácie o živote Mateja Hrebendu, čerpala som najmä z tohto zdroja.

Ďakujem za pozornosť a prajem príjemný zvyšok prázdnin :)! Ak vás táto púť zaujala, sledujte správy. Určite sa tam objaví :)!

Čo bolo potom / Jojo Moyes

Čo bolo potom

Autorka: Jojo Moyes

Originálny názov: After You

Vydavateľstvo: Ikar

Rok vydania: 2016

Počet strán: 352

Keby ste stratili niekoho, koho veľmi milujete, zmenil by sa váš pohľad na svet? Prehodnotili by ste rebríček svojich životných hodnôt? V románe Jojo Moyesovej, ktorý je pokračovaním osudov hlavných hrdinov bestsellera Predtým ako som ťa poznala, sa Louisa Clarková vydáva na podobnú cestu a hľadá odpovede na svoje otázky. Po intenzívnom šesťmesačnom vzťahu s paralyzovaným Willom Traynorom, ktorý sa rozhodol ukončiť svoju pozemskú púť asistovanou samovraždou, sa prebíja životom bez neho. Sama má nepríjemnú nehodu, čo ju prinúti vrátiť sa domov k rodine. Akosi cíti, že sa opäť ocitla tam, kde sa všetko začalo. Telo sa jej pomaly uzdravuje, ale duša nie. Život po Willovej smrti znamená pre Lou učiť sa všeličo odznova, budovať na nových základoch. Ošetrovateľ Sam Fielding, pre ktorého sa kontakt so životom a smrťou stal povolaním, je azda jediný, kto ju môže pochopiť. A vtom sa z Willovej minulosti nečakane vynorí jeho 16-ročná nezvládnuteľná dcéra Lily, ktorá prevráti Lou všetky jej doterajšie plány...

Netajím sa tým, že či už kniha, alebo filmové spracovanie príbehu Predtým ako som ťa poznala, som si neskutočne zamilovala. Od začiatku to bol pre mňa kúzelný príbeh, ktorý si ma získal a ja som sa nechala unášať dejom a svoje pocity som zverila do rúk autorky. Koniec ma veľmi zarmútil, tak ako väčšinu ľudí, čo túto knihu čítali. Avšak samotný príbeh pre mňa ostal uzavretý. Skončilo to ako to skončilo, no vyzeralo to tak, že všetci sa akosi posúvajú ďalej a idú v ústrety novému osudu. Nechajú sa unášať životom a budú objavovať všetko nové. Louisa bola síce nešťastná a jej strata bola čerstvá, no bola vyrovnaná a zmierená. Bol to horko-sladký koniec, ktorý bol svojim spôsobom správny. Keď som sa dozvedela, že vyjde druhý diel (v tom čase som ešte nemala prečítané Predtým ako som ťa poznala) som sa úprimne potešila. Ale... Teraz mi to už neprišlo také absolútne skvelé. Príbeh bol pre mňa ukončený a nevedela som si celkom predstaviť čo bude ďalej. Vlastne som ani nevedela, či si to predstaviť chcem. No pokračovanie som si tak, či tak prečítať musela. Nemohla som si to nechať ujsť kvôli predsudkom. Ako sa mi druhý diel páčil?

Bolo to skvelé. Príbeh príjemne plynul a ani troška som sa nenudila. Bolo to napísané bezstarostným, nevtieravým, vtipným štýlom, ktorý mi sadol a ktorý som si naozaj užívala. Kniha sa rýchlo a dobre číta. Ani som sa nenazdala a už som bola za polkou. Po celý čas som bola pohltená do príbehu a čas okolo mňa plynul a ja som iba čítala, čítala a čítala... Nemala som chuť knihu odkladať z rúk, pretože som bola zvedavá ako všetko skončí. Pokiaľ sa dá, tak sa nesnažím nejak krvopotne odhaliť zápletku a koniec, preto som sa nechala prekvapovať. Príbeh je zasadený do nového prostredia čo je po jednej stránke fajn, pretože zmena sa vždy istým spôsobom pýta. Posúvame sa do "troška" väčšieho mesta kde sa netočí všetko iba okolo hradu pri ktorom Lou bývala so svojou rodinou. 

Do príbehu vstupujú nové postavy. Mnohé príbeh pekne oživili, no poniektoré naopak ani veľmi nie. Lou prešla v druhom diely zmenou. Po jej vyrovnanosti, ktorou sa končil príbeh nebolo ani chýru, ani slychu. Zo začiatku z nej bola tak trocha notorická alkoholička, čo mi neurobilo práve radosť a zase som uvažovala nad tým, či bolo nutné, ďalej to naťahovať. Avšak ako dej napredoval, Lou nachádzala svoju novú cestu po ktorej sa potrebovala vydať, nachádzala význam jej bytia a zmierovala sa s tým, že mať oporu je potrebné. Čo ma v jej živote ešte veľmi nepotešilo bola tá nehoda, ktorú autorka vymyslela. Mám to tak päťdesiat na päťdesiat, pretože po jednej stránke mi to prišlo zbytočné. Autorka akoby chcela Lou zvláštnym spôsobom ukázať ako sa cítil Will po nehode a tak trocha tie nehody prepojiť, čo mi prekážalo. Ale zároveň to bolo dobré a zaujímavé. Mám z toho pomerne rozpoltené pocity. No prikláňam sa skôr k tej pozitívnej strane.

Záchranár Sam je jednou z nových postav. Naňho mám veľmi pozitívny názor. V príbehu mi neprekážal, rada som sa na ňom zasmiala a mal celkom správne názory. 

Willova dcéra Lili a môj názor na ňu, tak to je už troška komplikovanejšie... Je to rebelka, ktorá predstiera, že je tvrdá a všetko jej je jedno ach tí tínedžeri. No pod tou tvrdou fasádou to je predsa len citlivé dievča, ktoré v sebe ukrýva veľa pocitov o ktoré sa nemá s kým podeliť. Obľúbila som si ju cez všetko čo urobila, no priznávam, že niekedy som ju mala chuť nakopať do zadku. Vďačnosť, troška miernenia... to jej asi nič nehovorilo istý čas.

Mnohé postavy sa v tomto príbehu zmenili a prechádzali istými situáciami.

Aj keď bola táto kniha výborná a ja jej vlastne ani nemám čo vytknúť, pretože som si jej čítanie náramne užívala, nemôžem si pomôcť. Pocitu, že to už malo byť ukončené sa zrejme tak ľahko nezbavím. No som rada, že som to čítala. Naozaj. Kniha je okrem vážnych situácií ohromne zábavná a tak sa vám neraz na tvári objaví potmehúdsky úsmev. Jojo Moyes do jej knihy vložila svoj svojský humor a aj to je veľkým plusom príbehu. Navyše... Síce tu hundrem, že tomu mohol byť koniec, no uznávam, že autorka si aspoň premyslela o čom bude písať a nepísala len tak do vetra o ničom podstatnom. A vám všetkým, ktorý máte tento príbeh radi, a tiež si vás získal, túto knihu rozhodne odporúčam :)! Zaujímalo by ma však, aký máte v tejto veci názor vy. Máte pocit, že to už malo ostať ukončené, alebo ste radi, že ďalší diel vyšiel na svetlo sveta? Plánujete si prečítať Čo bolo potom, alebo ste to už čítali?

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly.

Knihu si môžete kúpiť, napr. TU.

Moje hodnotenie:

Zbohom zbraniam / Ernest Hemingway

Zbohom zbraniam

Autor: Ernest Hemingway

Originálny názov: A Farewell to Arms

Vydavateľstvo: Ikar

Rok vydania: 2016

Počet strán: 384

Dej románu Zbohom zbraniam (1929), prvého z hemingwayových bestsellerov, sa odohráva na talianskom fronte počas prvej svetovej vojny. Rozpráva príbeh lásky amerického poručíka, vodiča sanitky Červeného kríža Frederica Henryho a talianskej zdravotnej sestry Catherine Barkleyovej na pozadí krvavých bojov. Catherine ošetruje raneného Henryho a ich láska sa naplní, Catherine čaká dieťa. Henry sa vracia na front, ale čoraz väčšmi presvedčený o nezmyselnosti vojny rozhodne sa aj so svojou láskou ujsť. Príbeh so zjavnými autobiografickými prvkami sa končí tragicky, Catherine aj dieťa umierajú.

Tvorba Ernesta Hemingwaya mi nie je úplne cudzia, pretože som už mala tú česť stretnúť sa s jeho dielom. Moja prvá kniha od tohto nevšedného autora bola Starec a more. Starec a more je podľa mňa kniha, ktorú pozná asi každý. Človek nemusí byť ostrieľaný čitateľ, a vlastne vôbec nemusí byť čitateľ na to aby mu aspoň jej názov niečo hovoril. Nie je to navyše ani tak dávno od času šom som ju čítala. Je to kniha na jedno posedenie, ktorá sa ukrýva v spleti metafor v ktorých je ukryté veľké posolstvo. Treba sa nad ňou veľa zamýšľať... Svoje pocity som nedokázala vyjadriť a aj preto sa na blogu na ňu recenzia nenachádza. Takto aspoň viete v skratke ako sa mi zhruba páčila :). No keďže recenziu píšem na celkom iné dielo, presuňme sa k tomu. 

"Vojna sa nevyhráva víťazstvom."

Keď som zistila, že Ikar vydáva ďalšiu knižku od Hemingwaya a navyše v takomto krásnom vydaní, mala som obrovskú radosť. Veľmi som nad tým nepremýšľala a knižku si hneď vybrala. Čo som čakala? Popravde nemám tušenie. Prečítala som si anotáciu a z nej je viac menej všetko jasné, no vedela som, že v tom bude oveľa viac. Táto kniha je rozhodne klasika srdcom aj dušou. Je vidieť, že príbeh je z doby, ktorá je už dávno za nami. Dobové rozdiely, či už v správaní, alebo vo zvykoch priam kričia zo stránok.

S touto knižkou to bolo ako s počasím. Chvíľami to bolo skvelé, chvíľami výborné, chvíľami dobré, no boli aj chvíle kedy by som niektoré pasáže skrátila. Uvedomujem si však, že toto dielo je výnimočné a vďaka štýlu Hemingwaya jedinečné. Hemingway má naozaj nevšedný a veľmi svojský štýl písania, ktorý sa popisuje naozaj ťažko. Je to skôr v detailoch, ale zároveň to cítiť od začiatku do konca. Je to ten typ štýlu, ktorý by ste spoznali aj so zaviazanými očami, pretože ho má iba jediný človek na svete. Veľmi sa mi páči, že na konci sa nachádza Doslov, kde sa v podstate v rýchlosti, ale zároveň viac do hĺbky popisuje, či už Hemingwayov život, ale aj jeho špecifický štýl a to v čom vlastne tkvie kúzlo jeho rozprávačského talentu. Hovori sa, že dielo Zbohom zbraniam má autobiografické prvky, čo ma po čitateľskej stránke teší, no po tej ľudskej mi je ľúto čo všetko musel autor okúsiť. V knihe sú totižto veľmi dôveryhodne a autenticky vykreslené hrôzy vojny, čo zasiahne nejedného čitateľa.

Hlavné postavy knihy - Catherine a Henry majú medzi sebou veľmi zvláštny vzťah. Zo začiatku som mala problém sa s ním stotožniť... Nedokázali sa mi dostať pod kožu a tak som sa na ten priebeh dívala akoby z diaľky. Časom sa to však zlepšilo a ja som si ich svojim spôsobom obľúbila. Nie je to však pre mňa klasický pár, ktorý by som dokázala k niečomu prirovnať. A presne toto je takým tým rozdielom medzi tou dobou a našou. Presnejšie ide o správanie Catherine. Otázky ako "Som dobrá? Som poslušná?" a podobne, boli zrejme k celku bežné. Niekedy to bolo priam akoby nemala svoj vlastný názor a vo všetkom, naozaj úplne vo všetkom sa podriaďovala. Nie som extrémne feministická, no predsa len neuznávam absolútnu podriadenosť a naivnosť ženy. Neviem to dobre popísať, no prišlo mi to prehnané. V Doslove sa to spomína, pretože viacej žien s tým malo problém, no v tej dobe to vraj bolo celkom bežné a také správanie sa od ženy vyžadovalo. 

Na koniec som bola pripravená a musím uznať, že ma prekvapivo až tak veľmi nezasiahol. Samozrejme, že mi to prišlo ľúto, ale nevyplakala som si oči, ani nič také... Nemôžem si pomôcť, ale aj keď má táto kniha vyjadrovať aj osobnejšiu stránku života autora, niekedy na mňa pôsobila veľmi neosobne. Keď sa však nad tým zamyslím, tak ten problém bude asi skôr mnou. Ktovie. Celkovo sa mi však kniha veľmi páčila. Nie je to jednoduchý príbeh nad ktorým nemusíte premýšľať. No je to príjemné a pútavé čítanie, ktoré sa dokonale hodí, či už pri teplých letných dňoch, upršaných popoludniach, alebo pri dlhých zimných večeroch. Niekedy si to určite prečítam znova, pretože mám pocit, že v tomto prípade jedno prečítanie nestačí. Mnohé detaily sa mi odkryjú až časom, a ja si rada počkám. Pokiaľ máte radi klasiku, alebo ste už čítali iné knihy od Hemingwaya, tak vám odporúčam aj toto dielo :)!

Moje hodnotenie:

Uvoľnení / Neal Shusterman

Uvoľnení

Autor: Neal Shusterman

Originálny názov: Unwind

Vydavateľstvo: Ikar

Rok vydania: 2016

Počet strán: 336

Amerika v budúcnosti sa spamätáva z následkov vojny medzi dvoma stranami znepriatelenými pre rozdielne názory na ochranu života. Jej výsledkom je uzákonenie „uvoľnenia“, podľa ktorého deti medzi trinástym a osemnástym rokom možno poskytnúť na odobratie a následnú transplantáciu orgánov. Súhlas dávajú rodičia z rozličných dôvodov: dieťa je problematické, sirota v štátnom ústave, rozvedení manželia sa nevedia dohodnúť na výchove... Náboženskí fanatici poskytujú svojho desiateho potomka ako obeť Bohu, desiatok.
Niektorí „uvoľnení“ sa mlčky podriadia, iní sa nechcú len tak vzdať. Na ceste za prežitím sa náhodou stretnú traja mladí ľudia: búrlivák Connor, sirota Risa a spočiatku poddajný ľudský desiatok Lev. Ak sa im podarí dožiť osemnástky, nikto im neublíži, ibaže v pomätenom svete, ktorý si brúsi zuby na každý kúsok ich tela od rúk až po srdce, sa osemnáste narodeniny zdajú nekonečne vzdialené.

Táto kniha upútala moju pozornosť od prvej chvíle čo som ju zazrela. V podstate to bola pre mňa asi najočakávanejšia novinka za mesiac Júl. Než som si prečítala anotáciu, ako to už býva zaujala ma obálka. Nemôžem povedať, že je prekrásna a ospevovať ju, keďže po prečítaní tejto knižky mi príde priam desivá, no uznávam, že prvý krát sa mi asi celkom páčila. Anotácia taktiež nesklamala. Vyzeralo to priam ideálne... Originálny príbeh s originálnou zápletkou. No neprečítaj to! Aj tak som však čakala svojim spôsobom klasickú dystopiu, ktorá bude patriť k tým lepším, no stále to bude klasika. Keby som len vedela...

Nech som od tejto knihy očakávala čokoľvek a nech moje očakávania boli akokoľvek vysoké, dostala som tisíc krát viac. Kniha bola obrovským prekvapením! Od prvej stránky ma to doslova strhlo. Odvtedy ma nezaujímalo nič iné, než čítanie. Kedykoľvek sa mi naskytlo čo i len trochu času, utekala som ku knihe aby som prečítala aspoň kúsok. Stále som nad ňou musela premýšľať a potrebovala som čítať... Bolo to tak strašne napínavé, že realita u mňa nemala miesto.  Napadá mi asi jediné slovo - Nepredvídateľná. Ani na chvíľu som si netrúfla odhadnúť koniec, pretože tu sa nedalo predvídať ani len to čo bude na ďalšej strane, nie to ešte na konci. Autorov štýl písania bol absolútne perfektný. Už po krátkej chvíli ma mal omotanú okolo prsta a mne bolo jasné, že by som od neho prečítala aj telefónny zoznam.

V knihe sa striedali uhly pohľadu a nezostávalo to iba v rovine hlavných hrdinov. Aby sme sa do príbehu ponorili ešte viac a všetky nástrahy autora na nás dopadli po každej stránke, príbeh uvidíme aj z pohľadu ľudí, ktorí sú na tej zlej strane. Či už polícia, zdravotníci... A to príbeh urobilo ešte zaujímavejším. Bolo zvláštne vidieť ako to vnímajú iní ľudia, najmä preto, že to, že rozoberajú deti na orgány im prišlo prakticky normálne. Úplne bežná vec... Mnoho vecí s ktorými som sa pri čítaní stretla sa mi budú z mysle odstraňovať veľmi ťažko. Táto kniha ma zasiahla, keď som to čakala najmenej. Nadobudla pre mňa reálny základ, vďaka čomu som sa do toho absolútne ponorila a všetko prežívala s hlavnými hrdinami. Bála som sa s nimi a úprimne som im držala palce, aby všetko prekonali.

Táto kniha vo mne zanechala hlboký dojem, ktorý vo mne zostane ešte poriadne dlhý čas. Po prečítaní som si musela len tak sadnúť a rozmýšľať... Všetko som si prebrala v hlave a spamätávala sa. Čakala som, že to bude dobré, no prekonalo to všetky moje očakávania. Túto knihu odporúčam každému! Zistila som, že táto perfektná séria má aj pokračovanie, ktoré je hodnotené rovnako výborne a tak mi je jasné, že si to musím prečítať aj keby neviem čo. Veľmi dúfam, naozaj veľmi, veľmi, že sa ostatné diely preložia. Rozhodne to stojí za to. Pokiaľ vás kniha zaujala, neváhajte ani sekundu a pustite sa do nej. Neoľutujete!

Moje hodnotenie: