Do sveta sa hlási púť na počesť Mateja Hrebendu | Antikvár Medokýš

Milí moji čitatelia! Dnes sa k vám hlásim s tak troška netradičným článkom, ktorý som sa rozhodla napísať, či už na počesť Mateja Hrebendu, alebo nášho martinského antikvára Jana Cígera (Medokýša). Ján Cíger je majiteľom martinského antikvariátu, ktorý je v našom mestečku dobre známy, tak ako aj jeho majiteľ. Väčšina obyvateľov ho pozná práve vďaka jeho láske ku knihám, no známy je aj jeho tvorivými nápadmi, humorom, vedomosťami a pre deti je to predsa ujo Hraškológ :). Tieto dni sa odohráva veľká udalosť o ktorej ste možno počuli, no možno aj nie a práve preto som sa rozhodla napísať tento článok.

Púť na počesť Mateja Hrebendu
Aby som vám porozprávala o tejto púti, na začiatok vám predstavím kto vlastne ten Matej Hrebenda je. „S batôžkom kníh, palicou v ruke a najčastejšie oblečeného do rimavského kroja – tak ho stretávali ľudia pred vyše storočím na jeho potulkách nielen po rodnom kraji, ale i po iných stoliciach a roztrúsených dolnozemských osadách." Matej Hrebenda bol národný buditeľ, ľudový básnik, zberateľ národných piesní, ale aj záchranca kníh. Narodil sa 10.marca 1796 v Rimavskej Píle. Jeho život nebol jednoduchý, pretože ako desať ročnému mu umrela matka, otec sa oňho prestal starať, upadli do biedy a navyše od útleho detstva začal strácať zrak. V pätnástich rokoch nevedel Matej Hrebenda čítať a písať ani počas dňa, pretože bol bez zraku takmer úplne. Ako záchrancu kníh som ho neoznačila náhodou. Bol to budovateľ knižníc a navyše zachránil mnohé vzácne zbierky kníh a napokon ich daroval Matici slovenskej, alebo slovenskému gymnáziu v Revúcej, ktorému venoval všetky svoje úspory a celú svoju knižnicu. Obdivuhodné je, že aj napriek jeho slepote to bol veľký cestovateľ. Prechodil celé Slovensko, Prahu, Viedeň a Pešť. Na svojich cestách šíril kultúru a osvetu a práve na týchto cestách zachraňoval staré knihy pred skazou. Počas putovania vyzbieral mnohé ľudové piesne, ktoré sa dostali do zbierok Jána Kollára, ale i samotného Pavla Dobšinského. Zapisoval ich jeho pomocník, ktorý, ho sprevádzal od roku 1842.

"Šiel slepý Matej Hrebenda

s knižkami v batohu

a videl viac než vidiaci

do duše národu."

Nuž a samotná púť?

Ujo Medokýš, ako som už vyššie spomínala je známy asi všetkým možným, no jedno mu nejde odoprieť. Ctí si zvyky, tradície a osobnosti, ktoré pre náš národ spravili mnoho. Verím, že preňho nebude ľahké prejsť púť, ktorú s odhodlaním včera začal, no pocit, ktorý ho čaká, keď dorazí do cieľa určite stojí za to. Je to krásna myšlienka, pretože táto cesta je naplánovaná tak, aby to naozaj bolo poctou. Trasa celej púte je takáto: Lipovec - Martin - Turčianske Teplice - Banská Bystrica - Brezno - Tisovec - Rimavská Píla. Celkovo je to vyše 160km, ktoré Medokýš prejde úplne peši s vozíkom naplneným 200 knihami. Prečo sa púť začína na Lipovci? Tam sa narodila matka Mateja Hrebendu. A prečo práve tieto miesta? Pretože presne touto cestou išiel Matej Hrebenda, keď sa vracal z Viedne za rodinou. Antikvariát uja Medokýša navštevujem vždy keď sa dá, pretože toto miesto ukrýva mnoho pokladov, ktoré nikde inde nenájdete. Tento antikvariát nie je obchod, ale miesto kde si každý príde na svoje, a kde keď raz vstúpite, zaručene sa tam vrátite. Samotný majiteľ popisuje svoj antikvariát takto:  "Antikvariát nie je obchod, ale priestor na stretnutia medzi knihami. Kníhkupectvo je čisto o biznise. Ale antikvariát je priestor pre rozhovory, filozofovanie, čítanie, hrabanie sa v knihách. Tu ide o niečo hlbšie než iba o predaj. S každým zákazníkom sa porozprávam. Človek z Mädokýša nemusí zakaždým odchádzať s knihou. Chcem predovšetkým to, aby odchádzal spokojný.” A presne tak to je. Mnohí ľudia tam neprichádzajú výlučne za knihami, ale práve za dobrým rozhovorom :). Počas Medokýšovej púte som mala to šťastie a stretla som ho, keď prechádzal cez mesto Martin. Zastavil sa na kus reči a porozprával mi o jeho ceste. Zaujímalo ma, či plánuje prespať pod holým nebom a tak som dostala odpoveď, že nebo ešte nevidel oblečené. Vo vozíku preto ukrýva stan, ktorý mu na ceste celkom iste dobre poslúži. Pár krát sa však niekde určite ubytuje, keďže cesta je náročná. Keďže som človek zvedavý, vyskúšala som si vozík s knihami potiahnuť. Veru nezávidím ťahať takú záťaž celých 160 kilometrov. Aspoň, že sa počas putovania vozík troška odľahčí, pretože knihy budu darované. Do cieľa - Rimavskej Píli by mal Medokýš doraziť v stredu. Púť by tým pádom mala trvať päť dní. Obdivuhodné všakže? Priznávam, že ja osobne neviem, či by som mala silu prejsť takúto diaľku len tak, ako za starých čias, no uja Medokýša obdivujem a prajem mu šťastnú cestu :)! Čo si myslíte o tejto púti vy? Dali by ste sa na to :)? Pokiaľ ide o samotný antikvariát, tak vám určite odporúčam navštíviť ho. Ak máte cestu okolo, idete do Martina len tak na výlet, hľadáte nejakú knižku... neváhajte a bežte tam. Rozhodne to nie je iba návšteva kde kúpite knihu a odídete. Tam sa či chcete, či nie vždy vrátite :). Navyše už čoskoro bude obnovený spolok Živena, ktorý vám predstavovať určite nemusím :).

Dúfam, že sa vám tento článok páčil a najmä, že splnil účel. Želám si aby táto myšlienka poputovala ďalej, pretože takáto vec si obdiv zaslúži.

Ak vás antikvariát Medokýš zaujal a nemáte tam cestu, môžete si pozrieť aj internetovú stránku, kde si môžete knihy objednať v pohodlí domova :). Stránku nájdete TU.

Pokiaľ ide o informácie o živote Mateja Hrebendu, čerpala som najmä z tohto zdroja.

Ďakujem za pozornosť a prajem príjemný zvyšok prázdnin :)! Ak vás táto púť zaujala, sledujte správy. Určite sa tam objaví :)!