štvrtok 27. januára 2022

Po dlhšej odmlke | Porto 2022


Ahojte kamoši!
Už pár týždňov som sa s malou dušičkou dívala na blog a dúfala som, že už čoskoro vo mne skrsne chuť sa k vám prihovoriť. Túžila som po písaní a veľmi som si priala spísať aspoň pár riadkov, ktoré by som sem mohla v tichosti odložiť. Každý deň, v ktorý som však pocítila aj čo i len trošku inšpirácie, som napokon prepadla sledovaniu prázdnej obrazovky, na ktorej nepribudlo ani jedno slovo. 
Píšem však dnes! A je to radosť spojená s úľavou. Konečne mám pocit, že sa článok píše sám a že sa toľko nemusím snažiť. O tom viac mám však pocit, že to čo píšem za niečo aj stojí. 

Neoplatí sa vysvetľovať prečo som sa v poslednom čase utiahla. Všetko je spojené s nedostatkom času a únavou, pretože každý deň bol viac menej rovnaký. Pracujem. Čítam. Objavujem. Premýšľam.

Až minulý týždeň som sa dočkala dobdrodružstva, ktoré som si plánovala dopriať ako odmenu za veľmi nabité zimné mesiace. Navštívila som Porto! Áno, znovu... Ale aj tak som sa tešila, akoby to bolo po prvýkrát, ak aj nie viac. 
Pred dvomi rokmi som tam cestovala sama a bolo to v období, kedy to bol skôr potrebný útek nevyhnutný k prežitiu, než oddychová dovolenka. Potrebovala som sa tam nájsť a hlavne nájsť zmysel života, čo sa mi aj podarilo - pretože nachádzať sa na cudzom mieste, obklopená cudzími ľuďmi sa ukázala ako jedna z najoslobudzujúcejších vecí pod slnkom. Vtedy som si uvedomila, aká podstatná je pre mňa aj vnútorná sloboda a ako vo mne hniezdi túžba po niečom viac, než je každodennosť, či spoločenské zázemie. Keďže mi vtedy Portugalsko dalo tak veľkú pomoc a posilnilo ma, návšteva na druhý raz sa mi nezdala zlým nápadom. Najmä keď ma sprevádzal Patrik a spolu s ním aj členovia našej rodiny.



Dúfala som, že sa im Porto bude páčiť, tak veľmi ako aj mne. Zrejme by mi zlomilo srdce, keby ich neočarilo a necítili sa tam dobre, ale verila som, že všetko dobre dopadne. Bolo pre mňa nové sprevádzať so sebou väčšiu skupinu ľudí, nakoľko už nešlo iba o moje predstavy a ani len o naše spoločné s Paťom, ale odrazu bolo nutné dávať pozor na potreby a nálady piatich ľudí. 

Nakoniec však každý miesto toho čo očakával, získal ešte viac. Úprimne a vážne, z dní kedy sme tam boli máme také krásne spomienky, až mi je na duši smutno a prázdno. Neprestajne som sa snažila vryť si do pamäte každý jeden detail, aby som na nič z toho, čo prežívame nikdy nezabudla. Keď sme pozorovali zapadanie slnka za more, snažila som sa zapamätať si jeho oranžovú farbu a odraz na vode. Keď sme sa smiali, dúfala som, že si zapamätám zvuk smiechu a všetky rozžiarené tváre. Pri pozorovaní východu slnka z okna našej izby som pozorovala vtáky a dúfala, že zvuk pomaly prebúdzajúceho sa mesta vo mne nikdy neutíchne. Všetko bolo tak veľmi krásne! 


Tie dni, kedy som v tichosti pozorovala blog a vnímala ako sa ničomu nevenujem absolútne vymizli. Znovu som bola šťastná, dúfajúca, plná nádeje... Čas plynul inak. Momenty trvali dlhšie a predsa len trvali príliš krátko. Všetko však malo svoj čas a malo to aj svoj koniec, ako to už býva. Nekonečne ma však fascinuje, ako ma dokáže na cestách ovládnuť pocit pokoja a vyrovnanosti. Nikdy sa necítim tak veľmi v mieri sama so sebou a so životom, ako keď pozorujem nové miesta a ľudí žijúcich ich iné, vlastné životy.

Ani sama neviem, či by som sa nazvala aj štastnou práve teraz. V Porte sa mi podarilo žiť v prítomnom okamihu po hrozitánsky dlhom čase. O to viac si však teraz doma uvedomujem ako veľmi sa mi to nedarí praktizovať v každodennosti, ktorá nemusí byť hrozivá, ale práve naopak môže byť aj krásna. Cítim, že mi chýba nadhľad na svet, ktorý by sa venoval väčšmi dobrému a peknému a pokojnému... Namiesto rýchlemu a stresujúcemu a monotónnemu. Ale aspoň viem, že ak chcem niečo zmeniť, tak je to naučiť sa život opäť vnímať. 

Dúfam, že som vás nesklamala, ak ste čakali článok plný užitočných rád a tipov kam v Portugalsku zájsť. Tie vám rada poskytnem časom. Tentoraz vás skôr pozývam do vlastného sveta a budem sa veľmi tešiť, keď mi napíšete niečo o tom vašom. Ach a samozrejem verím, že fotky s ktorými ste si zacestovali spolu so mnou sa vám páčili.
Majte sa krásne :)!


4 komentáre:

  1. Mluvíš mi z duše, Kristy - pocit klidu, pokoje, vyrovnanosti a míru sama se sebou, toť je jeden velký důvod proč miluju toulání se světem. A hlavně je to o tom kouzle okamžiku. Jinak fotky jsou krásné, úplně z vás září ta spokojenost!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem krásne! Veľmi sa teším, že sa ti páčili ♥ Je zvláštne o koľko je jednoduchšie všetky tie pocity prežívať práve na potulkách... Presne to kúzlo okamihu, aspoň ja osobne pociťujem tisíckrát silnejšie a intenzívnejšie na neznámych miestach. A to sa týka zrejme všetkého. Ale bolo by pekné dať si ako cieľ, docieliť intenzitu života aj v bežné dní :)

      Odstrániť
  2. Úplne chápem tú úľavu, ktorú si pocítila odchodom a cestovaním!
    Teším sa, že si si Porto aj po druhýkrát užila, pretože z tvojich slov je cítiť radosť a inšpiráciu, vďaka ktorej ho chcem ešte viac navštíviť!
    Po celý čas som sledovala tvoj Instagram a tie momenty, ktoré si zdieľala boli vskutku krásne a magické a priam z nich sršala tá krásna atmosféra toho miesta a tvoja láska k nemu. Som rada, že ti Porto znovu pomohlo nájsť čokoľvek, čo si hľadala a doma nájsť nemohla :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Komentár si ma našiel až teraz časom, ale o to väčšiu radosť z neho mám. Som strašne rada, keď všetky tie zdieľania momentov prekračujú hranicu “vychvaľovania sa” ale sú o vzájomnej radosti a inšpirácii. Porto niekedy určite navštív! A verím, že ho budeš milovať rovnako.
      Ďakujem za milé slová 🖤

      Odstrániť