Len kúsok odvahy, len troška presvedčenia | Novinky

Ahojte!

Práve sa vám prihováram s neskutočnou radosťou a teším sa z riadkov, ktoré v tejto chvíli plánujem napísať a ktoré budú čítanými ♥. Ani neviem kde začať!

Tento článok bude krátky. Bude priamy... Len pár slov chcem povedať, či lepšie povedané napísať. Alebo skôr oznámiť to, čím tieto dni žijem vo svojich myšlienkach a čo sa už čoskoro i v realite stane skutočným. Dni mi prídu odrazu oveľa slenčnejšími a aj keď prežívam návaly strachu, ľahkosti a neúnosnej detskej radosti - to dobré prevyšuje. Pretože plniť si sny je vždy tým správnym krokom k šťastiu. Mať zo seba dobrý pocit je správne. Malo by to byť prirodzené a dôležité pre všetkých z nás.

"Create the life you can't wait to wake up to."

A tak som sa rozhodla, že nechcem len o veciach hovoriť, ale ich chcem aj vykonať.

Že nechcem len snívať, túžiť, predstavovať si... ale aj zažívať a spomínať nie na predstavy, ale na momenty videné, prežité.

Viem, akým človekom chcem byť. Akým spôsobom chcem žiť, ale to všetko je otázka budúcnosti. Viem, že príde čas, kedy sa ním začnem stávať a meniť svoj život k obrazu, ktorý chcem... pretože viem, že mám čas. Ibaže je to tak? Myslím si, že začať treba hneď. Je nutné sa vytrhnúť, zastaviť, stratiť sa, nájsť a konať. Svoje predstavy urobiť skutočnými :). A tak...

13. februára 2020 cestujem do Portugalska, presnejšie do Porta. Verím, že tam nájdem pokoj v mysli, viac lásky k životu, radosti z bytia, krehkých chvíľ a seba samú. Azda sa viac spoznám. Azda mi svet ukáže to, čo tak túžobne hľadám alebo to skôr ja zazriem v ľuďoch a v okamihoch prežitých v neznámych uličkách, a hľadiac na tak známu a neznámu oblohu zároveň.

Idem úplne sama. Verím, že stratiť sa a opäť sa raz nájsť je jedna z vecí, pre ktoré sa oplatí žiť.

Vždy som vedela, že chcem cestovať. Že chcem objavovať miesta a nové kultúry, ale tušila som, že mnohé tieto cesty chcem podniknúť len sama so sebou. Byť so svojimi myšlienkami... Aj toto však bolo niečo budúce, niečo vzdialené, žijúce len v mojom vedomí.

Som však neuveriteľne hrdá na to, že som tú odvahu nabrala. Všetko si zariadila sama a stratila som aj posledné zábrany, či protichodné myšlienky, ktoré by sa začínali slovom "ale..." Pretože týmto chcem byť. A týmto aj budem.

Viem, že tento čas potrebujem. Nebyť a byť zároveň. Cítiť sa nažive. Myslieť a nemyslieť. Vytrhnúť sa z reality a vrhnúť sa do života... Áno toto je to, po čom momentálne túžim.

A tak sa teším, ako vám už za malú chvíľu budem písať riadky o tom, ako som to zvládla. Aké krásne dni to boli... Je to zvláštne, ale plniť si svoje sny je desivé. Skutočne je to celkom iné, než kým sú vaše sny len vašimi myšlienkami, pri ktorých sa radi zastavíte. Je desivé začať. Urobiť potrebné kroky. A napokon aj pre vaše okolie je ťažké ich prijať. Avšak cítiť potom pocit, ktorý vám hovorí, že robíte presne to, čo máte, ste tým kým ste a že ste na správnom mieste... To je radosť. Pre mňa význam a zmysel, mám taký pocit.

Vážim si mojich rodičov, ktorí po prvotnom zhrození - a ja ich strach podstatne chápem - podporili moje rozhodnutie a podporili moje sny. 

Vážim si počuť vetu, ako, "Vieš čo? Inšpirovala si ma. Myslím, že to potrebujem aj ja a nevidím dôvod prečo to neurobiť..."

Život žijeme tak prázdne. Tak zaužívane a plánovane... Tak priamo a konečne. Myslím si, že veľa vecí by bolo lepších, keby sme len jednoducho robili, čo chceme. Bez žiadneho ale, bez argumentov a logiky. Proste len žili.

Máte aj vy svoje sny? Myslíte, že na ich plnení pracujete, tak akoby ste chceli? Máte pocit, že niečo vo vašom živote zmeníte, ak ste zabudli robiť, čo vás napĺňa? Ste tým, kým túžite byť?

Majte sa krásne kamoši! A držte mi palce ♥!