Originálny názov: Senza mai arrivare in cima
Autor: Paolo Cognetti
Vydavateľstvo: Ikar
Edícia: ODEON
Rok vydania: 2019
Počet strán: 144
Paolo Cognetti, fascinovaný knihou amerického spisovateľa a cestovateľa Petra Matthiessena Snežný leopard, ako štyridsaťročný zorganizoval výpravu po jeho stopách. Prešiel takmer rovnakú trasu ako jeho veľký vzor o štyridsať rokov skôr. Obaja navštívili končiny v severozápadnej časti Nepálu, kde stále prežívajú a ďalej sa zachovávajú zvyšky prastarej tibetskej kultúry. Okrem niekoľkých dobrých priateľov (a, pravdaže, početnej karavány, nevyhnutnej na takéto vysokohorské putovanie) Cognettiho sprevádzajú obšúchaný výtlačok Matthiessenovej knihy, modré ovce a najmä vidina zriedkavo spozorovaného snežného leoparda.
...
"Tajomstvo hôr spočíva v tom, že hory, jednoducho sú, ako som i ja. Lenže hory
existujú, prosto, čo ja nedokážem. Hory nemajú nejaký zmysel, pretože onen zmysel je ich
podstatou - hory jednoducho sú. Slnko je guľaté. Život vo mne zvoní, hory zvonia, a keď to
dokážem počuť, znamená to, že je nám ono zvonenie spoločné."
Paolo Cognetti je autor, ktorý si moje srdce získal už dávno. Jeho Osem hôr, ktoré boli pre mňa prvým stretnutím s jeho tvorbou a písaním, mi dodnes rezonujú v duši a nemálo na ne spomínam. Často ich s úsmevom na perách odporúčam ďalej a radujem sa keď čítam, či počujem, že niekto jeho slová vníma tiež. Že taktiež hlboko cíti jeho talent a schopnosť zastaviť čas. Oživiť momenty, minulosť... a vkladať nádej do pocitu, že byť človekom je dar. Že šanca vidieť svet je skutočné šťastie.
Časom začali byť prekladané aj jeho odlišné tvorby, skôr poviedkového charakteru. Celkom iné, no rovnako výrazné. A i keď neexistuje možnosť, že by som z jeho kníh mohla byť sklamaná, tie ktoré sú venované prírode, kráse a turistike, jeho životu... sú mi predsa len o niečo bližšie. Možno aj preto preloženie novinky Niekedy netreba zdolať vrchol, ma už nemohlo urobiť šťastnejšou.
Je zrejme veľmi očividné, že kniha sa mi páčila a tak vás veľmi nemám, ako prekvapiť. No opísať vám v čom tkvie jej čaro a prečo sa tak radujem z jej existencie, aspoň to vám rada rozpoviem.
Nejedná sa o komplikované dielo, ktoré by sa snažilo byť vážnou literatúrou a povedať vám množstvo právd. Povie vám ich, áno... no jedná sa skôr o autorove podvedomé myšlienky, o spontánne postrehy, čím sú vlastne oveľa cennejšími, než úmyselné reakcie. Je to veľmi útly príbeh. Pokiaľ máte deň voľna a chuť do čítania, tak za malú chvíľu sa ocitnete na posledných stranách a toto dobrodružstvo ukončíte. No i tak vám niečo dá. Niečo vo vás zanechá.
"Vedel som, že v horách človek kráča sám, aj keď kráča s niekým iným, no bol som rád,
že sa budem o samotu deliť s týmito priateľmi."
Nerada knihy porovnávam, no táto je určite inšia od Ôsmych hôr, i keď tematicky odlišná nie je. Nie veľmi... Niekedy netreba zdolať vrchol skutočne stručne opisuje púť, na ktorú sa Cognetti odhodlal skrz inšpiráciu Snežným leopardom. Hovorí o podmienkach, v ktorých ju prežívali a o ľuďoch, ktorých v údoliach stretávali. Ženy a mužov, chlapcov, deti... Spoznávanie kultúr je úžasná vec a cez autora ma to bavilo. S miestnymi sa neraz pustil do reči a tak ma fascinovalo počúvať o ľuďoch, ktorí tri dni párkrát do roka putujú, aby sa na hraniciach stretli so svojou rodinou. Tam sa zídu, porozprávajú sa, vymenia si dary a tri dni cestujú nazad domov. Sú to rozdiely, ktoré si nedokážeme v našej spoločnosti a v spôsoboch života predstaviť.
Milujem však tú ľahkosť. Tú krehkosť momentov... Tie chvíle, kedy len Cognetti opisuje, čo vidí. Čo cíti. Kedy hovorí o veciach, ktoré má rád, ktoré v ňom niečo prebudili alebo ho fascinujú. Z jeho písania cítiť jeho vášeň pre život. Jeho schopnosť pozorovať a je len máločo na svete, čo by som si v písaní cenila väčšmi.
Túto kniha vám nemožno neodporúčať. Neviem, či by som začínala práve s ňou ako prvou, ak ste doteraz s autorom nemali tú česť, avšak šancu by ste jej mali dať. Veď predsa nemáte o čo prísť, môžete len získať :). A možno... možno sa vám zíde vidieť cesty, ako ľúbiť život viac. Ako ho vnímať trochu hlbšie.
"Nechával som za sebou niečo, čo som nevidel a čoho som sa nedotkol, no dostal som
sa k tomu tak blízko, až som to pocítil."
Moje hodnotenie:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára