Venujte jej pozornosť | Vzdelaná

Originálny názov: Educated

Autorka: Tara Westover

Vydavateľstvo: Tatran

Rok vydania: 2019

Počet strán: 312

Tara Westoverová sa prvý raz ocitla v triede ako sedemnásťročná. Narodila sa v rodine survivalistov, ktorí žili v horách amerického Idaha. Tam sa pripravovala na koniec sveta tak, že zavárala do zásoby broskyne a spávala s „plnou poľnou“. V lete s mamou, babicou a liečiteľkou, varila bylinné odvary a v zime triedila kovový šrot na otcovom šrotovisku.
Jej otec nedôveroval zdravotníctvu, preto s Tarou nikdy nenavštívili lekára. Rezné rany, otrasy mozgu, dokonca aj popáleniny po výbuchu liečili doma pomocou byliniek. Rodina bola natoľko izolovaná od bežného života, že nikto neriešil, či sa deťom dostáva vzdelanie. A nikto nezasiahol, keď sa starší brat začal správať násilnícky.
Ďalší z Tariných bratov sa dostal na vysokú školu a priniesol jej novinky z ďalekého sveta. Vtedy sa rozhodla vyskúšať nový život. Vďaka samoštúdiu sa jej podarilo zvládnuť matematiku, gramatiku a vedecké predmety na takej úrovni, že spravila test ACT a prijali ju na Brigham Young University. Tam študovala psychológiu, politické vedy, filozofiu a históriu a prvý raz počula o závažných svetových udalostiach ako holokaust a hnutie za občianske práva.

Mrzí ma, že som recenziu nepísala čerstvejšie - v čase, kedy mnou nadšenie doslova lomcovalo. Bojím sa, či ešte dokážem dostatočne zachytiť všetky tie pozitívne dojmy, ktoré síce vo mne ešte stále zotrvávajú, no predsa len, nie sú také čerstvé. Uvidíme, čo z toho vznikne.

Úprimne táto kniha je veľmi netypická. Ešte som sa nestretla s podobným príbehom, respektívne nikdy nebol v podobnom kontexte reálnym, ale bol fikciou, či dystopiou. Veľmi som chcela anotáciu spísať vlastnými slovami, ale priznám sa, že to nie je možné. Je ťažké vyjadriť, čo sa ukrýva za stránkami Vzdelanej. Jej výpoveď ma šokovala.

Dlhý čas som s odstupom pozorovala obálku, ktorá mi zakaždým upútala zrak. Niečo ma na tejto knihe neuveriteľne priťahovala, no stále som ju sledovala s akýmsi rešpektom a pochybnosťami. Ak som si aj skúsila prečítať anotáciu, nemala som žiadnu predstavu toho, o čom to vlastne je. Dokonca mi, ani nedochádzalo, že sa jedná o skutočný príbeh, ale snažila som sa ju zaradiť do celkom iných žánrov. Náhody sa však dejú, či už to náhody sú alebo nie sú... Jedného dňa som ju totižto naozaj celkom neplánovane chytila do rúk a začala čítať prvé riadky. Z prvých riadkov boli čoskoro strany a ja som sa už hneď od začiatku nevedela odtrhnúť. Stále som netušila o čo sa jedná, ale príbeh bol bezpochyby napísaný dobre a pútavo. Kniha so mnou teda odišla domov a ja som sa do nej naplno pustila.

Nečakala som... Skutočne som nečakala, čo ma čaká. Nechcem vám stále hovoriť o reálnosti, no pri čítaní opisov situácií z rodinného života Tary Westover a z jej prebíjania sa životom, mi skutočne nedochádzalo, že sa takéto veci môžu diať. A možno som tomu len nechcela veriť. Môj mozog to automaticky vylučoval a oddeľoval skutočnosť od fikcie. Ibaže všetko bolo pravdivé. Žiaľ, každé jedno slovíčko, či riadok opisoval zážitky, ktoré sa skutočne stali a mne to i teraz, po čase, láme srdce a berie rozum.

V dnešnej dobe je pre nás Vzdelanie niečo celkom prirodzené a automatické. Už v detstve máme prvý stret so vzdelaním a začíname navštevovať školy. Netvrdím, že to v nás vždy vyvoláva nadšenie, ale je to samozrejmé a povinné. Školy sú dané zákonom a jednoducho, ako deti spoznávame základné vedomosti. Inak by to, ani nešlo. Avšak viete si predstaviť, že Tara spoznala školu, až ako 17 ročná? Domáce vzdelanie, ako to nazývali jej rodičia, bolo absolútne nedostatočné a deťom ho koniec koncov neposkytovali. O udalostiach, ako holokaust, či smeroch filozofie, či feminizmu, počula až na vysokej škole. Svet bol pre ňu neznámy, vzdialený... Nepoznala svoje miesto v spoločnosti. Mala len chuť učiť sa.

Nie len, že rodina autorky bola prísne nábožensky založená - podliehala mormónskej viere, ale aj survivalistický spôsob života ovplyvňoval celú jej mladosť. Neustále bola pripravovaná na koniec. Doma si pripravovali zásoby jedla, paliva, zbraní... čokoľvek potrebné na prežitie apokalypsy. Očakávali ju. Chvíľami som mala dojem, že po nej túžia, pretože v ňu verili a ona neprichádzala. 

Bolo pre mňa ťažké sledovať, ako autorka dospievala v ženu. Vďaka náboženstvu jej otca a bratovi, ktorý ju týral, bolo ťažké dospieť bez hanby. Cítila sa nečistá, nevedela čo robiť s jej vekom. Jej dospelosť bola poznačená jediným slovom, ktoré ju v mnohom prenasledovalo, "fľandra." 

Odhodlať sa ísť študovať s vedomím, že opúšťate svoju rodinu, že zanechávate všetko, čo poznáte a vydávate sa do sveta, ktorý nepoznáte ani náznakom - patrí jej obdiv. Všetko, čo získala a vydobila si, všetko je len jej zásluhou a odhodlaním, ktoré prekonáva hranice pochopenia. Určite pre ňu nebolo jednoduché opustiť jej rodinu, pretože aj keď to bolo peklo, bolo to jediné, čo poznala. Bez štúdia by však nikdy neprišla na to, akým nesprávnym spôsobom žila. Dalo jej krídla, výhliadky a povedala by som, že aj zmysel. 

“You can love someone and still choose to say goodbye to them,” she says now. 

“You can miss a person every day, and still be glad that they are no longer in your life.”

Táto kniha vo mne prebudila túžbu po vzdelaní. Nie sme si vedomí toho, aké výhody máme, pretože sú pre nás samozrejmými, no Vzdelaná mi rozhodne dodala potrebu plniť si svoje ciele a samovzdelávať sa o veciach, ktoré ma úprimne zaujímajú. Byť zvedavou.

Už teraz odhadujem, že patrí k najvýraznejším knihám, ktoré som za celý rok čítala a tak je samozrejmé, že vám ju veľmi odporúčam. 

Moje hodnotenie: