piatok 29. januára 2021

Najlepšie knihy za rok 2020

 
Ahojte :)!
Na túto každoročnú klasiku sa mi podarilo akosi pozabudnúť, ale povedala som si, že by bola škoda nedobehnúť zameškané a aspoň v krátkosti vám neopísať tie najlepšie knižky z minulého roku. Čo ma núti zamyslieť sa tak ako vždy... minulého?! 

Aj keď bol rok 2020 poriadne nevšedný, nemôžem povedať že by bol zlý. V mojom osobnom živote určite nie, pretože viac mi dal, než vzal. Podarilo sa mi v ňom nájsť mnohé vrátane seba samej, spoznať sa, stratiť sa a opäť sa vynoriť, spoznala som nových ľudí, začala žiť nové etapy mojej mladosti a úprimne... našla som šťastie. Myslím, že tento rok mal nadbehnuté na to aby nás potrápil, ale väčšinu času v ňom išlo iba o pohľad na vec a o to, či sa dokážeme odosobniť od všetkého nepohodlia a pomalosti, ktorá k nám zavítala a otočila naše inak rýchle, zabehnuté životy. 

Že sme však strávili veľa času doma, o tom hádam ani nemusíme diskutovať. Aj vďaka tomu však bol čas pre knihomoľov o čosi jednoduchší na zvládnutie, pretože mali sme na rozdiel od mnohých spoločnosť - príbehy plné krásnych slov, myšlienok a dobrodružstiev.

Nuž teda... ktoré sa ma dotkli najviac?

1. Stehlík - Donna Tartt
Prekrásna, úžasná kniha. Písanie Donny si ma naozaj získalo a aj keď som čítanie jej kníh poriadne dlho odkladala, už po chvíli som ostala bez slov. Takmer okamžite ma samotný príbeh vtiahol do deja a od začiatku do konca som sa nedokázala odtrhnúť. Stehlík mal úplne neskutočnú, priam melancholickú atmosféru, ktorá ma bavila a celkovo som to prečítala na jeden nádych. Ešte dodnes som však plná nadšenia, keď si na knižku spomeniem a dúfam, že v tomto roku sa dostanem k Tajnému príbehu!

Theo Decker má trinásť rokov, milujúcu matku a otca, ktorý ho zanedbáva. Priam zázračne prežije nehodu, ktorá ho pripraví o všetko, čo dovtedy poznal a ľúbil, a v New Yorku zostane sám. Našťastie sa ho ujme bohatá rodina a zdá sa, že chlapec napokon dospeje na muža. Theo však trpí. Chýba mu jeho minulosť a len ťažko nadväzuje nové vzťahy. Smútok je aj dôvodom, prečo chlapec silno lipne na obraze stehlíka, fascinujúcej maľbe holandského majstra Carela Fabritia, ktorý je jeho jediným spojivom so spomienkou na mŕtvu matku. A práve toto vzácne dielo ho zavedie do dobrodružného sveta, kde sú starožitnosti najvyššou métou, pre ktorú sa ľudia neštítia ničoho. Obraz stehlíka je Theovým talizmanom v nepreniknuteľnom labyrinte sveta, v ktorom za každým rohom číha nebezpečenstvo. Theovo putovanie vrstvami americkej spoločnosti je modernou odyseou o dozrievaní, prvých láskach a lúčení sa s nevinnosťou.


2. Niekedy netreba zdolať vrchol - Paolo Cognetti
Ach Paolo... Ak mám na nejakého autora slabosť, tak je to on. Taliani vedia byť v literárnom svete machri, no v tomto prípade by som povedala, že je autor ešte kúsok popredu. Jeho knihy sú skrátka nádherné! Odkedy som čítala jeho skoršie dielo Osem hôr, zamilovala som si ho. Titul Niekedy netreba zdolať vrchol je akoby nepriamym pokračovaním spomínaného predošlého titulu, avšak jedná sa o niečo úplne iné. Predovšetkým sa však jedná o príbeh plný odhodlania a poézie života - pretože to mi zrejme k jeho štýlu sedí najväčšmi. Jeho opisy sú vždy ako pohladenie na duši a najmä sú oslavou všetkej krásy sveta. Málokedy ma vie niečo dostať, tak veľmi ako myšlienkové pochody tohto pána.

Túžba dobyť proti túžbe pochopiť
Paolo Cognetti, fascinovaný knihou amerického spisovateľa a cestovateľa Petra Matthiessena Snežný leopard, ako štyridsaťročný zorganizoval výpravu po jeho stopách. Prešiel takmer rovnakú trasu ako jeho veľký vzor o štyridsať rokov skôr. Obaja navštívili končiny v severozápadnej časti Nepálu, kde stále prežívajú a ďalej sa zachovávajú zvyšky prastarej tibetskej kultúry. Okrem niekoľkých dobrých priateľov (a, pravdaže, početnej karavány, nevyhnutnej na takéto vysokohorské putovanie) Cognettiho sprevádzajú obšúchaný výtlačok Matthiessenovej knihy, modré ovce a najmä vidina zriedkavo spozorovaného snežného leoparda.

3. Klub nenapraviteľných optimistov - Jean-Michel Guenassia
Nádherná, prenádherná kniha. Nechcem preháňať, ale kľudne by som povedala, že aj majstrovské dielo... Je to jedna z tých kníh, ktorá vám skrátka utkvie v pamäti, zanechá na vás dojem a najmä pre vás bude jej čítanie obrovský zážitok. Čerstvo si pamätám, aká vtiahnutá do jej deja som bola... Sotva som dokázala robiť niečo iné, než nad ňou premýšľať a dychtivo čítať ďalej. A vlastne aj teraz si na ňu neraz spomeniem, i keď mi jej udalosti pomaly blednú v mysli.

Paríž 1959. V časoch alžírskej vojny a rokenrolu sa dvanásťročný Michel Marini dostáva do sveta dospelých. V bistre Balto ho viac než stolný futbal priťahuje zadná miestnosť, kde sa stretáva tajomný Klub nenapraviteľných optimistov – emigrantov z východnej Európy, ktorí opustili svoje domovy, rodiny aj staré ideály.
Počúva rozprávania o ich milostnom živote, manželkách, deťoch, ambíciách a exile za železnou oponou. Ich dramatické príbehy sa v nasledujúcich rokoch prelínajú s podobne dramatickými udalosťami v Michelovej rodine. Lásky a drámy k nemu už neprichádzajú iba zo vzdialeného sveta, ale znenazdajky sa objavujú aj v jeho živote.


4. Slnečnice - Sarah Winman
S touto knižkou je to veľmi zvláštne, pretože na začiatku by som ani zďaleka nepovedala, že ju zaradím medzi najlepšie knihy z celého roku. Ale... Úprimne jej príbeh sa mi páčil. A nielen to, dotkol sa ma veľmi zvláštnym a čarovným spôsobom, nuž a tak nejak to nedokážem neoceniť. Je to rýchly príbeh, krátky a jednoduchý, no pre mňa bol pohladením na dušu a dal mi všetko, čo som potrebovala bez toho, aby som tušila, že sa mi to pýta.

Ellis a Michael sa prvý raz stretnú, keď majú dvanásť. Ich neveselé zoznámenie prerastie do hlbokého priateľstva. Preháňajú sa na bicykloch po oxfordských uliciach, učia sa plávať, objavujú poéziu a spoločne čelia Ellisovmu neľútostnému otcovi. Spoznávajú svetlé aj tienisté stránky života. Jedného dňa ich blízky vzťah nadobudne nový, chúlostivý rozmer. Z chlapcov sa stanú muži. O desať rokov je však Ellis ženatý s Annie a po Michaelovi niet ani stopy. Kam sa podelo celé jedno desaťročie? A čo sa medzitým stalo? Bol by to príbeh o láske, keby to dopadlo inak. Ibaže všetko sa zmenilo... Alebo sa v skutočnosti nezmenilo nič? A tak to predsa len bude príbeh o láske. O láske vo všetkých jej podobách.
Román Slnečnice je obrazom dvoch ľudských životov, ktoré by sa naplnili, keby im okolnosti priali, keby boli spoločenské, kultúrne a rodinné pomery iné. Je to poetické, nádherne zdržanlivé rozprávanie o láske a osamelosti. Aj o žiali z bolestnej straty blízkych, znásobenom márnymi telesnými aj umeleckými túžbami, no najmä nenaplnenými túžbami srdca.

5. Povedal mi veštec - Tiziano Terzani
Aj keď som vášnivý cestovateľ, čítať cestopisy ma nikdy nebavilo a ani ma to nelákalo. To však platilo len dovtedy, kým som nenarazila na túto knihu. Zmenila mi názor a doslova mi otvorila bránu k cestopisom, pretože jej obsah mi vyrazil dych. Pri čítaní som ledva dýchala a najmä som sa cítila na míle vzdialená od svojho domova. Autor popisuje Áziu magickým spôsobom, ktorý však nie je len pozitívny a krásny, ale aj vyjadruje stránky, ktoré sú skryté a ktorými roky trpia miestni ľudia. Skrátka a dobre... bolo to fantastické!

Slávnemu talianskemu reportérovi Tizianovi Terzianimu povedal hongkonský veštec, že v roku 1993 bude ohrozený jeho život a mal by sa vyhnúť lietaniu. Rozhodol sa preto, že do lietadla nenastúpi a a bude cestovať ako dávni objavitelia. Pešo, loďou, autobusom, autom či vlakom po celej Ázii.
V tejto knihe nájdete Barmu, Thajsko, Laos, Kambodžu, Vietnam, Čínu či Mongolsko videné z tých najnezvyčajnejších uhlov. V každej z týchto krajín hľadal veštcov, jasnovidcov či šamanov, vďaka čomu sa s čoraz väčším porozumením ponáral do dávnych zvykov, ohrozených agresívnou západnou civilizáciou. Z jeho nespočetných ciest, ktoré absolvoval v priebehu roka vznikla unikátna reportážna kniha Povedal mi veštec.
„Moje rozhodnutie sa ukázalo ako veľmi dobré a rok 1993 bol jedným z najzaujímavejších v mojom živote,“ povedal neskôr Tiziano Terziani. „Predpovedali mi smrť, no ja som začal znovu žiť.“


6. Pre Emily - Katherine Slee
Väčšinou mám knihy aspoň chvíľu v hľadáčiku a zvyknem ich často obzerať, než sa do nich pustím. S Emily to však bolo celkom iné. Akonáhle som ju zahliadla, v momente som ju mala v ruke a v tom ďalšom so mnou putovala domov. Netušila som prečo ma tak láka, ani či sa mi bude páčiť, no tešila som sa z nej ako malá a popravde moja radosť neprechádzala, ani keď som ju reálne začala čítať, pretože som si ju od začiatku zamilovala. Príbeh o Emily mi pripomenul sladké dni detstva, spomienky na moju starkú, s ktorou som dodnes najväčšia kamoška a skrátka vo mne vyvolal nostalgiu, ktorá sa len ťažko popisuje. Celý príbeh je však nádherný a neviem, čo viac by som k nemu mohla povedať, než že si ho prečítajte...

Malé venovanie môže znamenať veľa...
Preto obľúbená autorka detských kníh Catriona Robinsonová vždy venovala svoje diela ľuďom, ktorí najväčšmi poznačili jej život – vrátane samotárskej vnučky Emily. Emily sa nad venovaniami nikdy nezamýšľala. No keď Catriona nečakane zomrie, každé z nich sa stane omrvinkou na ceste, ktorá údajne vedie k stratenému, dosiaľ nepublikovanému rukopisu. Je to záhada a vyriešiť ju môže iba Emily. Ibaže to znamená, že musí kráčať v šľapajach starej mamy do veľkého sveta, pred ktorým sa skoro celý život skrývala...

7. Príbeh o Áste - Jón Kalman Stefánsson
Fuuh k tomuto sa mi aj ťažko vyjadruje... No v dobrom slova zmysle. Totižto nikdy som nečítala nič podobné. Nebola som pripravená na to, aké umenie sa skrýva v slovách autora, ale úprimne nič krásnejšie som nikdy nečítala. Jeho slová sú ako melódia, báseň, majú svoj vlastný život a plnú škálu významov v pár odsekoch a častiach. Je to doslova zážitok.
Zo začiatku som mala problém zvyknúť si, pretože naozaj je to celkom iné. Pre niekoho hádam aj nezmyselné, pretože tieto príbehy sú len fragmenty a drobné skladačky, ktorých dieliky sa spájajú až do konca, no ja som v tom význam našla. A aj doteraz ma vždy napĺňa prazvláštny pocit, keď si na Ástu a jej autora spomeniem.

Ásta, ktorej meno – ak si odmyslíme posledné písmeno – po islandsky znamená láska, sa narodí koncom päťdesiatych rokov mladému zaľúbenému páru, Sigvaldimu a Helge. Idyla rodinného života však netrvá dlho. Na Helgu doľahne monotónnosť a útrapy všedného dňa a rodinu opustí. Kým sa Sigvaldi snaží opäť si usporiadať život, vyrastá Ásta u pestúnky.
Príbeh o Áste nie je len životným príbehom jednej ženy, ale aj rozprávaním o rodine, o osudoch, ktoré sa navzájom preplietajú a ovplyvňujú, o láske v jej mnohých podobách, ľudských túžbach, strate a ľútosti, vyrozprávaný s citlivosťou a pochopením.


8. Normálni ľudia - Sally Rooney
Váhala som, či sem túto knihu zaradiť. V knižnom svete vyvolala obrovský boom a tak ako ju niektorí milujú, inými je nenávidená... Avšak napokon som sa rozhodla, že jej patrí výnimočná pozornosť, ktorú by som jej týmto chcela venovať. Patrí jej to, pretože aj keď je to príbeh jednoduchý a celkom bežný, ukrýva v sebe obrovské množstvo emócii, surovej úprimnosti, pravdy a života.
Mňa osobne príbeh Connella a Marianne veľmi strhol. Dlho som zaspávala s myšlienkou na nich, žila ich životmi a cítila, že v ich nešťastnom šťastí nájde každý tú svoju stratenú lásku a kúsok seba samého...

Connell a Marianne pochádzajú z jedného malého mestečka na západe Írska, no zdá sa, že tam sa podobnosť medzi nimi končí. Connell je v škole obľúbený, zatiaľ čo Marianne je samotárka. Marianne je z bohatej rodiny, Connel vyrastal bez otca a jeho matka je upratovačka. Keď však jedného dňa nadviažu rozhovor – síce trápny, no strhujúci – spustia lavínu, ktorá navždy zmení ich životy.
Normálni ľudia sú príbehom o neprekonateľnej fascinácii, priateľstve a láske. O ľuďoch, ktorých vzájomná príťažlivosť a zároveň neznesiteľná vzdialenosť dovádzajú k poznaniu, že nemôžu byť spolu ani jeden bez druhého. Podáva svedectvo o tom, aké ťažké je zmeniť sa, stať sa tým, čo považujeme za „normálne“. A s dojímavou nehou odkrýva, ako nás život učí manévrovať v priestore medzi sexom a mocou, tendenciou zraňovať a byť zraňovaný, túžbou milovať a byť milovaný.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára