Originálny názov: Smoke
Autor: Dan Vyleta
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2017
Počet strán: 488
ANGLICKO PRIBLIŽNE PRED STO ROKMI
Ľudia s nečistými myšlienkami tu boli označení dymom, ktorý im unikal z tela a bol znakom ich úpadku. Šľachta nevypúšťala dym, bol to dôkaz ich cnosti a práva vládnuť, zatiaľ čo nižšie spoločenské vrstvy sa utápali v hriechu a sadziach. Celkom čudné, no celkom skutočné Anglicko.
Elitná internátna škola, kde vychovávajú synov zámožných ľudí, aby podľa práva prvorodených prevzali moc. Učitelia so záhadnými prepojeniami na súperiace politické frakcie na najvyšších vládnych úrovniach. Traja mladí ľudia, ktorí zistia, že všetko, čo ich učia, je lož – toto poznanie ich môže stáť život. Majestátny kaštieľ, kde v podkrovných izbách a v skrytom laboratóriu číhajú tajomstvá. Milostný trojuholník. Zúfalé prenasledovanie. Revolucionári a tajná polícia. Náboženskí fanatici a bezcitní vedci. Vražda. Londýn plný nebezpečenstiev a divov. Strastiplný vzťah medzi matkou a dcérou a matkou a synom. Nečakaní zloduchovia a nečakaní hrdinovia. Chladný rozum a vášeň. Bohatí a chudobní. Správne a nesprávne, hoci nie je jasné, čo je čo.
Toto je svet Dymu, majstrovské rozprávačské dielo, dickensovsky spletitý príbeh vyznačujúci sa urputnou silou predstavivosti, bohatou atmosférou a napätím.
Vopred sa ospravedlňujem, ak bude táto recenzia chaotická, iná alebo naopak až príliš usporiadaná.
Keď máme úvod za sebou...
Priznávam, že táto kniha ma zaujala ihneď. Krátky názov, ktorý ma upútal na prvý pohľad. Obálka, ktorá je perfekná, tajomná, jednoduchá, no úžasná... A napokon anotácia z ktorej som vycítila, že toto je niečo pre mňa. Dalo by sa to nazvať aj láskou na prvý pohľad, keby to chceme pomenovať :D. Kniha sa mi ocitla v rukách o necelí mesiac. Moje pocity boli všelijaké, pretože predsa len po čase trocha očakávania klesnú a človek to berie tak flegmaticky. No úprimne som sa na ňu tešila a bola som viac ako zvedavá.
Síce som to už hovorila veľa krát, možno to viete a možno aj nie... Milujem pochmúrne, tajomné, ponuré príbehy. Búrlivé výšiny, Čudáková dcéra, Trinásty príbeh a pod. to je skrátka moje. Takýto typ knižiek vnímam ako veľmi atmosfércké. Počas čítania pociťujem nervozitu a do príbehu sa akosi viac vcítim aj vďaka tomu malému kúsku strachu a malej dávke nepríjemného pocitu. Dúfala som, že Dym pôjde v podobnom duchu. Mala som šťastie, pretože už od prvého slovíčka, či vety bolo jasné, že sa mi splnili sny. Začiatok je doplnený krátkym úryvkom z diela Charlesa Dickensa (Dombey a syn). Aby bolo jasno... Niekedy nás knihy uchvátia práve začiatkom. Každý máme knihu, ktorú otvoríme a už pri prvej vete pookrejeme. So mnou to tak bolo aj v tomto prípade. Úryvok ma zaujal, nuž a ozajstný začiatok ma chytil za končeky nervov a doslova ma stiahol medzi hlavných hrdinov s ktorými človek akosi podvedome sympatizuje už od začiatku.
Dym. Dym je popisovaný ako hriech. Sadze, ktoré vás pokryjú pokiaľ sú vaše myšlienky nečisté, pokiaľ z vašich úst vychádzajú klamstvá, ak máte v srdci hnev, či nenávisť. Každý hriech sa na vás ukáže v podobe dymu. Pokiaľ poviete iba drobnú lož, z úst vám možno vyjde malý obláčik dymu, no ak ide o horšie hriechy, ktoré sú spojené napr. aj s násilím, tak z vás dym doslova potečie ako hustá tekutina. Každý hriech má svoju váhu. V Londýne, kde sú budovy priam obhorené a vymaľované sadzou je hriechu na rozdávanie. Spoločnosť sa však delí na dve časti. Chudobní, bežní ľudia dym vypúšťajú a sú všeobecne považovaní za hriešnikov. Avšak šľachta, bohatí ľudia, ktorí niečo znamenajú dym nevypúšťajú. Už od detstva ich posielajú na internátne školy, kde ich učia dobrému správaniu a slušnosti. V takej škole sa nachádza aj hlavný hrdina Thomas a Charlie.
Spýtala som sa ho, či niekde zúri požiar. Ulice boli totiž plné
hustého hnedého dymu, sotva bolo niečo vidieť.
"Ach nie, drahá slečna," odpovedal. "Toto je zvláštnosť Londýna."
Nikdy som o ničom takom nepočula.
"Hmla, slečna," povedal mladý muž.
"Ach, naozaj!" odvetila som.
CHARLES DICKENS
POCHMÚRNY DOM
I keď som bola zo začiatku nadšená a nadchýnala som sa úvodom, sprevádzal ma neskutočne nepríjemný pocit. Žalúdok som mala stiahnutý a neustále som mala pocit, že sa každú chvíľu stane niečo zlé. Asi ako keď pozeráte horor, viete že za malý okamih niečo vyskočí na plátne, no aj tak máte strach. Na jednu stranu má človek ten známy pocit strachu, no na druhú stranu som si to užívala, pretože ako som už vyššie spomínala takúto ponurosť mám rada. Vedela som do čoho idem, takže som nemala žiadne námietky. Stretla som sa tu s násilím, psychopatizmom a skrátka všetkým podobným... Nuž a bolo to skvelé čítanie.
Dan Vyleta má výborný štýl písania. Baví ma ako sa hrá so slovami. Dokonca sa mi páči aj to, že akoby príbeh nemá premyslený a sám vlastne sleduje ako sa veci vyvíjajú a kam to celé speje. Nemôžem povedať, že by som sa v príbehu nikdy nestratila alebo že by som nebola zmätená, či nechápala čo sa to tam sakra deje. Stalo sa mi to snáď stokrát, no aj to malo akosi svoje čaro. Dokonca po malom infarkte a prehľadávní knihy (mala som podozrenie, že mi chýbajú posledné strany), som bola spokojná aj s otvoreným koncom. Áno myslím to vážne. Frflala by som, keby to autor dostatočne neuviedol na správnu mieru v poďakovaní. Vtedy som pochopila, že to ukončil dokonale.
Ťažko sa opisuje dianie okolo Dymu rozvážne alebo rozumne. Nepodobá sa to na nič, čo som kedy čítala. Je to originálne. Celý ten nápad o dyme ma uchvátil a väčšinu času som sa od toho nevedela odtrhnúť. Nič tu nie je čierne alebo biele. Neviete kto je tu dobrý a kto zlý. Veci sa menia, podstatou je chaos. Avšak uznávam, že hlavných hrdinov som si obľúbila. Thomas bol nespútaný, divoký, odvážný a mal veľa chýb. Sám seba vnímal ako takú malú, časovanú bombu. Jeho najlepší priateľ Charlie ho však držal nad vodou. Charlie bol celkovo takým slniečkom, ktoré rozjasnilo aj ulice plné dymu. Fascinujúce na tomto príbehu je to, že naozaj neviete čo je dobré a čo je zlé. Dym, ktorý spočiatku považujete za zlý sa môže napokon ukázať i v tom lepšom svetle. Vášeň, emócie... aj toto dym predstavuje. Tejto knihe nemám čo vytknúť. Je to tak veľmi zvláštne, že vytknúť tu nejaké nedostatky môže asi iba sám autor. Knihu rozhodne odporúčam každému jednému z vás. Jej prečítaním nemáte čo stratiť :). Ja som z nej nadšená!
Moje hodnotenie:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára